sobota 1. decembra 2012

Nothing has happy ending

Moja prvá jednodielovka... dúfam, že sa bude páčiť :-) Poprosila by som komentáre :-)

„Good morning honey,“ usmial sa a jemne jej prešiel prstami po líci. „Opäť si rozprávala zo sna, vieš?“ Otočila hlavu k nemu a pozrela na neho hlbokými zelenými očami.
„Čo som zase rozprávala?“ opýtala sa, nadvihla sa na lakti.
„Hmm.. to by si chcela vedieť princezná,“ zatváril sa tajomne.
„Ale zlato, nebuď taký,“ jemne do neho strkla. Zvalil sa na chrbát a zahľadel sa na strop.
„Zase raz si mi povedala jedno tajomstvo, princezná,“ úsmev sa mu stále nestrácal z tváre.
„Ach jaj,“ povzdychla si. Vedela, že inú odpoveď od svojho priateľa nedostane. Zamyslene si zakúsla do spodnej pery a hypnotizovala ho pohľadom. Znenazdajky sa na neho vrhla, začala ho štekliť.
„Louis! Tak mi to povedz!“ smiala sa a on spolu s ňou.
„Zabudni princezná!“ vyplazil jej jazyk a prevzal kontrolu. Zvalil sa na ňu, šteklil ju na rebrách a bozkával jej pri tom krk. Vedel aké jej to spôsobuje zimomriavky. Kričala, smiala sa, kopala. A on bol šťastný.
„Ešte stále to chceš vedieť?“ opýtal sa a odhrnul si z tváre jej kučery. Rázne prikývla a čakala na odpoveď. „Povedala si, že ma miluješ,“ jemne sa usmial pri odpovedi.
„Ale veď to si už dávno vedel,“ jemne ho pobozkala na pery.
„Ja viem, ale stále to je príjemné počuť.“
„Milujem ťa Louis Tomlinson,“ žmurkla a priložila mu ruku na líce. Strnisko ju nepatrne pichalo, no ona to zbožňovala. Namiesto odpovede dostala bozk. Dlhý, krásny, plný vášne a lásky.
„Tak a teraz by si mi mohol spraviť raňajky,“ zasmiala sa a on sa pridal.
„Čo by moja malá princezná chcela?“
„Palacinkyyyy!“ vykríkla ako malé dieťa.
„A čajík?“ žmurkol.
„Samozrejme,“ ešte raz ho pobozkala.

