pondelok 13. októbra 2014

Innocent Love 17.

well tie štyri komentáre zaboleli..
... ale čo už.

Čierny puk dopadol svojou hranou na ľad, raz sa odrazil, dvakrát otočil okolo vlastnej osi a až tak bol odrazený hokejkou na inú stranu klziska. Pár krát sa zmenila sila a aj uhol zaoblenia hokejky, kým bol puk plnou silou strelený hráčom s číslom 19 na chrbte do bránkoviska. Puk letel vzduchom 2.3 sekundy a pri rýchlosti stodvadsaťsať kilometrov za hodinu narazil o železnú konštrukciu bránky. Puk sa okamžite rozpadol a spŕška čiernej gumy naplnenej rôznymi chemickými látkami zabezpečujúcimi správny balans medzi tvrdosťou a odolnosťou, sa rozletela priestorom, z väčšej časti dopadajúca za chrbát gólmana. Priestorom sa rozľahli nadšené pokriky a strelec so širokým úsmevom odkorčuľoval medzi ostatných. Svojim dopoludňajším výkonom si vyslúžil nie len uznanlivé potľapkanie po pleciach od spoluhráčov, ale i pochvalu od trénera. Niektorí nechápali tú zmenu v Jonathanovej hre, ale nikto to nehodlal riešiť. Domnienky boli, nik sa ich však netrúfal vysloviť nahlas. Preto sa radšej všetci venovali tomu, čo im išlo najlepšie.

Kolega,“ ozval sa ženský hlas spoza jeho chrbta a Troy na chvíľu odtrhol zrak od scenérie na ľade. Pootočil sa a keď v tieni spojovacej chodbičky zbadal stáť mladé dievča s rukami vsadenými hlboko do vreciek vetrovky, na tvári sa mu usadil úsmev.
Ivy?“ zvolal, akoby sa chcel uistiť, že sa mu to nezdá a ona tam skutočne je. „Čo tu robíš?“ podišiel bližšie a na okamih ju zovrel v objatí.
Chýbalo mi toto tu,“ jednou rukou ukázala na priestor okolo nich a spokojne sa usmiala. „Tak som vás prišla pozrieť.“
Troy chápavo prikývol. „Vedia o tom?“ hlavou kývol smerom ku klzisku a Ivy si nebola celkom istá, či mal na mysli celý hokejový káder alebo len jedného konkrétneho hráča a snažil sa to zakryť za množné číslo.
Nie,“ zašepkala so smiechom. „Preto sa im poďme skryť,“ vybehla z chodby do miestnosti, ktorú pred pár týždňami okupovala takmer každý deň. S blaženým pocitom dopadla na známu stoličku a pohodlne sa zaprela.
Tak, pochváľ sa, ako si žila za tú dobu, čo sme sa nevideli?“ opýtal sa ju so záujmom, keď sa oprel o vysoký stôl oproti nej.
Škola, pes, domácnosť. Škola, pes, domácnosť. Nejak tak,“ vysvetlila jednoducho. „Čo ty, ako si to s nimi zvládal bezo mňa?“
Ťažko,“ nevládne priznal Troy a Ivy sa rozosmiala. Jej smiech sa niesol naďalej vzduchom cez takmer celé poschodie, ako reakcia na všetky tie historky a príhody z hotelov, lietadla a iných miest, ktoré Ivy svojou neprítomnosťou premeškala. Rozhovor plynul rýchlo a jej z tváre neschádzal úsmev. Veď prečo by aj. Krajšie ráno, ako to dnešné, ešte nezažila.

