The Fox Affair VII.

Pokojne pokračujte s teóriami :-*

Február

2.2.

„Vhoup, vhoup,“ nadšene vkráčal do šatne. Tréning na ľade už dávno skončil a hoci sa zdalo, že hráči mali už voľno, opak bol pravdou. Bolo treba ešte toľko toho urobiť a pripraviť predtým, ako odídu večer naotočku do Nashvillu odohrať si jeden zápas a vrátiť sa hneď späť domov. Čakal ho náročný deň, náročný let a ešte náročnejší súper, ale Tylerovi jednoducho úsmev neschádzal z tváre. On svojej povznesenej nálade nepripisoval žiaden výnimočný podtón, no jeho spoluhráči si drobnú zmenu všimli. Hoci bol Tyler jedna šťastná, drzá a veselá kopa, náročný harmonogram sa zvykol odraziť aj na ňom. Preto ho teraz Radulov so zdvihnutým obočím a  úškrnkom rozliatym na tvári pozoroval.

„Čo je, čo je, Seggy?“ jeho ruský prízvuk len podčiarkol pobavený tón hlasu. „Nejaký si nabudený, haa?“

„Netuším o čom to hovoríš, Rads,“ Tyler sa zaškeril a sklonil sa k svojim korčuliam. Ruský spoluhráč sa však odradiť nenechal.

„Si si vrzol včera poriadne, čoo,“ pristúpil až pred neho a skloneného Tylera nadšene pobúchal po chrbte. „Kedy mi ju predstavíš? Nemá nejaké fajné kamarátky?“

„Zabudni kamarát,“ nálada mu okamžite poklesla. Nemal záujem sa deliť o Alisoninu spoločnosť. Nemal záujem ani len o to, aby o nej niektorý z nich vedel. Poučil sa z vlastných predošlých chýb a pri nej nemienil urobiť ani jednu. „Túto ti nepredstavím nikdy.“

„Prečo?“  možno to spoluhráča zarazilo, možno nie, ale Tylerovi to bolo ukradnuté. V kabíne platilo pravidlo nedelenia sa o ženy a on nadobúdal nemenný pocit, že ho posunie na úplne novú úroveň. „Pretože táto, Rads,“ dal si pozor na svoj tón, aby ho udržal v čo najmiernejšej hladine, prechádzajúc okolo čiernovlasého Rusa, ktorý si tak poľahky vytvoril v Tylerovom živote neopomenuteľné miesto,  „je pre teba a tvoje ruské zverstvá pridobrá kamarát.“

Palcom na pravej nohe jemne zavadila o brúsené sklo. Srdce jej nepríjemne poskočilo a ona okamžite odtiahla nohy o pár centimetrov ďalej. Ani si neuvedomila, že mala chodidlá tak blízko vázy. Neochotne sa posunula na gauči viac k okraju, len aby sa jej miniinfarkt v podobe možného prevalenia vázy už nezopakoval. Skôr než sa pohľadom vrátila späť k rozpracovanému článku v laptope, oči sa jej zastavili práve na kytici slnečníc. Nebola ktovieaký botanik, bol dokonca zázrak, že tie dva fikusy, ktoré skrášľovali jej príbytok s prehľadom prežívali už tri roky, ale kytice kvetov jednoducho milovala. Obdivovala šikovnosť floristiek a nesmierne ju potešilo zakaždým, ak nejakú kyticu dostala darom, alebo jej nerobilo problém, ak mala napríklad zlý deň, spraviť radosť len tak sama sebe. Nahla sa cez zapnutý notebook dopredu, nohy jej prirodzene skĺzli zo skleneného stolíka a jemne, len končekmi prstov, pohladila žlté lupene. Na tvári sa jej rozlial jemný úsmev. Aká maličkosť, ako chabý dotyk, dokáže človeku zlepšiť náladu.

Priestorom bytu sa rozoznel ohromný zvuk ako pozostatok záblesku svetla a Alison si až vtedy uvedomila, že sa dallaskej noci zmocnila búrka. Pripravovaná práca, ktorú potrebovala odovzdať do konca týždňa natoľko zamestnala jej myseľ a sústredenie, že nič okolo seba doteraz nevnímala. Postavila sa preto z komfortnej sedačky, za ktorú vysolila tri svoje výplaty, no neľutujúc ani posledný cent, keďže práve na nej sa dokázala najviac sústrediť na svoju prácu, obišla jeden z troch nosných trámov a postavila sa pred okno na terasu. Chvíľu len bez akéhokoľvek pohybu stála a čakala. Čakala, kedy jej znova ožiari tvár svetlo a najbližší mrakodrap stiahne do svojich útrob blesk. Čakala, kedy ticho v jej byte naplní hrom a jej pokožku pokryjú zježené chĺpky ako dôsledok elektrizujúceho mrazenia na jej chrbte. Zhlboka sa nadýchla, zatvorila oči a nechala, nech sa jej svieži chladný vzduch z pootvoreného okna rozplynie celým telom.  

Bytom sa ozvalo tiché zaklopanie. Alison otvorila oči, ale pohľad nespúšťala z prírodného divadla pred sebou. Nevykročila, kým sa priestorom okolo nej nanovo neozval zvuk klopania. Zatvorila okno, cez ktoré doteraz vnikali stopy vonkajšieho sveta, otočila sa a vykročila k vchodovým dverám. Prechádzajúc cez krátku chodbu, z ktorej viedli len dvoje dvere, a to do jej a Meggieinej spálne, pohľadom prebehla po komode, usudzujúc, že Meggie si kľúče nezabudla, takže to nemohla byť ona, kto sa dožadoval jej pozornosti. Hoci čierne dvere mali vo svojej hornej polovici malé okrúhle kukátko, Alison za tie roky, čo tento trojizbový byt obývala, ho nikdy nepoužila. No pre tentokrát, to možno urobiť mala. Možno by sa tým vyhla ďalšiemu miniinfarktu.

