Fight 18.

Aj dnes tu pre vás niečo mám :)
Enjoy! xx




„Dobré ráno,“ usmiala sa na neho, keď vyšla z dverí. Oči sa jej jemne leskli od spánku, ktorý nepatril do až tak vzdialenej minulosti a za sebou ťahala veľký kufor.
„Dobré,“ automaticky sa postavil z pohovky, podišiel k nej a úchytku od batožiny chytil do svojej dlane. „Pripravená na ďalší let?“ týčil sa nad ňou, zo svojej výšky hľadel dole do jej únavou zmietaných očí.
„Ani veľmi nie,“ priznala s nakrčeným nosom. „Nenávidím časové posuny.“
„To ani my, ver mi. Ale časom si zvykneš,“ zasmial sa.
Časom, ktorý budeš tráviť so mnou, dodal v duchu a otvoril dvere apartmánu aby mohli opustiť jeden z množstva hotelov, v ktorom sa zastavili počas ich turné.

ELIZ
Sklonila hlavu a na skučeravené vlasy si natiahla kapucňu. Prechádzali cez letiskovú halu preplnenú fanúšičkami držiacimi v rukách mobily, transparenty či fotoaparáty. Ochranka tvorila okolo nich koridor, nedovolila nikomu vybočiť z dopredu určenej trasy vytýčenej cez letisko.
„Drž sa pri mne,“ zašepkal Harry Eliz do ucha. Pritisol sa bližšie k nej, rukou ju objal okolo pásu a nemienil ju nechať ísť čo i len na centimeter od seba.
Okolo nich sa vznášali vzduchom výkriky mien, zúfalý plač či miestami smiech.
„Harry!“ jeden z toho veľkého množstva hlasov ju zaujal. A očividne aj menovaného. „Harry, prosím, moja dcéra je vážne chorá, veľmi by si ju potešil ak by si sa jej podpísal na tričko!“ silný ženský hlas niesol zúfalú prosbu do ich uší. Harry ju bez zaváhania pustil, pretlačil sa medzi dvoma gorilami tvoriacimi ich ochranku a vyrazil k nízkej žene, ktorá kŕčovito zvierala vo svojich dlaniach biele tričko s potlačou ich fotky.
„Styles!“ zrúkol naštvane Paul. Eliz si veľmi dobre uvedomovala, že tak ako fanúšičky, ktoré na malý okamih onemeli, tak aj Harry ho jasne počul. No napriek tomu sa ani len neotočil, nezareagoval nijak, len vytiahol zo zadného vrecka nohavíc fixu a rýchlo sa podpísal.
„Odpusťte mi,“ namrzene sa ospravedlnil a znechutene pokrútil hlavou. „Nech sa rýchlo uzdraví!“ zakričal ešte za sebou, pokým ho Paul ťahal späť za bariéru tvorenú ochrankou.
„Zbláznil si sa?!“ dožadoval sa odpovede Paul.
„Nemôžem sa už ani len podpísať?“ v Harrym vrel hnev.
„Na to sú autogramiády! Nikdy nevieš, či by..“
„Či by čo? Neuviazala mi tričko okolo krku a pokúsila sa ma tým zaškrtiť? Nebuď malicherný Paul,“ pokrútil hlavou, opäť chytil Eliz okolo trupu a potiahol ju dopredu, medzi ostatných členov kapely.

***
„Wow,“ zamrmlala ohromená. Stála na pódiu a hľadela na grandióznu arénu pred sebou. Naskytol sa jej pohľad na tisíce prázdnych miest, ktoré o pár hodín naplnia jasajúce fanúšičky. „Je to tu ohromné,“ pokrútila hlavou a pohľad nedokázala spustiť z obrovského priestranstva pod pódiom. „Musíte sa tu cítiť ako králi,“ zaškerila sa a štuchla Harryho medzi rebrá.
„Aj sa tak cítime. Je to úchvatný pocit, keď pri každom tvojom pohybe, na každej somarine, ktorú povieš alebo urobíš sa smejú. A za všetko, čo teraz robíme, môžeme byť vďační len im,“ predpažil ruky a ukázal na momentálne prázdnu arénu. Na tvári mu pohrával úprimný úsmev a ona videla akú radosť mu spôsobovalo hovoriť o svojej práci.
„Ale nieže začneš mať kráľovské maniere, lebo odmietam s tebou ďalej spolupracovať!“ zasmiala sa. Aké bolo ľahké stáť vedľa neho, žartovať a zatlačiť spomienku na opitého Harryho do najtemnejšieho kúta jej mysle.  
„To by som si nikdy nedovolil,“ vykúzlil ohromný úsmev, líčka sa mu prepadli do dvoch jamiek. „Mám nápad,“ prižmúril oči,  našpúlil pery. Eliz zodvihla obočie, ruky si prekrížila na prsiach a čakala.
„To som teda zvedavá čo z teba zase vylezie,“ zachechtala sa.
„Vyzývam ťa na súťaž,“ oprášil si ruky od imaginárneho prachu. „Ty, ja, kto skôr obehne arénu,“ vyzývavo čakal na jej reakciu.
„Ako si myslíš, že to dopadne?“
„Samozrejme, že to vyhrám. Som jednoducho rodený bežec,“ žmurkol.
„Snívaj Styles!“ vykríkla a bez upozornenia sa rozbehla dole schodmi schovávajúcimi sa za obrovskou konštrukciou tvoriacou javisko. So smiechom bežala, čakala na jeho reakciu. Až keď videla, že sa spamätal zo šoku a rozbehol sa za ňou, pridala. Veľmi ľahko a rýchlo ju dobehol, snažil sa ju chytiť no ona začala kľučkovať pomedzi množstvo stoličiek.

