pondelok 16. decembra 2013

Fight 34.-2.



Harry sa oprel o operadlo kresla. Jeho ruka ochabla a na tvári sa usadil neveriacky výraz.
„Ben?“ vyletelo spomedzi jeho pier. „Tak tomu neverím,“ pokrútil hlavou. Jeho nedôvera ju zostra pichla priamo do srdca. „Poznám ho od škôlky, naši rodičia sa navštevujú odjakživa.“
V jej hrdle sa pri každom jeho slove zväčšovala hrča, ktorá jej aj napriek hadičkám v nose znemožňovala dostatočne sa nadýchnuť.

„Nevidel som ho síce už asi päť rokov, ale on by toho nebol schopný.“ Presvedčenie v jeho slovách sa odrážalo i v jeho tvári. Prehltla guču a zozbierala posledné kúsky vôle.
„A moje očakávanie sa naplnilo.“
„Aké očakávanie?“ jeho pohľad ešte viac znechápavel, keď počul akým tvrdým tónom prehovorila.
„Vedela som, že nastane okamih, keď mi nebudeš v niečom veriť,“ pohľad jej stvrdol. „Ak ti nestojím o to, aby si mi veril, nemáš tu ďalej čo robiť.“
Hľadela mu priamo do očí, čím prejavila svoju typickú aroganciu. Vo vnútri ju zožierala bolesť, pomaly pohlcovala všetku odhodlanosť, no ona to chcela vydržať. Musí vydržať.  Pretože ona je silnejšia ako sa zdá.
„Eliz,“ povedal potichu, naklonil sa opäť bližšie k jej tvári s plánom chytiť ju za ruku. Vytrhla si zápästie z jeho teplej dlane a ľadovo prehovorila.
„Vypadni.“
Horúca slza sa skotúľala po ružovom líci, až zavadila o hadičku tiahnucu sa od ucha cez polku tváre až k nosu. Harry ostal zarazene sedieť na mieste. Znechutil sa jej, nechcela sa na neho ďalej dívať. Otočila sa na pravý bok, chrbtom k nemu. Ignorovala jeho prítomnosť, dokým nezačula tiché kroky a následné zabuchnutie dverí.
Nedovolila si plakať. Jej arogancia ovládla všetky zlomené časti jej osobnosti. Behom pár minút sa z nej opäť stala trpká Elizabeth, akou bola pred pár mesiacmi.
Arogancia sa opäť stala jej druhým menom.

„Kam do pekla si myslíš, že ideš?“ začula za sebou. Ostala stáť na mieste, len pár krokov ju delilo od vysnívaného úteku. Zhlboka sa nadýchla, prevrátila očami a s taškou v ruke sa otočila.
„No asi sa zhodiť spolu s autom z najbližšieho mosta,“ odvetila sarkasticky a pozrela na blondínu pred sebou. S rukami založenými v bok a nasrdeným výrazom ju prepaľovala pohľadom.
„Ja to myslím vážne!“ rozzúrila sa ešte viac.
„Kriste, idem na tréning!“ vykríkla a zamávala jej s veľkým batohom pred tvárou. „Potrebujem už vypadnúť, som tu ako vo väzení!“
„Čím to asi bude?“ Leah sa chytila za bradu, tváriac sa, že silno uvažuje. „Tým, že by ťa len pred dvoma dňami pustili z nemocnice asi nie.“
„Dva dni sú dlhá doba,“ pokrčila plecami, znova sa otočiac k dverám. Pristúpila k nim a odhodlane stlačila kľučku.
„Elizabeth, okamžite poď sem!“ dupla nohou a ukazovákom ukázala pred seba.
„Vidíme sa večer mami,“ zakývala kamarátke a so smiechom vybehla z bytu.

