Jej podvedomie vnímalo, že sa okolo nej niečo deje, no jej vedomie sa radšej sústredilo na sladkú utópiu tvorenú spánkom. Až keď jej nabehli zimomriavky po celom tele od šoku, ktoré jej telo utrpelo sa jej vedomie prebralo. Prekvapene sa posadila na posteli a zmätene hľadela okolo seba. V prvom momente nechápala kde je, kto sú ľudia okolo nej, prečo sa jej tričko lepí na telo ako keby bola natretá medom.
Až keď počula ten anjelsky smiech, ktorý sa odrážal od každého
predmetu v izbe presvetlenej opatrnými lúčmi ranného slnka, pochopila, že práve
utrpela pomstu. Pomstu zo strany kučeravého chlapca stojaceho neďaleko jej
postele, chlapca, ktorého smiech aj napriek všetkému, čo jej spôsoboval,
zbožňovala.
„Styles!“ zvrieskla nadurdene, keď už bola schopná jasne
myslieť, bez absurdných myšlienok zaoberajúcich sa Harryho smiechom. „Ja ťa
zabijem,“ krútila hlavou. Jej pohľad spočinul na Harryho tvári, z ktorej
sršala až detská radosť. Spoza jeho ramena vykukovala Louisova strapatá hriva,
akoby sa bál, že Eliz upriami svoj hnev aj na neho. „A Tomlinson, ty ešte len
spoznáš čo je to hnev diabla!“ vykríkla a hodila po nich obe vankúše, na
ktorých ešte pred pár minútami spala. Sprevádzaná ich hravým smiechom sa
postavila, vytlačila ich zo svojej izby nezabúdajúc na množstvo nadávok
smerovaných na ich adresu a zabuchla za nimi dvere. Oprela sa o biele
drevo tvoriace bariéru medzi ňou a zvyškom sveta, zavrela oči, vydýchla
všetok vzduch zo svojich pľúc a aj po jej tvári sa roztiahol úsmev. Otvoriac
oči zovrela lem svojho dlhého trička do drobných dlaní a hľadela na
obrovský fľak, ktorý sa tiahol až k jeho koncu. Ďakovala sama sebe, že sa
v predchádzajúci večer pred spaním rozhodla zmeniť biele tričko na čierne,
pretože v okamihu, keď by ju tí dvaja blázni obliali, videli by aj to čo
Eliz nechcela. Stále s jemným úsmevom na perách sa rýchlo prezliekla do
športového oblečenia používajúceho na trénovanie, schmatla fľašu s vodou a otvorila
dvere na izbe.
„Dobré ráno,“ sledovala ako sa Louis s Harrym zatvárili
nevinne, očakávajúc ďalší príval hnevu. Eliz sa usmiala. „Harry ideme behať?“ správala
sa akoby sa pred polhodinou nič nestalo. Akoby sa nič nestalo pred dvoma dňami.
Akoby na Harryho nebola nahnevaná.
„Ehm, samozrejme,“ nemotorne sa podvíhal z pohodlnej sedačky,
prebehol do svojej izby a Eliz sa nestačila ani nazdať, Harry už stál
vedľa nej v bielom tričku a krátkych šortkách.
„Môžeme ísť,“ povedal s neskrývanou vážnosťou vo svojom
výraze, zasalutoval a ignoroval Louisov smiech ozývajúci sa spoza neho.
***
„Eliz?“ prerušil tok jej myšlienok jeho zvučný hlas. Sústredila
sa na tempo, ktoré udržiavala, na svoje chodidlá dopadajúce na asfalt. „Chcel
by som sa ti ospravedlniť,“ cítila ako na ňu hľadí, no ona stále neodtŕhala
zrak od bežeckej trasy, ktorú im vytýčila. „Odpustíš mi moje nevychované
správanie?“
V Elizinej mysli sa odohrával veľký boj. Má mu
odpustiť? Nevedela čo odvetiť na jeho nesmelú otázku, tak zbabelo pridala do
kroku a zanedlho bola od neho tak ďaleko, ako jej to sily dovoľovali.