Prebehla po ňom pohľadom od hlavy po päty. A potom znova. Vlasy, dažďom zmočené, mu lemovali tvár, keď voda zmyla aj posledné stopy gélu, ktoré si na ne naniesol po sprche po zápase a drobné kučery teraz stmavnutých prameňov mu padali až do očí. Sako tmavomodrého obleku mal na pleciach premočené povedala by že cez bielu košeľu až na kožu a uvoľnená kravata mu ledabolo visela okolo krku. V jednej ruke zvieral cestovnú tašku a druhou sa ležérne opieral o rám dverí.  Chcela sa ho opýtať, že čo tam robí alebo ako sa k nej dostal. Ale koniec koncov, nestarala sa. Schmatla ho za modrú kravatu a potiahla k sebe. Bola si vedomá, že nemala toľko sily aby s ním sama pohla a on sa očividne jej konaniu dobrovoľne podvolil. Taška padla na podlahu, dvere sa za ním zabuchli. Cúvajúc do obývačky ho stále ťahala so sebou, keď si vyzliekol sako a hodil ho niekam do útrob miestnosti. Keď jej nohy podrazila hrana gauča, padli spolu na sivý semiš a izbu naplnil zvuk hromu. Podvedome začala rozopínať jeho košeľu, keď on obrovskou dlaňou putoval po jej nahom stehne. Bozkával jej krk akoby si značkoval teritórium a ju tým privádzal do maximálneho vytrženia. Keď mu rozopla posledný gombík  a sekundu na to sa jej podarilo košeľu vytiahnuť z nohavíc, rukami sa do neho jemne zaprela, dávajúc mu najavo, aby sa od nej mierne odtiahol.

„Čo sa deje?“ hlas mal chrapľavý, akoby celý zápas prekričal. Alison prebehol mráz po chrbte.

„Nič,“ šepla. Chcela sa na neho len dívať a Tyler, ako prešibanec, ktorým bezpochyby bol, to akoby vedel. Sebaistý úškrn sa mu usadil na peknej tvári, keď sa kolenami zaprel o pohovku a vystrel sa. Nespúšťal svoje hnedé oči z tých jej, keď si rýchlym pohybom stiahol košeľu z trupu a Alison si musela priam zahryznúť do vlastnej pery, len aby ústami neochutnala každý jeden centimeter toho tela. Keď sa tam nad ňou týčil, vyzeral ako grécky boh. Akoby jeho telo bolo umelecké veľdielo, ktoré tetovania na jeho pokožke len dotvárali k priamej dokonalosti. Každý jeden sval s bezchybnou symetriou vyrysovaný, pobádajúci ju k tomu, aby ich pohladila. Lono jej horelo, nedočkavé pre jeho dotyk, srdce jej búšilo, ako kolibrík lapený do klietky. Posadila sa a končekmi prstov obdarila jeho brucho dotykom. Tyler nahlas vydýchol a mierne zaklonil hlavu. Keď zaregistroval, ako mu rukami prešla po rozkroku a vrátila sa späť k pracke opasku, rozopínajúc ho, znova otvoril oči a pozrel na ňu. Uchytil lem bielej mikiny s názvom európskej univerzity, na ktorej študovala a vyzliekol ju z nej. Alison bola zvyknutá na svoju domácu pohodu, ktorú završovala práve čo najpohodlnejším oblečením, keď nosievala len vysoké podkolienky ešte z čias strednej školy a jej roztlieskavačskej kariéry a rozťahaný starý sveter alebo mikinu. S Meggie žila už príliš dlho na to, aby sa zaoberala akýmkoľvek súkromím alebo intimitou. No na neplánované návštevy nebola zvyknutá, preto jej aj napadlo, že keby vedela, že bude raz vo svojom byte hľadieť na polonahého a čoskoro až nahého Tylera, zaobstarala by si do svojho šatníka aj niečo viac sexi. Ale Tylera ani najmenej netrápilo, čo mala alebo nemala Alison na sebe. Celý let domov po nevydarenom zápase premýšľal len nad tým, ako ju privedie na okraj svojich možností a ako bude pod ním žadoniac o čo i len krátky nádych napínať svoje telo.

Chrbát sa jej prehol, keď jej silnými dlaňami stlačil prsia. Nohami ho zvierala okolo pásu až mala pocit, že mu zanechá na koži podliatiny. Už dávno boli obaja nahí a ona sa nevedela dočkať okamihu, keď sa ich vášeň premení do jedného živočíšneho aktu. No muž nad ňou si dával načas, dobre vediac, že ju tým privádza k šialenosti. Prstami mu zašla do vlasov a pevne zatiahla. Sykol od bolesti, ale odplatu bez námietok prijal. A keď jej rukou stisol bok, bozkávajúc ju pri tom ako totálne zamilovaný blázon, vedel, že vtedy, keď ju doslova stalkoval cez jej spolubývajúcu, urobil dobre.

Dlhé nechty zatínala do látky pod sebou, keď vystrela ruky a oči prevrátila dohora. Tyler prirážal do jej tela vo vlastnom tempe uvedomujúc si, že ich telá začínali vytvárať symbiózu. Každý jeden pohyb jedného vyvolával v tom druhom totálny prežitok, akoby ich telá boli stvorené práve pre toto. Ani jeden z nich nikdy nemal navrch, uspokojenie pre oboch prichádzalo v rovnaký okamih. Tyler nemusel byť vedec kvantovej fyziky, stačilo mu mať prežité svoje, aby vedel, že niečo také je skôr sporadické ako prirodzené. Palcom jej prešiel po napuchnutej spodnej pere, nevediac či ju pohrýzol on alebo ona sama, jediné čo chcel bolo upútať jej pozornosť. Alison akoby precitla z tranzu a hypnotizujúce modré oči uprela do tých jeho. Pustila spomedzi prstov šedý semiš a natiahla sa k jeho tvári. Slastne vykríkla a prsty nanovo zaťala, tentokrát do jeho strniska. Očami ho prepaľovala, tak veľmi sa snažila nevypustiť z pier jeho meno, aj keď si viac než dobre uvedomovala, že presne to chcel počuť. Že presne to očakával, na to bol zvyknutý, to uspokojovalo jeho ego.

„Čo Líštička?“ opýtal sa, keď až bolestne spomalil. „Čo by si mi chcela povedať?“

„Pojeb sa,“ v širokom úsmeve ukázala biele zuby a dlhými nechtami mu celou silou vytvorila červenú cestičku rýh na nahom bruchu.

„Nie, nie,“ hlas stíšil do hlbokého basu, na ktorý jej telo okamžite reagovalo. Víťazstvo sa mu odrážalo na tvári. „Spokojný som tam kde som.“

„O-môj-bože!“

Tyler zamrzol uprostred pohybu, Alison prekvapene otvorila bledomodré očiská.

