pondelok 3. novembra 2014

Random sem, random tam!


Hiiii!
Po dvoch týždňoch sa znova hlásim!


Takže, žienky moje, ako ste sa počas mojej pätnásťdňovej neprítomnosti mali?
Užili ste si posledné slnečné jesenné dni, či dni jesenných prázdnin, ktoré vám ponúka len stredná škola? :) A čo Halloween? Boli ste na nejakej zábave či party zamaskované za nejakú celebritu, či strašidlo? :)
Teším sa na vaše komentáre a teraz hopsašupsa na moju spoveď.

Ani neviem kde vlastne začať. Posledné dni v Brne som trávila väčšinou na intráku, S Miškou, mojou spolubývajúcou, sme si večer vždy zhasli svetlo, spravili si večeru hodnú domácej kuchyne a zapli si Housa. Veď viete, to je tak keď sa stretnú dve bláznivé duše a fangirluju takmer nad každým seriálom. Pár večerov sme strávili najprv s jej partiou na pive, potom s mojou partiou. Konečne spoznala všetkých, o ktorých som jej rozprávala, pochopila moje úsudky a názory. 
Iný večer sme zase išli na Hokejový súboj univerzít, konkrétne 21.10.2014 o ôsmej večer, kedy Masarykova univerzita už po tretí krát za sebou vyhrala nad Vysokým učením technickým. Tá atmosféra, čo bola na štadióne sa nedá opísať. Ani národné derby v podaní Slovanu a Košíc na túto udalosť nemajú. Dva obrovské kotle, študenti, dovolím si tvrdiť, že nás tam bolo do 10tisíc a vykričané hlasivky. Ešte v ten večer sme s Miškou ostali zachrípnuté ako po nejakom dlhom turné. No stálo to za to, za tú atmosféru, opuchnuté chodidlá, pretože prvú tretinu a polku druhej sme si nemali ani kam sadnúť, jednoducho bol štadión úplne preplnený, a za sumu 600kč, čo je suma jedného lístku a mikiny s potlačou loga a názvu univerzity. Tak a teraz už môžem naozaj začať šetriť.
Haha, lol, jasné.

A tak nejak ubehol posledný týždeň v Brne a hopsišupsi, 25.10. o pol 11 doobedu som nasadla do autobusu a tvrdla v ňom dobrých osem hodín, kým som vystúpila v mojej milovanej, smradľavej a malej Rožňave. Mama sa mi okamžite rozbehla naproti, držala ma v objatí a nemotorne ťahala k autu. Po ďalších desiatich minútach som bola DOMA.

Vôňa domova, pes neustále vrtiaci svojim otravným chvostom, mama hádajúca sa s otcom kvôli totálnym banalitám a oheň v krbe. Celý týždeň nám mamina opakovala, aká je šťastná, pretože má obe svoje dcéry doma. Konečne. 
A čo bolo doma? Veď to poznáte, vyvaľovanie sa v posteli, upratovanie lebo idú sviatky, rýchlo povybavovať všetky veci v meste, pretože najbližšie týždne sa znova neobjavím doma, hádanie sa s rodičmi, pretože to jednoducho patrí k životu. Keď som cestovala, mala som v pláne, že po príchode domov budem písať seminárky. Jasné, samozrejme, že to padlo, keď som zbadala na stole v obývačke tašku plnú nových kníh, ktorými ma zásobila sestra. Ňach, dve zo siedmych prečítané. A už aj jedna seminárka odovzdaná, keďže včera o polnoci mi končil termín. Samozrejme, že som ju zbúchala včera štyri hodiny pred deadlinom. Keby nebolo Baji a jej vyhrážok, začala by som ju písať tak hodinu pred. Lebo Knišková začína mať všetko na saláme.
By the way, kým som bola doma, zašla som ku kaderníčke. Nič extra, len som si dala podstrihnúť zničené končeky a ostrihať ofinu. Len kaderníčka sa ma tak nejak zabudla opýtať, na ktorú stranu nosievam vyčesanú ofinu a ja som jej to pri premýšľaní nad twistom v poviedke zabudla oznámiť, takže teraz ako taký debilček si neustále prehadzujem ofinu a ako retardovaná nakláňam hlavu, pretože ešte stále som si nezvykla, že mi padá do pravého oka a nie do ľavého. Fotku bohužiaľ nemám, teda nie nejakú schopnú, ale na instagrame môžete jednu nájsť. Snáď sa ma nezľaknete.
V piatok, keď väčšina z vás pravdepodobne halloweenovala, ja som sedela s triednou a ďalšími ôsmymi spolužiakmi v našom obľúbenom podniku, hodnotiac naše pochabé rozhodnutia vrhnúť sa na vysokoškolský život. Chýbalo mi to neskutočne, vidieť tie tváre, počuť ich hlasy, smiech, hlášky. Triednu, ktorá vždy vedela dať tie správne rady. Spomienky a to všetko. Panebože, ako mi chýbajú.

