The Fox Affair XIV.

 

Predtým ako sa začítate do tejto časti, pustite si túto pieseň. Možno sa Vám nebude páčiť, ale pre mňa osobne je to ultimátna hymna tejto poviedky.

November 1/2

 

Stojac oproti zrkadlu so strieborným rámom, napravila si na hlave cylinder.  Načiahla sa po čierne rukavice pohodené na posteli práve v momente, keď jej na mobile zasvietilo upozornenie. Jej uber stál pred bytom. Ešte raz skontrolovala svoj odraz  v zrkadle, schmatla malú taštičku s telefónom a vykročila z bytu.

 

Zábava gradovala a smiech sa niesol priestorom okolo neho. Sám mal úškrn na tvári, keď sledoval ako Esa Lindell a Roope Hintz zrecyklovali jeho a Chubbsov kostým z minulého roka a teraz sa ako Luigi a Mario sami chechtali v obklopení dlhovlasých slečien v prikrátkych sukniach. Tyler musel priznať, že sa mu uľavilo, keď do tímu prišli mladí Fíni, ktorí sa stali stredobodom jastrabích očí dallaských lovkýň a on vďaka tomu ustúpil do úzadia v ich márnej snahe uchytiť si ho svojimi ostrými pazúrmi a už ho nepustiť. Už z toho vyrástol, už mu prestalo záležať na počte neprečítaných správ na sociálnych sieťach.  A napriek všetkému, cítil sa tak oveľa lepšie.

„Seggy, čo piješ?“ začul a on sa okamžite zvrtol za hlasom. Hľadel na svojho ruského spoluhráča a kamaráta vo viacerých ohľadoch, ako sa opiera o bar a spolu s barmankou na neho s otázkou v očiach hľadia. Tyler pozrel na poloprázdnu fľašu piva vo svojich rukách a na sekundu sa zamyslel.

„Vieš čo,“ zvolal a zodvihol zrak, „dám si whisky.“

A na Radulovej tvári sa rozhostil široký úsmev.

 

Zabuchla za sebou dvere auta, pozrela zo strany na stranu a rýchlo prebehla cez cestu. Pred vchodovými dverami síce postávali skupinky ľudí, vysoký muž stojaci na schodíku týčiac sa tak nad nimi o úroveň vyššie, im však bránil vo vstupe do budovy.

Alison sa usmiala.

„Vidím, že si sa pripravila až nadpriemerne,“ vítal ju už zďaleka. Niekoľko žien postávajúcich okolo sa za ňou obzrelo. Alison pristúpila k mužovi a nechala sa vtiahnuť do medvedieho objatia. „Vyzeráš skvele, Alison,“ šepol jej do ucha a neveselo sa usmial.

„Ďakujem, Greg,“ smutný úsmev mu opätovala.

„Myslíš, že je to dobrý nápad?“ kývol hlavou smerom k dverám, zrak stále nespúšťajúc z jej tváre. Držal ju okolo drieku a takmer úplne skrýval pred zvedavými pohľadmi prístojacich.  Bolo až neuveriteľné, ako sa za posledné tri mesiace, od Meggienej smrti, zblížili. Vedela, že sa pýta z dôvodu, ktorého podstatu tvorila práve ona. Vraj tak, ako Alison sľúbila Meggie, že nespraví rovnakú chybu ako ona, Greg sľúbil svojej láske, že dá na Alison pozor, nech sa bude diať čokoľvek. Bolo to tesne po Meggieinom pohrebe, keď spolu sedeli na lavičke na cintoríne a potichu sa zhovárali, zdôverovali sa jeden druhému. Preto sa neobávala faktu, že Greg vedel dôvod jej prítomnosti. Dôverovala mu momentálne viac, ako sama sebe.

„Neviem,“ riekla úprimne, mimovoľne si napraviac rukavicu na ľavej ruke. „Ale ak to neskúsim, nikdy sa to nedozviem.“

Greg sa pousmial. „Bola by na teba hrdá,“ do očí sa mu vkradlo nadšenie. „Ak by sa čokoľvek dialo, volaj mi. Budem tu.“

Prikývla prirýchlo, akoby sa snažila samú seba presvedčiť, že dnešný večer inak ako dobre, dopadnúť nemôže.

„Tak poď,“ mierne ju postrčil dopredu, k dverám, ktoré následne aj otvoril.

Niekoľko hlasov pobúrene nesúhlasilo. No skôr ako mohla akokoľvek zareagovať, dvere sa zabuchli, bublina sa uzatvorila. Zhlboka sa nadýchla a začala sa predierať pomedzi ľudí.

