Fight 40.

Dažďové kvapky lenivo dopadali na podobločnicu okna, za ktorým sa črtali obrysy miestnosti. Pod rúškom noci, ktorú narúšala v izbe iba nočná lampa na chlapcovej strane postele, sa v spálni odohrávala tichá scéna. Dievča ležalo hlboko zababušené pod teplou prikrývkou, zatiaľ čo chlapec si pripravoval posledné veci na zajtrajší deň. Pokým on premýšľal nad nadchádzajúcim dňom a tešil sa na to, kedy si ľahne konečne do postele a privinie sa k svojej priateľke, ona sa snažila upadnúť do bezduchého spánku.
Hoci pod paplónom bolo viac než horúco, jej telom lomcovala mierna triaška. Za zavretými viečkami sa odohrávali rôzne scény, ktoré ju nevedomky privádzali ku šialenstvu. Triaška vyvolaná strachom opäť zatriasla jej telom, keď sa prikrývka na opačnej strane postele nadvihla a pod perinu vkĺzlo dlhé telo kučeravého chlapca. S miernym úsmevom zhasol svetlo a so zámerom objať dievčinu sa k nej pomaly začal sunúť. Naplnil ho pokoj, keď videl jej kučery chaoticky rozmiestnené po vankúši a on sa pritisol bližšie k nej. Až keď prikladal svoju veľkú dlaň na odhalenú pokožku jemného bruška, si všimol, ako sa trasie. Ale už bolo neskoro.
„Nedotýkaj sa ma!“ vykríkla a všetkou silou ho od seba odsotila. Harry spadol z postele, no chvatne sa podvíhal. Obom sa rýchlo nadvihovali hrudníky, no každému od niečoho iného.
„Eliz?“ opýtal sa prekvapene, keď v šere stál s rozpaženými rukami. Nevedel čo sa stalo, čo spravil zle alebo čím ju nebodaj vyľakal.
Dievča si zmätene zahrablo prstami do vlasov, keď sa snažilo zorientovať. Razom jej tvár preťalo poznanie a ona sa zhrozila.
„Harry,“ vydýchla, akoby si len teraz uvedomila, kto sa jej dotkol.
Harry rýchlym pohybom znova zapálil lampu a pozrel do jej tváre. Slzy sa ligotali na jej lícach a prudké výdychy napĺňali miestnosť. Otázka, ktorú mal ešte pár sekúnd predtým na jazyku razom vyprchala a on sa okamžite zohol k nej. Sadol si vedľa nej a sprvu opatrne, no potom odvážne, ju objal a pritisol k sebe. Jej hlava padla medzi jeho krk a plece a po pokožke mu stekali horúce slzy.
„Prepáč mi to,“ do uší sa mu dostalo jednoduché ospravedlnenie, ktoré vyslovené jednoducho určite nebolo.
Harry mlčal. Namiesto verbálnej odpovede jej do vlasov vtisol bozk.

Veľmi dobre si uvedomoval koho si Eliz predstavila, že sa jej dotýka.
No bol by radšej, keby to nevedel.