„Ty máš naozaj na zadku to tetovanie, ja neverím!“

Miestnosťou sa niesol vysoký ženský smiech a keď sa Alison nadvihla na lakťoch, aby videla cez Tylerove široké ramená, zbadala uprostred chodby stáť Meggie. Kútikom oka zazrela ako sa Tyler mierne začervenal a stále sa ani nepohnúc nespúšťal zrak z rovnakej osoby ako Alison. Meggie sa rehotala na chodbe,  až sa musela zachytiť o komodu, aby nestratila rovnováhu.

„Meggie, VYPADNI!“

„Och bože, Ali prepáč,“ začala sa ospravedlňovať, akoby si len vtedy uvedomila, že ich prichytila inflagranty. „Už idem, idem, pokojne pokračujte v tom, v čom ste začali,“ mávla rukou a vykročila k svojej spálni. „Ale pekný zadok, Tyler!“

Čierny vankúš letel miestnosťou so zámerom trafiť brunetku minimálne do hlavy, no dopadol už len pred nanovo zatvorené dvere.

Bytom sa nieslo ticho až jej uši napĺňal len zvuk horúcej krvi v jej žilách.

„Takže, ehm,“ začal Tyler s pohľadom upretým na jej nahé prsia, „pokračujeme?“

4.2.

„Takže prídeš?“

Zvuk smerovky naznačujúcej jej úmysel pohnúť sa z križovatky doprava sa v priestore auta ozýval len na pozadí, keď do ich uší doliehal najmä hlas z handsfree ozývajúci sa z reproduktorov po celom interiéry, akoby človek na druhom konci linky sedel v aute s nimi. Meggie nezaujato ťukala do vlastného telefónu a Alison sa lakťom opierala o rám dverí, keď trpezlivo čakala kým na semafóre nad ich hlavami naskočí zelená.

„Samozrejme, veď som to sľúbila.“

„Aj Hitler sľúbil, že neobsadí Československo a všetci vieme, ako to dopadlo.“

Meggie s otvorenými ústami v čírom úžase pozrela na svoju kamarátku, ukazujúc jej palec hore.

„Ale, niekto tu pozeral ďalšie časti Dr. Housa bezo mňa,“ zaškerila sa aj ona. Hoci sa v seriály americkej produkcie zaoberajúcom sa medicínskym prostredím vyskytovalo viacero dezinformácií, aj tak to bola Alisonina najobľúbenejšia šou.

„Nevedel som zaspať,“ nevinne priznal Tyler práve vo chvíli, keď Alison dupla na plyn, aby sa z križovatky pohla v čo najkratšom čase a priestorom auta sa rozoznel nezameniteľný rev motora. „Wohooou, čo to máš za netvora, Líška?“

„A7,“ vykríkla Meggie v snahe prehlušiť revúce auto, keď Alison so širokým úsmevom porušovala dopravné predpisy na obchvate z centra.

„Ty máš Audi?“

„Prečo znieš tak prekvapene, Seguin? Nie si jediný na tomto svete, kto má v obľube nemecké autá,“ hovorila Alison urazene. Stále sa čudovala, ako mohli muži byť tak neschopní pochopenia pre to, že aj ona, ako členka ženského pokolenia, dokázala mať vycibrený vkus a záujem o štvorkolesové tátoše.

„O pardon, mademoiselle.“

„O áno, ešte viac ju provokuj, aby nás tu niekde obtočila o cestný stĺp,“ odvrkla Meggie viac sama pre seba, ako pre ostatných účastníkov rozhovoru.

„Meggie? Pridáš sa k Alison a ideš si užiť zápas?“

„Kdeže krásavec,“ zavrtela bruneta hlavou, akoby ju mohol vidieť. „Mám nočnú, len odveziem Aline auto naspäť domov.“

„Alison ti dovolí šoférovať svoje auto?“

„Áno, keďže jazdím omnoho bezpečnejšie ako ona.“

Kútikom oka zahliadla ako po nej Meggie poškuľuje. Ešte viac pridala.

„A stiahla by som ťa z kože, ak by sa tomu autu niečo stalo.“

Pohodlne usadená na zelenom sedadle, s rukami zloženými vo vlastnom lone, pohľadom prechádzala po ľadovej ploche pred sebou, bezslovne čakajúc kedy sa skončí rozkorčuľovanie, ľudia sa prestanú hemžiť a ten prekliaty zápas, na ktorý ju Tyler presviedčal už týždeň, konečne začne. Nekúpila si žiadne občerstvenie, ale ako sledovala fanúšikov okolo seba, dostala chuť na pivo. Aj tak už nehrozilo, že bude v túto noc šoférovať, odísť zo štadióna mala predsa s Tylerom. Rozhliadla sa okolo seba a keď videla, že voľné sedačky po jej pravici, kadiaľ chcela prejsť, sa začali obsadzovať, rozmyslela si to. Nemala rada pretláčať sa davom.

„Dobrý večer,“ muž sediaci vedľa nej upútal jej pozornosť. Alison otočila hlavu a muža si rýchlo premerala. Jeho tvár nevedela kam zaradiť, no výchova jej nedovoľovala byť neslušná. S miernym úsmevom sa odzdravila.

„Vidím, že nemáte žiaden dres,“ ukázal na jej koženú bundu, ktorú zvolila na poslednú chvíľu len z dôvodu, že sa zabudla opýtať Tylera, či bude v aréne príliš veľká zima len na sveter. Alison sa poobzerala okolo seba a nevidiac nič iné len záplavu zelenej, odpovedala.

„Och, popravde, ani mi nenapadlo, že bez dresu tu budem ako čierna ovca,“ pousmiala sa.

„Nič si z toho nerobte,“ muž mávol rukou, „určite nie ste jediná.“

„V to dúfam.“

V aréne zhasli svetlá a len za doprovodu zelenej žiare vykorčuľovali hráči na ľad.

(...)

„Vy si nič nefotíte?“ prihovoril sa jej znova, keď sa po prvej tretine priestor mierne vyľudnil a jej prísediaci tak dostal príležitosť pokračovať v očividne načatom rozhovore.