A tak prebehlo mojich desať dní doma. 
Teraz sedím nad otvoreným kufrom, vedľa roztvorenej skrine do korán a premýšľam čo si asi tak zbaliť. Alebo, lepšie povedané, je to len zástierka. Ja sa nechcem baliiiiiiiiiiiiiiiiiiť. 
Ale musím. 
ňach.

Inak, niekto sa ma minule pýtal, či už mám tetovanie. Well, ešte nie a popravde, vzhľadom k stavu môjho účtu a mojej poloprázdnej peňaženke, dám si ho asi až po Vianociach. Nejde o to, že by som sa bála, alebo nebola ešte na 100% rozhodnutá. Práve naopak, som, odhodlaná najviac ako sa dá, i napriek tomu, že mi hrozí, že keď mi na neho príde mama, tak ma vydedí a vyhodí z domu cez zatvorené okno. Ale jednoducho, nie sú financie. Potrebujem šetriť na darčeky a na Vianoce snáď dostanem peniaze, takže nebude žiadne plienenie obchodného centra, pekne krásne si dám tetovanie.
Keď už sme pri tom plienení, s mamou sme včera boli nakupovať. Popravde, ani sa mi tam nechcelo ísť. Nakoniec som odišla s novou sadou spodného PRÁDLA [blašková] a ponožiek. Rada do budúcnosti, nikdy nepúšťajte kniškovú k spodnej bielizni. Never ever. 

Čo by som ešte. 
Och, keď som cestovala minulý týždeň, moja spolusediaca bola baba, ktorá si hneď po sadnutí na svoje sedadlo zapla The Vampire Diaries, poslednú časť z poslednej série. Tak veľmi som sa jej snažila nenakukovať cez plece, ale jednoducho, to sa nedalo! Tak zaujímavé veci sa tam diali, až som začala premýšľať, že prekonám svoju averziu voči Delene, kvôli ktorej som nepozerala ani piatu sériu, a začnem to sledovať. Potom som to myšlienku zahnala, pretože nikto mi nevie zaručiť, či Stefan skutočne požiadal Elenu o ruku a oni sa skutočne milujú, alebo to je znova len nejaká hra scenáristky. Keď som však prišla domov, slnko dopadalo cez strešné okno na môj písací stôl, vo vzduchu sa niesla vôňa aviváže z bielizne vyvesenej na vešiaku na chodbe, ozýval sa pukot dreva z krbu a ja som si predstavila, ako som každú nedeľu doobeda trávila tým, že som sedela schúlená na tvrdej stoličke a sledovala som ďalšiu, čerstvo odvysielanú a preloženú časť. A jednoducho, ja som príliš sentimentálny človek na to, aby som sa takýmto krásnym spomienkam a pocitom, ktorý vo mne vyvolali, nepoddala. Well, už druhý deň sledujem The Vampire Diaries od pilotného dielu.
btw, s1e09 je moja najobľúbenejšia časť zo všetkých.