„Poďme sa prejsť!“ buchla ho po hrudi.
„Čože? Teraz?“ vyvalil svoje veľké zelenomodré oči. „Veď je takmer jedenásť hodín!“ Ukázal na okno, z poza ktorého sa črtala zasnežená noc.
„A to je na tom najlepšie! Čo môže byť krajšie ako padajúci sneh, pouličné lampy,  zasnežený Green Park a ty? NIČ!“ rozhodila rukami a smiala sa. Louis neodpovedal len sa na ňu díval. Miloval ju, zbožňoval jej smiech a spravil by čokoľvek len aby bola šťastná.
„Dobre, obliekaj sa,“ vzdychol si, vypol televíziu a sám sa išiel obliecť. V spálni na seba hodil prvé oblečenie, ktoré vytiahol zo šatníka. Kým sa jeho priateľka obliekala prešiel naspäť do obývačky a z jedného šuplíka vytiahol malú čiernu krabičku zo zamatu. Pousmial sa a strčil si ju do vrecka. Obaja na seba natiahli kabáty, obuli sa a vyšli z bytu.
 Prechádzali nočným a vyľudneným Londýnom. Prišli do parku, Loui zhrnul z jednej z mnohých lavičiek sneh, sadol si a Phoebe si stiahol sa svoje kolená.
„Princezná?“ zašepkal.
„Áno?“ povytiahla kútiky úst do jemného úsmevu a pozrela na neho cez plece.
„Mám tu niečo pre teba,“ šepkal jej do pleca a pozeral na ňu spopod mihalníc.
„Čo také?“
Neodpovedal, zhlboka sa nadýchol. Srdce mu začalo tĺcť oveľa rýchlejšie ako obyčajne. Začali sa mu ruky potiť a triasť. Musel sa pousmiať. Naposledy bol taký nervózny, keď si ich Simon spolu s ostatnými chalanmi a oznámil im, že pokračujú v súťaži.
„Počkaj chvíľku,“ povedal, naznačil Pheobe aby sa postavila. Sám sa potom postavil a následne si kľakol na pravé koleno. „Pheobe Tomkinsonová. Tu, na tvojom obľúbenom mieste, v tvojom obľúbenom meste sa ťa chcem opýtať otázku, ktorá nám možno obom zmení život. Pheobe,“ opäť zopakoval jej meno, „ staneš sa mojou ženou?“ Zhlboka sa nadýchol a s veľkým očakávaním pozrel na svoju priateľku. Phoebe hľadela na prsteň, ktorý sa blištil v malej krabičke.
„Ja.. Louis.. neviem čo mám povedať..“
„Buď áno alebo nie,“ zasmial sa nervózne. Phoebe mlčala a Louisa sa začal zmocňovať strach.
„Áno, stanem sa tvojou ženou,“ zašepkala po dlhom tichu. Louis sa okamžite postavil a zovrel ju v tuhom objatí. „Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa!“ začal sa s ňou točiť a vedel, že raz s ňou bude mať šťastnú rodinu.
„Aj ja teba milujem,“ vtisla mu pusu a než sa stihol spamätať, vytrhla sa mu zo zovretia.
„Zlato, kam utekáš?“
„Chcem celému svetu vykričať ako veľmi ťa milujem!“ zasmiala sa a utekala stále ďalej od Louisa.
„Phoebs prestaň,“ upozorňoval ju ako malé dieťa. No ona sa len smiala, hľadela na neho a bežala priamo na hlavnú cestu. „Phoebe!“ zvrieskol presne vo chvíli, keď vybehla na asfaltku a z poza zákruty sa vyrútilo terénne auto. Ozvalo sa škrípanie bŕzd, výkrik a náraz.
„Phoebe! Nie, nie nie! Prosím len to nie,“ slzy mu začali tiecť ešte sa len rozbehol k miestu. Dobehol tam a keď zbadal svoju čerstvú snúbenicu ležať v kaluži krvi, zrútil sa na zem. Zobral si ju do náručia a rozplakal sa ako malé dieťa. Šofér, ktorý do nej narazil okamžite volal záchranku.
„Láska, prosím nie,“ hojdal sa s jej hlavou v náručí a keď pocítil, že nemá tep prepukol v srdcervúci plač. „Prečo práve ona?!“ vykríkol a pozrel pri tom do neba. Snehové vločky sa mu lepili na slzy, mráz ho pálil na rukách a lícach, no jemu to bolo jedno. Bolo mu už všetko jedno.. Prial si zomrieť, pretože život bez nej nemal zmysel...

16 komentárov:

  1. jooj ta čo take smutne :/ ale inak krasna poviedka, len škoda že tak smutna

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :-) tak, mala som chuť napísať niečo romantické a zároveň tragické...

      Odstrániť
  2. Jéj, dočkala som sa prvej jednodielovky od úžasnej Ivky! :) Krásn to je, hoc smutné... <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Podejte mi někdo kapesník! Sakra, puberta se mnou dělá divy, v jednom kuse brečím! :D
    Tohle... To je naprosto dokonalé! Za smutné konce bych sice vraždila, ale k tomuhle vážně nemám co víc říct! Miluju tvoje psaní, jsi úžasná :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ale neplááč :) veď to je len príbeh :)
      ďakujem veľmi pekne! :)

      Odstrániť
  4. genialita,zimomriavky mam až na pätách, wau...je to úžasné, koniec ma trošku zahriakol, brr...drsné, ale nedá mi to neusmiať sa! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je to krásne, dokonalé, smutné, no... páči sa mi to :) Nebolo by odveci, keby si častejšie pridávala nejaké jednodielovky ;) Ja viem, nie je čas a tak podobne, no ak budeš mať niečo napísané, okamžite to sem hoď! :D <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. posnažím sa! ;-) dala som si taku challenge, že napíšem jednu jednodielovku s každým z chlapcov, tak dúfam, že sa mi to podarí dodržať :-)

      Odstrániť
  6. na začiatku som sa usmievala len tak pred seba (nie že len tak.. because of you ;)) a potom mi úsmnev zamrzol na perách.. ♥ i love you!x x

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Neuveriteľné! Ako to robíš? Vždycky ma tvoje písanie tak uchváti... :) Mala som chuť plakať od radosti, keď Louis požiadal Phoebe o ruku a potom slzy nabrali iný dôvod :( Je to krásne, úžasné, dokonalé ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Je to nádherne napísané :) Úžasný, aj keď smutný príbeh...Púšťala som si smutnú pesničku, keď som to čítala, takže môžem len povedať, že slzy si našli cestu von z mojich očí a liali sa ako vodopád :) Krásne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. jednoduše krásný :-) škoda že to smutně skončilo..

    OdpovedaťOdstrániť