LOU
Sedela na jednej z množstva stoličiek s nohami prekríženými a vyloženými na druhom sedadle, a sledovala ako sa Harry s Elizabeth naháňali. Utekali pomedzi stoličky, veľkú kopu z nich aj povyvracali, no po prázdnom štadióne sa ozýval iba ich smiech. Smiech dvoch mladých ľudí, ktorí si užívali prítomnosť toho druhého. Bez akejkoľvek emócie sledovala scenériu pred sebou, uchovávajúc myšlienky len vo svojej hlave. Poznala Harryho už dosť dlho na to, aby vedela čo je pre neho správne a čo nie, čo potrebuje a čo nie. A práve vďaka ich dlhoročnej známosti si bola istá faktom, že hoci Elizabeth poznala veľmi krátko, práve ona bola tou, ktorú potreboval.
Jej šiesty zmysel jej šepkal, že medzi nimi bude ešte dlhšiu dobu prebiehať boj. Dlhý, nevysvetliteľný, počas ktorého jeden druhému ešte mnohokrát ublížia. No bez boja nie je láska. Láska črtajúca sa medzi tak rozdielnymi a predsa rovnakými osobnosťami ako boli Harold a Elizabeth. Ako dva protipóly, túžiace po niečom inom, konajúce ešte väčšie kontrasty. Kontrasty, ktoré by ten druhý nebol schopný spraviť, a práve vďaka tomu sa k sebe priťahovali sťa dva magnety.
Nech jej Eliz tvrdila čokoľvek, ľudí vedela odhadnúť príliš rýchlo a až príliš dobre. Stačil jeden pohľad do jej očí, pokým sa dívala na Harryho a Lou všetko došlo. Eliz bojovala sama so sebou, jedna jej časť túžiaca po ňom proti tej, ktorá si chcela držať odstup. Odstup od akéhokoľvek bližšieho kontaktu, dôvery.
Jej pozornosť upútal Niall prechádzajúci okolo nej na svojom segwayi, jazdiaci pomedzi Eliz a Harryho. Usmiala sa.
„Ako dva magnety, tvoriace jeden celok,“ zopakovala sama pre seba potichu hľadiac na Harryho, ktorý rukou podrazil Eliziné kolená a vyhodil si ju do náručia.

9 komentárov:

  1. Jéééj, to je ale krásna časť. Neviem, ale mne sa tu Lou, tak strašne páči. Super časť honey ! < 3 ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Panebože, ja odpadnem, aké je to len krásne :3 ♥
    Úplne najviac si ma potešila, ďakujem :) Maximálne sa teším na ďalšiu ;)
    BTW.: Akú máš rozkošnú fotku, strašne zlatunká si na nej :) x

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. -ďakujem ♥
      -nemáš začo, bolo mi radosťou ♥
      -ďakujem!!! ♥

      Odstrániť
  3. Ale teraz fakt čo fetuješ, že je to také dokonalé?! Prosím si toho kilo :) Keď napíšeš knihu dostanem aj s venovaním? Ako pre vernú čitateľku? prosíím :) Je to také, jhj to sa nedá opísať slovami. A ten pohlad Lou tam dodal takú správnu atmosféru, chápeš? Ak nie nevadí, začínam si zvykať, že ma ľudia nechápu... Tešííím veľmi, veľmi na ďalšiu... Si poklad :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja fetujem skvelé komentáre svojich verných čitateliek :-**
      možno niekde, v paralelnom vesmíre, keď sa nejaký ten zázrak udeje, že by niekomu takému hroznému ako som ja, vydali knihu, budeš jedna z prvých :-*
      ďakujem, ďakujem O:)

      Odstrániť
  4. :)) veľmi podarená časť, mohla by som to čítať od rána do večeraaa a zase znova a znova a znova :)) <3 páčila sa mi hlavne tá časť z Elizinho pohľadu.. a tam s tým podpisom (:
    inak tou fotkou Nialla ma chceš akože zabiť takto deň pred prázdninami? :P :D nechápem, že on môže vyzerať dobre ešte aj na tom kolesovom čude, však ja keď niekoho na tom vidím skoro vždy mi to príjde vtipné.. -Tins

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi krásne! :) to s tým podpisom som opäť čerpala z reálnej udalosti, ktorú som videla ako gif kolovať po internete :)
      nie nie nie! to len aby sa lepšie spalo! ;) ja keď niekoho vidím na to segwayi vždy si spomeniem na Nialla! :D

      Odstrániť
  5. Nevieš si predstavit ako milujem tvoj príbeh :) <3 .-Veronika

    OdpovedaťOdstrániť