streda 15. apríla 2015

Random sem, random tam, konečne je teplo.




Nikdy sa mi interpreti ako Chris, Ariana či Taylor veľmi nepáčili. No poslednú dobu im tak nejak prichádzam na chuť. Viem sa pri ich piesňach uvoľniť a čo je najdôležitejšie, celkom dosť mi pomáhali pri písaní poslednej časti Innocent Love, rovnako tak i Epilógu.

K Innocent Love. 
Teraz, keď mi treba najviac toho robiť do školy, dostala som nesmiernu chuť písať. Naplnil ma impulz, ktorý som už dlhšiu dobu pociťovala, že nemám. Sranda.
Tak, žienky, je koniec.
Mrzí ma, že mi to trvalo tak dlho. Takmer rok. Kým som dokončila tento príbeh. No na druhej strane, neviem ako vy, ale ja som i rada, že som ho takto naťahovala. Pretože zakaždým, keď som písala, dala som do tohto príbehu niečo zo seba. A i keď som sa presne tomuto, zosobňovaniu, chcela v začiatkoch vyhnúť, pochopila som, že to bez tejto fázy písania nejde. A myslí si, že i vy ste si tu zmenu v daných kapitolách všimli.
Chcela by som sa Vám poďakovať.
I keď som to spravila už mnohokrát predtým, jednoducho nedokážem bez tohto jednoduchého slovíčka vyjadriť to, čím ste ma napĺňali po celý ten rok. Prežili ste ďalšiu jednu kapitolu mojej sebarealizácie so mnou. Prešli ste si ďalším obdobím, kedy som sa zdokonalovala vo svojej štylistike. I keď, priznávam, gramatické chyby mávam stále.
Jonathan a Ivy mi budú chýbať.
Bude mi chýbať to, ako si navzájom nevedomky lámali srdce. 
 A ako si k sebe dokázali spätne nájsť cestu.
Bude mi chýbať Pat, Amanda, Kvietoček či dokonca aj Eidan.
No túto kapitolu je potrebné uzavrieť, aby sa mohla otvoriť ďalšia.

Mnohé ste sa ma pýtali, či pripravujem niečo nové.
Úprimne?
Neviem.
Dostala som nápad.
Nie tak celkom na nový príbeh, iba na prerobenie už existujúceho príbehu. Teda aspoň z časti existujúceho.
Tie, ktoré môj blog sledujú od dôb jeho založenia možno vedia o príbehu s názvom Change my life. Nájdete ho stále tu, avšak nie je dokončený.
Nedávno som sa spätne začítala do niekoľkých kapitol a mierne som sa zhrozila. Ako som dokázala tak skvelý nápad dokafrať takou hroznou štylistikou a nechuťou s akou som tie časti odflákla. Premýšľam preto, že to z blogu stiahnem a prerobím. Od začiatku.
Čo hovoríte? :)
Môže byť? :)
SAMOZREJME, TERAZ NEPODVÁDZAJTE A NENAČÍTAVAJTE SI TO DOPREDU! :D

Inak, ako ste sa mi žienky moje mali?
Ja som to urobila.
TO, kvôli čomu ma asi v piatok večer, keď docestujem domov, mama vyhodí na ulicu.
Je to tam. Doživotne vyryté.
A keď mi ešte niekto povie, že to vyzerá, že má namiesto srdiečka riť, tak mu otrepem o hlavu učebnicu biológie. Chcela by som vidieť psa, ktorý by mal tak vysoko análny otvor. Ale budiž, ľudskej fantázií sa medze nekladú. Rovnako ani hlúposti. 
A i keď som to chcela pôvodne menšie a o niečo vyššie, hneď na zápästí, spokojná som.
Či bolelo? Mierne. Očakávala som väčšiu bolesť. Viac ma bolelo to, ako som od nervozity zatínala nechty do dlane.
Ako dlho to trvalo? Sotva päť minút. Dlhšie trvalo, kým si všetko pripravil a vydenzifikoval mi ruku.
Koľko ma to stálo? Tisícku českých. Základná cena. Nezáležalo aké veľké by som si to dávala robiť. Priniesla som si vlastný vzor, vyničili na mňa málo farby, rovnako málo bolo vpichov.
Starostlivosť o to?
Žiadna. Pretože je to jednoduché tetovanie.
Či o tom vedia rodičia? Nie. Iba sestra. Tá bola so mnou.
Či sa obávam o svoj život pri návrate domov? Áno. Veľmi.