Ticho panovalo medzi nimi počas toho ako nehlučne raňajkovali. Eliz dostávala do svojho napätého žalúdku jedlo veľmi ťažko, keď spod dlhej ofiny nenápadne pozorovala Harryho sediaceho oproti nej. Odkedy vstali a povedali si tiché dobré ráno, Harry mlčal s pohľadom upretým na mobil, do ktorého neprestajne písal.
„Harry?“ opýtala sa s naoko silným hlasom.
„Áno?“ zrak okamžite upriamil na ňu, čakajúc čo ďalej povie.
 „Čo máš dnes na pláne?“ zvedavo na neho hľadela, zatiaľ čo si do úst vkladala lyžicu s cereáliami. Nechcela aby videl v jej tvári obavy. Potrebovala si čo najdlhšie udržať pokojnú masku. Práve preto sa k nemu prihovárala veselým hlasom. Chcela aby spomienka na predchádzajúci večer padla do zabudnutia.
„Idem si s Niallom zahrať golf. Pridáš sa?“ opýtal sa s iskričkami v očiach, v ktorých sa odrážala až nesmierna žiadostivosť po kladnej odpovedi.
„Och, nie,“ vsala si spodnú peru do úst, „musím si ísť niečo vybaviť do mesta.“
„Mám ísť s tebou? Niall si určite nájde za mňa náhradu. Nejakú peknú modelku alebo tak,“ hovoril uvoľnene, no jeho oči sa v očakávaní rozšírili.
„Nie, neprekladaj kvôli mne nič,“ pokrútila hlavou a postavila sa k drezu aby Harry nezbadal ako spanikárila. „Potrebujem si len kúpiť nové šaty do New Yorku a možno sa zastavím aj za Mikom v telocvični,“ hovorila snažiac sa pokojne klamať. Keď miska už dlhú chvíľu spočívala v dreze, Eliz sa rozhodla otočiť. Zbadala ako Harry odložil mobil na stôl, dlane si otrel o tepláky a postavil sa. Zelené oči nespúšťal z jej tváre, keď sa pomaly približoval. Jeho veľké dlane spočinuli na jej útlych bokoch, keď sa čelom oprel o to jej. Neposedné kučery chlapca stojaceho oproti nej ju šteklili na pokožke líc, zatiaľ čo ju nežne bozkával po tvári. Keď sa jeho plné pery dostali k tesnej blízkosti jej ucha, Elizabeth pocítila zimomriavky po celej hornej časti tela.
„Verím, že budeš vyzerať dychberúco v hocičom, čo si kúpiš,“ vydýchol potichu. Sledovala ako sa jeho tvár odtiahla od tej jej, no zelenkavé oči neprerušili očný kontakt. Obaja mlčali, no Eliz mala pocit, akoby medzi nimi prebiehala konverzácia bez slov. Akoby videl skrz jej oči, jej telo, do hĺbky duše a prenikavým pohľadom skúmal všetko, čo v nej videl. Naklonil hlavu trochu nabok a prstami jej jemne prechádzal po vystúpenej žile na krku. Opatrne odtisol vlasy z jej pleca, vytvoriac si tak priestor pre jeho nespútané pery. Ruka mu spočinula v priehlbinke medzi ramenom a krkom a prstom jej hladkal pokožku. Oči sa mu zúžili, keď pocítil jej rýchly tep. Skôr ako stihla zareagovať, na krku už cítila horúce bozky. Nosom sa obtrel o ušný lalôčik a opäť zašepkal.
„A budem ťa milovať, nech už sa chystáš spraviť čokoľvek.“

Pery sa jej pootvorili, keď sa preľaknuto nadýchla.
Nikdy ho nebude schopná oklamať.

***
„Zavolám ti, keď skončíme,“ prehovoril skôr, ako jej vtisol bozk na pery a vystúpil ešte skôr, ako mu stihla niečo odpovedať. Keď sa zabuchli dvere na mieste spolujazdca, Eliz sa zosunula hlbšie do sedadla a s roztrasenými rukami sledovala Harryho chrbát. Čakal ju zlomový bod, ktorý mohol až príliš ovplyvniť jej najbližšiu budúcnosť, no ona na to nechcela myslieť. Nechcela myslieť na to, čo sa odhodlala urobiť, alebo aké následky to môže mať.
Na miesto toho sledovala chlapca vo fialovom športovom tričku a čiernych nohaviciach ako sa s taškou prevesenou cez plecia blížil ku svojmu kamarátovi. Napriek napätiu, ktoré pociťovala v žalúdku, neodpustila si nehľadieť na jeho postavu. Na široký chrbát, na ktorom sa i pod tričkom napínali svaly, chutný zadok a dlhé nohy. Kučery skrývajúce sa pod šiltovkou, ktorú chcela až bolestivo stiahnuť z hlavy svojho chlapca a prsty poriadne zaryť do mäkkých vlasov.
Možno to bolo spôsobené intuíciou, ktorá jej už dlhšiu dobu našepkávala, že čoskoro o to všetko príde, že ho mala chuť chytiť, milovať sa s ním, stále dokola mu šepkať, že ho miluje. Ale to si teraz nemohla dovoliť.
Sťažka preglgla veľkú hrču v krku, keď naštartovala. Periférnym videním si všimla, že jej Harry s Niallom ešte zakývali, no ona nereagovala. Veľké čierne vozidlo viedla preč zo štrkovej cesty, obracajúc sa chrbtom anjelskému stvoreniu, ktoré jej aspoň na krátke obdobie ukázalo šťastie.