„Eliz!“ po pár desiatkach metrov ju dobehol a chytil za
lakeť. Jeho zovretie zosilnelo, keď ju jedným pohybom otočil k sebe a použil
na ňu silu svojho pohľadu. „Niečo som sa ťa pýtal,“ vydýchol. Zízala na biele
tričko dvíhajúce sa spolu s jeho širokou hruďou, keď stisla svoje pery k sebe
a zatvorila oči.
„Možno,“ zašepkala a zodvihla zrak k jeho očiam. „Možno
raz áno.“
Hľadela ako Harry boxoval do veľkého vreca vyplňujúceho malú
miestnosť, ktorú mali k dispozícii na tréning a premýšľala. Jej
pohľad bol upriamený na jeho chrbát, no jej myseľ sa zaoberala Harryho
osobnosťou. Prsty sa jej zarývali stále hlbšie do dlaní pri spomienke spred pár
dní, ktorá neustále priťahovala pozornosť jej mozgových buniek. Potrebovala sa
rozhodnúť. Je ochotná mu odpustiť? Preniesť sa cez to, že keď konečne chcela
odovzdať svoju dôveru do jeho rúk, začalo to presne tak ako keď naposledy dôverovala
chlapcovi, ktorý pre ňu znamenal viac ako kamarát?
Opäť rozostrila svoj zrak a uprela ho na jeho tvár.
Potrebuje sa rozhodnúť.
Chce sa rozhodnúť.
Aj sa rozhodne. Potrebuje však dôkaz. Dôkaz, že mu môže
dôverovať.
***
„Elizabeth Fellová.“
Stála vo svojej časti ich spoločného apartmánu pred kufrom,
do ktorého si skladala svoje oblečenie, keď začula veselý hlas zvolávajúci jej
meno.
„Ešte sa nebaľ.“ Louis sa opieral o belasú zárubňu
dverí, ruky prekrížené na hrudi.
„A to už prečo?“ opýtala sa a ako naschvál uložila do
kufra malú kôpku tričiek.
„Dnes večer ideme na party. A ty ideš s nami.“
„Akáže istota z teba srší Tomlinson.“
„A nemala by?“
„Čo ak ti poviem, že s vami nejdem? Ako veľmi to ublíži
tvojmu egu?“
„Môjmu egu nijak,“ ľahostajne pokrčil plecami. „Ale jemu
áno,“ dodal a hlavou kývol za seba. V okamihu sa vedľa neho objavil
Niall s dokonale nagélovanými vlasmi a nespokojným výrazom zdobiacim
jeho tvár.
„Eliz, Eliz, Eliz!“ poskakoval na mieste ako dieťa. „Musíš
ísť.“
„A to už prečo?“ obišla svoju nedobalenú batožinu a postavila
sa pred nich.
„Pretože sa ideme rozlúčiť s týmto mestom,“ objasnil
Louis.
„A ty ako súčasť našej veľkej rodiny musíš ísť s nami. Tak
ako s nami chodí Preston a Paul, pôjdeš aj ty,“ dokončil Niall.
„Lenže chodiť s vami ešte aj na záchod majú Prestan a Paul
v náplni práce,“ ohradila sa. „Ja mám len trénovať vášho kučeravého
kamaráta, nič viac.“
„Eliz,“ zamrmlal ľadovo Niall a upriamil na ňu svoj
hlboký pohľad modrých očí. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a odviedol
späť ku kufru. „Okamžite si odtiaľ vyber niečo na seba, dnes ideme žiť!“
prikázal jej a stojac vedľa nej akoby jej rodič čakal, kým si z kufra
skutočne na seba niečo nevybrala.
„Ale robím to len a len kvôli tebe Horan!“ Dvihnutým
ukazovákom mu zabodla do pŕs. „A teraz zmiznite, že sa prezlečiem,“ vyštvala
ich so smiechom z izby.