 

Plastovú zbraň položil na dubový okraj stola, vedľa pohárika ukrývajúceho jantárovú tekutinu a do rúk vzal tágo. Prehol sa cez stôl a do úst vsal spodnú peru. Sústredene žmúril cez ostré svetlo vychádzajúce z lámp visiacich mu priamo nad hlavou na pásikavú guľu s číslom šesť, čakajúc na okamih, keď bude jeho tágo v tom najvhodnejšom uhle, aby sa mohol bezpochyby trafiť.

Zhlboka sa nadýchol, vzduch podržal v pľúcach o sekundu dlhšie a vystrelil. Pásikavá šestka padla priamo do ľavého rohu a Tyler sa víťazoslávne zaškeril. Ostala posledná guľa. Čierna.

„Je nejaká hra alebo šport, v ktorom nie si dobrý?“ opýtal sa ho Radulov s príznačným ruským prízvukom, ktorý vystupoval z úzadia zakaždým, keď mal v sebe viac ako tri vodky.

Tyler pokrčil ramenami, neodpovedajúc. Znova sa nahol, na chvíľu sa sústredil a vypálil. Čierna guľa padla do pravého rohu.

„Suka blyať,“ zahrešil a šmaril hráčsku tyč na stôl. Tyler sa zachechtal. „Seggy, poďme baliť ženy!“ navrhol a zavesil sa mu okolo ramien, rozhadzujúc rukou s rovnakou plastovou pištoľou, akú mal i Tyler, okolo ich tvárí.

„Bratku, ta len aké. Takmer všetky ženy, čo sú tu, sú tu z dôvodu, že tu už sú s niekým,“ krútil Tyler hlavou. Ich oslava halloweenu bola viacmenej súkromá, až na pár výnimiek. A na to, aby začal flirtovať s kamarátkami priateliek niektorého z jeho spoluhráčov bol ešte pritriezvy.

Radulov na neho zarazene pozrel, akoby nechcel veriť vlastným ušiam. Nezamýšľal sa však nad tým, že toto je snáď po prvý krát, odkedy svojho spoluhráča pozná, čo odmietol loviť pri prvej príležitosti, ktorá sa mu naskytla. „Nie všetky tu sú zadané,“ pokrútil hlavou, otočil sa od stola smerom do priestoru baru držiac Tylera stále okolo ramien a ťahajúc ho so sebou. „Tamtá víla určite nie je nikoho frajerka. Hentá blondínka oblečená ako nejaká čašníčka, tú tiež nepoznám..“

„To preto, že ona je skutočná čašníčka v tomto bare,“ dovolil si ho upozorniť.

„No a od tej dlhonohej čiernovlásky by som sa veľmi rád nechal skrotiť,“ nenechal sa vyviesť z miery. Tyler sledoval spoluhráčov zasnený pohľad, až očami narazil na postavu pri bare. Uznanlivo prikývol. Hoci čiernovláska im stála otočená chrbtom, jej kostým krotiteľky z cirkusu odhaľoval postačujúce krivky na to, aby sa za ňou otočila nejedna slintajúca hlava. Tyler potľapkal Radulova po pleci zahalenom v čiernom obleku, pretože sa rovnako ako on, vydával za mafiána, a súhlasne prikývol.

„Choď,“ povzbudil ho. „Choď si dať skrotiť svoju ruskú náturu.“

Rus si strčil do úst nezapálený dútnik, ktorý bol súčasťou ich kostýmu a odhodlane vykročil.

Tyler sa zachechtal, pokrútil hlavou a otočil sa späť k biliardovému stolu.

 

Bez reakcie prehltla barmankin podozrievavý pohľad, keď si od nej vypýtala nealkoholické mojito, položila na bar bankovku a so slamkou vtiahnutou medzi pery sa obzrela za postavou, ktorej prítomnosť ucítila po svojom ľavom boku. Okamžite ho spoznala.

„Ahoj kráska,“ do uší jej doľahol nepreniknuteľný prízvuk. Alison sa pousmiala. Takmer ihneď si spomenula na momenty, keď jej Tyler hovorieval všetky úsmevné príhody so svojim spoluhráčom z matičky rusy. Mala pocit, akoby ho už poznala.