Pokým auto prechádzalo pomaly cez uličky mesta, ktorými ešte nikdy nešla, Eliz sa naklonila viac dopredu, natoľko ako jej to povoľoval bezpečnostný pás a s prižmúrenými očami kontrolovala čísla budov lemujúcich sa okolo vozovky. Medzi prstami pravej ruky zvierala malý papierik, na ktorom sa odzrkadľovalo niekoľko krát opakované zhužvanie. Papierik s adresou, ktorý si našla vo vrecku mikiny ešte v predchádzajúci večer, skrčila čo do najmenšieho klbka, snažiac sa ho tak ukryť pred Harrym. Spočiatku nevedela čo presne sa jej Leah snažila naznačiť naškrabanou adresou. Avšak nočný telefonát po tom, ako Harry tvrdo zaspal, ju uistil v tom, čo začínala tušiť.
„Povedz, že som ťa poslala ja,“ šepkala jej do telefónu. „Oni už budú vedieť čo robiť.“
Avšak, ona nevedela čo presne má robiť. Len tak zabúchať na bránu cudziemu človeku, o ktorom nevedela nič iné ako to, že jej pomôže porušiť zákon?
Zaparkovala auto neďaleko budovy vyzerajúcej ako opustené skladisko a ešte predtým ako vystúpila, skontrolovala, či má dostatočné množstvo peňazí. Keď nadobudla pocit, že je plná odvahy a nič ju už nepresvedčí o tom, aby nevstúpila do hadieho hniezda, vystúpila z Harryho auta, zamkla ho a na hlavu si nasadila jednu z jeho športových šiltoviek, ktoré nosieval na golf. Nevedela presne v akej štvrti Londýna sa nachádzala, no nepotrebovala riskovať, že ju tu niekto spozná. Rozpustené vlasy jej zakrývali tvár z oboch strán, keď nervózne vykročila po chodníku k plechovej bráne. Keďže nevidela na bráne žiaden zvonček, z celej sily teda päsťou naň zabúchala. Spoza brány sa ozvalo hrubé brechanie a následný mužský hlas, ktorý psa ohriakol. Eliz sa zhlboka nadýchla. Krídlo brány sa rozrazilo a na mieste, kde ešte pred pár sekundami dosadala časť plechu, stál vysoký ryšavý chlapík s potetovaným krkom. Elizine oči sa rozšírili, a hoci jej srdce búšilo do rebier, strach nemala. Muža pred sebou sa nebála, i keď nevedela či by jej nebol schopný ublížiť. Pociťovala napätie, adrenalín a istú dávku vzrušenia, keď hľadela do svetlých očí, ktoré si ju nahnevane premeriavali.
„Posiela ma Leah,“ vystrela sa, keď prehovorila pevným hlasom.
„Ty si Elizabeth?“ prefajčený hlas vyšiel z úst chlapíka, zatiaľ čo na ňu ukazoval prstom.
„Áno.“
Muž sa odstúpil z brány a tým jej naznačil, že má vstúpiť. Ešte predtým, ako prekročila neviditeľný prah, blysla pohľadom do ulice, uisťujúc sa, že ju tam nikto nevidí vstupovať. Akonáhle bola vo dvore, zrak jej padol na mohutného psa plemena, o ktorom si bola istá, že bolo v Británií zakázané. V bezpečnej vzdialenosti od zvieraťa počkala kým jeho majiteľ zavrel bránu a prešiel okolo nej.
„Bolo ťažké niečo zohnať tak na rýchlo, keď mi moja drahá sesternička volala len včera večer,“ hovoril pokým kráčal do útrob dvora. Eliz ho mlčky nasledovala, nervózne lapajúc po dychu. „Ale po tom ako ma uistila, že nebude problém so zaplatením,“ otočil sa k nej a v širokom úsmeve ukázal škaredé zuby, „som si bol istý, že sa pre teba, mladá slečna, niečo nájde,“ žmurkol. Eliz naprázdno preglgla, keď vošli do budovy. Predná časť bola prerobená na provizórny príbytok, a Eliz akoby vytušila, že to nie je miesto, kde bude prebiehať ich obchod. A mala pravdu. Oni smerovali do zadnej, väčšej časti, kde obyčajný smrteľník prístup nemal.
„Si pripravená?“ zaškeril sa na ňu, keď zastavili pred drevenými dverami.
Pravdou bolo, že nebola.
Ale nič iné ako prikývnuť jej neostávalo.
„Tak vitaj vo svete, v ktorom zákony neexistujú,“ zamrmlal o niečo tichšie, keď Eliz prekročila prah a ocitla sa na mieste plnom násilia.