Telo jej vibrovalo pod ohlušujúcimi basami, ktoré sa ozývali
preplneným priestorom veľkého tanečného parketu. Eliz stála pri dlhom bare, v rukách
zvierala sklenenú fľašu minerálky a pohľadom preskúmavala miestnosť. Nachádzali
sa v najdrahšom nočnom clube v meste, kam sa dostali bez najmenších
problémov. Chalani boli porozmiestňovaní po celej miestnosti, no takmer nikdy
ju nenechali samú. Až na teraz. Niall s Liamom tancovali poddaní alkoholu,
Zayn sa zhováral s nejakým mužom zhruba v ich veku, Louis spolu s Paulom
stáli neďaleko nej taktiež sa s niekým rozprávajúc. Jedine Harryho
nevidela odkedy vstúpili do clubu. Znepokojovalo ju, že ho nevidela, že
nevedela čo robí. Napriek tomu, že jedna jej časť bola z neho ešte stále
sklamaná, tá druhá bojujúca s tou prvou, túžila vidieť jeho jamky, uistiť
sa, že sa neopije tak ako naposledy.
„Smiem ponúknuť slečne niečo tvrdšie?“ ozvalo sa vedľa nej. Upriamila
pozornosť na vysokú postavu vedľa seba a uškrnula sa.
„Nie, ďakujem,“ odvetila so zvrašteným obočím a svoju pozornosť
opäť presunula na Nialla s Liamom, ktorí očividne vymýšľali nové tanečné
kroky. Nemohla si odpustiť úškrn, boli takí opití a pri tom takí smiešni.
„Slečna, smiem sa spýtať na vaše meno?“ opäť sa dožadoval
jej pozornosti vysoký muž. Keď znova na neho pozrela bol oveľa bližšie ako
predtým.
„Smiete,“ odvetila.
„A dozviem sa odpoveď?“ spravil pár krokov bližšie k nej.
Zvraštila obočie a skúmavo si ho premerala. Ulízané vlasy, sako o číslo
väčšie ako by mal nosiť, chudší ako ona sama. Ak by niečo skúsil veľmi ľahko by
ho zložila.
„Určite nie,“ zasyčala arogantne.
„Niekto tu je drzý,“ naklonil sa k nej, do jej tváre
udrel závan alkoholu a na zápästí pocítila jeho stisk. Zhlboka sa nadýchla
cez ústa, zatvorila oči na pár sekúnd a zovrela dlane do pästí. Teplo z jeho
hnusného tela nepríjemne sálalo a ona premýšľala či mu má vraziť alebo ho
jednoducho kopnúť do rozkroku.
„Okamžite ju pusť,“ započula spoza seba.
„A ty si kto?“ ona aj chlapík zvierajúci jej ruku sa
zahľadeli na osobu za ňou. Kučeravý chlapec v čiernom saku nenávistne
prepoľoval muža vedľa nej pohľadom. „Och jasné, ty si ten, z ktorého je
každá na tomto svete posratá,“ vypľul zo seba.
„A môžeš byť aj ty ak ju nepustíš,“ pristúpil bližšie. Boli
rovnako vysokí, no spôsob akým Harry na neho hľadel ho robil oveľa vyšším,
dospelejším. Vyžarovala z neho určitá sila, pred ktorou mala aj Eliz
strach.
„Že sa zahadzuješ práve s ním,“ pokrútil hlavou a púšťajúc
Elizinu ruku ju vyhodil do vzduchu. Harry okamžite zaujal obrannú pozíciu,
jemne ju potiahol za seba a prepaľoval mužov chrbát pohľadom, kým sa mu
nestratil zo zorného poľa.
„Vedela by som sa o seba postarať,“ zamrmlala
nespokojne, keď sa k nej otočil.
„O tom nepochybujem,“ obočie mal stále stiahnuté do jednej
línie, sánka sa mu zvýraznila od hnevu. „Ale teraz odtiaľto vypadnime,“
nečakajúc na jej reakciu si s ňou preplietol prsty a ťahal ju preč. Jej
srdce sa v jej ušiach ozývalo hlasnejšie ako duniace basy.
