P.S.: teším sa na vaše reakcie pod príspevkom! xx
„Mám taký pocit, že sme sa stratili,“ zamrmlala krútiac
hlavou nad tým kam sa dostali.
„A vieš, že mi to ani nevadí?“ konečne sa na ňu usmial.
„Tak teda čo teraz?“ opýtala sa, keď auto odstavila na
okraji mesta.
„Čo keby sme tu jednoducho len sedeli?“ jeho tichý hlas sa
niesol malým priestorom. „Sedeli a zhovárali sa.“
„O čom sa chceš rozprávať?“ aj cez tmu, ktorá ich
obklopovala videla jeho žiarivé oči.
„O všetkom a pritom o ničom konkrétnom.“
„Zaujímavý nápad,“ bolo všetko čo povedala. Uvedomovala si,
že dychtil po rozhovore s ňou, no ona si nebola istá ničím čo mu má
povedať.
„Myslím, že je najvhodnejší čas,“ začal potichu a svoj pohľad
upriamil von čelným sklom. „Aby si mi odpovedala na moju dnešnú otázku.“
Vedela, že táto chvíľa raz nastane. Vedela, že Harry je typ
človeka, ktorý sa neuspokojí s nejednoznačnou odpoveďou, ktorý bude večne
túžiť po pravde. Ale bola ona pripravená mu odpovedať? Zanechať predsudky,
sklamanie a začať mu dôverovať odznova? Obávala sa Harryho opovrhnutia,
jeho ráznym nesúhlasom ak mu povie čo od neho potrebuje. Obávala sa straty.
Straty nie len jeho úsmevu, jeho každodennej prítomnosti, ktorá ju občas
iritovala a občas ju až príliš potrebovala, ale aj straty každodenných
skúseností, ktoré momentálne prežívala. Za tak krátky čas si zvykla na ten
rozruch, na ranné behanie s Harrym, na veľký okruh ľudí vytvárajúci jej
dočasnú rodinu. To, čo sa momentálne dialo okolo nej, sa stalo jej prácou, jej
životom. Spoznala skvelých ľudí,
navštívila mestá, v ktorých ešte nebola a robila to v čom
bola najlepšia, čo milovala. A teraz hrozilo, že o to všetko môže
prísť. Stratiť jedinú vec, ktorá zmenila jej život. Od základov. Zmenila jej
smer, jej ciele, jej pohľad na svet.
„Eliz,“ Harry si odopol bezpečnostný pás a natočil sa
smerom k nej. Ľavou rukou sa zaprel o okraj svojho sedadla a svoju
tvár naklonil ešte bližšie k nej. „Odpustíš mi všetko čím som ťa sklamal a začneš
mi dôverovať?“ opýtal sa potichu svojím chrapľavým hlasom a jej srdce sa
zbesnene rozbúchalo. Skúsila si predstaviť, že by už nikdy nevidela tie iskry
schovávajúce sa za smaragdovou farbou jeho očí a pochopila čo musí urobiť.
„Harry..“ začala opatrne. Jeho dlhé prsty sa pri vyslovení
jeho mena presunuli na jej stehno, kde sa opatrne dotkli tých jej. Stále jej
hľadel do očí, s utrpiteľským výrazom čakal. Stačil jeden pohľad do jeho
očí a bola si istá, ako veľmi mu na tom záleží. „Tak veľmi by som ti
chcela dôverovať..“
„Ale?“ vyslovil slovo, ktoré ostalo visieť vo vzduchu. „Čo
ti v tom bráni?“
„Ja si v tom bránim,“ odvetila a pozrela na ich
dotýkajúce sa prsty. Vytiahla si ruku spod tej jeho a opatrne sa začala
hrať s jeho jemnými prstami. Prechádzala po jeho pokožke, po prsteňoch,
ktoré chladili jej nervové zakončenia. Chcela mu to vysvetliť aký boj v sebe
vedie, aké ťažké je pre ňu rozhodnúť sa.
„Prečo?“ nechápal.
„Pretože, Harry, ja potrebujem niekoho vedľa seba o kom
viem, že ma nesklame. Že mi neublíži,“ hlas sa jej triasol. „A tebe, keď som
začala dôverovať pred pár dňami spravil si to, čoho som sa vždy bála a báť
aj budem. A teraz je pre mňa ťažké rozhodnúť sa.“
„Prosím.“
„Potrebujem,“ vydýchla a so zatvorenými očami pokrútila
hlavou. „Potrebujem dôkaz, že už to znova neurobíš,“ vyriekla napokon.