***
Mohutné vozidlo zastavilo a ochrankár, ktorý patril očividne pod Harryho manažment, okamžite vystúpil. Prvú nechali vyjsť z auta Elizabeth v dlhých tmavomodrých šatách, za ňou nasledovali jej a Harryho nevlastný otcovia a ako posledný vystúpil práve Harry. Keď sa jeho kučeravá hlava objavila na bordovom koberci, všetky novinárske hlavy a fotoaparáty sa v momente otočili k nim. Eliz zatvorila oči a pokrútila hlavou. I keď nechcela, práve ona s Harrym bude stredobodom pozornosti po celý večer. O nej sa bude rozprávať či už sa jej projekt stane víťazným alebo nie. Buď o nej budú písať v dobrom alebo v zlom svetle. Hoci jej na tom nezáležalo, na nervozite jej to iba pridávalo. Zhlboka sa nadýchla, keď k nim pribehlo veľké množstvo novinárov s hŕbou zvedavých otázok. Harry ju uchytil okolo pása, na čo okamžite zareagovali fotoaparáty zbesneným fotením.
„Odpusť mi to,“ zašepkal čisto pre ňu, keď nahodil žiarivý úsmev a Eliz primäl k pohybu.

Hoci nechcela, otázkam novinárov sa rovnako ako Harry nevyhla ani ona. S klamlivým úsmevom musela odpovedať, tváriť sa, že sa neskutočne teší na vyhlasovanie výsledkov, či tvrdiť, že prípadná prehra ju neurazí. Žena, ktorej odpovedala práve na túto otázku o možnej prehre, nemala ani poňatia o tom, čo Eliz čaká, ak jej projekt nebude dostatočne úspešný. Popravde, nevedela to ani ona. Ale akú takú predstavu mala.
Avšak šialené predstavy, ktoré jej spôsobovali zimomriavky po celom tele musela zahnať do útrob svojej mysle, pretože jej pozornosť upútal Harryho smiech.
Otočila hlavu za zvukom, ktorý milovala, až zbadala ako stojí s rukami prepletenými za chrbtom a s rozkošným úsmevom vedie rozhovor s novinárkou.
„Elizabeth dnes vyzerá úchvatne, musíš byť hrdý na svoju priateľku,“ usmiala sa nízka žena a naklonila mikrofón k nemu.
„Samozrejme, že som,“ jamky v líčkach mu priam až žiarili, „či to už vyhrá alebo nie.“
„Elizabeth!“ skríkla novinárka, keď si všimla ako stojí neďaleko a potmehúdsky na nich pokukuje. „Prečo sa k nám nepridáš?“ zamávala na ňu.
Harry sa otočil a očami ju vyhľadal. „Áno kráska, prečo sa k nám nepridáš?“
Eliz chcela sprvu protestovať ale spôsob, akým na ňu Harry hľadel, keď k nej natiahol svoju ruku, prinútil jej nohy k pohybu. Okamžite si s ním preplietla prsty a nesmelo sa pousmiala, keď sa postavila po jeho ľavici. Harry ju opatrne pobozkal na líce a veľkú dlaň umiestnil na jej pás. Natočila hlavu k nemu a pomedzi vlasy, tie jej i tie jeho, ktoré tvorili spletitý chaos, mu pozrela do očí.
Bol len jej. A ona vedela, že v ten večer ju už nikdy nepustí.
„Harry,“ ozvala sa znova novinárka, čím prerušila ich intímnu chvíľku. „Eliz je jedna z mála tvojich priateliek, s ktorou vzťah si verejne priznal. V čom bola a je iná ako tie ostatné, že si s pravdou vyšiel von hneď, ako sa ťa v prvom rozhovore pýtali na váš vzťah?“
„Ehm,“ mierny rumenec sa objavil na jeho  líčkach, zatiaľ čo so sklonenou hlavou rozmýšľal nad odpoveďou. Eliz pocítila ako rukou prechádza hore dole po  jej chrbte, skôr aby upokojil sám seba, ako ju. „Určite to bude tým, že ešte do nikoho som nebol tak zamilovaný ako do nej,“ hovoril so širokým úsmevom a pohľad upieral priamo na novinárku, zatiaľ čo Eliz pozerala na neho, zvedavá na každé jedno slovo. „Naše prvé stretnutie nebolo práve najideálnejšie, no už v ten večer som si povedal, že toto dievča musím spoznať. A akoby ma osud vyslyšal,“ zasmial sa. Jeho stisk na jej páse zosilnel a ich pohľady sa stretli.
„Proste, bol som do nej pobláznený od prvého okamihu. Je iná, ako ostatné. Nie len tým, čomu sa venuje, čo je veľmi netypické zamestnanie pre dievča, ale hlavne svojou silnou osobnosťou. Povahou, vnútornou krásou,“ nespúšťal z nej oči. „Si iná, preto ťa milujem,“ snažil sa šepkať len pre ňu, no mikrofón podstrčený tesne pred neho jeho zámer prekazil.