Alison pokrčila plecami. „Načo?“

„No.. pochváliť sa na instagrame alebo čo to vy mladí teraz vlastne používate na komunikáciu,“ nešťastne rozhodil rukami, tváriac sa, že netuší o čom vlastne rozpráva.

„Neholdujem veľmi sociálnym sieťam,“ usmiala sa.

„Naozaj?“ Jeho držanie tela sa zmenilo. Videla ako sa vystrel a z tváre sa mu vytratila všetka, očividne hraná, prívetivosť.

Hľadela mu do modrých očí a premýšľala. Nemohla byť predsa až natoľko paranoidná. „Naozaj.“

Videla ako sa nadýchol a pohľadom sa vrátil na ľadovú plochu. „Prečo?“

Neodpovedala ihneď. Ani nevedela na čo presne čaká, ale vedela už, že muž sediaci vedľa nej nie je žiaden milý fanúšik snažiaci sa o nezáväzný rozhovor.

„Myslím, že viete prečo,“ strieľala naslepo.

„To máte pravdu, Alison, viem.“

Po chrbte jej prebehol mráz. „Netvárte sa tak vydesene,“ zasmial sa. „Nie som žiaden nájomný vrah, ani nič,“ sledovala ako k nej natiahol dlaň v priateľskom geste, „som Ian Pauler, Tylerov agent.“ S nedôverou, ale nevyslovenou, k nemu natiahla ruku a nechala si ňou potriasť. „Prepáčte za toto prepadové komando, ale bolo potrebné, aby som sa s vami stretol. Viete, dbám o Tylerove dobro.“

(...)

Nervózne si pretrela tvár až si zašla prstami do vlasov. Prehrabla si vlny, ktoré si vytvorila iba náhodou, keď nosila celý deň strapatý drdol a pustila na betónovú podlahu niekoľko vypadnutých pramienkov. Zamyslene hľadela na čierne topánky, na ktorých sa vypadnuté vlásky jasne vynímali a snažila sa nepremýšľať. Snažila sa upokojiť, pozerať sa na vec z pozitívneho pohľadu. No tak nejako, na danej veci nevidela nič pozitívne.

Zodvihla zrak z vlastných nôh a uprela ho na približujúcu sa postavu. Už zďaleka videla široký úsmev, videla ako rozpažil ruky, akoby očakával, že sa mu vrhne priamo do náručia. Ani sa nepohla. Naďalej sa opierala o bok čierneho AMGčka, ktoré našla v podzemnej garáži bez najmenších ťažkostí, čeliac mu s tvárou bez akejkoľvek čitateľnej emócie. Tyler sa zastavil niekoľko krokov od nej. Ruky mu padli pozdĺž tela v sivom obleku a úsmev mu zmizol z tváre.

„Povedz mi,“ začala potichu, no v jeho ušiach sa ozýval krik. „Čo odo mňa chceš?“

A Tyler vedel, že sa ho nepýta, čo chce na večeru.

Zhlboka sa nadýchol a rukou si prešiel po brade. Alison si už dávno všimla, že to robieva, keď je nervózny.

„Prešla som výberovým konaním? Alebo nespĺňam štatút plnohodnotnej adeptky?“

„Práveže spĺňaš,“ vyriekol rýchlo v snahe zastaviť tým príval hnevu, ktorý jej šľahal z očí. Alison chvíľu mlčala, prepaľujúc ho pohľadom. Zdal sa byť tak ľadový.

„Vážne si myslíš, že by som bola natoľko sprostá, aby som sa chválila tým, že s tebou spávam?“

„Tým, že so mnou spávaš nie,“ odvetil. „Spávalo so mnou veľa žien..,“

„Áno skvelé, presne to teraz potrebujem počuť,“ skočila mu do reči  s chuťou vyškriabať mu oči z tej peknej tváre.

„...ale málo ktorá mohla o sebe povedať, že je moja priateľka,“ nešťastne rozhodil rukami. Ignorovala fakt, že prvýkrát definoval ich vzťah, zlosť v nej stále vrela.

„Aj ja mám súkromie, ktoré si chcem strážiť. Aj ja mám kariéru, na ktorej mi záleží.“

„Ja viem, ja viem.“

„Nie, nevieš Tyler. Absolútne si to neuvedomuješ.“

„Čo odo mňa chceš, Ali?“ rozhodil teatrálne rukami. Šiel sa z nej zblázniť. Možno urobil chybu, ale jeho manažér v zástupe s agentom ho donútil. Musel sprostredkovať toto stretnutie, hlavne, ak začal brať stretávanie sa s Alison vážne. Vážnejšie ako s hociktorou ženou doteraz. A možno preto bol ochotný nechať so sebou zametať. Ochotný hádať sa s ňou uprostred parkoviska, kde ich mohol hocikto hocikedy vyrušiť. Bol ochotný riskovať prezradenie ich tajomstva, len aby to vyriešili. Aby ho pochopila.

„Už som ti to raz povedala. Nikdy ma nepodceňuj,“ vyriekla chladne, akoby Tylera ovanul priam arktický vietor. Sledoval ako obišla auto a otvorila si dvere spolujazdca.

„Stále ideme ku mne?“ uisťoval sa opatrne, keď nastúpil aj on.

„Sľúbila som ti to predsa.“

Jazda mestom sa niesla v tichu, keď Alison nakoniec prehovorila. „A nakoniec, stále sa mi môžeš ospravedlniť sexom.“

Tyler sa zoširoka usmial. Rozhodol sa správne.

***

Nohy mala skrčené v kolenách, keď sedela v tureckom sede na koženej sedačke s hlavou sklonenou a pohľadom upretým do vlastného lona. Na chodidlách sa jej rozprestierali testy a medzi prstami pravej ruky si prehadzovala červené pero rovnako, ako to dokázala s mincami alebo vrchnákmi. Ľavú ruku mala ponorenú hlboko do čokoládovej srsti psa po jej boku, toho jedného, ktorý akoby si pamätal, že práve ona mu zachránila život a teraz k nej inklinoval o niečo viac, ako ostatní dvaja. V televízii na pozadí bežali správy, ktoré absolútne nevnímala, no vnímala, ako sa k nej Tyler snažil nepozorovane priblížiť a pravdepodobne ju aj vystrašiť. Prezradil ho však vlastný pes, keď síce nenápadne, no pre Alison postrehnuteľne, narovnal uši smerom do útrob obývačky, za ich chrbtami. Pocítila jeho telo za sebou a možno sekundu predtým, ako sa jej stihol dotknúť, prekvapila ona jeho.