„Ahoj Alexander,“ odvetila o niečo láskavejšie ako by muž ležérne sa opierajúci o hranu baru očakával. Položila pohár so svojím nápojom späť na pult sledujúc ako sa jeho tvár takmer úplne vyrovnala a potmehúdsky úškrn vystriedalo prekvapenie. „Skôr ako mi začneš dávať akékoľvek návrhy, prezradím ti jednu vec,“ povedala a naklonila sa k nemu bližšie. Na Alexandrovej tvári sa roztiahol široký úsmev prezrádzajúci očakávanie. „Som dcéra tvojho generálneho manažéra,“ riekla mu priamo do ucha. „Dva krát by som si na tvojom mieste rozmyslela, či si chceš so mnou začať,“ odtiahla sa od neho, znova vsala medzi pery slamku od svojho nápoja a s očakávaním sledovala jeho reakciu. 

V momente ako sa Rus zvrtol na odchod, Alison sa otočila smerom do priestoru podniku. Sledovala svojho krátkodobého nápadníka pohľadom, ani nedúfajúc, že by pohľadom narazila na toho jediného, kvôli ktorému sem prišla.

 

Neubehli ani tri minúty, počas ktorých stihol ledvôc vyložiť všetky gule na zelený povrch stola a jeho spoluhráč bol naspäť.

„Ako šlo krotenie?“ opýtal sa Tyler, sledujúc ako rus nesúhlasne krúti hlavou a kráča smerom k parketu.

„Tá je mimo moju ligu,“ doľahlo mu do uší, keď okolo neho prešiel. Skôr ako stihol Tyler zareagovať a opýtať sa ho, čo presne znamenalo, že je mimo jeho ligu, v ostrých pazúroch ruskej federácie sa už ocitla bezbranná lesná víla.

Znova zavrtel hlavou nad svojim spoluhráčom, no rozhodol sa nevenovať mu viac pozornosti. Otočil sa, oprel tágo o hranu stola, do rúk vzal plastovú zbraň a na sekundu sa zarazil, keď nenašiel svoj pohár tam, kde ho nechal.

 

Zamračil sa a zvrtol sa na päte.

 

Najprv zbadal dlhé nohy v čiernych čižmách nad kolená. Keď zodvihol zrak, srdce mu poskočilo. Čierny korzet so zlatými manžetovými gombíkmi jej zvieral postavu do lahodných kriviek, o ktorých ešte pred piatimi minútami sníval Radulov. Čierne vlasy splývali cez zlaté strapce na bordovom saku a čierny cylinder jej mierne padal do čela. Nikdy by ju takto nebol spoznal. Istotu mu však dodával ten pohľad, ktorý by rozoznal kdekoľvek. 

 

Blčiaci modrý oheň alebo rozbúrené ľadové more.

Možno oboje naraz.

 

Naklonila hlavu do strany a celého si ho premerala. „Stratil si niečo?“ opýtala sa a k perám zodvihla pohár z brúseného skla.

Jeho pohár.

 

„Ako taká Líška,“ šepol, viac pre seba, ako pre kohokoľvek iného.

 

Ani jeden z nich nepristúpil k tomu druhému. Naďalej stáli na mieste, sledovali sa navzájom. Ona s očakávaním, on neveriacky. A hoci mala mierny pocit déjà vu, akoby sa ocitla o rok a pol späť v čase, teraz však bolo všetko iné. Predtým na seba hľadeli dvaja ľudia, nič neočakávajúci a v nič nedúfajúci. Teraz oproti sebe stáli dvaja ľudia, ktorí by chceli všetko nevediac či vôbec smú. Sekundy preto plynuli pomalšie, akoby sa i samotný čas bál urobiť akékoľvek rozhodnutie.

 

A keď konečne vykročil, jej sa rozbúšilo srdce šialeným tempom. Svet prestal existovať, realita predčila očakávania, kontrolu prebrali zmysly. Vnímala jeho ruku na svojom páse, speváčku spievajúcu na pozadí o tom ako mu mala dovoliť milovať ju a Gregov pohľad, keď vychádzali z dverí.

 

Bezpochyby ani jeden z nich nepremýšľal. Ani jeden sa nedokázal sústrediť na dôsledky činov, do ktorých sa tak bezhlavo vrhli.

V momente, keď sa rozhodla vkročiť do baru, nemala žiadnu predstavu o tom, ako dnešná noc môže dopadnúť. Rozhodla sa však zariskovať. Pretože tak, ako povedala Gregovi, ak to nevyskúša, odpoveď sa nikdy nedozvie. No to, čo sa dialo, naozaj neočakávala.

Precitla, keď jej rozopol vrchný manžetový gombík čierneho korzetu a ona mala pocit, akoby sa prvý krát nadýchla. Akoby prvý krát, po takmer pol roku, dokázala vnímať. Vidieť, cítiť.

Odtiahla sa od neho, na pár centimetrov, a pozrela mu do tváre.