Čiže ak sa Vám nebudem dlhšiu dobu hlásiť, môže to byť z dôvodu, že som po
  a. zaneprázdnená školou.
b. jednoducho lenivá ako vždy
c. mama ma zabila.
Čiže ak Vám nebude môcť podať o mne žiadne správy ani Baja, moje obľúbené kvety boli orgovány.

Čo by som Vám ešte...
hmm...
...ako si užívate toto (KONECNE) pekné počasíčko? Chodíte niekam na výlety?
Ja som na poslednom "výlete" bola túto nedeľu, keď mi z ničoho nič /podotýkam ja som bola v pyžame s pusteným filmom psychicky pripravená neopustiť svoju malú kuticu celý deň/ na dvere zaklopala Blašková.
Moja prvá otázka bola "A ty tu čo chceš". Potom som začala kričať, nevedela som čo od dobroty so sebou, či sa smiať, plakať alebo sa rýchlo poobliekať a umyť. A potom som tak mierne vynadala jej rodičom, že či sa zbláznili, ale chápem, že oni ma jednoducho milujú a som im chýbala.
Zobrala som ich do mesta, do reštaurácie, na kávu. Povyprávali sme sa, zasmiali, poohovárali. A musím povedať, že mi to padlo nesmierne dobre!



Takže to by bolo zatiaľ odo mňa všetko.

Vidíme sa! :-*

ps. teším sa na vaše odpovede v komentároch!

With love,
yours I.Blake

5 komentárov:

  1. To tetovanie je super! Je originálne... nie ako to otrepané "believe", ktoré zdobí takmer každé druhé zápästie :-)
    Change my life som kedysi dávno čítala... síce si to už celkom nepamätám, ale približnú predstavu mám.. v každom prípade sa veľmi teším :-)
    V škole ti držím palce! Dúfam, že čo najskôr pribudne nejaký nový príspevok :-) xx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ivka,síce nie som na tomto blogu od jeho založenia,medzitým ako som čakala na časti k IL som pečlivo prečítala každú jednu poviedku čo si napísala. Change my life ma zaujímalo a keď som prišla ku "koncu" ma to dosť mrzela.A to už som si myslela že pokračovanie nebude ale hele čo si pre nás vymyslela :3
    To,že Jonathan a Ivy budú chýbať aj mne je jasné.Predsa len,nečítam IL od začiatku pre nič za nič.
    Verím,že ťa doma nevykopnú na ulicu. Ale keďže je to také pekné... ♥
    Teším na ďalší príspevok.
    -Lucia ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Perfektne tetovanie! Je strašne super, že si ideš za svojim ;) tiež už dlho uvažujem nad tým, nechať sa poznačiť na celý život... avšak bráni mi v tom strach z ihiel a úprimne naši :-D ocko by asi po čase priznal, že mu je ľúto, že som ho nezobrala zo sebou, určite by chcel aj on.. ale mamka? Dostala by som biologickú prednášku, koľko jedu som dobrovoľne pustila do svojho tela :-D
    A Epilóg? pri tých scénach, no ehmm, hmlisto pred očami (v dobrom iste ;-))
    Nech sa Ti darí Ivka!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj Ivka. Kedy pridas novy clanok?????!!!!!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tetovanie máš úžasné!������

    OdpovedaťOdstrániť