štvrtok 8. mája 2014

Random sem...a....random tam

milujem, keď na začiatok môžem dať pieseň, ktorú si púšťam stále dokola v danom období.
Dajto bola moja hecovačka (hoci som ju práve vtedy nemala v mobile), no myslela som na túto pieseň, keď som sedela tri hodiny na jednom mieste, pred posluchárňou, kde sa mali konať moje prijímačky a ja som zahmlene sledovala ako sa ľudia popred mňa prechádzajú. No potom, ako som prišla domov, pustila som si ju a odvtedy si ju púšťam stále dokola.
Takže ako vyzerali moje prijímačky?
No ty vole píčo.
Keďže testy sa konali 3.5. v sobotu ráno o 9 v univerzitnom kampuse v Brne, ja som cestovala už piatok doobedu do Bratislavy k sestre, aby som to v sobotu mala jednoduchšie. Cesta dlhá 6 hodín prebehla celkom fajn, až na to, že bolo neskutočne horúco v autobuse a v polovici cesty mi prišlo zle. No našťastie, nepovracala som sa. A mala som WIFI! haha.
sestra ma vyzdvihla na stanici, prišli sme k nej na byt, kde som zistila, že pod bielu blúzku si budem musieť dať na druhý deň čiernu podprsenku, keďže bielu som si nechala doma (-.-). No navečerali sme sa, hodili sme sprchu, ja som si nalakovala nechty a išlo sa spať. Och a ešte niekde medzi tým sme pozerali telenovelu. Na druhý deň ráno nám zazvonil budík o krásnej hodine 4:00. Rýchlo sme sa naraňajkovali, upravili, vykonali všetko potrebné a spolu so sestrinou spolubývajúcou hor sa na vlak! Cestovali sme necelé dve hodinky, počas ktorých som už fakt myslela, že sa povraciam. Stres sa stupňoval, všetko na mňa doliehalo. No cestu som našťastie prežila. Vystúpili sme na hlavnom nádraží, mali sme mierne problémy s bankomatom a ešte väčšie s nájdením správnej zastávky na MHDečku. Zhrniem to tak, že sme preskakovali cez koľajnice, utekali pred jednou električkou pod "kolesá" druhej, takmer zvalila zábrany. Ale nakoniec sme to stihli. Tí Česi si o nás museli pomyslieť.. :D Potom sme sa viezli..viezli..viezli. Vystúpili sme. Zase sme nevedeli nájsť správnu zástavku na ďalšie pokračovanie MHD. Mňa už chytali infarktové stavy, že to nestihnem a my sme sa tam zbytočne motali.. a tak. Ale zázrak nastal, keď sme to stihli! :D
Vystúpili sme pred kampusom :
a moja prvá myšlienka bola "wtf, ja som v amerike či kde?" proste toto prečkalo všetky moje očakávania. 
no, ale na rozjímanie som veľa času nemala, musela som sa ponáhľať nájsť správnu učebňu, keďže do začiatku TSP mi ostávalo nejakých pochabých 15minút. Nakoniec som to však našla, spravila som poriadny trapas, keď som v strese nevedela čo so sebou a až tak si našla správne miesto, sadla si a čakala na začiatok testu.
Začali sme písať niečo po 9 a.m. Test mal 70 otázok a mali sme na neho 90 minút. Skladal sa zo 7 sekcií, kde v každej jednej bolo po 10 otázok. chápete, všeobecný rozhľad. matika, logika, kritické myslenie, verbálna stránka, geografia, umenie a priestorové videnie. ja som sa snažila spraviť všetko, ba dokonca som to stíhala aj v časovom limite. ale či som získala dostatočný počet bodov, who knows.. 
po tom ako sa skončila časť TSP, mala som nejaké 4 hodiny do druhého testu z biológie. tak sme prešli cez nadchod, ktorý môžete vidieť aj na obrázku, a ktorý končil priamo v nákupnom centre oproti kampusu. v jednej z mnoha reštaurácií sme sa najedli a chvíľu posedeli. sestra s jej spolubývajúcou odišli do mesta, ja som si sadla pred poslucháreň, kde som mala prijímačky na antropológiu.
sedela som, hľadela do neznáma, premýšľala nad všetkým. 
o pol 3 sa otvorili dvere na učebni, začali si nás volať dnu. dali nám papiere, fixy, posadili nás na miesta. a ja som až vtedy prišla na to, že to máme prijímačky nie len z biológie ale aj z dejepisu a sociológie. ale zvládla som to. aspoň myslím. dúfam.
60 minút na 60 otázok.
ja som ich mala za 20 min.
a výsledok? 
netuším.
do 12.5. by som mala vedieť, či ma prijali.
takže, ozvem sa vám.

myslím, že môj weheartit účet vám toho povie viac ako môj profil na FB či na twitteri. a možno aj práve preto som ešte dávnejšie linkt na môj účet dala aj tu na blog. aby ste sa niečo o mne dozvedeli.. 

Tak, čo vám ešte poviem?
Ach, áno, už viem.
Ospravedlňujem sa za to, že som poslednú dobu nekomentovala žiadne vaše komentáre. Tak nejak som nechcela, pretože mi to bolo blbé stále písať "ďakujem" atď. Ale už sa polepším. Sľubujem O:)
No a čo sa týka komentárov.
No ty kokso.
Dievčatá, na tie pri epilógu som vám síce odpísala, ale..
Vohnali ste mi slzy do očí. Ja.. neviem ako sa vám mám dostatočne odvďačiť. Za to, že ste tú nezmyselnú báchorku čítali, že ste ma obdarili takými neskutočnými slovami... zbožňujem vás..a dúfam, že vás nasledujúcou poviedkou nesklamem...
A to akou?
No, nakoniec som sa rozhodla.. pre poviedku s hokejistom.
Snáď ju budete čítať aj napriek tomu, že nebude s nikým s 1D.
Takže už dnes môžete nájsť na hornej lište medzi Fightom a Jednodielovkami tlačítko s názvom Innocent Love

Dúfam, že sa vám bude páčiť.

With love,
yours I.Blake

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára