pondelok 18. novembra 2013

Fight 27.

Ďalšia časť :) Dúfam, že si ju užijete čo najviac :) krásky moje :-*
#Spoiler: už sa blíži veľké BUM ;)



„Gooool!“ zodvihla hlavu od knihy a začudovane pozrela pred seba. Uprostred odletovej haly poskakoval Niall so zdvihnutými rukami a šťastným výrazom na tvári. Pokrčila čelom a zasmiala sa ako ho sledovala nadšene vešať sa na svojich priateľov a skandovať názov jeho obľúbeného futbalového teamu, ktorý očividne vyhrával. Ešte raz s úsmevom pokrútila hlavou, keď sa chcela skloniť opäť k rozčítaným stranám. Avšak, tesne predtým ako našla vetu, ktorú prečítala poslednú, si k nej prisadla Lou.
„Konečne,“ zavzdychala, spustila sa po operadle stoličky a vystrela nohy.
„Konečne čo?“ opýtala sa a zatvorila knihu.
„Konečne si ju Harold vzal,“ povedala ľadovo a bradou kývla neďaleko nich, kde stál Harry. Naháňal malé svetlovlasé dievčatko, ktoré pred ním stále úspešne utekalo. „Ja som to už nezvládla, tak po mne prebral štafetu. Snáď ju už konečne posadí do tej prekliatej sedačky a pripúta ju, lebo mňa to dieťa úplne vyšťavilo,“ krútila hlavou.
„Pre Boha Lou, je to tvoja dcéra,“ vytreštila oči a šokovane sa zasmiala.
„No a čo. Uvidíš, keď raz budeš mať vlastné dieťa, že aj tebe bude občas liezť na nervy.“
„Dúfam, že to tak skoro nebude.“
„Nikdy nevieš, či sa Haroldovi nepošmykne,“ žmurkla na ňu. Eliz odignorovala jej poznámku a radšej sa zahľadela na Harryho. Práve svojim dlhým telom zatarasil cestu malej Lux k cestovným taškám, ktoré ju pravdepodobne zaujali. Keď sa dievčatko dostalo až k jeho veľkým nohám, zúfalo sa chytilo jeho úzkych čiernych nohavíc a začalo nervózne podupkávať nohou a niečo tenkým hláskom kričať na svojho obľúbeného strýka. „Každopádne, bol by z neho dobrý otec,“ začula. Sklonil sa k dieťaťu, jednou rukou ju podobral pod bruškom zahaleným v tmavej bundičke, druhou ju chytil za chrbátik. Začal sa s ňou točiť a robiť lietadielko, keď sa halou ozval detský smiech.
Pozorovalo ho, ako s ňou prešiel pár krokov, čupol si a dieťa posadil do detskej sedačky. Harry akoby vycítil, že ho Elizabeth pozoruje, zodvihol hlavu, pozrel priamo jej smerom a usmial sa. Jej líca zrumeneli a ona placho odvrátila zrak, akoby bola prichytená pri nejakom čine. Zahryzla si do spodnej pery, aby sa neusmiala.
„Mimochodom,“ začala, len aby sa prinútila pozrieť niekam inam ako na Harryho, „ako je vlastne možné, že chalani majú pár dní voľno a môžeme sa vrátiť domov?“ opýtala sa Lou.
„Za všetko,“ povedala s plnými ústami a Eliz si až vtedy všimla veľkú bagetu v jej rukách, „môžeš vďačiť jemu,“ ukázala na Liama, ktorý odkedy prišiel pochodoval hore dole po veľkej miestnosti s mobilom priloženým k uchu. Zamračila sa.
„A to už ako?“
„Konečne ide dať do poriadku svoj milostný život.“
Nadvihla obočie, stále nechápajúc o čom Lou rozpráva. Tá keď videla jej výraz prevrátila očami, prehltla sústo a telom sa natočila k nej. Hlavu sklonila len pár centimetrov od tej jej a potichu začala.
„Vieš o tom, že Liam chodil predtým s tanečníčkou – Danielle, s ktorou sa zoznámil ešte v X factore?“
„Áno, pár krát mi ju Harry spomínal,“ prikývla.
„A vieš aj o tom, že teraz chodí so Sophiou.“ Opäť prikývla. „Tak chlapec dal konečne na rady ostatných, Sophiu ide poslať do teplých krajín a ide žiadať Danielle o odpustenie,“ dohovorila a lačne si odhryzla z pečiva.
„Stále nechápem. To Marco a Paul mu len tak toto povolili?“
„Očividne,“ pokrčila plecami a žula ďalej. „Aj keď už aj im nehorázne vadilo počúvať dokola tie hádky so Sophiou. A úprimne, nikto ju nemal rád. Nikto.“
„Prečo nie?“ vyzvedala.
„Pretože Danielle je len jedna.“ Bolo ťažké pre ňu pochopiť to, keďže ani jednu z Liamových priateliek osobne nepoznala. Avšak, keď si spomenula s akým obdivom Harry hovoril o Danielle, o ich spoločných zážitkoch a veľkých kučerách, ktoré každému pripomínali špagety, uvedomila si, že by ju veľmi rada spoznala. Možno radšej ako Liamovu terajšiu priateľku.
Nechala úvahy o priateľkách jedného z chlapcov tak a radšej sa ešte predtým, ako sa sklonila ku knihe, opäť pozrela na Harryho. Sedel na vyleštenej podlahe a snažila sa udržať malé dieťa v bezpečnostnej sedačke aby ju mohol pripútať. S úsmevom pokrútila hlavou nad jeho trápením a radšej sa sklonil k toľkokrát prečítaným stranám tvrdej väzby.

