Secret Santa - XXII

 

Dvere sa ladne zaklapli. Zrak spýtavo zdvihla k Patrickovej tvári. Ešte stále nebolo neskoro. Ešte stále ju mohol poslať domov a všetko si rozmyslieť. 

„Tak, vitaj,“ zamrmlal neisto, pretože výnimočne sám nevedel príliš čo povedať. 

„Si si istý?“ hypnotizovala ho opätovne pohľadom, aby sa snáď po miliónty raz ubezpečila, že mu to neprekáža. Vzal jej veci z rúk.

„Sky,“ pokrútil hlavou. Tvár jej vzal automaticky do dlaní. Jemne ju pobozkal, až si vzdychla. To hovorilo úplne za všetko.

Pripadalo jej to, ako keby si to gesto na ňu šetril pre ten najvhodnejší okamih. Celú cestu domov sa totižto držal spiatky. Jednoducho si vychutnávali prítomnosť toho druhého. Bavili snáď o všetkom, počnúc počasím až po pozmenené pravidlá pre nadchádzajúci ročník NHL.

Vzápätí ju ako bumerang zastihla myšlienka toho, čo vlastne spolu boli. Ich vzťah sa nedal nijako charakterizovať. Bolo jasné, že neboli len priatelia. Boli niečo viac. Ale iba niečo. Stále nedokázala na Patrickove náznaky reagovať. 

„Mám strašnú chuť pozrieť si nejaký film,“ riekla, keď si vyzula plátené tenisky a precupitala do útrob bytu. Patrick ju starostlivo sledoval. Jednak, ak by zavrávorala alebo jej prišlo nejako nevoľno a pretože sa stále nedokázal úplne nabažiť toho pocitu, že je tu pri ňom, má ju pod dohľadom a môže si byť istý, že nebude vystrájať žiadne ďalšie blbosti.

„Prečo nie?“ vydýchol si Patrick, že to prebehlo tak ľahko a stihla sa vzdať tak expresne skoro. „Najprv ale tie sľúbené špagety.“ 

Och špagety, skoro by na ne úplne zabudla. 

„Potrebuješ nejako špeciálne moju pomoc a asistovanie?“ usadila sa automaticky za stôl, odkiaľ mala perfektný výhľad na Patricka, ktorý pôsobil v kuchyni trochu chaoticky a smiešne. O jeho kuchárskom umení ale nepochybovala. Veci nechala ľahostajne v chodbe.

„Skús popremýšľať nad tým filmom, inak bude vybraté namiesto teba,“ snažil sa znieť presvedčivo, úplne nezávislý od jej ženskej zručnosti v kuchyni. Špagety. Poondiate cestoviny. To zvládne.

„Tak dobre,“ podoprela si zamyslene dlaňou hlavu. Zaprela sa lakťom o okraj stola. 

Úpenlivo začala loviť v pamäti. Po chvíli ale cítila, ako sa viac sústreďuje na rozjímanie sa nad Patrickovými očami a črtách tváre než na premýšľanie nad nejakým absolútne nezaujímavým filmom v porovnaní s objektom jej záujmu.

„Aj tak to dnes nevyzerá nejako ružovo s počasím. Dúfam, že sa nebojíš búrok, Millerová,“ zaškeril sa na ňu pobavene, keď sa pasoval s vreckom cestovín.

„Veľmi vtipné,“ zagánila na neho.

„Pre každý prípad, moja posteľ je ti k dispozícii podľa potreby,“ žmurkol na ňu. Sky len prevrátila očami.

„Nie, ďakujem, som slušná,“ uťahovala si z neho.

Chvíľku mlčky i naďalej sedela na svojom mieste a sledovala, ako Patrick naberá do hrnca vody a nesnaží sa nedať pred ňou príliš najavo, ako trochu v kuchyni tápa.

„Idem sa osprchovať.“ Fantázia jej mysli začínala nebezpečne bujnieť, a preto usúdila, že bude lepšie, keď sa odíde venovať niečomu zmysluplnejšiemu než zízaniu na jeho božské oči.

Aj keď si to nechcel priznať, najradšej by sa k nej pridal hneď zaraz. Bruškami prstov by stieral horúce kvapky vody z jej jemnej pokožky a nechal by ju, aby dlaňou skĺzala od jeho ramien až kam by živne chcela. Nešťastne si vzdychol. Raz ho dostane do kolien...

 

(...)

S rukou skríženou pod temenom a s hlavou nad ťažkými mračnami, ktoré zvierali okolie Chicaga v nepríjemnom dusne šípiacom letnú búrku, ležala na rozbŕľanej posteli po desiatkach akrobatických kúskoch, ktorými už od nespavosti stihla skopať plachtu na zem. Lepkavé teplo prúdiace do miestnosti od priotvoreného okna sa jej lepilo na odhalené časti tela. 

Bola si vedomá, že táto noc bude pre ňu absolútne nekonečná, pretože myseľ mala zaplavenú miliardami útržkov myšlienok a jej mozog si opätovne nemohol vybrať vhodnejšiu chvíľu na hlboké zamýšľanie nad životom.

Pred očami mala znovu pasáže filmu, ktorý Patricka prinútila pozerať. Ako mu dlaň ochranársky odpočívala gro filmu na jej ramenách. Ako keby sa to i dalo nevšimnúť si, že nech sa akokoľvek snažil, nevedel byť nenápadný. 

Pred očami mala znovu to obrovské nutkanie, aby jej jeho dlaň kĺzala dole plecami, pohrávala sa s končekmi vlasov medzi prstami, krúžila po kľúčnej kosti a zhŕňala ramienka tielka z ramien. 

Niečo v jej mysli jej šepkalo, že film mal na ňu neblahodarné účinky a pôsobil ako lepidlo, ktoré zliepalo jej zmätené, rozlietané pocity a myšlienky o danom blonďavom mladíkovi, ktorý teraz oddychoval od nej asi tak o dva metre opodiaľ. 

Najhoršie na tom všetko bolo, že jej myseľ neovládali žiadne čary destilátov, ani nič podobné, ako by si želala, aby mohla svoje myšlienky brať alibisticky s rezervou. Naplno si uvedomovala každú myšlienku o tom, ako ich dlane do seba perfektne pasovali zakaždým, keď sa Patrick nenápadne pokúsil o akýkoľvek dotyk.

Na zlomok sekundy vážne uverila preludu vlastnej fantázie, že sa na svet díva očami hlavnej hrdinky, no matematika bola neúprosná a Patrick Kane nebol ani o zlomok menej nedosiahnuteľný, dokonalejší, mimo jej dimenzie, atraktívnejší a sofistikovanejšia verzia ako jej vyvolený. 

Zasnene začala počítať na prstoch dôležité míľniky jej prepadnutiu najjagavejšej hviezde Chicagu Blackhawks. Snažila sa zadatovať moment, kedy svojimi citmi začala ísť sama proti sebe samej a ubližovať si.  

Za prvé, Patrick Kane sa vrútil do obranného pásma jej života a nedal sa z neho vyhnať, ako vždy, dovtedy, kým nevsietil gól a neomotal si ju okolo prsta.

Za druhé, ako malá sa do neho zamilovala.

Za tretie, pravdepodobne sa už z toho nevyvlečie.

Za štvrté, len blázon by si nevšimol tú iskru, ktorá medzi nimi preskočila a iskrila už od prvého momentu.

Za piate, musí sa vrátiť k bodu b. 

A znovu.

A znovu.

A ešte raz znovu. 

Nahlas si frustrovane odfúkla. Nedokázala pochopiť, ako mohla žiť celé tie týždne v klamstve. Ako si mohla myslieť, že ju všetko na ňom nepriťahuje. Že to všetko jednoducho nie je len kamufláž.

Jeho hlas v mobile. 

Jeho oči. 

Postava. 

Úsmev. 

Dokonca aj s akou ľahkosťou strieľa góly. 

Oblohu nad Michicangskými jazerami preťal mohutný blesk, ktorý miestnosť na pár sekúnd zaplnil svetlom, a keď zvuk obrovského elektrického výboja dobehol rýchlosť svetla, Sky pri burácajúcom zvuku hromu stuhla krv v žilách. 

Ležala na posteli ako prikovaná, neschopná sa odplaziť k oknu a zatvoriť ho ako každý racionálne uvažujúci človek, ktorý má aspoň trošku rešpekt pred živlom. 

V mysli počítala vzdialenosť smršte zakaždým, keď sa jej pred očami zablysla spleť žiary, ktorá udierala do zeme. Počasie znovu po dlhšej dobe ukazovalo svoju veľkosť.

Priškrtene zaskučala, keď medzi zablysnutím a ozvenou hromu sa čas zúžil priam na minimum a kvapky prudkého dažďu doslova bičovali krajinu všade navôkol. 

Chytala z toho všetkého husiu kožu. Mala sto chutí vrátiť sa v čase do čias, kedy sa ako malý špunt zmestila zakaždým pod posteľ. Momentálne nemala žiadnu šancu, a keď blesk udrel priamo pred jej očami niekde v okolí pláže, adrenalín jej rozhýbal svaly na nohách. Priskočila k oknu a prudko ho zavrela. Nebo sa v úzadí mrakodrapov opätovne rozburácalo. 

Nasucho preglgla, keď od strachu rozšírenými zorničkami krúžila pohľadom po prázdnej izbe. Nakoniec zastala zakaždým na dverách. Nebola schopná udržať pod kontrolou svoje inštinkty. Jej mozog sa nevzpieral, keď vykročila naboso po chladnej dlážke jemne pofŕkanej rozplesknutými dažďovými kvapkami a stisla kľučku. Rukami si objala pás a pritisla Patrickove voľné tričko bližšie k telu.

Na sekundu sa zháčila, keď dlaň ovíňala okolo kľučky a uvedomila si, čo robí. Ďalšie udretie blesku do zeme niekde v diaľke jej ale dodalo ďalšiu dávku odvahy pokračovať a dvere do tmy Patrickovej izby sa strašidelne otvorili. 

„Patrick?“ zašepkala trasúcim sa hlasom a ostala stáť na prahu odhodlaná, že ak tvrdo spí, zamkne sa hoci aj na záchod.

„Spíš?“ vydala zo seba hlásky o čosi hlasnejšie, no stále priškrtene. Nervózne prešľapovala na prahu dverí. Pohľadom sledovala, ako pokojne spí.

Najprv dohováral svojej fantázií, že ho oblafla a všetko je len sen. 

Búrka. 

Skyin hlas niekde v pozadí za jeho chrbtom. 

Keď sa mu ale znovu jej priškrtený hlas malého šteňaťa prihovoril, napadlo mu, že ak by to bol sen vytvorený jeho mysľou, pravdepodobne by sa mu nič so Sky tak neerotické nesnívalo.

Znepokojene roztvoril oči. 

Uvidel, že za oknami domu sa vážne rozpútala búrka a vietor skúša, koľko toho pobrežie vydrží. Keď si jeho oči konečne zvykli na tmu, prehodil sa na druhý bok a v tme pri dverách skutočne rozpoznal siluetu Skyinej postavy. Do hladiny jazera udrel ďalší blesk a svetlo, ktoré sa rozľahlo priestorom sa odrážalo v jej zúfalom výraze tváre. 

„Sky,“ odkašľal si, keď sa úplne zobudil a on si uvedomil, že z neznámeho dôvodu vážne stojí na prahu jeho dverí. Síce ostýchavo. Ale len v tričku. „Čo tu robíš?“ snažil sa nehypnotizovať pohľadom jej odhalené stehná. 

„Mohla by som tu ostať?“ horeli jej líca. „Bojím sa sama.“

„Ty máš predsa len strach z búrok?“ potlačil v sebe smiech, no pery sa mu skrútili do pobaveného úsmevu a posadil sa. „Sky, bola si predsa letuška.“ Ktorej predbežne bežala výpovedná lehota. Stavili sa, že ak Patricka po dvoch týždňoch nebude mať chuť naháňať so sekerou po byte, odpoveď neodvolá a nájde si menej chaotický job. 

„Tak môžem?“ hľadela na neho zhrozene, keď sa im počasie znovu pripomenulo a jej tá smršť prišla nekonečná. 

„Tak poď,“ posunul sa nabok a potľapkal po prázdnom mieste vedľa seba. Váhavo k nemu precupkala. Dávala si záležať, aby ani raz nepozrela čo i len kútikom oka na scenériu za oknami. Uvedomovala si, ako málo ju bude deliť od absolútneho prepadnutiu, ak si skloní hlavu vedľa neho a on bude bližšie ako kedykoľvek predtým. 