„Ach, to je sladké,“ začuli obaja.
Elizine srdce zúfalo búšilo v klietke tvorenej z hrudného koša, zatiaľ čo jej v bruchu vybuchol kŕdeľ motýľov. Chcela ho pobozkať. Pred novinármi, pred kamerami, pred tisíckami ľudí, ktorí to sledujú naživo, alebo to spatria na internete. Chcela aby to Ben videl. Aby videl, že i napriek tomu, že sa dnes v noci jej osud možno zvrtne a ona bude balansovať na hrane života a smrti, miluje ho. Že chce byť s ním, cítiť jeho dotyky a lásku. Že spraví aj nemožné len pre neho.
„Eliz a ako to bolo z tvojej strany?“
Odtrhla zrak od pier, ktoré ju až bolestne volali k sebe a pozrela pred seba.
„Tiež si bola do Harryho zamilovaná okamžite, po prvom stretnutí? Priznaj sa, že ťa jeho šarm ohúril tak ako každú inú na tomto svete,“ snažila sa z nej mladá žena vymaniť odpoveď.
„Nie, nie,“ pokrútila hlavou aby vyvrátila jej tvrdenie. Vzápätí sa zasmiala, keď si spomenula ako medzi ňou a Harrym vyzeral ich vzťah ešte pár mesiacov dozadu. „Určite to tak nebolo,“ znova zavrtela hlavou.
„Musím súhlasiť s Eliz, z jej strany to rozhodne tak nebolo. Až som mal pocit, že môj zvodný úsmev a neodolateľný šarm prestal fungovať,“ ozval sa Harry, načo sa obe ženy zasmiali.
„Sprvu som Harryho veľmi dlho odmietala. Istým spôsobom to bolo tým, že som bola zaslepená médiami a všetkými tými škaredými rečami, ktoré sa o ňom viedli,“ hovorila. „Ale hlavnú úlohu tam určite zohral fakt, že ja som žiaden vzťah nechcela. Chcela som, aby medzi nami panoval jednoznačne len profesionálny vzťah, možno trochu kamarátsky.“
„Tak ako vlastne nastal ten zlom, že si si povedala, wow, som do neho zamilovaná?“
„Ja ani neviem kedy ten zlom nastal, nie to ešte ako!“ zasmiala sa. Ku podivu na situáciu, vôbec nie falošne. Cítila na sebe Harryho pohľad, keď znova prehovorila. „Viem, že som sa dosť veľa o ňom rozprávala, či už s Lou Teasdale alebo s Niallom, s ktorým som si z chalanov padla asi najviac. A oni mi istým spôsobom otvorili oči, že „hej, dievča spamätaj sa, on taký vôbec nie je,“,“ luskla prstami a so smiechom napodobnila hlas Harryho kamarátky. „Tak som si začala všímať viac jeho skutočnú osobnosť, nie tú, ktorú vykresľovali magazíny, začali sme spolu tráviť viac času, už aj mimo telocvične a zrazu bum, bola som do neho zamilovaná po uši.“
„To je milé,“ dokonca aj na mladej novinárke bolo vidno, že je nadšená rozhovorom s nimi a nečaká len na povrchné odpovede, aby dostala zaplatené. „Čo nám ešte poviete o vašom vzťahu? Určite si to nemala vždy jednoduché Eliz, vzhľadom na milióny dievčat, ktoré určite  na teba žiarlia.“
„Žiaden vzťah nie je jednoduchý,“ opäť prehovorila. Až sa čudovala sama sebe, koľko toho rozprávala. „A náš obzvlášť. Občas by som si priala, aby nás svet nepoznal, aby sme boli obyčajný mladý zamilovaný párik a mohli robiť aj také veci, ktoré teraz, kvôli Harryho sláve, nemôžme. Všetko by bolo jednoduchšie,“ pocítila, ako Harryho ruka skĺzla z jej chrbta a ona preľaknuto na neho pozrela. Vyľakala sa, mysliac si, že povedala niečo, za čo by Harry mohol dostať vynadané od manažmentu. No keď sa ich oči stretli, Harry sa pousmial, preplietol si s ňou prsty a dal jej rýchly bozk na čelo. Novinárka sa pri pohľade na nich priam roztápala.
„Občas by som skutočne chcela, aby Harry bol len mladý pekár z Holmes Chapel. Avšak, to nie je možné. A keď niekoho miluješ, miluješ ho aj s tým dobrým, aj s tým zlým.“
„A aby ju človek nemiloval,“ zamrmlal a pred očami všetkých ju pobozkal.