Zaklonila hlavu a s neuveriteľnou radosťou pozrela dohora. Zrak sa jej zastavil na okne, za ktorým sa skrývala spálňa a ona sa nevedela dočkať, kedy sa zvalí do svojich čiernych perín. Rýchlo teda vošla do bytového komplexu, vybehla neveľa schodov kým sa dostala na tretie poschodie, kde sa za čiernymi dverami nachádzal jej útulný byt. Zložila batožinu na zem pred vchodovým dverami, poriadne sa prehrabala vo veľkej taške cez plecia, až vytiahla nemalý zväzok kľúčov. S trasúcimi sa rukami od nedočkavosti našla ten správny, strčila ho do zámku a odomkla. So širokým úsmevom otvorila dvere, zodvihla svoje kufre a vykročila. S jednou nohou na prahu jej úsmev pohasol.
„ČO TO DO PEKLA JE?!“ rozkričala sa a vošla poriadne do chodby. Všade bola voda. Na podlahe, po stenách, všetko nábytok bol rozmočený. Rozzúrene vypochodovala z bytu, svižne vykročila po schodoch vedúcich na posledné poschodie a celou silou zabúchala susedovi nad sebou na dvere. Tak toto jej teda vysvetlí.

Jemne, potichu zaklopala na biele dvere, dúfajúc, že majiteľ bytu bude doma. A aj bol. Červeň jej stúpla do celej tváre, srdce jej jemne poskočilo, keď sa svetlé drevo odchýlilo.
„Eliz?“ opýtal sa prekvapene. „Čo sa ti stalo?“ dlhým prstom ukázal na jej vzhľad. Videla ako najprv pozrel na kufre v jej rukách, cez premočenú mikinu a bundu až k totálne mokrým vlasom. Zamračil sa, otočil sa do bytu a zrak uprel na sklenenú stenu na konci haly, spoza ktorej sa črtal krásny, na Londýn nezvyčajne slnečný deň. „Prečo si mokrá?“
„Vytopil ma sused,“ pokrčila plecami. „V mojom byte by sa momentálne dalo plávať.“
„Och,“ bolo jediné čo zo seba dostal.
„Tak...“ začala ho nabádať. „Uchýliš svoju priateľku na tých pár dní alebo sa môžem sťahovať k rodičom?“
„Och,“ povedal znova, no tento krát sa spamätal rýchlejšie. „Samozrejme, poď dnu,“  odchýlil dvere do korán a nechal ju nech vstúpi.

Zobudila sa na to, že ju niečo pošteklilo na tvári. Nakrčila nos, podvedome sa snažiac odstrániť vec, ktorá jej vadila. Nepomáhalo. Po chvíli na tvári pocítila ešte viac štekliaceho podnetu a ona nespokojne zamrnčala. Keď jej do uší doľahol chrapľavý smiech, okamžite sa vyrovnala a otvorila oči.
„Si taká rozkošná.“ Harry sa nakláňal tesne nad ňou a boli to práve jeho hnedé kučery, ktoré ju prebudili. Otočila sa, tvár schovajúc do vankúša.
„Čo si mrmleš?“ opýtal sa so smiechom, keď namietala do bieleho povlečenia.
„Že vyzerám hrozne,“ otočila sa späť k nemu, pozerajúc na svoje ruky.
„Vyzeráš úchvatne,“ oponoval potichu a ukazovákom jej prešiel po pýriacom líci. Pár sekundovým pohybom prekonal malú vzdialenosť medzi nimi a pobozkal ju na tenké pery. Po minútovom bozkávaní, keď jeho jazyk vyhral boj o dominanciu, pocítila ako jej napúchali ústa.
Bolo pre ňu také zvláštne, na toľko rozdielne a pri tom uvoľňujúce ležať s ním v posteli. Obtierať sa pokožkou o jeho temer nahé telo, cítiť jeho blízkosť či teplo sálajúce z jeho tela. Ako rýchlo dokázala nespomínať pri jeho dotykoch na tie Benove, aké ľahké bolo zahĺbiť sa do iskriacej zelene, z ktorej vyžarovala toľká láska a stratiť sa v nej.
Harry jej veľmi rád pripomínal, že je odvážna. A pri tom všetkom ani nevedel akú pravdu mal. Odvážnou sa stala práve v tej chvíli, keď mu dovolila vstúpiť do jej života, keď ho nechala nech sa jej dostane pod kožu. Keď v sebe viedla vnútorný boj, keď musela bojovať proti spomienkam a strachu. A všetko kvôli nemu.
Pretože len s ním sa cítila živá. Užívajúca si strasti lásky, ktoré jej mohol ponúknuť len on.
Odtiahla sa od neho a usmiala.
On jej dával nádej, že láska môže byť aj krásna.