„Urobím čokoľvek,“ rukou, ktorú nezvierala v tej svojej,
jej nadvihol bradu aby sa jej mohol zadívať do očí. „Prosím, potrebujem ťa.“
Zadržala dych. Do očí sa jej začínali tlačiť slzy.
„Potrebujem ťa vedľa seba,“ naliehal. „Povedz mi čo mám
urobiť a ja to spravím. Potrebujem vidieť tvoj úsmev, počuť tvoj hlas.“
HARRY
„Povedz mi čo mám urobiť a ja to spravím. Potrebujem
vidieť tvoj úsmev, počuť tvoj hlas.“
Priznal. Samého ho prekvapilo ako ľahko tieto slová dokázal
vyriecť. Ako ľahko to dokázal priznať, utvrdiť samého seba, že ona je skutočne
tá, ktorú potrebuje. Nevedel sa rozhodnúť čím to bolo, čo ju robilo takú výnimočnú
v jeho očiach. Okrem vonkajšej krásy, ktorá ho priťahovala ako magnet,
vedel, že pod tou tvrdou škrupinou, pod maskou arogantnej Elizabeth, sa skrýva
niečo čisté, krásne, nevinné. A presne to potreboval. Niekoho kto si
dokázal vážiť aj niečo iné ako fyzickú príťažlivosť.
„Si ochotný sa vzdať vecí, o ktoré ťa požiadam?“
opýtala sa a jej pohľad stvrdol. Vedel, že už nezáležalo na ničom inom,
len na tom čo odpovie. Pochopil, že čakala len na jeho rozhodnutie. Rozhodnutie
či ona za to skutočne stojí.
Prikývol.
„Spravím čokoľvek.“
„Harry,“ oslovila ho opäť a preplietla si s ním prsty.
Srdce mu pomaly bilo, mozog čakal na informácie, ktoré zmenia všetko alebo nič.
„Ak skutočne chceš aby som ti dôverovala,“ šepkala, „nikdy sa už v mojej prítomnosti
nevyskytni opitý,“ zažmurkala a oči jej zmäkli. „Prosím. Žiadne party s cudzími
ľuďmi, ktorí ťa len využívajú, ktorí ti chcú len zle. Nepotrebuješ ich,
nepotrebuješ nikoho odtiaľ, zvonku,“ rozprávala naliehavo, prsia sa jej rýchlo
nadvihovali, keď ukázala von oknom, na mesto. Harry sklonil hlavu, nedokázal sa
pozerať do priezračnej úprimnosti odrážajúcej sa v jej očiach. Nebola
prvá, kto mu to radil. Lou, mama, Gemma či Paul a ostatní chalani. Každý
mu opakoval to isté. Využívajú ho. Ale on ich neposlúchal, v tomto ohľade
si robil čo chcel. Potom prišla ona a jedným takýmto záťahom si to u nej
všetko posral. Je ochotný ju poslúchnuť, prijať čo od neho žiada? Jedinou
prosbou, ktorú mala, ktorou sa mohlo všetko medzi nimi zmeniť, zasiahla jeho
najcitlivejšie miesto. Jedinú voľnosť, ktorú mu poskytoval život obklopený kamerami,
fotoaparátmi, všadeprítomnými fanúšičkami.
„Keď bez toho dokážu byť Louis či Niall...“ začala, no
nedokončila. Veľmi dobre vedel, aké slová chýbali v tej krátkej vete.
Hľadel na ich prsty. Prsty prepletené, tvoriace drobný
celok, akoby boli vytvorené jeden pre druhého. Ako zapadali do medzier, sťa
detská skladačka.
„Ako som povedal,“ zosilnil
stisk prstov. „Spravím čokoľvek.“
Ach....Pane...Bože!!! Ja umrem!!! Krásna časť! Milujem ju! Milujem ťa!