„Mike!“ radostne sa zasmiala, keď vstúpila prezlečená do priestrannej telocvične. Mohutný chlap sa otočil od svojich ‘študentov‘, ktorým práve vysvetľoval určitú techniku a na jeho tvári sa okamžite usadil široký úsmev.
„Eliz, vitaj späť,“ vykročil k nej, vzápätí ju uväzniac vo svojom medveďom objatí. „Ako sa máš? Dobre?“ pýtal sa hneď, len čo ju pustil.
„Samozrejme, všetko v poriadku,“ zopakovala repliku z pred pár rokov. Dokonca ešte aj naučený výraz si pamätala.
„Chceš sa pridať?“ ukázal na väčšinou mužské zastúpenie populácie, ktoré stálo na žinenkách a oboch ich pozorovalo.
„Veľmi rada,“ prikývla okamžite.
„Dobre, choď si teda dať obväzy a príď,“ pohladil ju po ramene, žmurkol a vrátil sa k svojim učňom. Elizabeth prešla o niečo ďalej, k drevenému obloženiu steny, kde si zložila ruksak. Pretiahla si cez hlavu veľkú mikinu, v ktorej prišla a zhodila ju na podlahu. Otvorila batoh a vybrala z neho dvoje obväzy, ktoré používala na spevnenie zápästí. Keď si obväzovala ľavé zápästie spolu s dlaňou, mierne ju pichlo pri srdci. Oči hypnotizovali malý čierny znak, doživotne vyrytý v jej pokožke. Najradšej by si ho v tej chvíli vyrezala, no už s tým nemohla nič robiť. Rýchlo si preto cez to miesto previazala čiernu látku, zauzlila a vykročila k žinenkám. Poriadne si ešte cestou upevnila gumičku vo vlasoch a usmiala sa, keď začula Mika.
„Ako sedemnásť ročná prišla k nám, malá a slabá ako myška. O dva roky vyhrala majstrovstvá Európy a dnes je najmladšou ženskou trénerkou tohto umenia,“ hovoril.
„A tomuto obrovskému mužovi dokážem nakopať zadok za pár sekúnd,“ zasmiala sa s následným potľapkaním Mika po pleci.
„Nedajte sa oklamať jej vzhľadom, naozaj to dokáže,“ pritakal. Jediným gestom ostatným naznačil aby zišli zo žinenok a tým im vyhradili priestor na boj. „Tak sa teda ukáž zlato,“ žmurkol v obrannom postoji. Eliz pár sekúnd čakala. V hlave sa jej tvorili najrôznejšie kombinácie výpadov či výkopov, uvažovala nad najúčinnejším riešením.
Razom sa jej pery roztiahli v diabolskom úškľabku.
A Mike mal čo robiť aby sa jej ohybného tela zbavil.

Drobný úsmev aj po tréningu neschádzal z jej tváre. Súboj jej pomohol uvoľniť sa, prísť na iné myšlienky. Eufória z pohybu jej pomohla zabudnúť na predchádzajúce udalosti z posledných dní, umožnila jej mať bezdôvodne dobrú náladu.
Pískala si svoju obľúbenú pieseň, keď vystúpila z auta v podzemnej garáži bytového komplexu, kde už niekoľko rokov žila a s batohom preveseným cez jedno plece kráčala pomedzi spleť motorových vozidiel. V podzemí bolo šero, len pár slabo blikajúcich lámp osvetľovalo minimum priestoru. Kráčajúc temnotou, blížiac sa stále viac k schodišťu, mala pocit akoby ju niekto sledoval. No nebála sa. Opakované víťazstvo z pred pár hodín jej dodalo opäť na sebavedomí a ona vedela, že hocakého útočníka by ľahko premohla.
Ale skutočne to tak bolo?

Pohodila kľúče na botník, vyzula sa a prešla hlbšie do prázdneho bytu.
„Leah?“ zvolala, keď sa v príbytku neozývalo nič iné ako tykanie nástenných hodín v kuchyni. Skontrolovala spálňu, ktorú spolu s kamarátkou zdieľala od jej prepustenia z nemocnice, až prešla do obývačky. Na nízkom stole si našla úhľadným písmom napísaný odkaz.

Keby som mohla, najradšej by som ťa zastrelila.
Ale nemôžem.
Išla som do práce, neopováž sa dnes večer opustiť byt!
Budem ťa kontrolovať každú hodinu.