„Och, to je smrad!“  zhrozila sa, keď otvorila krabicu mlieka.
„Nebol som tu takmer dva mesiace, čo si čakala?“ počula zo spálne.
„Že tvoja upratovačka aspoň raz za čas skontroluje ľadničku!“ odvrkla nahlas aby ju počul. Odvrátila tvár od drezu, znova otvorila smradľavú krabicu a už nie tak celkom tekutý obsah vyliala do odpadovej rúry. „Fuj,“ zamrmlala a prázdnu nádobku odhodila do smetného koša.
„O chvíľu prídu chalani, vraj má Liam dobré správy,“ otočila sa a zbadala Harryho postávať pri barovom pulte, ktorý delil miestnosť na obývačku a kuchyňu. Mal na sebe natiahnuté iba sivé tepláky a jeho hruď ju až priam volala, aby sa jej dotkla. Ruky si radšej zamestnala pletením vrkoča, len aby nepodľahla tomu zvodnému volaniu.
„Ale myslím, že ešte predtým by sme mali ísť nakúpiť,“ sám nakukol do bieleho elektrospotrebiča. „Ako ich poznám, budú ma chcieť zase raz vyjesť,“ prevrátil očami.
„Hor sa teda na nákupy!“ rozvážne dupla nohou, pľasla ho po nahom ramene a prešla okolo neho. On ju na oplátku pľasol po zadku, zatiaľ čo ona so smiechom pred ním utekala.

Zbožňovala ho. Čím ďalej, tým viac.
  
P.S.: nezabudnite mi klásť otázky, ktoré vás zaujímajú, TU
xx :-* 

18 komentárov:

  1. DOKONALÉ :3 ja nemám slov.. si skvelá autorka a mám neskutočne rada tvoje príbehy/časti poviedok.. teším sa na ďalšiu časť ♥♥♥ *Mims

    OdpovedaťOdstrániť
  2. asi ti tu nebudem opisovať všetky moje pocity z tejto časti, lebo by som o tom mohla napísať snáď knihu, ale to s tou odvahou ma dostalo, tak trochu som sa s tým stotožnila, neviem, či budeš vedieť na čo narážam :) krásna časť pus :*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ivúšik, zase som sa ocitla v deji, ja neviem, ako to robíš, ale vždy sa dostanem do iného sveta, vďaka tebe. Je to neuveriteľné a strašne sa mi to páči, neviem to ani opísať. Teším sa na veľké BUM, na všetko, čo napíšeš ! <3 ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Danusik, ja nerobim nic, len davam svoje myslienky "na papier" :) dakujem velmi krasne O:-)

      Odstrániť
  4. Jáj, takí sú chutní! Už som rozmýšľala aj nad ich spoločným menom, a pozdáva sa mi Elarry :) :D Strašne je to milučká časť, dúfam, že sa medzi nimi fakt nič nepokazí :) x

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Awww Elarry je take nuni, paci sa mi to velmi :3
      Juli, vies ze sa musi vzdy nieco pokazit ;-)

      Odstrániť
  5. asi som vážne závislá prisahám že som chodila na tvoj blog každých 5 minút či nepribudla nová časť..dočkala som sa :D dnes som mala vážne otrasný deň a keď som si prečítala novú časť hneď sa mi zlepšila nálada :) je to vážne skvelé, teším sa na ďalšie časti :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aww som rada, ked moje nezmyselne zvasty dokazu niekomu sprijemnit den :)

      Odstrániť
  6. Je to dokonalosť :) tak moc sa vždy teším na novú a novú kapitolu :) už aby bola ďalšia ;) neviem kde chodíš na tieto myšlienky, ale peň tak ďalej. - Veronika

    OdpovedaťOdstrániť
  7. uff...zase užasna čast...mega rýchlo dalšiu... :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi krásne :) posnažím sa vám ju prednastaviť na zajtra :)

      Odstrániť
  8. Dokonalá časť ako vždy! :3

    OdpovedaťOdstrániť
  9. je to uzas :D tak skvelo to opisujes :D a to s tym bytom bol dobry tah :D no som zvedava na to bum

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :)
      máte sa na čo tešiť, to vám sľubujem ;)

      Odstrániť