Pri okrúhlom stole s číslom tridsaťtri panovala veselá nálada. Recepcia prebiehala podľa predpokladov Elizinho otca a dokonca podľa priebežných výsledkov, ktoré vraj niekde začul, jeho dcéra bojovala o prvé miesto. Smiech, ktorý sa valil do jej uší ako dôkaz radosti z možnej výhry, bol prerušený hrubým hlasom ozývajúcim sa z reproduktorov. Vrava utíchla a všetky hlavy v sále sa otočili smerom ku pódiu.
Eliz ucítila Harryho dlaň na svojom stehne, perfektne ukrytom pod stolom pred kamerami a fotoaparátmi. Na jeho dotyk nereagovala. Jej oči hypnotizovali čiernu obálku, ktorú v rukách zvieral nízky zavalitý chlap s červeným motýlikom.
Muž rozprával so silným francúzskym prízvukom, zatiaľ čo si v rukách obracal podlhovastý kus papiera. Hovoril o tom, aké bolo rozhodovanie náročné, o tom, že chcú pre bezdomovcov len to najlepšie. Hovoril veci, ktoré Eliz v danej chvíli nezaujímali.
Až keď zbadala, že obálku otvoril a nazrel do jej vnútra, spozornela.
„Výhercom súťaže, ktorá pomôže stovkám ľudí bez domova sa stáva,“ pozrel do sály, priam užívajúc si napätie.
Jeho ústa sa znova otvorili, vydali zvuk, vyslovili meno.

Meno, ktoré nepatrilo jej.

Ľudia tlieskali.

Jej sa stiahlo hrdlo a mysľou jej prebehlo len jedno slovo.


Smrť.

12 komentárov:

  1. Hííí, toto si jak ukončila, čožééé...
    Teraz dúfam, že ďalšiu dáš čo najskôr! :) :)
    Aj keď ja chápem, že to trvá dlhšie, keďže teraz toto predčasné uzatváranie známok a vôbec všetko... ;)
    Ale krásne je táto časť napísaná! A je mi ľúto, že táto poviedka tak skoro končí, ale tak ja viem, že budeš písať niečo úžasné :)
    ♥♥♥♥♥♥♥♥♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aký koniec tejto časti, to je ešte len, zlatíčko moje, začiatok!!! :D
      ďakujem ♥♥♥♥♥♥♥♥
      za to, že sem vždy prídeš a okomentuješ O:)
      a čo bude ďalej, uvidíme ;)
      a hej, ďalšiu sa posnažím čo najskôr :))

      Odstrániť
  2. Je 4:33 a já už asi od dvanácti věcer čtu tvoji úžasnou povídku. Podle mě je to úplně jiný level než ty co čtu na jiných stránkách Fakt super, doufám že budeš pokračovat
    Btw. Freshstartwithelissa.blogspot.cz
    Můj blog.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. wow! dievča, dúfam, že si nemusela ráno vstávať do školy!
      ďakujeeeeeeeeeeeeeeeeeeeem!
      určite si ho kuknem :)

      Odstrániť
  3. Ivi, dokonalé to je . klobúk dole :) Len ten koniec.. obávam sa toho čo príde, ale verím, že to máš dokonale premyslené :) škoda, že to končí strašne som si to obľúbila :) teším sa na ďalšiu časť :)
    *Míms

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mims, ďakujeeeeeeeeeeeeem!
      nesmúť, veď príde ďalšia poviedka O:)
      posnažím sa pridať čo najskôr :))