Hmla, ktorá by sa z istého pohľadu dala nazvať i smogom, sa vysoko, medzi výškovými budovami, nehýbala. I vietor, vďaka ktorému Chicago dostalo pomenovanie Veterné mesto, nebol v to ráno taký, na aký boli obyvatelia zvyknutí. A možno aj vďaka týmto faktorom v izbe bytu číslo 314c vládlo prítmie. Cez zatiahnuté závesy do miestnosti prenikalo minimum svetla, no ani jednej osobe to v danom momente nevadilo.
Ty si už iná divoška,“ podpichol ju a oprel sa o lakeť, aby jej bol o niečo bližšie.
Prestaň!“ vykríkla a do jej líc stúpla červeň. „Červenám sa ako malé dieťa,“ zamraučala a tvár si skryla v dlaniach.
Jonathan jej ruky odtiahol od tváre, rovnako ako to spravil v noci, a spokojne sa usmial, keď sa Ivy nebránila.
Ale veď červená ti pristane,“ šepkal jej lichôtky. „Vlasy máš červené,“ jemne ju potiahol za pramienok ryšavkastých vlasov, „pery máš červené,“ naklonil sa a pobozkal ju.
Aj nechty mám červené,“ hrdo mu zašermovala dlhými nechtami pred očami.
Aj nechty máš červené,“ prikývol so smiechom. „Červená ti pristane,“ zopakoval, „a ja budem len rád, ak sa budeš červenať od lichôtok, ktoré ti budem skladať,“ pohladil ju po chrbte. S privretými očami sa pod jeho dotykom pousmiala.

Tréning sa skončil, zo šatne sa ozývali výkriky, ktorých pôvod Ivy vážne nechcela poznať a ona sa prechádzala spleťou chodieb, poznajúc ich už naspamäť. Prechádzala okolo skladov, okolo spoločenskej miestnosti, či miestnosti pre trénerov. Práve pri prechádzaní okolo nej sa pozastavila, až nakoniec vošla dnu. Potichu sa postavila vedľa vysokej postavy hlavného trénera a zahľadela sa na miesto, kde sa upierali i oči fúzatého postrachu mnohých hráčov. Zamyslene sa chytila za bradu, rovnako ako on a vydýchla.
Hmm..,“ vykročila, z ruky mu vytrhla tabuľku s menom hráča číslo 65 a postavila sa pred magnetickú tabuľu. Pozrela sa na štyri rozpísané formácie, následne na meno v jej rukách. Vzápätí z druhej lajny vybrala meno hráča, ktoré až tak dobre nepoznala a nahradila ho Andrewom. „Nemáte začo, tréner,“ žmurkla na neho, tabuľku s menom Richards mu strčila do ruky, nechajúc ho osamote.
Na chodbe sa zhlboka nadýchla, pretože si plne uvedomovala, že ju čaká posledná zastávka. Pomalým krokom sa blížila ku šatni a s naklonenou hlavou sa snažila nakuknúť dnu tak, aby ju ani jeden z hráčov nezbadal ako prvú. S istotou, že sú chlapci zabratí do rozhovoru sa spokojne oprela o zárubňu dverí, započúvajúc sa. Vzápätí znechutene nakrčila noc a prevrátila očami nad témou, ktorú rozoberali. Prasačiny, ako vždy.
Panebože Bicks, vážne?!“ vykríkla nakoniec zdesene, aj napriek tomu, že chcela mlčať, kým si ju niekto nevšimne. „Máš doma malé dieťa!“
Hlasy sa na sekundu stlmili. Neveriacke pohľady sa otočili k nej a Ivy si všimla, ako sa Jonny v kúte potichu zasmial.
Kvietoček!“zreval karhaný, akoby strelil víťazný gól vo finále boja o Lorda Stanleyho a jej sa od hrôzy rozšírili oči. No skôr ako sa stihla uhnúť jeho širokých ramenám, už ju zvieral v medveďom objatí. Hráči si ju podávali z objatia do objatia ako horúci zemiak a jej neostávalo nič iné, iba sa blažene usmievať. Odpovedala na zvedavé otázky, kládla ešte zvedavejšie. A pri tom nikto netušil, prečo tam vlastne skutočne bola...

