Áno, nechala som sa inšpirovať filmom The Vow, ale snáď Vám to nebude vadiť a obdaríte ma aspoň šiestimi komentármi... lebo inak nemám prečo ďalej písať...
Sedel na nemocničnej stoličke, dlane zložené pod bradou a pohľadom
už dosť dlhú dobu hypnotizoval jej telo, ktoré bez pohnutia ležalo na posteli. Pred
očami sa mu zahmlilo a opäť sa spomienkami vrátil na miesto, kde sa to
odohralo.
Sedeli v jeho Mercedesse a zastavili na
križovatke. Na semafóre svietila červená a oni jediní v štedrý večer
stáli na jednej z mnohých križovatiek Londýna. Pustil ruku z volantu a obrátil
sa k svojej priateľke.
„Šťastné a veselé,“ zašepkala, keď svoj pohľad
odvrátila od vločiek pristávajúcich sa čelnom skle na Liama.
„Milujem ťa,“ pousmial sa. Naklonili sa k sebe,
nevnímali prostredie za oknami. Vo chvíli, keď sa ich pery navzájom dotkli v jemnom
bozku, ozval sa ohlušujúci zvuk. Šmýkanie kolies na čerstvom snehu a následný
náraz. Posledné čo si pamätal bol Daniellin tlmený výkrik a následné nepríjemné
ticho.
Keď sa v nemocnici prebral, mal len narazené ľavé
predlaktie a zalepené obočie. Avšak, keď prechádzal izbami až narazil na
nehybné telo svojej priateľky, keď sa dozvedel od lekára, že utrpela slabé
krvácanie do mozgu, čo môže skomplikovať jej život, vtedy nadobudol pocit, že
už nikdy nič nebude také, ako predtým.
Zo zamyslenia ho vytrhol jemný šumot posteľnej bielizne.
Odtrhol zrak od žltej steny a pozrel sa na Danielle. Mala otvorené oči a dezorientovane
sa rozhliadala okolo seba.
„Doktor!“ zakričal nadšene von z otvorených dverí.
Pozrel na Danielle a musel sa usmiať. To najhoršie je už za nimi. Prebrala
sa a to bolo jediné, čo ho v tom momente zaujímalo. Prišiel bližšie k posteli
a stále sa usmieval. To, že ho Dan pozorovala vystrašeným pohľadom si
akoby ani nevšimol.
„Dan, som taký šťastný, že si sa prebrala.“
„Kto si?“ opýtala sa vyplašene. Liamove srdce vynechalo
zopár úderov.
„Utrpela retrográdnu amnéziu, nepamätá si svoj život od
určitého momentu. Podľa toho, čo rozprávala sú jej posledné spomienky z dňa,
keď ukončila strednú školu,“ šepkal Daniellin lekár pred zatvorenými dverami
jej izby. Pri zúfalstve, ktoré sa odrážalo z Liamových očí, doktora až
zamrazilo.
„A je nejaká nádej, že by...“ nemusel dokončiť vetu.
Doktorov pohľad a pokrútenie hlavy značilo ráznu odpoveď.
„Je mi to ľúto,“ so sklonenou hlavou odkráčal. Liam si
prehrabol husté vlasy. Nevedel čo mal robiť, lomcoval ním hnev aj zúfalstvo.
„Kurva!“ zahrešil a kopol do stoličiek. Otočil sa k dverám
a cez malé okienko nazrel dnu. Danielle sedela na posteli a opatrne prevracala
strany na ich spoločnom fotoalbume, ktorý jej priniesol. Po hodinách
vysvetľovania kto je, ako sa spoznali, čo mala rada a čo robila,
pristúpila na to. Hľadel na jej tvár a rozhodol sa. Nevedel ako, nevedel
ako dlho mu to bude trvať, no bude sa snažiť najviac ako bude môcť aby sa
Danielle do neho opäť zamilovala.
„Som doma,“ ozvalo sa od dverí. Dan si to nevšímala. Bola
chrbtom opretá o podobločnicu, kučeravú hlavu mala vystrčenú von z okna
a smerom do neba vydychovala dym. Opäť si potiahla, na pár sekúnd zadržala
dym v pľúcach a vydýchla. „ty fajčíš?“ ozvalo sa z dverí do
kuchyne. Liam stál ako prikovaný. Práve si skladal koženú tašku na notebook,
ktorú mu vraj ona kúpila.
