Inak, ďakujem za úchvatné komentáre, ktoré si maximálne, že nezaslúžim! Ste tie najlepšie čitateľky aké si človek môže priať!!! Posielam veľkú pusu každej jednej z vás!
Hope you'll enjoy this part ;)
Zabuchla za sebou veľké biele dvere, otvorila dlane
a nechala padnúť množstvo tašiek na podlahu. Zatvorila oči, vydýchla
a zviezla sa popri dverách na zem. Cítila ako sa jej trasú ruky, nohy
akoby mala z gumy. Aj napriek zatvoreným očiam mala stále pred sebou ten
výjav, keď prechádzala večernými ulicami Miami, dúfajúc, že nenarazí snáď na
ani jednu fanúšičku. Avšak, opak bol pravdou. Hoci si priala, aby všetky fanúšičky
z najbližšieho okolia sa práve v tom momente, keď nakupovala v najrôznejších
obchodoch nachádzali v hale a počúvali hlasy jej chlapcov, množstvo z nich však postretávala. A ich
reakcie, keď ju zbadali, nepatrili medzi práve tie príjemné.
Otvorila oči, nechala slzy tiecť po lícach. Odrazila sa dlaňami
zo zeme, prehltla vzlyk. Zamierila rovno do Harryho izby, kde už bez
najmenšieho strachu mohla vojsť kedykoľvek chcela. Obišla otvorené kufre, pripravené
na ranný odlet, posteľ a zamierila k nočnému stolíku, kde mal v puzdre
odložený tablet. Vytiahla ho, zapla a kým jej naskočil prehliadač, zronene
si sadla na veľkú posteľ. V tureckom sede listovala stránkami až našla
jednu, tú ktorú hľadala. Stačilo jedno malé ťuknutie na dotykovú obrazovku a sprístupnila
sa jej sociálna sieť. Prihlásená pod menom svojho priateľa si otvorila jeho
profil, keďže ona sama účet na tejto stránke vytvorený nemala. Vedela, prečo si
ho nezaložila. Hoci nikdy nepatrila medzi tie, ktoré si potrpeli na tom, aby
vedeli kto a čo o nich hovorí, práve teraz jej na tom záležalo.
Odkedy tvorila s Harrym pár, bola tŕňom v oku nejedného
dievčaťa. No doteraz, do tohto zlomového bodu, ani nevnímala, ako ju berie celý
svet. No stačilo pár slov vykríknutých v jednej vete spolu s jej menom
a ona pochopila, že už nikdy neostane tou neznámou Eliz, ktorá mohla v pokoji
prejsť ulicou.
Listovala množstvom statusov a nechala nech sa jej
nepekné frázy zabodávajú do srdca, sťa ostré nože.
Čítala už asi tisíci status, keď začula ako sa zabuchli vchodové
dvere. Vedela, že by pravdepodobne mala odložiť tablet a hanbiť sa za to,
že sa prihlásila na Harryho účet bez jeho vedomia, no čierne slová napísané na
bielom pozadí jej až príliš ťahali oči a nútili ju listovať stále ďalej a ďalej.
„Ahoj kráska,“ začula, no zrak nezodvihla. Harry prešiel
izbou, prehrabol si vlasy a sklonil sa k nej. Chcel ju pobozkať na
zružovené líce, no keď zbadal slané pramienky na nich, s nakrčeným čelom
sa odtiahol. „Čo to robíš?“ opýtal sa potichu a prisadol si. Cítila jeho
dych, keď sa naklonil ponad jej plece a začítal sa. Nevychovane potiahla
nosom práve vo chvíli, keď sa jej veľká tučná slza vykotúľala z oka.
„Eliz,“ zašepkal. „Nečítaj to,“ mrmlal a dlhými prstami
prebehol po bočnej strane tenkej elektroniky, ktorej obrazovka v okamihu stmavla
priamo v jej rukách. Splašene hľadela na svoj odraz na čiernej ploche a počúvala
svoje divé srdce. Bubnovalo jej v hrudi a dych sa ťažkými pohybmi
dostával do jej pľúc.
Razom sa strhla a pozrela na Harryho. Keď videla jeho anjelskú
tvár popretkávanú obavami, nedokázala už viac zadržiavať vzlyky. Krútila
hlavou, sklonila zrak.
„Prepáč mi to,“ zašepkala a prerývane sa nadýchla. „Prepáč,“
zopakovala.
„Čože?“ opýtal sa zmätene. „Za čo sa mi ospravedlňuješ?“
„Za všetky tie komentáre, za to, že ti toto píšu kvôli mne,“
vysvetľovala hľadiac na svoje ruky. Ruky, ktoré po jej vete skončili v jeho
obrovských teplých dlaniach, skrývajúc ich v ochrannom geste. „Za to, že
ťa odcudzujú kvôli tomu koho si si vybral,“ povedala trpko.
„Eliz, niečo také nehovor,“ povedal zúfalo a spustil sa
z postele. Stále zvierajúc jej malé dlane v tých svojich si kľakol
pred ňu a tým ju donútil pozrieť sa na neho.