Zasmiala sa nad svojou panovačnou kamarátkou a lístok hodila naspäť tam, odkiaľ ho vzala. Otočila sa s cieľom ísť si po nejaké jedlo do kuchyne, no je mozog nevydal žiaden príkaz. Srdce sa jej splašene rozbúchalo a telo zmeravelo.
„Ahoj Eliz,“ svetlé dúhovky sa zabodli do jej očí.
Elizabeth spravila krok dozadu.
„Bojíš sa ma?“ hlavu naklonil do boku, skúmajúc ju od hlavy po päty. „Zmenila si sa,“ zaškeril sa. „O ženštela si.“
Naprázdno preglgla. Tak veľmi si priala, aby tu s ňou Leah teraz bola.
„Čo je Eliz? Nepredvedieš mi nič z toho športu, ktorému sa venuješ?“ doberal si ju.
Nútila mozog si spomenúť na čo i len najzákladnejšiu techniku, na čo i len jeden výkop, ktorý sa naučila. No jej mozgové bunky nespolupracovali. Celé jej vnútro bolo ochromené hrôzou, strachom. Razom boli celé roky trénovania úplne zbytočné.
Ben spravil krok dopredu, priblížil sa k nej.
„Ako..“ počula samú seba roztrasene šepkať, „ako si sa sem dostal?“
„Och, zlatíčko, mala by si sa naučiť zamykať za sebou,“ spravil ďalší krok k nej. Ich telá sa takmer dotýkali, cítila jeho kolínsku.
„Čo odo mňa chceš?“ vyhŕkla placho, vzápätí spraviac ďalší krok dozadu. Čím viac odstupovala od Bena, tým viac sa vzďaľovala od možného východu. Spraviac ďalší ustupujúci krok, do stehna sa jej zarylo sklo tvoriace povrch stola. Hoci oči nedokázala spustiť z jeho tváre, jej prsty pomaly blúdili po hladkom povrchu, hľadajúc aspoň niečo, čím by svojho bývalého priateľa mohla ovaliť.
„Som zvedavý na celé tie roky, čo sme sa nevideli. Alebo vieš čo, nie, to ma až tak nezaujíma. Skôr, by tu bola jedna otázka, ktorá mi vŕta hlavou,“ hlavu nakláňal každých pár sekúnd do inej strany.
Nakláňala sa čo najviac dozadu, tak, aby si čo najmenej všimol, že za sebou niečo hľadá. No jej snaha bola márna. Stôl bol okrem odkazu od Leah prázdny. Hlasno preglgla.
„Čo máš so Stylesom?“ jeho výraz sa razom zmenil. Pobavenie zmizlo, nahradila ho zúrivosť. V ušiach jej bubnovalo srdce, ruky jej tŕpli od nahromadeného adrenalínu, ktorý sa bála využiť.
„Nič,“ hlesla.
„Neklam mi!“ zrúkol a Eliz poskočila.
Bytom sa ozval zvonček.
„Čakáš niekoho?“
Zavrtela hlavou v zápornej odpovedi.
„Choď otvoriť,“ prikázal jej, „a posnaž sa ho čím skôr zbaviť.“ Zatvorila oči a stroho prikývla. Nevedela kto zvonil, nevedela či to bola Leah a či niekto iný. No dúfala, nech už to je ktokoľvek, že jej pomôže. Obišla ho a pomalým krokom prešla cez chodbu. Zvonček sa znova rozoznel. Zhlboka sa nadýchla, chytiac kľučku a modliac sa za zázrak.
„Prosím, pomôž mi,“ zašepkala potichu a rozrazila dvere.
Harry.
Do očí sa jej natlačili slzy, kolená ochabli. Keby sa nebola držala čierneho dreva, pravdepodobne by sa zrútila.
„Ahoj,“ nesmelo sa pousmial a nervózne si popravil vlnenú čiapku. Eliz neodpovedala. Jej strachom rozšírené oči hypnotizovali tie jeho, snažiac sa upútať jeho pozornosť. Harryho čelo sa nakrčilo, keď si Elizabeth priložila k perám ukazovák a tým mu naznačila aby bol ticho.
Poď za mnou a buď ticho,“ naznačila mu perami. Na jeho postoji a výraze bolo jasne vidieť, že nechápe čo sa deje. „Prosím,“ dodala a pokynula mu aby vošiel. Potichu, ako myška prešiel okolo nej a zastal čakajúc na jej reakciu. Eliz hlasno zabuchla vchodové dvere, so sklonenou hlavou prešla okolo neho až do obývačky. Predtým, než vošla, využila, že Ben hľadel von oknom a Harrymu gestom ukázala aby ostal stáť a počúval.
„Kto to bol?“ opýtal sa ju Ben, len čo ju začul v miestnosti.
„Sused,“ odvetila stroho.
„Teraz mi odpovedz,“ prirútil sa k nej skôr ako stihla čo i len zareagovať, „čo máš so Stylesom?!“ dožadoval sa odpovede.
„Nič,“ zopakovala tak ako pred pár minútami.
Benova ruka vystrelila, dopadla na jej líce. Bol jeho silou sa i tak už jej dosť slabé kolená podlomili a ona padla na podlahu.
„Povedal som ti, aby si mi neklamala!“ skláňal sa nad ňou. Schmatol ju za ruku a silno stisol.
„Povedz mi pravdu!“
Odpoveď už však nestihol začuť.
Harry sa zrazu objavil za jeho chrbtom, stisnúc mu rameno a otočiac k sebe. Na Benovej tvári sa zračilo prekvapenie, keď na svojom pleci ucítil dotyk. Keď sa vystrel a obrátil k Harrymu, ktorému sa v tvári zračil číri hnev a zbesilosť, nestihol zareagovať. Harryho päsť veľmi ľahko dopadla na jeho pravé líce,  zatiaľ čo mu nohou podkopol kolená. Ben spadol priamo na sklenený stôl, ktorý nevydržal nápor jeho tela a poľahky sa rozbil. Benove telo ležalo medzi črepmi skla a na bielom koberci sa začali črtať krvavé fľaky. Harry sa sklonil k nemu a búšil päsťami do jeho tváre, kým mu neskrvaveli celé hánky. Chrbát sa mu prudko dvíhal pod rýchlymi nádychmi, keď sa k nej otočil.
„Teraz mi už veríš?“ opýtala sa trpko, keď sa ich pohľady stretli a ona naprázdno preglgla. 