„Áno,“ odvetila jednoducho. Ohorok rozmliaždila v popolníku,
zatvorila okno a husté kučery si stiahla do copu.
„Predtým si nefajčila,“ tašku odložil na kuchynský pult a sadol
si na jednu zo stoličiek pri jedálenskom stole. Danielle si sadla oproti nemu.
„Na strednej škole som fajčila,“ nohu si vyložila na
stoličku a bradu si podoprela na kolene. Spod mihalníc sa zadívala na
svojho údajného priateľa. Čierny svetrík na bielej košele, z ktorej sa
črtal len golier mu dokonale zvýrazňovali obrysy vypracovanej hrude. Fyzicky ju
neskutočne priťahoval, no po psychickej stránke k nemu necítila nič viac
ako to čo cítila ku každému človeku, ktorého spoznala len prednedávnom. „Ale to
teraz neriešme.“
„Ako chceš,“ prikývol. „Tak aký si mala deň?“ snažil sa
nadviazať konverzáciu.
„Sťahujem sa k rodičom,“ vystrela sa a pozrela mu
priamo do očí. Liam naprázdno preglgol.
„Kam?“ opýtal sa potichu akoby druhú časť vety nepočul. Do očí sa mu nahrnuli slzy, ale
nechcel plakať. Nechcel, pretože vedel, že by mu to nepomohlo.
„K rodičom. Už mám všetko pobalené, čakám len na sestru kedy
po mňa príde.“ Liam nasledoval jej pohľad do obývačky. Vedľa koženej pohovky
boli naskladané plné kufre a cestovné tašky. Opäť naprázdno preglgol. U dverí
zazvonil zvonček. „To bude Sarah,“ postavila sa. Pristúpila k nemu, jemne
ho pobozkala na vrch hlavy, vzala si kufre a bez slova odišla z bytu.
Privrel oči a nechal slzám voľnosť.
„Daddy, ideš s nami?“ zakričal Loui cez dav fanúšičiek,
medzi ktoré sa zamiešali pred štúdiom.
„Nie, idem peši,“ zašepkal Niallovi do ucha, ktorý stál hneď
vedľa neho.
„Choď, ja ich zabavím,“ bratsky ho potľapkal po pleci. „Heeeeeej!
Ladies! Harold má dnes boxerky so sobom, chcete vidieť?“ zasmial sa na plné
hrdlo, keď pribehol k najmladšiemu členovi skupiny. Čupol si a v mžiku
mu stiahol rifle. Ulicou sa ozval hlasný smiech a Liam, ktorý sa medzi tým
vytratil do zo svetla pouličnej lampy len pokrútil hlavou.
Vošiel do malého čínskeho fastfoodu aby si kúpil večeru.
Zaplatil a keď odkladal výdavok, v peňaženke zazrel Daniellinu fotku.
Smútok ho pichol pri srdci. Stisol päsť, v ktorej držal peňaženku a vrátil
ju späť do vrecka. Už to bol polrok, čo s ňou nebol v kontakte.
Chýbala mu. Chýbal mu jej smiech, ktorý sa každý večer ozýval ich bytom, keď sa
dívali spoločne na seriál, chýbala mu jej vôňa, jej husté vlasy. Teplo, ktoré
sa rozlievalo v posteli, keď ležala vedľa neho. Chýbalo mu toľko
maličkostí, čo mu nesmierne trhalo srdce. No nič iné ako zvyknúť si, mu
neostávalo.
Pomaly kráčal k bytu a spomínal na tie na chvíľu,
keď sa v X-factore prvý krát stretli.
„Ahoj,“ začul. Zarazene zastal a neveril vlastným
očiam. Danielle stála pred vchodom do bytového domu. V tenkom svetríku a krátkych
rifliach, s rozpustenými kučerami sa na neho usmievala.
„Ahoj,“ jemne sa pousmial. Nevedel čo si má myslieť.
„Nechceš sa prejsť?“ navrhla šarmantne.
„Nepôjdeme radšej hore? Som hladný,“ zakýval s vreckom,
v ktorom sa nachádzala jeho skromná večera.
„Čo to tam máš?“ s prižmúrenými očami mu zobrala hnedé
vrecko a nazrela dnu. Povzdychla si. „Dobre, poďme hore. Ale radšej ti
niečo uvarím, čo povieš?“
„Taká ponuka sa neodmieta,“ stále sa usmieval.
„Takže zajtra?“ pre istotu sa opäť opýtal. Celý večer mal
pocit, akoby sa mu len snívalo.