„Ja som spokojný s tým koho som si vybral,“ hovoril
rýchlo, naliehavo. Chcel čo v najkratšom čase dostať zo seba všetko, čo si
myslel. „Ja som si vybral teba nie ich,“ jednou rukou ju pustil a ukázal smerom
von oknom. „A som spokojný!“ zopakoval. „Viac než spokojný. Vybral som si teba
pretože si iná ako všetky tie predtým, pretože sa s tebou cítim šťastný,“
jeho chrapľavý hlas pomaly prechádzal do láskavého. „Pretože zbožňujem keď sa
smeješ, obdivujem tvoju nebojácnosť, odvahu. Neviem si predstaviť čo by som
robil, keby som sa mal ráno zobudiť a neisť si s tebou zabehať,
nevidieť tvoje veľké oči, ktoré majú krajšiu farbu ako tie Niallove,“ krútil
hlavou a už aj jemu sa začínal triasť hlas. Nechcela to. Jediné čo po
tomto všetkom nechcela bolo, aby sa Harry dostal do rovnakého citového
rozpoloženia ako ona. „Oni nevedia čo robíme celé dni, nevedia ako prebiehajú
naše tréningy, nevedia o nás nič. Nech si hovoria čo chcú, nech nás
ohovárajú. Ale nikdy nezmenia to, čo chcem ja,“ postavil sa a ľahkým pohybom
vytiahol na nohy aj ju. Cítila zvláštnu energiu, ktorá jej prechádzala telom,
keď jej upokojacimi pohybmi prechádzal
prstami po chrbte. Od lopatiek po bedrá a naspäť hore. Oprel si čelo o to
jej a zahľadel sa jej do očí. Slzy jej prestali tiecť, jej prsty zvierali
lem jeho rozopnutej košele oblečenej na bielom tričku.
„A ja chcem len teba. Tvoj hlas, smiech, oči, tvoju
prítomnosť Eliz. Budú sa s tým musieť zmieriť pretože ja sa ťa nevzdám,“
šepkal. „Za žiadnym okolností. Mňa sa nezbavíš Elizabeth Fellová. Nikdy,“
široko sa usmial.
A ona mu verila. Verila jeho slovám, keď tvrdil, že
bude s ňou. Verila jeho pohľadu plnom nehy a odhodlanosti. Pochopila,
čo tým myslel. On bude tu. Bude s ňou, bude sa dožadovať jej náklonnosti
aj keď to ona chcieť nebude. Tak, ako to robil doteraz. Dokým ju nezískal.
„Samozrejme,“ ozval sa opäť. „Pokiaľ ma budeš chcieť,“
povedal opatrne. Teraz to bol on, kto si nebol istý. Hladké čelo sa mu opäť
stiahlo do zamračeného výrazu, keď ho pustila a na pár centimetrov sa
odtiahla. Pustila belasomodrú košeľu a dotkla sa jeho tváre. Prešla mu po
čele, ktoré sa pod jej dotykom vyrovnalo, cez líce až k plným, ružovým
perám. Postavila sa na špičky červených Vans-iek a privrela oči. Keď ho
pobozkala v bruchu jej vybuchol kaleidoskop emócií. Energia jej prebehla
celým telom a dychtivo zalapala po dychu. Aj druhou rukou pustila jeho
oblečenie a prstami mu prešla do vlasov. Z úst sa mu vydral ston, na
čo si ju pritlačil ešte bližšie k telu. Nevládala ďalej odolávať jeho
jazyku, ktorý sa tak veľmi snažil prebojovať cez bariéru tvorenú jej zomknutými
perami, tak ich jednoducho pootvorila. Jeho dotieravý jazyk si okamžite našiel
cestu do jej úst a začal nespútaný boj s tým jej. Zachvela sa, keď ju
pustil, bála sa totiž, že sa chce odtiahnuť. Avšak, on mal iný zámer. Nahol sa,
rukami ju oblapil okolo stehien a vyhodil si do náručia. Ona ho rukami
oblapila okolo krku a nohy si preplietla na jeho chrbte. Opreli sa čelami
a navzájom si vdychovali výdychy.
„Si len moja, len moja,“ zašepkal a ona sa usmiala.
Bola len jeho. A nikoho iného.
Znovu dokonalá časť! :) milujem tento tvoj príbeh :) je proste najdokonalejší :) Nemôžem sa dočkať, kedy si od teba kúpim knihu :) si super! :) x
OdpovedaťOdstrániťTen koniec, ten prostriedok, ten začiatok! :) ExtraordinHarry! ♥ Budem stáť ako prvá v rade, keď budeš podpisovať Tvoje knihy! :)
OdpovedaťOdstrániťÚžas! ♥ xx
Wowo!!!! Bomba, nemohla by si dať dalsiu čast dlhšiu?? Strašne rada to citam. :-* Kikuška
OdpovedaťOdstrániťIvúšik môj <3 Opäť si napísala nádhernú časť, takú krásnu, že strácam reč :) Ja zbožňujem tento príbeh a zbožňujem teba, lebo si úžasná spisovateľka !!! <3 ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťNejaký ten zvrat... mám sa začať báť? Asi hej, čo :D Tak smutne romantická časť. Keď som to čítala tak som pomaly ani nedýchala a tak dokonalo si to opísala, že som to priam videla pred sebou. Nie je nič lepšie než na večer čítať tvoju poviedku s horúcim čajom. Si strašne úžasn, vieš o tom? :)
OdpovedaťOdstrániťmne najväčšiu pusu, že? ;) :*
OdpovedaťOdstrániťčasť..nedýchala som, keď som to čítala o.O tak precítene napísané...
a ja ešte nechcem zvrat, ešte ich nechaj chvíľu :P
nádherná časť :3 teším sa na ďalšiu ♥♥♥ *Mims
OdpovedaťOdstrániťDokonale :) som zvedavá
OdpovedaťOdstrániťČo to bude za zvrat :/ neviem sa dočkaŤ, veľmi pekne píseš ;) .-Veronika