„Ďakujem,“ zamrmlala, keď si sadla na kraj postele. Chýbalo už len vhupnúť sa pod tenkú prikrývku, ktorú úpenlivo hypnotizovala pohľadom.

Mlčky ju potiahol za ruku k sebe a ona poslušne vkĺzla pod tenkú prikrývku vedľa neho. Zahľadela sa nad seba a chvíľu čakala, kým sa jej tep a dych znovu ustália do normálu. 

Dotyk jeho prstov ucítila vo vlasoch, ako sa jej začal upokojujúco pohrávať s pramienkami medzi hánkami. Musela si vzdychnúť.

„Lepšie?“ zašepkal, keď aj on počul, ako prerývane dýcha a nedokáže sa uvoľniť. Zabával sa na nej. Nie často dávala na sebe poznať svoju zbabelú stránku. Mlčky prikývla, neschopná vydať zo seba ani hláska, pretože sa jej všetky slová zadrhli v hrdle. 

„Dobrú noc, bejb,“ prehodil lahodným hlasom, z ktorého mala zimomriavky po celom tele a jej telo pomaly začínalo podliehať nátlaku hormónov. Zahryzla si ale do jazyka a nehybne hľadela i naďalej na strop, pričom Patrickove prsty ostali napriek tomu stále zamotané do jej vlasov. 

Nemala absolútne pojem o čase a ako dlho tam tak nehybne ležala. Pamätala si len, ako blesky neustále udierali do krajiny, dážď bubnoval, hromy sa rozliehali nočnou krajinou. Z kútiku oka jej unikla slza. Možno už odbila aj polnoc. 

Kvapôčka ju kĺzajúc sa po líci šteklila na tvári, až pokým jej ju sponad pier neutrel starostlivo Patrick palcom a pýtajúc si pozornosť pohľadu Skyiných očí jej líce skryl do dlane.

„Sky,“ vyslovil nežne jej meno, až sa neubránila a z oka jej vypadla ďalšia slza. „Neplač.“

Vzpierajúc sa jeho úprimnej prosbe pokrútila hlavou. Sama to nechala zájsť až takto priďaleko. Neostalo jej nič iné... len slzy. Občas ju také senzitívne chvíľky jednoducho chytali.

„Prosím ťa.“

Nevydržala to a s odhodlaním k nemu otočila hlavu. Nechala, nech jej povzbudivo tvár vezme celú do dlaní a palcom ju hladí chlácholivo po líci ako to vedel len on.

„Nikdy sme sa nemali stretnúť, Patrick,“ krútila hlavou. Načiahla dlaň k jeho tvári a bruškami prstov mu skĺzla po perách a kútikoch úst, ktoré sa mu zvyčajne len ťažko zastavili. 

„Zase začínaš?“ zamračil sa. Dúfal, že túto tému už definitívne uzavreli.

Potom zvrtla smer svojej cesty a prsty mu podobne zaborila do kučeravých vlasov na čele, čím sa k nemu nepatrne pritiahla bližšie a nechala jeho otázku nezodpovedanú. Zdvihla bradu od vankúša, v ktorom mala zaborenú hlavu a horúčkovito Patricka pobozkala. 

Jasne počula v mysli tú ilúziu, ako keby sa v nej niečo zlomilo. Ako keď sa láme zamrznutý ľad a masa sa triešti na menšie ostrovčeky ako rozbité sklo po náraze. 

Nemyslela. Jednoducho sa nechala k nemu pripútať pevným zovretím jeho svalnatých paží (panebože, vážne som to tam napísala takto?) a ruky si šikovne obmotala okolo jeho krku, pričom ale inštinktívne s narastajúcim náporom Patrickových bozkov mu nimi čoraz častejšie kĺzala po ramenách, tých jeho perfektne vypracovaných a napnutých ramenách, ako ju zvieral v objatí, aby mu nikam neunikla. 

Cítila sa absolútne bezpečne, až tak, že ako keby Patrick pôsobil ako istá zvuková bariéra, ktorá eliminovala absolútne všetok vonkajší nežiaduci svet navôkol nich. 