Vyšli na nočný vzduch a Harry sa ani len neobzrel za bleskami spustiacimi sa ako náhle vstúpili na chodník. Ťahal ju preč od toho zmätku, od baru, k autám odparkovaným neďaleko.
Vyšli na nočný vzduch a Harry sa ani len neobzrel za bleskami spustiacimi sa ako náhle vstúpili na chodník. Ťahal ju preč od toho zmätku, od baru, k autám odparkovaným neďaleko.
„Šoféruj,“ nariadil jej rozpletúc si s ňou prsty. Hodil
jej kľúče od auta a prešiel okolo prednej časti vozidla na stranu
spolusediaceho. Okamžite odomkla auto a nastúpila. Keď sa za Harrym
zatvorili dvere uzavretý priestor naplnila jeho vôňa.
„Kam teraz?“ opýtala sa opantane.
„Čo najďalej odtiaľto,“ zamrmlal
a oprel sa do koženého operadla. Z jeho výrazu a hlasu cítila
ako ním lomcoval hnev. V tichosti teda naštartovala a vyrazila preč.
Hmmm, toto je krásna časť :3 Už sa len neviem dočkať, kedy budú spolu. :) Snáď čo najskôr :) Krása ♥
OdpovedaťOdstrániťtrošku spoiler, ale už sa to pomaly blíži ;) :-***
OdstrániťPáči sa mi to. „Och jasné, ty si ten, z ktorého je každá na tomto svete posratá,“ vypľul zo seba. „A môžeš byť aj ty ak ju nepustíš,“ :D :D :D Brutálne sa mi to páčilo. Tlieskam Ti. Teším sa, keď budú spolu. Neviem sa dočkať. Super, len tak ďalej. <3 ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťDanušík môj, ďakujem ti veľmi pekne! :-*
Odstrániťaaa je to super :)) momentálne odo mňa nečakaj zmysluplný komentár, lebo som práve zistila, že sesrta je zasnúbenáá, čiže som niekedy aj päťkrát čítala jednu vetu :D.. čiže to vidím tak, že si to zajtra ešte raz prečítam aby mi niečo neuniklo :D inak nemohol byť dôkaz to, že mu dôveruje to, že sa ju snažil ochrániť aj keď vedel, že sa vie postarať sama o seba? asi píšem blbosť, no asi si to fakt ešte raz prečítam :D a inak pri tomto --> „Kam teraz?“ opýtala sa opantane.
OdpovedaťOdstrániť„Čo najďalej odtiaľto,“ si mi úplne pripomenula jednu chvíľu úplne mimo spojenia s príbehom a celkom rýchlo mi naskočila husina kvôli spomienke.. už som ticho :X -Tins
aww, že gratulujem sestričke!!
Odstrániťale kdeže, nepíšeš blbosti, skôr mi čítaš časť myšlienok :))
dúfam, že to bola príjemná spomienka :))
a ešte, ďakujem ! :-*
Harry Styles by ma ležať v mojej posteli a všetci ostatn by mi mohli dať pokoj... Bože, on je tak zlat a romantick a.... Časť, jednoducho skvelááá!!!!! Máš boží talent!! Dúfam, že mojej kučerke odpustí, veď okeej našej kučierke :D Verím, že budú spolu... Len dúafam, že sa toho dožijem... Teším sa na ďalšiu Ivi, si skvelááá...
OdpovedaťOdstrániťon by mal ležať v posteli každej jednej fanúšičky!! a u mňa ešte spolu s Niallerom ^^ a Liama,Louisa a Zayna chcem za najlepších priateľov :3 :D
Odstrániťdožiješ, neboj nič! :-* ďakujeeem!!!
Ja z tých dvoch raz dostanem cukrovku.Vážne,sú dokonalí.
OdpovedaťOdstrániťjediné čo som nechcela spôsobiť mojím čitateľkám týmto príbehom bol diabetes mellitus! :-*
Odstrániť