P.S.: nezabudnite mi klásť otázky TU

25 komentárov:

  1. Wow! Stálo to za to odtrhnúť sa od nemčiny :)
    On zomrie? Niééé, nemôže! Kto im bude žrať nervy?
    Ako vždy, som unesená. Len ma naštvalo to, že jej Harry neveril. Asi by si nevymyslela takú vážnu vec a len tak z vtipu by do nej zatiahla práve jeho kamaráta -_- Muži a ich presvedčenie, že majú vždy pravdu! Človek normálne tŕpne a vynecháva tie opisy a sústredí sa na to, kde sú úvodzovky, aj keď si potom ešte raz prejde všetko aby nezostal o niečo ukrátený. Jednoducho krásne, teším sa na ďalšiu časť :) ♥ xx
    P.S. Ospravedlňujem sa za moju absenciu pri predošlých častiach :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. fúúúúúúúúúúúj nemčina! :D
      neboj sa, nezomrie ;)
      ..a pri tom ona ani nevedela, že Ben je jeho kamarát ;)
      ďakujem veľmi krááásne!!!
      za tento komentár máš odpustené O:)

      Odstrániť
  2. Bitka, bitka, bitka! Moje priania sa vyplnili! :D
    Okej, dosť hnusné odo mňa, ale nenormálne skvelá časť!
    Najprv som sa naplašila, že je koniec, ale viem, že teraz, keď Harry všetko pochopil, to bude inak, on sa jej ospravedlní a... Ach, ako ja milujem túto poviedočku ♥ Aj Teba :) ♥ Aj Harryho aj Eliz :3
    Love love love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Milujem, milujem, milujem ťa! Nadpozemsky dokonalo napísaná časť. Klobúk dolu Ivka. Predstava Harryho, ako jeho päste búšia do Benovej tvári je viac ako dokonalá. ^_^ Ako sa mu určite pri tom svaly na rukách napínali, vystúpila žila na krku a diabolsky zelené očká. Až mi srdiečko ♥ poskočilo. :') .. Obrovská vďaka za novú časť. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja neprekonateľne veľmi ďakujem za komentár!! ♥
      dievčatá, neviete si predstaviť, akú radosť mi spraví, keď si čítam ako vás ten príbeh dokáže zaujať či pohltiť.. je mi obrovskou poctou mať vás za čitateľky, pretože ste NAJLEPŠIE!

      Odstrániť
  4. Už som si myslela, že ju opäť znásilní alebo jej nejako ublíži (síce dal je facku, chúďa Eliz) ešteže prišiel Harry <3 vďaka tejto situácií, ktorá nastala uveril, čo sa v minulosti stalo medzi Benom a Eliz. Bolo mi ľúto Eliz, že jej neveril od prvej chvíle, ale snáď sa to dá medzi nimi dokopy. Perfektná časť ! Mala som takú chuť "vojsť" do príbehu a dokopať Bena, myslím, že Styles spravil viac než mohol. Tá bitka, bola úžasná !!! <3 ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nemôžeš vedieť, či sa to ešte nestane ;) rozhodne ešte nie je koniec postavy menom Ben v tejto poviedke ;)
      ďakujem zlatíčko!!!!