Bolo jej jedno a mimo jej zmýšľanie a toho, čo práve robila, áno, cumľala sa v posteli s miláčikom hokejovej Ameriky, že niekde tam vonku zrazu zúri búrka, obyčajne jej najväčší nepriateľ. 

Po jej okúsení Patrickoveho umenia ako totálne odpáliť ženské hormóny už len bozkami a to sa noc len rozbieha, pričom si myslela, že po ich pohokejovom garážovom dobrodružstve ju už nič neprekvapí, ale bude musieť popremýšľať nad rebríčkom jej strachotvorných hodnôt. Momentálne sa nebála ničoho väčšmi, než ak by ho musela stratiť. Hádam je to prejav tej jej detinskej zamilovanosti. 

„Už sa nebojíš, Millerová?“ vysmieval sa jej do očí pobavene zatiahnutým hlasom, keď sa od nej odtiahol a vtisol jej na čelo bozk. Už teraz sa cítila ako jeho majetok. 

„Kane, ty bastard,“ zamrnčala, keď jej odhrnul vlasy z pleca preč a znovu sa k nej sklonil. Od hrany sánky si razil cestičku perami naprieč jej krkom až k pleciam a kľúčnej kosti, kde zastal. Niekde v polovici jeho pohybov privrela oči a priala si, aby aspoň na chvíľku zastal čas. Dlane jej automaticky vystrelili k jeho kučerám.

„Beriem to mimochodom ako kompliment,“ zazubil sa, keď dlaňami vkĺzol medzi jej pás a matrac a uväznil ju tak v nemotornom náručí. Stiahol ju hlavou z vankúšov a o chvíľku sa v jej zornom poli nad ňou už znovu skláňala jeho tvár. Oči mu ale teraz planuli, a keď skĺzol pohľadom k nižším partiám jej tela, bezmyšlienkovite si prešiel po línií pery jazykom. Mal niečo za lubom. 

„Premýšľam...V tom tričku si príliš sexy na to, aby som ho z teba len tak stiahol,“ rozmýšľal nahlas. „Si si vedomá, že ak ma teraz nezastavíš, zajtra bude asi to najtrápnejšie ráno nášho života, však?“

Chvíľu nervózne mlčala a potom vybuchla do smiechu. „Ty sa bojíš, Patrick?“ 

„Chcem si byť len istý, že už ťa neuvidím pre mňa znovu plakať. Nikdy.“ Úsmev jej zamrzol na tvári. „Frustruje ma to.“

„Som si na betón istá, že moje slzy sú to posledné, čo by ťa malo teraz trápiť, Kane,“ odvetila hravo a ruku načiahla do vzduchu za obrysmi jeho svalov na hrudi. Zahryzla si do pery. Bol absolútne dokonalý.

„A čo by podľa teba malo?“ vyhŕňal jej hravo ukazovákom lem trička čoraz vyššie a vyššie. 

„Napríklad to,“ odmlčala sa na chvíľku. „Ako ťa neskutočne chcem.“

„Neštartuj ma,“ zavrčal a znovu jej zovrel pás v dlaniach. 

„A čo keď práve to je mojím zámerom?“ hlesla. Patrick sa odmietavo pousmial. Nedbalo jej vyhŕňal lem trička stále vyššie a vyššie, až sa dostal k prsiam.

„Ty vážne nevieš, čo sme my hokejisti zač, však, Millerová?“

„Pouč ma.“

„Koledovala si si o to,“ našmátral popamäti obrysy šuplíka na nočnom stolíku pri posteli a priotvoril ho. Sky ho neprestajne sledovala pohľadom. Vytiahol z neho prezervatív.

„Pripomeň mi, kedy sme sa zvrhli na takéto zvieratá?“

„Niekde medzi prahom mojej izby a tvojím pristátím v perinách po mojom boku? Ak mám hovoriť samozrejme za seba.“

„Ty si neskutočný, Patrick,“ vybuchla do smiechu, keď natrhol obal vrecúška. 

„Chcela si povedať nadržaný ako prasa z mladej dámy po svojom boku?“ poopravil ju. „Áno, to som.“

„Hmmm,“ zapriadla. „Dodávaš mi nezdravé sebavedomie,“ skĺzla končekmi prstov až k spodnej hranici jeho svalov na bruchu. Sama pre seba sa zasmiala.