„Opovážiš sa ma niekedy vyľakať, v živote sa s tebou už nevyspím,“ vyriekla úplne vyrovnaným tónom. Tónom, o ktorom vedela, že ho privádza do nepríčetnosti, pretože z neho nevedel vyčítať nič. Tak ako sa dokázala tváriť sťa kamenná maska, tak dokázala ovládať svoj hlas. Ak by Tyler veril na mystické stvorenia, pokojne by o nej tvrdil, že je čarodejnica. K jeho teórii by sa neprikláňal len fakt jej maximálneho sebaovládania čo sa týkalo akéhokoľvek prejavenia emócií vtedy, keď sa jej to hodilo, ale aj jej modré oči. Tyler už hľadel do očí mnohým ženám, aj mužom. Videl rôzne varianty modrých dúhoviek, ale ten rozvášnený ľadový oceán, ktorý sa skrýval v obklopení hustých rias, ten ešte nikdy. No či už bola alebo nebola Alison postava z báji, Tylerovi bezpochyby počarovala. Preto zobral jej vyhrážku viac než vážne.

„To by som neprežil,“ povedal nakoniec, keď preskočil operadlo gauča a dosadol priamo vedľa nej.

„Ja viem,“ zodvihla zrak od papierov a pozrela na neho. „Preto som túto hrozbu, vytiahnutú priamo z rozžeravených pekiel, použila,“ široko sa usmievala a naklonila sa bližšie k nemu. Nechala si odhrnúť vlasy z tváre a zalialo ju teplo, keď Tylerova ruka spočinula na jej líci. Cítila jeho pohľad na svojej tvári, no ona očami blúdila po nahej hrudi, ktorú v jej prítomnosti tak rád odhaľoval. Možno to bolo celkovou Tylerovou povahou, keď mu istá forma exhibicionizmu nerobila absolútny problém, alebo tým, že už veľmi dobre vedel, že mala pre ňu viac než slabosť.

„Ale myslím,“ vyriekol potichu a Alison jednoducho musela privrieť oči, pod prívalom zimomriavok, ktoré zaplavili jej telo, „že by som nebol jediný, komu by ten sex chýbal.“

Nestihla zareagovať. Schmatol ju za ruku a prudko potiahol na seba. Papiere sa rozleteli vzduchom až padli na podlahu a Alison ležala priamo na vypracovanej hrudi svojho milenca. Ani nevedela, či pomenovanie milenec bolo to správne, no žiadne iné jej neprišlo vhodné. Trávila s ním väčšinu svojho voľného času, spávala s ním viac ako spávala s kýmkoľvek doteraz, no i tak to úplne nedokázala nazvať vzťahom. Nikdy sa o tom nebavili, okrem jednej krátkej poznámky, vtedy v podzemnej garáži po incidente s jeho agentom, kedy ju nazval svojou priateľkou. No na to, aby mohla byť jeho právoplatnou priateľkou, by musel o nich niekto vedieť.  Vedela, že okrem Meggie a Iana Paulera, nemal o nich nikto ani poňatia. A vedela, že tak ako to vyhovovalo jej, tak to vyhovovalo aj Tylerovi. Uvedomovala si, že s najväčšou pravdepodobnosťou si nechával otvorené zadné dvierka a niekde v hlbinách instagramu uchované kontakty na všetky slečny, ktoré mu zvykli krátiť dlhé večery, pre prípad, že by sa z nej vykľula totálna psychopatka alebo niečo podobné a on by si len odškrtol ďalšiu blondínku v zozname, s ktorou to jednoducho nevyšlo. Nepopierala, že by ju táto myšlienka neiritovala, veď nebola predsa až tak chladná zmija, no bola dostatočne realistická na to, aby si bola schopná aj túto možnosť pripustiť. Sama mala v živote iné priority, ako nejaký vzťah. Hoci, nepriznajúc to nahlas, chcela aby to niečo, čo bolo medzi nimi, vypálilo čo najlepšie.

„Čo to vlastné máš?“ opýtal sa, keď sa opieral pravým ramenom na kraji gauča a sledoval ju, ako si zo zeme zbierala svoju rozrobenú prácu, v ktorej ju tak nevychovane vyrušil. Sadla si späť medzi Tylera a Marshalla, uhladila kôpku papierov a až tak na neho pozrela.

„Prečo sa pýtaš?“ sústredene sledovala jeho tvár, čakajúc nie na odpoveď, ktorú vyslovia jeho pery ale na tú, ktorú odhalí jeho mimika.

„Ty si bola na zápase, keď som ťa zavolal,“ hovoril vážne a taká bola aj jeho tvár, „teraz je rad na tebe, aby si mi ukázala niečo zo svojej práce.“

Ešte chvíľu mlčala, pozorujúc ho, ako si sadol a prisunul sa bližšie k nej. „Teba to naozaj zaujíma, že?“

„A prečo by nemalo?“ zarazene sa opýtal.

Neodpovedala. Radšej.

„Opravujem testy,“ bolo nakoniec jediné, čo povedala.

„Smieš si ich brať domov? Neporušuješ tým nejaké právo o ochrane osobných údajov, alebo niečo podobné?“

Alison sa zasmiala. „Mala by som ich síce opravovať na pôde univerzity, ale nie je priamo zakázané brať si prácu domov,“ vysvetľovala príjemným hlasom. „Okrem toho, každý študent má priradené ID číslo, ktorým sa podpisuje na testy, namiesto mena. Takže ja v podstate ani neviem, čí test opravujem,“ jednoducho pokrčila plecami.

„To dáva zmysel,“ odvetil potichu, keď svoju plnú pozornosť venoval otázkam na papieri. Alison sledovala jeho pohľad a mala sto chutí sa ho opýtať, či niečomu z toho vôbec rozumie. Ale neopýtala sa. Ani ona úplne nerozumela jeho pracovnému životu, hoci vyrastala obklopená hokejom. No pred týmto svetom sa v detstve uzatvorila a nech už to tam hore riadil ktokoľvek, od Boha cez Thora až po inú mimozemskú civilizáciu, zariadil to tak, že mu nakoniec tak či tak musí čeliť. Zahľadela sa znova Tylerovi do tváre a premýšľala.

