nedeľa 12. októbra 2014

Random Sem, Random Tam.

úplne najlepšia akú môžu mať.
myslím, že ešte dlho bude moja naj od nich.
Takže, ženušky, máme za sebou ďalší októbrový týždeň a nedeľa sa nám schyľuje ku koncu.
Čo to znamená? 
Je predsa čas na random!
Čím začnem?
Hm, asi pekne po poriadku.
Ako som vám písala v tom poslednom randome, v pondelok som mala na pláne ísť sa pozrieť na redakčnú radu Inflowu [časopis našej katedry]. Tak som sa tam teda, v pondelkové popoludnie, s malou dušičkou vybrala. A moje pocity? Nejako ma to teda nenadchlo. Ocitli sme sa tam ôsmi, ja sama v mojom veku. Všetci o 4+ roky starší, každý sa s každým poznal, každý mal svoje miesto, prácu rozdelenú. Trištvrtinu času som netušila o čom sa rozprávajú, až som len čakala, kedy odtiaľ odídem. Neviem, čakala som niečo skôr.. skôr také študentské, niečo kde nás bude veľa, nebudem tam sama prváčka. Ďalšie oficiálne stretnutie majú 3.11. a istým spôsobom som aj rada, že som vtedy doma..
A čo sa také ešte udialo v pondelok? Dokopy nič. Prešla som sa trochu po meste, kúpila som lístky na hokejový zápas univerzít /fotku nájdete na instagrame/ a zistila, že som za tú dlhú dobu, čo som nedržala fotoaparát v ruku, zabudla fotiť.

V utorok doobedu som chcela ísť cvičiť. No nešla som z dôvodu, že po prvé, nevedela som si nájsť legíny [našla som ich včera, na dne skrine] a po druhé, Zuzka mala v predchádzajúci deň teploty a necítila sa dobre. Tak sme len skočili na obed, dohodli sa o večere a každá ufujazdila späť domov, psychicky sa pripraviť na Slovenskú noc.
O pol 8 som sa začala chystať. Spolubývajúca, ktorá má koleno po operácií a pravidelne si ho musí držať pokope ortézou, ešte nebola rozhodnutá, či vôbec niekam pôjde. No Miška je očividne typ človeka, ktorý sa dá na všetko a stačí na ňu hodiť psie očká.
Tramtadá, Knišková a Martišová vychystané na party party.


Dorazili sme niečo po pol 9, stretli sme sa so Zuzkou, ktorej teploty a soplík v ten večer nerobili problémy, tá nás zoznámila s jej kamošmi a išlo sa party-ovať. Vyzeralo to tak nevinne. S Miškou sme si vychutnávali Heinekena /ak neviete čo mi kúpiť na vianoce/meniny/narodeniny, poprosím si 5l súdok tohto holandského pokladu/, zatiaľ čo Zuzka s jej kamošom na to išli pekne z ostra. Keď som dopila svoje pivo a pozrela na Zuzik, ktorá sa už mierne začínala pohybovať v rytme hudby, povedala som si, že jeden rum za 25korún mi neublíži. Well, v ten večer to boli dva pivá a tri (?) rumy a moje telo, ktoré po poslednom konzumovaní alkoholu dopadlo veľmi ale veľmi zle, to znova nezvládlo. Opitá som bola ako delo. Uvedomovala som si našťastie čo robím, čo rozprávam, no cítila som, že ak neodídem teraz, tak dopadnem znova zle. Takže po tanečkoch s Miškou, Zuzkou, nejakým cudzincom, s ktorým som sa vyprávala po anglicky, ale už si vážne nepamätám či bol švajčiar alebo švéd, som o polnoci schmatla Mišku za ruku, že mne je zle a potrebujem ísť "domov". Rovnako, uvedomovala som si, že cestu nočným rozvozom nezvládnem, tak hopsišupsi pešovať až na intrák. 
Streda ráno bola ukrutne ťažká. Cítila som sa ako vyzvracaný rezanec a mrzelo ma, že už aj Miška patrí medzi tých, ktorý sa o mňa nejakým spôsobom museli starať. Hoci som našťastie nevracala, ani neodpadla ako naposledy, neskutočné výčitky svedomia som mala z toho, že mala kvôli mne starosti. Tá nad tým však vždy len mávla rukou a ďalej si papala svoje cereálie, zatiaľ čo ja som zababušená až po krku o jedle len snívala. FUJ, alkohol je svinstvo.
Najväčšie, aké môže byť.
Ničí vás a vy si to raz uvedomíte.
Tak ako som na to prišla už i ja..
Štvrtok. 
Na filozofiu sa mi zase raz nechcelo ísť, tak som si dlhšie pospala a chvalabohu, už som sa cítila aj o niečo lepšie. Následne znova obed so Zuzkou a naša spoločná prednáška, na ktorej ma nenormálne kopla múza na Innocent Love. Tak som pani prednášajúcu nepočúvala, nos som mala zavŕtaný v bloku a pero neustále vyrývalo nové a nové slová do tenkého papiera. /no veď uvidíte zajtra ;)/
V piatok, skoro ráno, už sama, keďže Miška ma tak ako vždy, i tento štvrtok večer opustila, som si spravila raňajky, zašla do obchodu a hopcup do školy. Sedieť v jednej miestnosti od 9:15 - do 15:50, dá vám to zabrať. No zase, blok a pero to istili.
Múza kopala a kopala, až z toho boli dve strany a ďalšie nápady v hlave.
Nakoniec som to však nejako prežila a prišla som na intrák. Tam som zistila, že do utorka musím urobiť úlohu, do pondelka zaplatiť za intrák a Knišková si zase bila hlavu o stenu, že si zase neustriehla termíny.
Tak som si v sobotu zašla do bankomatu, nakúpiť, poupratovala som si, začala robiť úlohy. Večer som vypila kávu, od ktorej mi bolo špatne, no aspoň mala svoj účinok a ja som do dnešného ráno, do pol 6, vydržala pozerať hokej. Chicago vyhraloo ^^ Kurča a Hossa dali gól! a Jonathan zase zahral jedno veľké chovno.
Dnes som v stala o pol 12, "naraňajkovala" sa, obliekla, utekala na pizzu so Zuzkou, kde sme stretli jej bývalého švihnutého spolužiaka /lol, veľmi smiešny chlapec/ a juchu na lasergame!!!!
úplne super to bolo, vyšťavená som, mám odreniny na ramenách od laservesty, ale zážitok stál za to :) dúfam, že to čoskoro zopakujeme.. alebo bowling alebo niečo aktívne.. nie len vysedávať v krčmách a chlastať...
well, taký bol môj týždeň :)
a nesmiem zabudnúť dodať, že na striedačku pozerávam Game of Thrones a Dr. Housa. Bohovská kombinácia, že? :D

 
TOTO JE PRE TEBA BLASKOVA!
Thanks for ruining my hockeynight, yesterday!!
/ps ak by niekto nechápal, prečítajte si komentáre pod poslednou časťou jej santíka/

With love, yours I.Blake!

pps nezabudnite sa pýtať na ASKU.

2 komentáre:

  1. Cundra. Žalobaba. Srdco mojo.
    Mám len taký pocit, alebo mi to vážne už nikdy v živote neodpustiš? Oh c'mooon, veď som sa držala statočne do jednej! :D ďakujem za tvoje krásne kjut smsky a že si na mňa myslela! Zajtra miluj svoje vaječniky aj za mňa. <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. že cundra? no dík.
      nie neodpustím. a tie smsky boli na to aby ťa prebudili a nie na to, aby boli kjut!

      Odstrániť