Do tej peknej tváre, o ktorej ani netušila, že jej bude niekedy chýbať. No teraz, keď ho mala na dosah ruky, keď ho mala priamo pred sebou, uvedomila si ako veľmi jej búši srdce. Ako veľmi jej hruď zviera pocit melanchólie, ako veľmi sa jej hlava snaží povedať niečo, čo telo už dávno vedelo.

Mala pocit, akoby ho videla po prvý krát úplne jasne. Akoby jej Meggiene posledné slová doslova otvorili oči. Hľadela do veľkých hnedých očí, vstrebávala každučký odtieň jeho dúhoviek v prítmí izby. Zodvihla ruky a prstami sa dotkla dlhého strniska na jeho tvári. Opatrne, letmým dotykom prstov prechádzala po línií vrások okolo očí, po lícach až k perám, ktoré pod jej dotykom pootvoril. Vedela, že sleduje každý jeden jej pohyb, no nehodlala mu momentálne opätovať pohľad. Všetko sa v nej búrilo, keď mu rukou skĺzla k rozopnutej košeli, ktorú mu s najväčšou pravdepodobnosťou sama začala vyzliekať, a dotkla sa odhaleného hrudníka. Čelo sa jej zamračilo, keď pohladila čierne tetovanie, ktoré naposledy, keď ho videla bez trička, ešte jeho pokožku nezdobilo. Zhlboka sa nadýchla a zodvihla pohľad späť k jeho očiam. Mlčal, len ju sledoval.

 

A ona si uvedomila, že ho naozaj ľúbila.

 

Vedela to už dávno, no bála sa. Bála sa zlomených sŕdc, bolesti, všetkého zlého. Bála sa, že sa z nej stane jej matka, i keď tak veľmi chcela byť ako jej otec. Chcela zachraňovať a pritom strácala. Dobrovoľne i nedobrovoľne. Jedna strata bolela viac ako druhá. No tento krát, tento krát sa rozhodla nebrániť sa. Nebrániť sa nielen bolesti, ale i láske. A tak teraz, keď zahodila za hlavu predsudky, strach a všetky myšlienky, stála priamo tu. Pred ním, viac odhodlaná ako kedykoľvek predtým.

Rozhodla sa nemyslieť na matku, na nevlastného otca. Na všetko, čo si pred polrokom museli vypočuť. Čo ich mohlo ohroziť, zničiť. Myslela len na Meggie a sľub, ktorý jej dala.

 

„Miluj ma,“ zašepkala.

Oči sa mu rozšírili a on pocítil ako mu srdce priam nadskočilo.

„Miluj ma, prosím.“

 

Alison Danteová neprosila.

Minimálne nie tá, ktorú poznal pred polrokom.

Mal pocit, akoby pred ním stála úplne iná žena a nebolo to spôsobené len prefarbenými vlasmi, či halloweenskym kostýmom. V jej očiach sa už nebúril ten ľadový oceán, ktorý poznal doteraz.

 

A i keď chcel jej prosbe spočiatku vzdorovať, veľmi rýchlo pochopil, že to nemá zmysel. Pretože tak, ako mal pre ňu slabosť pred rokom, tak by jej dal modré z neba i dnes.

Nič sa nezmenilo.

Predklonil sa, rukami ju chytil pod zadkom a ona ho prudko oblapila okolo krku.  Preniesol ju cez izbu priamo k posteli, oči naďalej nespúšťajúc z tých jej. Jemne ju položil medzi prikrývky, stiahol si z ramien košeľu a nahol sa nad ňu. Bledá pokožka jej žiarila proti čiernym vlasom sťa porcelánová bábika, ale tie oči... tie oči privádzali Tylera i napriek všetkému do zúfalstva. Bol by jej dal všetko, nemusela by ani prosiť. No Alison nebola jediná, kto sa zmenil. A hoci ju miloval, hoci si bol plne vedomí dôvodu prečo odišla, stále v ňom horel ten jeden plamienok hnevu. No skôr, ako by mu podľahol, si uvedomil, momentálne niet cesty späť. Niet úniku pred tým čo chcel on, čo chceli obaja.

 

„A ty ma tu už nenechávaj samého.“

 

Nečujne, so zadržaným dychom, prikývla.

 

Keď ju po viac ako šiestich mesiacoch pobozkal, jej vnútro doslova vybuchlo. Pocity sa ňou valili, srdce splašene tĺklo a daný okamih by najradšej prežívala stále dokola až do konca života. Cítila a vnímala ho všade, akoby sa jej dotýkal po prvý raz. Pretože teraz, keď si pripustila všetko to, čo k nemu cítila, bolo to pre ňu akoby prvý krát precitla. Ako keď slepec po prvý krát uvidí vychádzajúce slnko.