„Čo je?“ opýtal sa a pohľad jej opätoval. A hoci prvýkrát videl v jej tvári zmes emócií, nevedel identifikovať ani jednu.

„Pýtaj sa,“ bolo jediné čo povedala. Vedela, že sa to chcel opýtať už od tej noci, keď jej nepriamo navrhol, aby začali brať to, čo medzi nimi je, vážne. „Viem, že ti to žerie nervy.“

„Tak by som to úplne neopísal, ale zvedavý som, to je pravda.“

„Máš príležitosť. Pravdepodobne len túto jednu. Tak ju využi.“

„Jim Nill,“ bolo jediné čo povedal. Zhlboka sa nadýchla, na sekundu zatvorila oči, no keď vydýchla z plných pľúc, znova ich otvorila a upriamila späť na Tylera.

„Môj nevlastný otec. Matkin manžel. Otec môjho nevlastného brata. Človek, ktorý ma vychovával od mojich desiatich rokov. Poskytol zázemie, umožnil študovať v zahraničí.“

„Ale ty ho nemáš rada,“ nepovedal to ako otázku, len ako strohé konštatovanie.

„Nemám rada tú rolu, na ktorú sa hrával. Našťastie už prestal, ale svoju stopu to zanechalo. Nikdy som ho nenazvala otcom. Vždy bol pre mňa len Jim. A moja matka to nenávidela a stále nenávidí.“ Tyler prikývol. Z časti ju chápal. Sám bol dieťa rozvodu, hoci bol toho svedkom, až keď sa presťahoval do Bostonu. No i napriek tomu to bolo z istého hľadiska ťažké. Vidieť ako sú razom jeho rodičia šťastní s niekým iným. Ale postupne to akceptoval, dokonca si zvykol a už v tom problém nevidel. No z Alison sálal chlad. Chlad, ktorý mal pocit, že toho viac zahaľuje ako odkrýva.

„Čo sa stalo s tvojim otcom?“

Alison sa vystrela. A on vedel, že trafil do čierneho.

„Zomrel.“

Zhlboka sa nadýchol, pripravený na ďalší príval otázok, keď sa domom rozoznel zvonček. Alison zamračene pozrela na Tylera. „Čakáš niekoho?“

„Nie,“ zavrtel hlavou, s minimálne tak nechápavým výrazom usadeným na tvári, ako mala ona. Vykročil smerom k vchodovým dverám, keď sa zvonček znova rozzúrene rozozvučal. Alison sa postavila na rovné nohy, čakajúc. Psy sa rozbehli priestorom, ochranársky voči majiteľovi v ústrety nezvanému návštevníkovi. Brechot náhle ustal, keď začula hlasy.

„Seggy!“ kričali zborovo viacerí, Alison neschopná identifikovať počet osôb.

„Čo tu robíte chlapi?“

„Nedvíhal si, nevolal si späť, tak sme prišli za tebou,“ oboznámil ho jeden a Alison si uvedomila, že ten hlas znel o niečo bližšie ako na začiatku konverzácie. Znamenalo to, že vstúpili do domu.

„Ako to, že ešte nie si oblečený? Davaj, Mike je už na mieste, začína o 2 hodiny.“

„Toľko dám čakajúcich len na nás,“ vykríkol ďalší.

Počula ako sa halou rozniesol hrdelný smiech a ona jednoducho spanikárila. Schmatla telefón pohodený na stole a ešte stále nedoopravované písomky a rozbehla sa. Už poznala Tylerov dom dostatočne na to, aby vedela, že keď sa jej podarí nepozorovane prekĺznuť do kuchyne, nebude jej nič brániť v tom, aby vybehla po schodisku priamo do spálne.

(...)

Našiel ju sedieť uprostred ustlanej postele. Jeden z vankúšov mala položený pred sebou a na ňom rozložené toľko spomínané testy. Videl ako zodvihla hlavu a vlasy si prehodila na jedno plece, aby jej vo výhľade nič nebránilo. Zatvoril za sebou dvere, čím zabránil svojim štvornohým miláčikom vojsť za ním a prešiel k posteli. Mlčky ho sledovala, on už poznajúc ten jej pohľad.

„Prepáč,“ povedal.

„Kto to bol? Že ťa tak usilovne presviedčali na dámy, ktoré celé nažhavené čakali iba na vás.“

„Si to počula, že?“

Alison len nadvihla obočie, dávajúc mu najavo, či si o nej myslí, že je hlúpa.

„Kamaráti,“ povedal, keď si ľahol na posteľ, odsunul vankúš od nej a namiesto neho si položil vlastnú hlavu. Hľadela mu priamo do tváre, keď rozprával, majúc ho vo svojej hrsti. „Ignoroval som ich pozvanie na koncert jedného z nich, tak si povedali, že ma prídu presvedčiť osobne.“

„Prečo si s nimi teda nešiel?“ prstami mu vošla do vlasov. Teraz, keď bol doma, nemal ich natreté žiadnym lepkavým sajrajtom a tak sa to Alison páčilo viac. Rada sa mu s nimi pohrávala, obzvlášť, keď videla ako pod jej dotykom zatváral oči.

„Pretože si u mňa ty,“ povedal s veľavravným pokrčením pliec.

Alison sa zamračila. „Z toho mála, čo som počula z rozhovoru, som pochopila, že sa s nimi nestretávaš práve každý deň,“ pokrútila hlavou. „Nemusel si ich odmietnuť len kvôli mne.“

„A čo som ťa tu mal len tak nechať?“

„A?“ opýtala sa. „Išla by som jednoducho domov,“ teraz to bola ona, kto krčil ramenami.

Tyler ju uprene pozoroval. „Väčšina žien by naliehala, aby mohla ísť so mnou.“

Jej ruka sa zasekla v polovici pohybu a v očiach sa jej vystriedalo prekvapenie s hnevom. „To je ten skutočný dôvod prečo si ich odmietol? Aby si ma nemusel ťahať so sebou?“

Ťažkopádne prehltol. Ešte stále si nezvykol, že Alison bola tak rozdielna od ostatných. Že reagovala zakaždým inak, ako bol zvyknutý, ako očakával. Skôr ako stihol odpovedať, ozvala sa ona.

„Aj keby si ma prosil, tak by som nešla,“ doslova tú vetu vypľula zo seba a svoje ruky od neho odtiahla.