Inak, nedávno som tak premýšľala, že by som sa chcela poďakovať všetkým svojim followerom, akých mám! Či už tu na blogu, instagrame, weheartite alebo mnou pomaly zabudnutom twitteri! Ďakujem, že ste, že sledujete moje príspevky a aspoň trochu mi dodávate pocit, že na tomto svete existuje niekto, koho zaujímajú moje činnosti.
Ďakujem, lásky :-*

To by bolo pre dnešok asi všetko, I guess.
[táto veta bola pre teba Diančita, keď si tam spomínala, ako máš rada, keď s Bajou skladáme vety zo slj a anj O:)]

With love, yours I.Blake

ps. kdyby něco, ask a insta viete kde nájdete :)



6 komentárov:

  1. 1. AWW, Dotan! Milujem, ako sú naše playlisty prepojené!
    2. NO, JIMMY PROTESTED! Nielen stredná, nemachruj! Aj škôlka a ZŠ! och kriste, akosi osprostievaš! :p
    3. Vieš, čo som robila na Halloween a ako tento sviatok v týchto končinách sabotujem, takže tak.
    4. Práve dnes som myslela na to, ako neskutočne kurevsky strašne by som chcela o dva týždne byť s tebou, ak tá ponuka stále platí, ale nemôžem.:( *fucking cries & šetriť by si rozhodne začať mala! Praga čaká! A takisto aj tvoja najlepšia guide po nej! ^_^
    5. Trošku sa bojím toho, ako to bude vyzerať u nás, keď sa budem vracať domov z intráku. Asi bude možno lepšie, keď ma na tú BCN rovno vezmú, lebo nič iné im ani neostáva :p & bude to možno menej bolestnejšie, keď budem preč furt.
    6. Už viem, čo nám kúpim na Vianoce, chichi.
    7. TVD? REALLY? Vesmír, prečo? Prečo som za zase jediného človeka, čo tým pletkám neholduje?

    p.s.: už som ti niekedy povedala, ako ti to v tej mikine sekne, micka? až tak moc, že som ťa mala nejaký ten piatok na pozadí? <3 moja Ivulka, moje gemerčiatko <3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Žiadna Halloween party. Tvrdla som doma a četovala s Dianičitou (neviem si pomôcť, ale na vašich blogoch ju neviem volať inak :DD).
    Fotka <3 Krásna, kjut, úplná zlatá :3 To si v Brne alebo doma? o.O Ale asi doma, také intráky som ešte nevidela -.-:D
    Tetovanie...Vaši o tom nevedia? :D A sestra? :O
    Tak nejak to vypadá aj u nás, keď príde sestra z Prahy. Nikam ju nepustite!!! :D
    Baj,Baj... Ani ja nie som na TVD :D
    Nevieš asi kedy by si plánovala časť? Nechcem ťa otravovať, chápem že máš z v škole toho veľa :/ :))

    Lucia ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lucinka, ešteže máš tú Diančitu! :D
      uuuuuuuuuuuuj, ďakujeem :) ale kdeže doma, to je na intráku :) nevidela? :D veď je obyčajný..malá izbička, dve postele, 4 skrine, chladnička, okno, poličky, dva stoly..a umývadlo a zrkadlo :D toťvsjo :D len samozrejme, nemáme tam plesne ani nič podobné, ako to zvykne byť na slovensku :D
      nevedia O:) sestra vie, ona to vlastne vymyslela :D pôvodne si mala dať so mnou, avšak kvôli práci nemôže :)
      veru, maminky si nás strážia :)
      čo proti tomu máte?! ja mám slabosť na upírov, ako takých.. veľmi ma zaujíma takáto tématika :)
      ja neviem, chcela by som písať zajtra počas cesty, ale či sa mi podarí..netuším :( ale už by som mala, ja viem...

      cmuk :-*

      Odstrániť
    2. Hmm, ten intrák :D Z bratovho rozprávania som si spravila vlastný názor na to. Ale hej, ako spomínaš, toto je Slovensko :DD
      Upíri, nejako ma to neláka. Neviem :// A ešte otázka.. Twilight máš rada? :O

      Pozdravujeeem :*
      Lucia ♥

      Odstrániť
  3. A tu je ten dopad na tvrdú realitu, keď človek zistí, že svet naňho nepocka... vsak ja ani neviem, že si si chcela dať tetovanie.
    Aké? Ak sa smiem opýtať. Ak potom budeš mať musíš odfotit. Nech sa aspoň pohľadom pokocham.
    Aj ty pozeras TVD? Aj ja. Hoc od 3 série to pozerám, že každú 6 časť. A myslím, že 5 mi úplne unika. A to som za Delenu. Ale nejako mi to nechýba.
    A fotka úplne pekná!
    A celý tento random je taký ppríjemný. Super (:

    OdpovedaťOdstrániť