Máš nové elektróny?“ uznanlivo zapískal Bryan, keď sa spolu s Patom a Shawziem pristavili na parkovisku pri Patrickovom aute.
Jup,“ hrdo prikývol Pat kľačiac pri jednom zo štyroch veľkých kolies. „25tisíc za jedno,“ povedal a pohladkal ešte čistotou žiariaci disk.
No to ma poser,“ vybuchol Shawzie.
Hej, tiež si vravím,“ prikývol Bicks so skrivenými perami.
Ale čo tam po jeho kolesách, tam sa pozrite!“
Patrick sa postavil a Bryan sa zahľadel rovnakým smerom ako Andrew. Tri páry očí sledovali, ako si Jonathan prehodil hokejky do jednej ruky a druhou si preplietol prsty s Ivy. Pár kráčal opačným smerom ako bolo zaparkované Patovo auto, no všetci dobre videli ten široký úsmev na tvári ich chránenkyni.
Kaner,“ ozval sa Bicks, „ty si o tom vedel?“ hlavou kývol smerom k páriku.
Eh, nie,“ pokrútil hlavou.
Myslíte si, že mali udobrovací sex?“ pýtal sa ďalej.
Jasné, že hej!“ okamžite prikývol Shaw. „Veď sa pozri ako naširoko chodí,“ kývol rukou k Ivy a či si to chlapci chceli priznať alebo nie, oči im zaleteli k jej zadku. „Auu!“ pošúchal si bolesťou pulzujúce temeno, ktoré pred pár sekundami Bryan obdaril ranou.
Dávaj si pozor na jazyk, hovoríš o Kvietočku.“
Na hlúpu otázku, hlúpa odpoveď,“ zamrmlal Patrick, umlčujúc tak oboch svojich spoluhráčov.
A.. myslíte, že je Ivy taká.. no ako sa hovorí o ryšavkách?“
Čo to..?“ nechápavo sa zamračil Pat.
No keď opustil Lindsey a jej.. no viete...dve kamarátky,“ na vlastnej hrudi naznačil dve oblúky a Patrickovi až poklesla sánka z toho, čo vychádza z jeho kamaráta, „kvôli Ivy... tak na tom asi niečo bude, nie?“
Bryanova dlaň znova dopadla na Andrewove temeno.
Idiot.“
Idem ja radšej domov.“
Aj ja. A ty choď naháňať tie Lindseyiné dve kamarátky, keď sa ti tak páčia.“
Čo som zase urobil?!“
To, že si sa narodil...“ odkričal mu Bryan.


* * *

Niekoľko kilové batožinové tašky lietali vzduchom krátku vzdialenosť, keď ich Troy a ostatní po príchode zo St. Louis hádzali z nákladiaku do veľkých košov na kolieskach, v ktorých ich následne odtlačili do šatní a skladov, kde ich vybalia a veci uložia na svoje miesta. Pre niekoho sa totiž ťažká noc po prílete domov neskončila, tak ako pre hráčov, ktorí zatiaľ čo chlapci pracovali, boli už na ceste do svojich predražených príbytkov. Jedným z nich bol aj samotný kapitán tímu, ktorý napriek vyčerpávajúcemu zápasu trvajúcemu okrem riadneho hracieho času aj dve desaťminútové predĺženia a samostatné nájazdy, nepociťoval únavu. Práve naopak. Výhra nad jedným z ich úhlavných nepriateľov mu vhnala adrenalín a endorfín do krvi, preto mal viac než euforickú náladu. Nad spánkom počas niekoľkohodinového letu ani neuvažoval a počas cesty domov v aute myslel len na jedno. Na svoju krásnu priateľku, o ktorej s istotou vedel, že tak ako vždy, i dnes, sledovala zápas v televízií oblečená v jeho drese.
Zbožňoval na nej ako sa ho snažila neustále podporovať v tom, v čom bol najlepší i napriek nesmiernym vzdialenostiam, ktoré ich od seba delili, keď Jonathan stál na ľade, tvárou v tvár prvému centrovi protiútoku ešte počas prvého buly, a ona sedela doma, schúlená pred televíziou s kolenami pritisnutými k hrudi a prstami hužvajúcimi pridlhé rukávy dresu s číslom 19. Vedel si predstaviť ako sedela celé tri hodiny bez pohnutia, neodvážiac sa čo i len žmurknúť na viac ako stotinu sekundy. A to na nej miloval. Jej vášeň pre veci, ktoré ju akýmsi spôsobom zaujali. Nedokázal pochopiť, ako sa tak dokázala oddať, ako dokázala prepadnúť do absolútnej hĺbky a nemajúc snahu sa z nej čo i len vynoriť. Bola ten typ, ktorý keď sa pre niečo oddal, nemal záujem sa vracať späť. A možno to bola práva táto stránka jej ja, ktorá ho vtedy dostala. Vtedy keď ich všetkých sklamal a ublížil hlavne jej. A práve preto sa vtedy vrátil za ňou. Preto si vybral ju. Lebo vedel, že to, čo to dievča dokáže najlepšie, je milovať. A on si uvedomil, i keď trochu egoisticky, že k jeho najväčšiemu blahu mu netreba už nič viac, len niekoho, kto sa mu oddá. Najviac, ako bude vedieť.