„Ja viem,“ hovoril okamžite, v snahe vyvrátiť nesprávnu domnienku. „A odmietol som ich pretože som s nimi nechcel ísť ja. Pretože sa mi nechce hľadieť na polonahé ženské, keď jednu mám doma.“ Prevrátil sa na bok a rukou ju začal hladiť po odhalenom stehne. „Mám chuť si radšej pozrieť ďalších niekoľko častí Dr.Housa a potom mať skutočne dobrý sex, ako zase prechlastať celú noc a spať s ďalšou, ktorá mi bude ďalej len vypisovať a dožadovať sa pozornosti.“

„Och áno,“ prehovorila drzo, no musela uznať, že poslednú vetu od Tylera nečakala. „Určite si zavalený toľkými správami od žien, že ďalšiu by si už nezvládol.“

„Načo by som aj,“ vyzdvihol sa na jednom ramene a ich tváre boli od seba doslova len pár centimetrov. „Keď tu mám teba,“ šepol. Alison nestihla reagovať. Len razom ležala medzi páperovými vankúšmi, s pevným telom pritisnutým na sebe. Keď jej prevliekol tričko cez hlavu priznala sama sebe, že bola rada za Tylerove rozhodnutie.

13.2.

Zanadával.

Postavil sa z postele a hoci to vôbec takto nechcel, okolnosti ho k tomu dotlačili. Prešiel miestnosťou, nahnevane rozrazil dvere a vyšiel na chodbu. O desať dlhých krokov neskôr stál pri rovnako sfarbených dverách z akých vyšiel, tentokrát s iným číslom uprostred. Dvakrát rozvážne zaklopal a čakal. Keď Jamie otvoril dvere na svojej hotelovej izbe, Tyler mal pocit, že si od nervozity rozhryzne líce.

„Čo sa tak tváriš?“ opýtal sa Jamie, keď mu dovolil vojsť do svojej dočasnej spálne. Tyler odpovedal, až keď si sadol na jedinú stoličku v miestnosti. Jamie prešiel okolo neho a z minibaru vytiahol minerálku, keď ho stále zvedavo sledoval.

„Poraď mi nejaké kvetinárstvo. S donáškou.“

Jamiemu zabehla voda a vytreštene pozrel na svojho spoluhráča. „Kvetinárstvo? Akože v Dallase?“ Uisťoval sa. Pre istotu.

„Nie, v Toronte,“ odvetil. „Viem, že si minulý rok dal poslať Katie kvety, keď sme boli, rovnako ako teraz, na tripe.“

Jamie ho mlčky sledoval. Veľmi dobre vedel s kým sa Tyler stretával a hoci doteraz nezvykol zasahovať do jeho súkromného života, samozrejme pokiaľ to neovplyvňovalo jeho hru, teraz mal pocit, že sa jednoducho musí vyjadriť. Za ten čas, čo spolu hrávali po jednom boku, a to už bol nejaký ten piatok, ho videl v rôznych fázach milostného života. Ale aby nechal posielať na Valentína nejakej žene kvety, to ešte nie.

„Si si istý, že robíš dobre?“ opýtal sa ho namiesto odpovede.

„Čo tým myslíš?“ sledoval, ako sa zamračil.

„Vieš ty vôbec s kým spávaš?“

Tyler v duchu znova zahrešil. Nemal náladu na kázne a možno aj preto nemal potrebu sa nikomu o svojom vzťahu s Alison zdôveriť. „Ideš mi robiť kázne?“

„Väčšinu času rozmýšľaš penisom a je mi to jedno. Ale pre tento krát sa chcem uistiť, že si aspoň na milisekundu použil aj rozum a zvážil si všetky svoje možnosti.“

„Stále nechápem, čo týmto chceš docieliť.“

„Pýtam sa ťa ešte raz. Vieš vôbec s kým spávaš?“

„Viem,“ prikývol rozhodne, hlas pevný bez akéhokoľvek zaváhania. „Skôr by ma zaujímalo, odkiaľ to vieš ty. V tom bare si vtedy nemal poňatia kto je.“

„Došlo mi to, keď som vás videl spolu odchádzať v Decembri z Casino Night. Som o niečo dlhšie v Dallase ako ty, Ty, a o niečo lepšie poznám náš manažment. Neviem či robíš dobre, keď spávaš práve s Nillovou nevlastnou dcérou,“ nesúhlasne zavrtel hlavou, ale snažil sa o čo najmiernejší tón. Vedel, že Tyler dokázal reagovať naozaj prchko, ak sa mu niečo nepáčilo, ale robil to len pre jeho dobro. „Si si vedomý toho, aký to môže mať dopad na teba, ak to medzi vami nevypáli dobre?“

„Nevypáli dobre?“ ironicky nadvihol obočie. Ale nezneistil ho.

„Vieš čo tým myslím. Dievča sa zaľúbi a ty si.. jednoducho ty,“ veľavravne rozhodil rukami, akoby tento opis vysvetľoval všetko. Obaja vedeli, že má Jamie pravdu.

Zhlboka sa nadýchol. „Nemyslím si, že by to malo mať rýchly spád.“

Jamie sa na chvíľu odmlčal, pozorujúc ho v snahe vyčítať z jeho tváre aspoň nejaký náznak toho, o čo mu vlastne ide. „Len mi nehovor, že si sa zamiloval,“ neveriacky nakoniec pokrútil hlavou.

„Zamilovanosťou by som to dvakrát nenazval,“ rozpačito si pomasíroval šiju s pohľadom skloneným k zemi, „ale nie je to len o sexe. Je zaujímavá,“ pokrčil nakoniec plecami.

Jamie Benn neveril vlastným ušiam. Dokonca začal uvažovať, že zájde za ich tímovým lekárom, nech mu spraví ušné vyšetrenie. Zamilovanosť Tyler možno popieral, ale to, že nejakú ženu nazval zaujímavou, bol akoby ekvivalent k tvrdeniu, ktoré sa snažil vyvrátiť.

„Kámo, ty si hlboko v ...,“ zavrtel hlavou a rukou si prešiel po čiernom strnisku. „Kvetinárstvo Ava,“ povedal nakoniec. „A zapamätaj si, že ťa vlastnoručne zabijem, keď si poserieš kariéru len kvôli nej.“

14.2.

