Forever young 17.

Tak tu máte pre dnes poslednú časť :) 
Have a nice Valentin's night ;)

„Píp,píp,píp,“ ozvalo sa pri jej hlave. Automaticky vystrela ruku a bez toho aby zodvihla hlavu, či aspoň otvorila oči, vypla budík. Ešte päť minút, pomyslela si. Nešťastne sa pomrvila a otvorila oči.

„Good mornin‘ honey,“ začula. Hlava sa jej okamžite otočila doprava, ako keby nemohla uveriť vlastným ušiam. Rozospato hľadela pred seba a usmiala sa. „Ráno si taká milá,“ zašepkal a Vicky očervenela.

„Rob si srandu! Musím vyzerať príšerne,“ odvetila a vstala z postele. Hodila rýchly pohľad na budík a keď zistila, že do práce jej ostáva ešte hodina a pol, pousmiala sa.

„Ty nikdy nebudeš vyzerať príšerne,“ oponoval jej s úsmevom. Postavil sa z postele a pobozkal ju.

„No keď myslíš,“ zamrmlala. Otočila sa ku skrini, vybrala čisté veci a vyrazila smerom ku kúpeľni. „Idem do sprchy, keď si hladný choď do kuchyne a daj si čo len chceš. Mali by sme byť sami, tak sa cíť ako doma,“ venovala mu ešte úsmev a zatvorila sa v kúpeľni. Oprela sa o dvere, veci, ktoré držala v ruke pustila na zem a usmiala sa. Ani nevedela prečo, no mala chuť sa usmiať. Od ucha k uchu, úprimne zo srdca.

„Cause there will be no sunlight, if I lose you baby,“ ozývalo sa z kuchyne, keď schádzala po schodoch. Postavila sa do dverí a nemohla uveriť vlastným očiam.  Niall k nej stál otočený chrbtom, na stole boli pripravené dva taniere, na nich toasty, džem a džúš stáli uprostred stola.

„You never lose me, baby,“ odpovedala. Niall sa otočil a usmial sa.

„Tak v to dúfam,“ pristúpil k nej a chytil ju okolo pása.

„Nedúfaj. Ver,“ odpovedala s úsmevom a jemne ho ukúsla do nosa. Spoločne sa naraňajkovali a rozoberali pri tom Írsko. Niall jej rozprával o svojej rodine, priateľoch a o jeho rodnom domove. Bolo niečo pred deviatou, keď vyšli ruka v ruke z domu. Cestou do práce nestretli žiadneho dotieravého paparazziho, no ako náhle prišli pred štúdio, v ktorom sa chalani pripravovali na nahrávanie nového albumu, paparazzi boli všade.

„Niall! Niall! Kto je toto dievča? Ste to vy Vicky Linzová? Čo je medzi vami?“ vykrikoval jeden z nich. Vicky pozrela na Nialla, ktorý ju pevne držal za ruku. Jemne prikývla na jeho nevyslovenú otázku. Razom zastali uprostred chodníka, novinári prekvapene zastali s nimi. No ich lačné pohľady znamenali, že pochopili tomu, čo sa bude diať. Zoskupili sa okolo nich, kamery, fotoaparáty a mikrofóny nasmerované na nich. Niall jej stisol ruku a usmial sa do kamier.

„Ste spolu?“ vykríkol jeden z reportérov.

„Ako dlho sa poznáte?“ ozval sa druhý

„Áno, a poznáme sa mesiac,“ odvetil s úsmevom.

„Nie je to nejako skoro na začatie vzťahu vo vašom veku?“

„Myslím, že keď máte toho človeka úprimne rád, je vám jedno či ho poznáte mesiac, rok alebo celý život. Priznávam, že to možno je skoro, ale neľutujem, že som sa do tohto vzťahu “vrhla“,“ ozvala sa pre zmenu Vicky.

„Takže máte Nialla úprimne rada? Nejde vám len o jeho slávu?“ opýtala sa pochybovačne jedna reportérka. Mimochodom to bola presne tá istá, ktorá ju prenasledovala pred jej domom.

„Keď som ho spoznala ani som poriadne netušila kto je. A nie, nejde mi o jeho slávu. Keby som mala možnosť spoznať ho ako úplne obyčajného Nialla Horana, chalana z Írska, chodila by som s ním tak či tak,“ odpovedala úprimne.

„Plánujete ísť s chlapcami z One Direction na najbližší koncert do Paríža?“ vykríkol ktosi.

„Prepáčte, ale Vicky sa ponáhľa do práce a ja do štúdia. Na vaše otázky odpovieme inokedy,“ povedal Niall a ťahal Vicky za sebou. Viedol ju ku vchodu do štúdia, kde našťastie paparazzi už nemali prístup.

„Poprosím Johna, nášho osobného šoféra, aby ťa zviezol do práce, dobre?“ opýtal sa a usmial sa na ňu. Prikývla a jemne si zakusla do pery. „Počkaj tu, okay?“ zase raz prikývla. Niall ju pobozkal a vykročil po dlhej chodbe.

Totot bude rušný deň, pomyslela si. O pár minút sa pri nej objavil nižší zavalitý chlapík s príjemným úsmevom.

„Slečna Vicky?“ opýtal sa. Prikývla. „Mám vás zviesť, pán Horan ma požiadal. Poďte so mnou, pôjdeme zadným východom,“ povedal a ukázal pred seba. Vyšli na priestranný dvor a John ju viedol k tmavému autu, dosť podobnému ako má Harry. No toto auto na rozdiel od toho Harryho malo tmavé sklá na všetkých oknách. Vicky si sadla na zadné sedadlo, nadiktovala šoférovi adresu knižnice a sledovala novinárov, ktorí ešte stále postávali pred hlavným vchodom do štúdia.

„Toto všetko kvôli vám slečna?“ opýtal sa a sledoval ju v spätnom zrkadle.

„Tak sa zdá,“ pokrčila plecami a pousmiala sa.

„Musíte mať mladého pána Horana veľmi rada.“ Nebola to otázka, len strohé konštatovanie.

„Mýlite sa. Ja ho nemám rada,“ zašepkala. Keď zbadala jeho vyľakaný pohľad v zrkadle, dodala: „Ja ho ľúbim.“