      Odstrániť
  4. Ivi moja,
    Ty mi ju zabiješ, však? A Ben sa bude niekde rehotat a Harry plakať. Pane Bože... idem si kúpiť balíček vreckoviek.. ja to cítim, ty mi ju zabiješ. Ach dievča, ty ma raz privedieš dohrobu. A vizeralo to tak romanticky, a to posledné slovo, smrť. Nieee.., mám z toho mráz na chrbte. Na tvoje časti sa musím vždy psychicky pripraviť. Ale. Jedno sa v tvojich častiach nedá pozrieť. A to je tá Dokonalosť. Keď čítam tvoju poviedku, ako to skvelo opisujes, behá mi mráz po chrbte ako sa do toho vďaka tebe dokážem vžiť.. dokážem citát jednu časť dookola aj 3x. A nikdy ma neprestane baviť.. vždy ma rovnako oberie dych, vždy sa mi rovnako zastaví <3. Je to dokonalé. Ty si dokonalá. Xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lauruš, ďakujem ti ♥♥♥♥♥♥
      za tieto slová, ktoré si vôbec nezaslúžim!

      a nechcem prezrádzať, ale, že si to ty... neboj sa, Ben sa rozhodne smiať nebude ;)

      Odstrániť
  5. Bože môj...
    Si ty ale živel. Živel, ktorého silu a talent nikdy nikto dostatočne nepochopí. Možno až na mňa. :-P
    Ivušik.
    Predstav si obrovskú sieť plnú motýľov, ktoré sprostredkúvajú nálady a emócie. Je ich tak veľa ako hviezd na nebi.
    A predstav si nôž, ktorý rozreže sieť a všetky motýle vypustí von.
    Keď nečítam tento príbeh, som len obyčajná uzavretá sieť a potom... Keď tu bliká nová časť, nová ležiaca osmička dokonalosti, moja sieť emócií sa úplne roztrhne a ja nestíham počítať pocity, ktoré mnou doslova trhajú.
    A to sa mi stáva len pri ozaj veľkých Autoroch.
    Môžem Ťa k nim zaradiť bez toho, aby si si myslela, že preháňam? ^.^
    ELIZ je moja obľúbená postava. A HARRY dokonca realistická.
    Strašne, strašne to milujem, Ivi, si proste úžasná.
    xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čím som si ťa vyslúžila?
      Čím som si zaslúžila fanúšičku, ktorá dokáže svojimi slovami ma priviesť k slzám?
      Evulik, uvedomuješ si, že aj bez toho, aby si si ma zaradila medzi veľkých Autorov, tak ťa budem považovať za blázna? Pretože, nechcem ťa uraziť, potom nemáš asi veľmi dobrý čitateľský vkus, keď mňa považuješ, priam až za bohyňu..
      podľa mňa je celá táto poviedka iba úbohou napodobeninou, ktorá sa snaží podobať na romancu, až príliš nerealistickú... škoda, že v mojej hlave to všetko vyzerá tak pekne, farebne, precítene a keď to potom spätne po sebe čítam.. je to nič. ponuré, nudné.
      preto si nezaslúžim ani jedno z týchto slov, čo si mi napísala. proste nie.
      Realistická? to už prečo zlatíčko?
      A ja milujem tvoje komentáre.
      xx

      Odstrániť
    2. Nezaslúžila si si ma, ja som k Tebe a tvojmu blogu proste prilipla a tak to bude stále. :D
      Oh, ja mám práveže náramne dobrý vkus, nečítam žiadne tínedžerské hlúposti ako napríklad Twilight, (hoci som ho mala istú dobu rada) a snažím sa zameriavať zväčša len na takých hodnotných autorov, kým mám ešte čas...
      Si môj vzor. Lebo si milé a talentované dievča, ktoré si svoj talent proste nechce uvedomiť! :) Fight je jedna z najlepších poviedok vôbec a JA to viem posúdiť. :D
      Zaslúžiš si každé moje (možno hlúpe) slovíčko, nerozmýšľaj tak nad tým, nestresuj sa kvôli tejto poviedke, lebo je prekrásna, kľudne Ti to aj vyhláskujem, nech už som akýkoľvek blázon, Ivi. :) ♥

      Odstrániť
  6. Oh fuck! Nie, nie, nie, nie!!!! Zmeň to Ivana, ale okamžite! (prepáč to oslovenie, ale som nasratá!!)

    OdpovedaťOdstrániť