„Alison?“

„Noo?“ zatiahla, keď prvé čo začula po tom, ako vypla sprchu, bolo jej meno znejúce hlasom spolubývajúcej.

„Poď rýchlo sem.“

„Čo zase?!“

„Proste poď rýchlo sem.“

Meggie vedela byť veľmi otravná, keď chcela. Ale bolo veľa dôvodov prečo by  kamarátkine náhlivé volanie nemohla ignorovať. Obmotala si okolo vlhkého tela sivý uterák a opustila kúpeľňu, nechávajúc za sebou mokré odtlačky chodidiel. Keď prechádzala okolo veľkého zrkadla vedľa šatníkovej skrine vo svojej spálni, mierne sa pozastavila. Pri pohľade na svoj odraz si až teraz, po dvadsiatichsiedmych rokoch svojej existencie uvedomila, že jej obľúbená farba je očividné sivá. Sivá bola väčšina stien v byte zariadenom urbanistickým štýlom, pochmúrna farba prevažovala dokonca aj na povrchu nábytku a ako tak hľadela na samú seba, odetú len v šedej froté látke, nemala pochybnosti. S myšlienkou, že by ju celkom aj zaujímalo, či výber jej obľúbenej farby nejako súvisel s osobnostnými črtami jej maličkosti, vyšla zo spálne. Prešla krátkou chodbou k prvému nosnému stĺpu, kde sa jej naskytol pohľad na takmer celú miestnosť. Musela ho však obísť, aby našla osobu, ktorá sa pred pár minútami tak nástojčivo dožadovala jej pozornosti, stáť za kuchynským ostrovčekom s rukami založenými pod bradou, ako sa opierala o čiernu pracovnú dosku.

50 červených ruží, zaberajúcich značnú plochu nábytku, sa oproti tehlovému obloženiu na protiľahlej stene vynímali viac než skvostne. Žiara svetla z lámp visiacich na tenkých lanách zo stropného trámu dodávala lupeňom kvetov až priam krvavý odtieň. Alison odtrhla zrak od objemnej kytice a pozrela na škľabiacu sa Meggie.

„A to má byť čo?“

„No ja neviem,“ usmievala sa ako mesiačik na hnoji, „to mi povedz ty.“

Sledovala ako Meggie vytiahla spomedzi ruží drobnú bielu kartičku a podala jej ju.

 „Vidíme sa čoskoro, Líštička.“

„Mám pocit, že niekto je tu v tom až po uši,“ vytrhla ju z myšlienok Meggie a Alison k nej zodvihla zrak. „A ty to nie si.“

16.2.

Kráčal hore schodmi, nasledovaný troma chlpáčmi, zazerajúc na displej mobilu. Nedvíhala mu telefón a jeho to iritovalo. Po prvý krát. Bolo však neskoro večer a on sa snažil nahovoriť sám sebe, že to nemusí nič znamenať. Prečo sa tým vôbec zapodieval a prečo vôbec potreboval utvrdzovať sám seba? Možno mal Jamie pravdu a možno Tyler skutočne cítil niečo viac, ako si chcel pripustiť. A možno na neho len doľahlo, že bol konečne po dvoch týždňoch doma a jeho sužovala mierna panika z blížiaceho sa playoff. Áno, určite to bolo len chvíľkovou slabosťou a únavou, ktorú pociťoval. Keď však otvoril dvere na svojej spálni, zistil, že sa viac mýliť ani nemohol.

Alison sedela uprostred obrovskej postele. Väčšina vankúšov a prikrývok zmizla, ostala len jedna deka, ktorú prestrela cez celý matrac. Svetlo vyžarovalo len z jednej nočnej lampy v rohu miestnosti a Tylerovi na sekundu napadlo, že si to cez škáru spod dverí vôbec nevšimol. No čo si všimol a na čo sa díval teraz, bola sporo odetá blondínka. Vlasy mala zopnuté vo vysokom chvoste, tak ako zvyčajne. Tyler sa zámerne vyhol pohľadu do jej očí, keď si ju ďalej neveriacky premeriaval. Prsia mala uväznené v čiernej čipkovanej podprsenke, ktorej vzor ladil s nohavičkami. Podväzky zostupujúce z nohavičiek jej začínali uprostred stehien a čierna presvitajúca látka sa tiahla pozdĺž celých jej dlhých nôh.Vyžarovalo z nej absolútne sebavedomie, priam až horela vášňou. Že mal padnutú sánku si uvedomil až vo chvíli, keď chcel prehovoriť. V ústach mal sucho a cítil, ako mu búši srdce.

„Ako si sa sem dostala?“ vyriekol potichu, stále ohromený. Ani nevedel, prečo presne sa opýtal takúto hovadinu, keď ho k sebe vyzývavo lákala žena, o ktorej si naivne myslel, že ho už ničím neprekvapí.

Alison pokrčila plecami a on si až vtedy dovolil opätovať jej pohľad. Oči jej žiarili ľadovým ohňom a v okamihu, ako sa ich pohľady stretli, mal pocit, že sa mu podlomia kolená.

„Očividne sa tvojmu agentovi páčim, keď mi požičal kľúčik,“ šepkala. „Stačilo povedať, že chcem osláviť Valentín.“

Sledoval ako si kľakla a oprela sa o ruky. Chrbát sa jej prehol ako mačke a oči jej iskrili stále viac. Naprázdno prehltol.

„Ženská, ja ťa milujem,“ povedal potichu, keď k nej vykročil.

Obaja sa v okamihu zarazili.

Jemu prebleslo mysľou, že mal Jamie pravdu. Že je pekne v prdeli, pretože sa zamiloval do dcéry muža, ktorý dokázal šmahom ruky ovplyvniť jeho kariéru. Rozhodol sa však srať na to. Znova k nej vykročil, rozopínajúc si čiernu košeľu a mysliac na to, že jej dá všetky ruže sveta, keď ho bude takto zakaždým čakávať.

Jej prebleslo mysľou, že mala Meggie pravdu. Že niekto je tu v tom po uši a ona to tak úplne nie je. So zadržaným dychom na neho hľadela a premýšľala. Existovali minimálne tri dôvody prečo by ho mala teraz zastaviť a odmietnuť. No ona mu strhla z ramien čiernu košeľu mysliac na to, že občas je vhodné zariskovať.