nedeľa 28. septembra 2014

Random sem, random tam -> konečne doma.

Na tejto piesonke fičím odkedy mi ju Baja poslala.
A nie, nejde tak celkom o to, že zhodou okolností je to video o Chicagu.
Jednoducho je tá pieseň chytľavá.
Ale keď už sme pri tom, v 1:18 môžete zahliadnuť Trump Tower a.k.a domisko Patricka Kanea ^-^

Prepáčte, že vás s dnešným randomom otravujem až v takúto pozdnú večernú hodinu, no len teraz som sa konečne, už okúpaná a po všetkých rodinných návštevách, ktoré som po dvojtýždňovej neprítomnosti musela absolvovať, dostala k notebooku a k tomu, aby som vás zaplavila svojimi žvástami o svojom živote.

Takže, pripravte sa dámy, Knišková ide na to.

Konečne som doma.
Nieže by v Brne bolo zle, ale..doma je doma. Tie, čo ste rovnako ako ja na vysokej, určite viete o čom hovorím.
A posledné dni som mala viac než dosť dôvodov prečo sa tešiť domov. Niekam, kde aspoň na chvíľu sa budem môcť zababušiť do periny, čumieť na svojho psa ako si neustále niečo olizuje a buliť pri tom do vankúša. Jednoducho je toho na mňa veľa za tento mesiac.
Možno sa to niekomu bude zdať malicherné a detinské, ale ja som skutočne taká.
Dokáže ma rozhádzať neskutočne veľa vecí, i tie najmenšie drobnosti. Som človek, ktorý si v ničom neverí a aj z komára robí somára. Lebo sa bojí toho najhoršieho. Najhoršej varianty, najhoršieho scenára.

Keď som pricestovala do Brna, mala som veľké plány. Chcela som chodiť von, spoznávať ľudí, hodiny tráviť na prednáškach a v knižnici, byť nezávislou. No namiesto toho, čuším na izbe, užívam si ticho a samotu s takmer žiadnou chuťou opustiť svoju ulitu. A mne až vtedy doplo, keď som nešla na prvú party, na ktorú ma naša partia, ktorá sa zhodou okolností zoskupila v tomto študentskom mestečku, pozvala, aký neskutočne veľký introvert sa zo mňa počas tých troch mesiacoch stal. A možno najhoršie na tom všetkom je, že ja to meniť nechcem. A to, že tým sklamem Zuzku, vďaka ktorej som v Brne, ma mrzí na tom najviac.
Začínam však mať pocit, že niekto tam hore ma vážne nemá rad. Odkedy som odcestovala, všetko sa kazí. Nemám isic a tak skoro ho mať nebudem a bez neho nemôžem poriadne chodievať na obedy. Rovnako, vďaka nemu mám problémy so zaplatením za internát. Pokazil sa mi notebook a to ho nemám len mesiac a týždeň. Zablokovala som si kartu v telefóne lebo som debil a papiere od novej karty som nechala na intráku v šuflíku predtým ako som odcestovala. Rovnako, mnoho drobností, ktoré nie sú síce nevyhnutné na môj pobyt doma, ale ja ich potrebujem. Lebo ich chcem. A snáď to najťažšie a najhoršie.. začínam mať pocit, že som si vybrala zlý odbor. Čo sa týka prednášok, buď na ne zaspím alebo ich celé strávim na facebooku or písaním nového dielu, či len takými čarbanicami. Bojím sa, že ma to nebude baviť alebo že to nezvládnem, pretože moje mozgové závity na to nie sú predurčené. Posledných pár dní sa pohrávam s myšlienkou, ktorá sa volá žurnalistika. Uvažujem nad tým, prečo som nešla týmto smerom. Prečo som sa tej myšlienky pred 10mesiacmi bála. Uvažujem, ako by zareagovali rodičia, ak by som im povedala, že možno toto by som študovala radšej ako ISK. Či by podľa nich bolo možné, aby som od septembra išla na iný odbor. Lenže ja chcem ostať v Brne. Je tam úžasne. Ale študovať žurnalistiku v česku.. 