Bolo to šťastie, ktoré si dovolila konečne cítiť. A hoci sa tohto pocitu bála, verila, že lepšieho človeka, s ktorým  sa ho rozhodla zdieľať, by nikde inde na svete nenašla. Vybrala si svetlo pred temnotou a hoci nad nimi ešte stále viselo pár mračien, rozhodla sa im čeliť.

 

Už neodíde. Od neho nie.

 

Ľavá ruka jej visela z postele, pravú mala zloženú pod hlavou a nohami pomaličky zakopávala. Na tvári jej ihral jemný úsmev, keď s doširoka otvorenými očami sledovala postavu vedľa seba. Vlasy mal rozcuchané, prikrývku ledabolo vytiahnutú len po brucho. Spal. Hoci nevedela určiť či tvrdo, alebo len v driemotách, pohľad na jeho pokojnú tvár v nej vyvolávalo radosť. Pocit, ktorý už roky nepoznala. Ako ho pozorovala, myslela na Meggie. Na jej nekonečné dobiedzavé otázky o tom, čo voči nemu cítila. Ach, aká len bola hlúpa a naivná, keď si vtedy myslela, že sa Meggie mýli so svojimi strohými no trefnými konštatovaniami. Na sekundu zatvorila oči a zavrtela hlavou nad myšlienkami o svojej kamarátke.  

Keď ich znova otvorila, zreničky sa jej široko roztiahli. Už nespal. Hypnotizoval ju pohľadom, akoby bol na ňu hľadel už dlhšiu dobu.

Bezslovne čakala na to, čo sa bude diať.

Podoprel sa na lakti a nahol sa k nej. Odhrnul jej z tváre vlasy, no nepohladil ju po líci, ako očakávala. Rukou skĺzol po jej ramene a zastavil sa až pri jazve tiahnúcej sa od posledného pravého rebra takmer až k panve. Sledovala, ako sa mu tvár zamračila a ucítila jemný dotyk na čiernej línií písmena M na vrchnom cípe jazvy.

Otvoril ústa, no Alison ho predbehla.

„Meggie,“ zašepkala.

„Darovala si jej obličku,“ stroho konštatoval s hlasom plným údivu.

„Život som jej však nezachránila.“

 

Tyler ostal nemý.

Skormútený nad jej stratou, užasnutý nad jej odhodlaním.

Čo všetko bola ochotná obetovať a prekonať.

A hoci bola strata jej najlepšej priateľky bolestná, jeho ego to mierne potešilo. Pretože ak dokázala čeliť takej obetavosti, bola pravdepodobne ochotná čeliť aj iným úskaliam.

A Alison akoby mu čítala myšlienky.

 „To vďaka nej som tu,“ zašepkala a tým prerušila ticho noci, ktoré ich obklopovalo. „Predtým, ako ...,“ začala potichúčky, zhlboka sa nadýchla pred vyznaním, ktoré sa odhodlávala prvý krát vyriecť nahlas, „..zomrela, som jej sľúbila, že ťa vyhľadám.“

„Prečo?“

Tak jednoduché a tak trefné.

 

„Pretože ťa ľúbim.“

 

Vyslovila to, čo potreboval počuť.

Čo potrebovala počuť aj ona. Pretože teraz, keď sa rozhodla prekonať tú hranicu, ktorá ju sužovala, držala uväznenú v strachu, na ničom inom nezáležalo.

„Vedela to dávno predtým, ako som si ja vôbec dovolila nad niečím takým premýšľať. Keď som doslova utiekla s ňou do New Yorku, nebolo to pred tebou, alebo citom voči tebe. Až keď mi umierala pred očami a ja som pochopila, že jej už naozaj nedokážem pomôcť, som si uvedomila, že som utiekla sama pred sebou. Pred zodpovednosťou za svoje činy. Pred svojim strachom.“

„Ale teraz si tu.“

„Teraz som tu,“ prikývla a usmiala sa. „Teraz som tu a som pripravená čeliť všetkému. Ak mi povieš, že mám.“

Až keď to vyslovila, si uvedomila, že toto je ten okamih, keď sa niečo môže začať, alebo práve naopak, skončiť.  Mohol ju odmietnuť. Nie v bare pred štyrmi hodinami. Nie pri milovaní pred hodinou a pol. Ale tu a teraz.

Adrenalín jej rozprúdil krv tempom, ktorý jej priam šumel v ušiach, keď videla ako otvára ústa. Zadržala dych a čakala.

„Ľúbim ťa, Alison.“