„A ty si mi zničila život,“ doberal si ju. Sky len usmievavo pokrútila hlavou. 

„Sám si sa pozval do toho môjho,“ zamrmlala. Sledovala, ako sa konečne Patrickovi podarilo poraziť vrecúško. Maličkosti vedia vždy skomplikovať život.

„Ideme bez predohry?“ nedokázala sa prestať smiať, keď sa nad ňu opätovne skláňal. Z jej strany by s tým problém nebol. Vlhla už od prvého momentu, čo do tej izby vstúpila.

„Myslel som, že tú už máme dávno za sebou.“ Rozhodol sa na vlastnej koži si utvrdiť to, aká bola z neho Sky už dávno hotová, rovnako ako on z nej.

„Hmmm, no to záleží od toho, aké máš so mnou úmysly.“

„Úmysly, vravíš?“ pousmial sa, keď neodbytne dotykmi brušiek svojich prstov neustále nachádzal omnoho viac partií jej tela. „Prinútim ťa, aby si sa odo mňa dnes už nepohla,“ zohol sa k jej pravému uchu a hriešne zvodným hlasom jej doňho šepkal. 

„A žiadne predstieranie!“ zavrčal nakoniec majetnícky a dlaňou jej vkĺzol k šiji. Nespúšťala z neho zrak v rámci možností, aj keď ju k tomu všemožne nútil. Cítila, ako sa jej pery nepatrne priotvorili, aby dali voľný sklz mrnčaniu jeho mena a prudkým výdychom obsahu svojich pľúc, ktoré sa jej neustále kŕčovito zadrhávali v hrdle.

„Prosím,“ kĺzala mu bolestivo bruškami, miestami až nechtami prstov po chrbte po líniách napínajúcich sa svalov zakaždým, keď ju prinútil niečo nezrozumiteľné zamrnčať. Ešte väčšmi ho ale tým provokovala, že to, o čo sa cielene snaží, mu ide viac než dobre.

„Vravel som ti,“ usmieval sa na ňu lišiackym úsmevom, keď narážal na to, ako sa jej to očividne páčilo a chcela ho stále viac a viac v sebe, na sebe, nad sebou, jednoducho všade cítiť. Varoval ju, že dnes už túto posteľ nebude chcieť dobrovoľne opustiť. Má, čo chcela.

„Milujem to,“ zahryzla si do pery, keď sa všetko to napätie v nej začínalo lámať a telo ju prestávalo poslúchať. Načiahla sa za jeho perami. Vrúcne jej bozkami pohládzal brušká prstov, ktorými mu objala sánku.

„Všetko zničíš,“ zavrčal podráždene, keď sa prestal absolútne kontrolovať. 

To všetko pre ňu. 

To pre ňu strácal hlavu. 

To pre ňu ako blázon by utekal hoci o polnoci aj na druhý koniec sveta, len aby sa uistil, že je v poriadku. 

To pre ňu sa konečne naučí aspoň trochu variť. 

„Na čele so mnou,“ otrel sa jej zubami o pokožku na krku v miestach, kde jej šialene pulzoval tep srdca. „Aj teraz-“

Hlas sa mu zadrhol v hrdle a ona jednoducho nechala svoju hlavu mimovoľne padnúť dozadu do vankúšov a rozbŕľanú prikrývku pod nimi zovrela v kŕči zovretia prstov. Bolestivo si zahryzla do pery a užívala si ten pocit...

„V pohode?“ Niekto tu mal pekelne vycibrenú kondičku, všakže?

„To ma provokuješ?“ chytila sa dlaňou za čelo a zlostne do neho voľnou dlaňou postrčila, no nedočkala sa želaného efektu. Bola oproti nemu slabá ako mucha. A teraz ešte aj indisponovaná mucha.

„Vyzeráš dosť zničene,“ zaškrnul sa pobavene, keď videl, aký mal na ňu vplyv. Rátalo sa mu to.

„Vôbec,“ hodila po ňom zlostne vankúš a prevrátila sa na brucho. Zasnene hľadela do šera, ktoré panovalo v izbe, na jeho tvár. Znovu si inštinktívne zahryzla do pery. To bol pohľad.