Ja neviem čo mám robiť.
Čo chcem robiť.
Mám pocit, akoby som bola totálne prázdna.
Akoby sa všetky moje sny rozplynuli. Pretože neviem čo chcem v budúcnosti. Či vôbec chcem nejakú budúcnosť.
To je možno aj jeden z dôvodov prečo som sa rozhodla ukončiť Innocent Love o niečo skôr, ako som pôvodne zamýšľala. Pretože mám pocit, že to nie je také, ako som chcela. Mám pocit, že sa do toho neviem tak vžiť ako kedysi. Mám pocit, že to neviem. Neviem písať, neviem vyjadriť to, čo by som chcela. Jedna z ďalších vecí, v ktorých som iba priemerná. A lepšia nikdy nebudem. 

Ale to je všetko jedno už..
Nejak bolo, nejak bude, nie?

Tak, to by bolo z dávky nedeľnej sentimentálnosti asi všetko, vidíme sa o týždeň girls!

A nezabúdajte, že napriek všetkému, čo sem kedy napíšem, alebo vám neodpíšem na komentáre, som neskutočne vďačná, že vás mám 

6 komentárov:

  1. Zbožňujem tvoje randomy:) a aj ti chcem vždy niekedy niečo napísať k nim ale nikdy neviem čo... Vždy stratím slová.. Dnes som sa to rozhodla zmeniť, aj keď nič schopného nenapíšem ale zo srdca ti môžem jednoducho napísať VEĽKÉ ĎAKUJEM! Ani nevieš čo pre mňa znamená keď nájdem novú časť alebo v nedeľu random:)) Tak neskutočne vieš človeka potešiť a mne dodať energiu! Mrzí ma že som od teba zatiaľ stihla prečítať iba IL a nič iné. No sľúbila som si, že si nájdem čas a všetko si dôkladne preštudujem lebo to by bol hriech...

    Aaaa Brno! Neboj, to si zvykneš... Držím ti palce, študuj a rob čo ťa baví:))

    A čo sa týka IL, akceptujem tvoje rozhodnutie ;) Aj keď mi bude chýbať ale nič netrvá večne... Veď od teba si ešte toho prečítam... A v písaní nie si priemerná! Nie si priemerná pre nás a to si zapamätaj! Pre nás si SVETOVÁ!


    Prepáč za tieto žvasty, úplne pochopím keď nepodpíšeš, sama sa v tom nevyznám -.-...


    -Diana

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Samota sa stala mojim spoločníkom, ale ty si na vyške, tak prečo sedíš zavretá v izbe???? Chod von a ži!
    Čo sa nerozhodnosti tyka, s tym ti neporadím, sama s tym mám problém :/ Nevedela som kam na vyšku, tak som si dala rok pauzu. Mmmh, myšlíš, že som nato už prišla? NIE
    A tak celkom som bola prekvapená, že si si vybrala obor, aky si si vybrala. Nevzdávaj to po mesiaci!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Neviem čo k tomu napísať. Sama sa tak niekedy cítim. Bez budúcnosti, bez snov, bez nejakého dôvodu prečo sa na ňu teším. ALE! Mám tu ľudí, ktorý mi vždy nejaký ten dôvod dajú, ísť vpred, ísť si za snom. Jedným z tých ľudí si aj ty :)) Pomohla si mi, aj keď sa ti to môže zdať nejako absurdné, je to pravda :)) A ja ti za to ďakujem ♡
    Uvidíš, zvládneš to tam. Bude sa ti dariť a nájdeš ten dôvod, ako ja :)) Moja sestra išla do Česka tiež s tým cieľom. Škola, kde jej snom bola žurnalistika. Rada píše, a super píše. Nezobrali ju na prvý krát, čo ju samozrejme mrzelo, ale išla ďalej. Tento rok to skúšala znova, tiež sa jej to nepodarilo ale bola už vážne blízko. Teraz býva v Prahe, má vlastný byt v ktorom býva s priateľom, pracuje (aj keď to nieje úplne ideálne) ale je šťastná. Cez prázdniny som bola u nej, a bolo vidno že sa jej darí. Za týždeň príde domov a strašne sa už teším. Týmto som ti chcela len povedať aby si sa nevzdávala a raz určite nájdeš dôvod pre čo to robiť. Nechcem vyzerať nejako nadradene alebo čo máš robiť. Bože, len to nie. Prosím, nevezmi to takto :)))