„Áno zajtra,“ vyšla z dverí a zastala na chodbe. Úsmev
jej celý večer zdobil tvár.
„Tak dobrú noc,“ vyriekli obaja naraz. Zasmiali sa.
„Dobrú,“ zašepkala, naklonila sa a pobozkala ho na
líce. Liamove srdce sa zatrepotalo ako krídla motýľov.
prečo mi to pripomína jeden film ? :D :) ale krááásne je to :)
OdpovedaťOdstrániťáno, je to inšpirované filmom The Vow :-D čakala som, ktorá sa kedy ozve :D :D
Odstrániťďakujem :)
Krásne to je ! :')
OdpovedaťOdstrániťďakujem veľmi pekne ! :-)
Odstrániťje to veľmi pekné a som rada že nebol smutný koniec :)
OdpovedaťOdstrániť*Denisa*
ďakujem :-)
Odstrániťtak, nechceli ste iba smutné konce, tak som vás nemohla sklamať :-)
Nie!
OdpovedaťOdstrániťÁno!
Nie! :((
Áno!! :)
Asi tak som sa cítila :D
Je to výborné. :) Ivi, čo INÉ sa dá od teba čakať? Brilantné xx
Asi si pozriem ten The Vow.:)
-H.xx
The Vow odporúčam, hrá tam Channing Tatum (p.s.: je tam scéna kde je nahý ;-) :-D )
Odstrániťďakujem veľmi pekne :-)
milujem The Vow a toto je úplne perfektne prerobené do 1D sveta! absolútne krásne :)
OdpovedaťOdstrániťteším sa, čo na nás čaká najbližšie :)
ďakujem veľmi pekne! som rada, že sa ti toto prevedenie páčilo :-)
OdstrániťKrásna poviedka! Mohla by si k tomu urobiť pohračovanie... :) A kde si si prosim ta stiahla The Vow? Nedala by si sem odkaz? :))
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :-) Naozaj? Myslíš, že by to bol dobrý nápad?
OdstrániťFúú, už ti neviem presne povedať, zdá sa mi, že som to mala od kamarátky :-/
Jasné, že by bol :D bolo by to dokonalé... neviem, ci ako nejaká extra dlhá poviedka, ale tak okolo 5 - 10 casti... :D vlastne od teba by som aj tak precitala aj viac :D
Odstrániťnoo, tak o tom ešte pouvažujem ;-)
Odstrániťkrásne ♥ keď to tak čítam, film chcem rozhodne vidieť :)
OdpovedaťOdstrániťgeniálne, vravela som? ;) x x x
ďakujem Tan! :-*
Odstrániťáno, vravela ;-) xxx
:) úžasné :) :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem :-)
OdstrániťNádherné to je ! :)) Ale mohla by si začať znovu písať Change mi life ://
OdpovedaťOdstrániťďakujem :-)
Odstrániťuž sa na tom pracuje :-)
:OOOOOOOOO Už viem prečo ťa tak zbožňujem ! :')
Odstrániťprečo? :O :-D
OdstrániťLebo si totálne mega úžasná !!! :D
Odstrániťčožééé? :O neskutočne dokonalé!!! ♥ milujem všetky tvoje poviedky a túto zbožňujem už aj po prvej časti!! skvelé, krásne, úžasné, dokonalé a neviem ešte aké! :) ♥ xx
OdpovedaťOdstrániťďakujem :-) ale musím ťa sklamať, toto je len jednodielovka ;-)
OdstrániťOch♥ Ivi, ja už ani neviem, čo ti tu písať.. Len, že mi vždy po prečítaní tvojej tvorby sánka prekvapene klesne. Si nenormálne talentovaná, priala by som ti najmenej 40 komentárov ku každému článku :) Strašne tešíím na ďalšiu jednodielovku! Ešte sme nemali Zayna, že? :))
OdpovedaťOdstrániťBtw. Bola som na týždeň odcestovaná mimo internetu, ku ktorému som sa dostala až teraz, takže pre to tu máš posledný a nie prvý komentár ;D
Ale zase nepreháňaj! Až také talentovaná nie som, aby som mala až toľko komentárov :-) Je tu oveľa viac talentovaných dievčat, s oveľa lepšou tvorbou.. for example Jaja Sunny alebo Di :-) oni by si zaslúžili toľko komentárov, ja určite nie :-)
OdstrániťÁno, áno, ešte sme tu nemali Zayna :-)
Nevadí, máš odpustené ;-) :-*