      Odstrániť
  5. THIS IS WAAAR! to Bajuška rada, mazeeeec! Stálo to zato neučenie sa na sloh z angliny. vylepšila si moj kraskovský deň! <3 ľubim ťa:*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ivuška byť rada, že Bajuška mať rada :3
      tiež ťa :-*

      Odstrániť
  6. Časť som si prečítala 3-krát (a čo? :P)Úprimne? Neprekvapuje ma to, že jej neveril, pretože som zvyknutá, že keď chcem romantiku tak mi ju nedáš :DD Oh, Harry, zlatíčko sklamal si ma!! Keď sa zjavil Ben v jej byte dostala som Heart Attack a nevedela som sa ani nadýchnuť od prekvapenia, začínala som sa vážne báť, ale keď som prečítala, že zazvonil zvonček taká úlava to bola... Bitkááááá ja som vravela, že Harry mu rozkope riť, chválabohu!!! Tá krásna predstava, keď som si predstavila ako Hazz hodil Bena na sklenený stôl ♥ (áno vyžívam sa v tom a čo? :D) Som zvedavá ako to dopadne v ďalšej časti, proste na všetko!! Dievča ja ťa milujéééém!! Proste pocity z tejto časti, ale aj celkovo z poviedky sú neopísateľné :3 Teším sa na ďalšiu..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi veľmi veľmi krásne Lauruš!!

      Odstrániť
  7. dobre dobre, na začiatku mi to prišlo fakt prehnané, ako rýchlo sa urazila a začala trucovať, ono sa to stáva, že niekto spochybňuje tvoje slová a ono to nemusí hneď znamenať nedôveru, rozchod a podobne...ale dobre, rozumiem a tbh, kým som prišla ku koncu, ledva som si na to spomenula, lebo som takmer prestala dýchať v časti, keď sa u nej Ben zjavil...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hunny, ale zase skús sa vžiť do jej kože :) samozrejme, že reagovala prehnane prirýchlo, pretože sa jej to dotklo.. stačil malý náznak nedôvery z Harryho strany a jej sa opakovane všetko zrútilo :)
      len dýchaj, len dýchaj :)

      Odstrániť
  8. no ty moj boh... nemam k tomu co viac dodat :D som unesenaaaaaaa

    OdpovedaťOdstrániť
  9. o môj božeee.. dúfam, že po tomto bude Harroldovi jasné, čo je Ben za človeka...
    Krása ♥♥ Miluem túto poviedku ♥♥
    teším sa na ďalšiu :* xx
    *Míms

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi krásne! :)
      posnažím sa ju, pre vás moje drahé, pridať čo najskôr :))

      Odstrániť
  10. Toto je... Geez po toľkých výstižných komentároch neviem, čo povedať.
    Proste neskutočné. Totálne neskutočné, takmer niet čo dodať :D
    Tá bitka bola bitka s veľkým B, bolo to také napínavé, že som to prečítala za päť minút a až potom som si to začala pomaly vychutnávať užívajúc detaily ako vždy...
    Iviiiii ale nezabíjaj Bena, aj neviem prečo, ale proste ho tam chcem! :D
    Pretože aj záporáci sa na niečo hodia, napríklad tento tu by mohol celkom slušne upevniť puto medzi Harrym a Eliz... Teoreticky :P
    Prepáč, ale tento komentár nebude nejako veľmi záživný, pretože som z tej chémie úplne na mol, keď zavriem oči vidím samé molekuly a nemôžem sa na nič sústrediť... Aspoň že tu máme našu slečnu Blake aby nám zlepšila náladu, že? :))
    Je to prekrásne, neviem to vyjadriť slovami, keby som mohla posielať myšlienky si prvý človek, na ktorého si spomeniem. :D ♥ xoo

    Btw. Benjamín ťa pozdravuje, hoci mám silné tušenie, že ani nevie koho -.- :D

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Na to, že jsem to začala číst teprve před asi čtyřmi dny, jsem to smlsla hodně rychle. Místy se zatajeným dechem.
    Ten Ben..hajzl.
    Ale myslela jsem, že tam s ním bude větší vzrůšo. :D
    Ale...zase další ale ;D že mu hned neskočí do náruče?
    Každopádně, těším se na další superko díl! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Och můj bože, já se zblázním!!:O Dnes jsem přečetla všechny tvoje díly a úplně se mi klepou ruce z toho všeho, co se událo!:O Asi tě miluju:D za to, že píšeš tak skvělý příběh!:3 Vážně úžasné, určitě budu číst dál!:) Doufám, že bude brzo další část!:33
    -Kik:*

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Si neskutocna! :O od vcera citam cely pribeh a je to ten najlepsi pribeh aky som kedy citala :)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Ja som sa zamilovala :3 strašne sa mi páči tvoj štýl písania :) a twn príbeh je priam bombový :)
    -Sab-

    OdpovedaťOdstrániť