    Lucia ♡♡♡

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Neber to tak tragicky že sa ti na začiatku hneď všetko kazí, svojim spôsobom môžeš byť aj rada že sa to stalo teraz už na začiatku lebo keď by sa ti to pokazilo v strede semestra alebo medzi skúškovým a niečo podstatné by si mala v notebooku (a nie len v tom...ber to ako príklad) tak vtedy by si bola v riadnej kaši :D...hlavne všetko ber z nadhľadom a mysli na to že po každej búrke sa vyjasní a zlé mraky odídu :D.
    PS.: Tú pieseň mám aj ja veľmi rada a skupinu ešte viac :D
    *Lu*

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ahoj Ivka. Dnes, keď som šla domov zo školy som nad tebou premýšľala. Tento článok som čítala ešte včera a tak nejako mi ostal vyrytý v hlave. Preto som sa rozhodla, že ti napíšem.
    Neviem síce, aké si znamenie, ale po prípade, že by si bola kozorožec, to nie je tebou, ale nejakými temnými silami. Ja som totiž kozorožec a prežívam niečo veľmi podobné ako ty. Akurát nie som na VŠ, ale tretiačka na gympli. Mám obrovský stres, nemôžem spať, nestíham popri škole nič a keď k sebe budem úprimná nestíham poriadne ani tú. Bojím sa kam pôjdem na vysokú a neviem čo všetko ma ešte okolo toho omína.
    Ivanka, dám ti radu. Keď ťa prednášky nudia a nebaví ťa to tak, choď odtiaľ preč. Svet sa nezrúti, keď nebudeš vysokoškoláčka hneď po maturite. Keď to proste nie je také ako si si to predstavovala, odíď odtiaľ. Vravíš, že sa z teba stal za tri mesiace taký domased. To v tvojom veku nie je práve najlepšie. Preto by bolo asi najvhodnejšie ak by si proste vypadla na rok niekam medzi ľudí, naučila sa s nimi existovať a potom nastúpila niekam inak. Neber to tak, že ťa odhováram, len viem aké to je, keď niekde trpíš už od začiatku. A to, že ešte stále nemáš ISIC by si možno mala brať ako znamenie. Ja viem, že ono to nie je také ľahké, ako to hovorím, proste odísť. Čo povedia rodičia, známy atď.
    Môj záver je jednoducho taký, že sa netreba báť postaviť tomu, treba to ešte týždeň-dva skúsiť s plnou sústredenosťou, ale keď to nevyjde ani po týchto dvoch týždňoch, proste sa prdni na to a skúsiš to v Brne o rok niekde úplne inde.
    To IL som úplne predpokladala. Keďže si to nedopísala cez leto, kedy si mala relatívne voľno, vedela som, že akonáhle nastúpiš do školy je s poviedkou koniec. Ale to nevadí :) Daj sa psychicky dokopy, usmerni si život a potom sa niečomu venuj :)
    To je asi všetko, čo by som ti povedala. Len prosím ťa nezabudni na to, že máš len jeden život :) Tak neváhaj príliš dlho

    OdpovedaťOdstrániť
  6. -myslím, že časom budeš spokojná s tým čo si si sa rozhodla študovať, to len teraz, máš také to začiatkové obdobie..viem, pretože v podstate som si týmto prechádzala, ale teraz už začínam byť rada, že som si šla za svojím snom :))
    - a to si nemysli, že len teba sa "darí" - keď sa niečo sere tak to poriadne..o tom by som ti vedela rozprávať..
    -aa.. nie veľmi som nadšená, že rozmýšľaš nad ukončením IL, lebo už len poviedok o hokejistoch veľa nie je.. a nehovoriac o tých kvalitných.. mňa si si úprimne namotala na háčik, už prvou časťou, ktorú som rozdýchavala ešte dva týždne po prečítaní- nežartujem :D , čiže verím, že si to s tým ukončením rozmyslíš..možno si daj pauzu, a možnože po prečítaní všetkých komentárov, ktoré sú plné samej ódy, a po pár týždňoch úplnej aklimatizácie sa tam.. budeš mať iný pohľad na vec :) a ak ani to nepomôže, tak potom daj poviedke zbohom, a vrhni sa buď do novej alebo niečo nového :)

    OdpovedaťOdstrániť