„Také veci by si vravieť nemala, môže to byť neskôr zneužité voči tebe,“ zamrmlal zlomyseľne a prehodil cez ňu starostlivo prikrývku. Privrela oči.

„Ako napríklad?“

„Ako, že sa môžem o to pokúsiť znovu, napríklad,“ pousmial sa a vďačne sa oprel o rám postele a nechal Sky, nech sa schúli v jeho náručí.

„Čo? Bude to môj nájom?“ doberala si ho.

„K tomu by som sa nikdy neznížil,“ preplietol si s ňou povzdbudivo prsty a Sky spokojne mlčky prikývla. 

Uvedomovala si, že ten prihlúply pocit šťastia z nej vôbec ešte nevyprchal. Pripadala si ako malá. Ako malá a naivná. No aj tak jej to bolo jedno.

„Myslíš, že by som mohla dostať ešte jednu z tých dokonalých pús?“ ozvala sa zrazu spontánne pod vplyvom svojich myšlienok.

Lišiacky sa na ňu usmial. Poľahky ju zvalil opätovne do perín, v ktorých obaja ešte len pred chvíľkou ostali nevládne ležať. Špičkou jazyka jej nevinne prešiel po kraji pery a ona jeho gesto pochopila až príliš dobre. Prehĺbil ich intímnu chvíľku. 

Nemohol za to. Jej krivky boli pre neho ako obrovský magnet, ktorých sa mal neustále nutkanie dotýkať. Miloval ju absolútne celú, takú, aká bola, aj keď mu neušlo, že v nemocnici stratila na váhe. Obával sa, že ak sa veci nezmenia, inak to nebude ani pri jeho kuchárskom umení. Nemôžu celé dni jesť bezlepkové špagety. Prehodil výhybku k príjemnejším myšlienkam.

„Nad čím premýšľaš?“ prihovárala sa mu, keď ona sama rozmýšľala nad tým, ako veľkolepo to spolu odpálili hneď v prvú noc. Asi by v očiach nezainteresovaných pôsobila dosť lacno. Dúfala, že sa Patrick nebude nikomu príliš chváliť.

„Nad ničím podstatným. Ľahké existencialistické problémy.“

„Ako napríklad?“

„Ako ťa strašne milujem,“ sklonil k nej zrak a ich pohľady sa stretli. Srdečne sa pousmiala. 

„Pat,“ vzdychla si roztraseným hlasom. Narobila mu toľko vrások na čele. Namočila do toľkých problémov. Čudovala sa, že mu po tom všetko ešte za to stála, ale bolo to jednoducho silnejšie ako oni dvaja samí.

„Trčíme v tom spolu, okej? Sme tím.“

„Tím,“ stisla mu povzbudivo dlaň a prikývla. Odpadol mu obrovský kameň zo srdca. 

„Takže to spolu skúsime?“

Sky mykla plecami. „Keď si ma už videl nahú.“

„A počul kričať.“

„Idiot.“

„A prosiť moje meno.“

„PATRICK!“ vybuchla do smiechu celá červená od hanby. Vždy mal potrebu všetko komentovať. 

Premýšľala nad tým, či to vážne s ním vydrží nejaký obstojný čas a či všetko nestroskotá na perličkách ich pováh. Zvládne vôbec ten šialený Patrickov životný štýl? Bolo jej to absolútne ukradnuté...

„Ráno robíš raňajky, Casanova,“ prehovorila na neho naposledy, kým upadla do driemot a takým romantickým spôsobom ukončila ich dnešný nočný počin. Schúlila sa do klbka a privrela oči, predstierajúc, že spí. Počula, ako si ešte niečo zúfalo zamrmlal, vzdychol si a zošuchol sa do perín k nej.  Dala by ruku do ohňa za to, že si sťažoval, ako mu zajtra začína tréning a príprava.

„Dobrú, Sky,“ zašepkal bez toho, aby čakal, že sa dočká nejakej odpovede. Sky sa len sama pre seba usmiala.

Moje milé dámy, tak toto je neoficiálny koniec... Máme tu ale ešte extras!

pozn. autora: fakt som toto napísala? :D