OdpovedaťOdstrániťBTW, pri čítaní tohto som počúvala Kali - Jedného dňa, brutálne sa mi to do toho hodilo :)
Ale späť k tomuto :) Som tak rada, že si začala opäť písať a že píšeš túto magickú poviedočku, ktorá mi vždy dvihne náladu, presne to teraz potrebujem:)
Ďakujem za zdvihnutie nálady, vďaka tejto časti sa usmievam ako slniečko na hnoji xx
Zbožňujem Ťa Ivanka :) x
A ja umieram z toho, ako pohotovo a rýchlo vždy komentuješ! Nestihnem sa ani nazdať, ani len pridať časť do hornej stránky medzi ostatné..a už mi tu svieti komentár od teba. Moja najvernejšia čitateľka. To ja zbožňujem teba! ďakujem ti!!!! xx
OdstrániťA že mi nechceš spôsobiť cukrovku čo? :-D krásna časť,obrázok je top :) (stiahnutý v počítači samozrejme)
OdpovedaťOdstrániťsom rada, že sa páči! :-*
OdstrániťIvúšik môj, ja ťa zbožňujem ! <3 Tak krásna časť, to napätie medzi nimi, to, ako sa navzájom potrebujú. Ako som si to čítala, usmievala som sa, ako nepríčetná, prežívala som to s nimi, normálne som sa dostala do deja a sedela som tam na zadnom sedadle v aute, ešteže som bola neviditeľná a nevideli ma, iba ja ich :D :D :D Budem sa opakovať, ale je to per-fect ! Teším sa na pokračovanie, zlepšila si mi deň honey <3 ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťaww, neskutočne ma teší, Danúšik, že som v tebe vyvolala dojem, akoby si sedela na tom zadnom sedadle a dívala sa ako sa zhovárajú! nič nepoteší "spisovateľa" viac, ako keď mu čitateľ povie, že sa vedel vžiť do deja!!! ďakujem ti veľmi krásne!! :-**
OdstrániťUž nebudem čítať ďalšie časti keďže som zomrela od dokonalosti :O Také romantické a Harry, tá posledná veta.. Či páči?! Si rodený talent :D Ja to nechápem... Proste blbý deň, či skôr dni, len tak-tak sa držím aby som sa niekey nerozplakala a keď čítam tvoju poviedku proste úsmev od ucha k uchu a nerozoberám nič, pretože stále rozmýla ako to asi bude ďalej... Tešíím sa na ďalšiu.. :)
OdpovedaťOdstrániťnezomieraj! :( ešte si mladá!! ;)
Odstrániťsom veľmi rada, že som ti zlepšila deň :) budem sa snažiť pokračovať v tom aj nasledujúce dni :)) :-*
Ivi, je to krásne, toto a dobrá hudba je niečo neskutočné. čítanie s miernym napätím a zrýchleným dychom a hlavou v oblakoch.. nechcem to teraz pokaziť tým čo tu napíšem, ale bojím že takéto niečo nie je reálne okrem kníh/filmov/príbehov atď.. teda aspoň u mňa (vlastne z polovice), nevadí..
OdpovedaťOdstrániťinak nie si to náhodou ty, kto mi číta myšlienky? jak keby si niekedy opisovala moje momentálne pocity alebo 'zážitky' z minulosti.. fakt :D dáva to zmysel?
a posledná vec, neviem či som ti to písala, ale fakt som rada, že si sa vrátila po pauze k písaniu, a že si naň vždy nájdeš čas(aj keď máš toho zjavne veľa), a takto nás( aspoň mňa) vždy potešíš časťou..lebo takto písať, to je neopísateľné a zjavne dar...
p.s máš zlatú fotku :)-Tins
ono.. niekedy to je reálne..a niekedy to je ešte krajšie. len vtedy keď sa to deje nám, my si to akoby ani neuvedomujeme..ver mi, hovorím z vlastnej skúsenosti :)
Odstrániťmám pocit, že si tie myšlienky asi čítame navzájom!! :D
ďakujem ti.. vieš.. blog, poviedky a vy, toto je teraz môj svet.. predtým to bol on, nemyslela som na nič len na neho..lenže ten krásny ružový svet sa rozpadol, praskol ako bublina a mne dosť dlhú chvíľu trvalo kým som sa s tým zmierila..kým som prišla na to kto som, čo chcem a čo nechcem, čo ma baví a čo nie..a tak..a tak som znova tu :) píšem, čítam, teším sa na vaše reakcie..lebo toto ma robí šťastnou :) vy, tento blog a 1D. vy ste teraz môj svet :)
ďakujem, je to asi jediná, ktorá sa mi z tých mnohých páčila :)
ďakujem a ešte raz ďakujem...za všetko ! xx