streda 7. júna 2017

Depth

Sedela na kraji útesu. Nohy jej viseli vo vzduchu a možno chtiac, možno nechtiac, hompáľala nimi do rytmu svojich myšlienok. V ušiach jej bzučala neprestajná symfónia rozhovorov, ktorými si za ostatnú dobu musela prejsť. Šťastné? Poučné? Osožné? Niekomu sa možno zdali byť, ju len privádzali do ešte väčšieho zúfalstva.
Sklonila hlavu a pozrela nadol. Čo videla? Budúcnosť? Možnosť voľby? Naklonila hlavu do strany i keď mala pocit, že práve týmto pohybom jej ťažká hlava odpadne z krku. Hľadela do ničoty, ktorú mohla vidieť len ona.
Vzduch okolo nej ochladol a na jej obitých kolenách naskákali zimomriavky. Zareagovala na signály, ktoré vydával jej mozog a riflovú bundu si pritiahla ešte tesnejšie. Stále hľadela do hĺbky pod ňou a skúšala si predstaviť, že hľadí do hĺbky svojej duše. Skúšala si predstaviť možnosti. Rozhodnutia, ku ktorým stačilo spraviť jeden jediný krôčik. Srdce sa jej splašene rozbúšilo práve vo chvíli, keď jej na prvé líce dopadli prvé studené kvapky letného dažďa.

Vstala a ostala nehybne stáť na kraji svojho pomyselného útesu.

Rozhodla sa.

Pre jednu z tých pár možností.

Urobila krok.

A nechala sa unášať následkami.



Trúbenie auta a splašený krik bolo to posledné, čo bola schopná vnímať.