Opatrne otvoril vchodové dvere a tých pár stotín sekundy, ktoré získal kým sa v chodbe nerozsvietilo svetlo, využil na to, že sa započúval do ticha, ktoré sa rozliehalo bytom. Čakal či nezačuje ešte televíziu s predpokladom, že jeho priateľku natoľko vyčerpalo pozeranie zápasu, že zaspala priamo v rozľahlej obývačke. No za tú nesmierne krátku chvíľu nepočul nič. Preto pokojne zatvoril za sebou dvere a nechal sa osvietiť razom oslepujúcim svetlom z osvetlenia v strope, ktoré sa automaticky zaplo zakaždým, ako jeho senzory zaznamenali pohyb. Ťažkú tašku zložil hneď pri dverách s absolútnym nezáujmom z nej povyberať veci a hodiť ich do práčky. To má čas, povedal si. Trochu ťažkopádne sa vyzul pretože únavu ramenných svalov nedokázal ani len endorfín potlačiť a jeho tak pobolieval chrbát. Keď sa otočil do chodby, na jej konci zbadal postávať mladú dámu, na ktorej už pri prvom pohľade bolo vidieť, ako sa z jeho prítomností teší.
Ahoj,“ zašepkal a kľakol si, aby bol na rovnakej úrovni ako ona. Keď jej mladučký mozog spoznal známe gesto, okamžite sa rozbehla. „Aj ja ťa rád vidím,“ hovoril jej, keď sa okolo neho vrtela a šťastne ho bozkávala po celej tvári. Chvíľu sa s ňou ešte na podlahe maznal s priznaním, ktoré sám od seba neočakával, že si ani neuvedomil ako mu tento štvornohý spoločník neskutočne počas niekoľkodňového tripu chýbal. Nakoniec nechal Aidu odísť späť na svoje miesto, ktoré mala v obývačke a s mierne nepravidelným búšením srdca prešiel do spálne.

Hlboko vydýchla. Pocítila ako sa tesne pri nej matrac, na ktorom ležala, podvolil váhe niekoho iného ako bola ona sama. Zhlboka sa nadýchla a vtedy to i jej, mierne dezorientovaný mozog pochopil. Vrátil sa. Tá vôňa, ktorú na ňom bezvýhradne zbožňovala, okamžite prebrala všetky jej zmysly, i tú poslednú, mierne nepodstatnú bunku jej tela. Stále so zatvorenými očami zodvihla ruku, ktorú mala doteraz prehodenú cez tvár a naslepo ho vyhľadala. Začula tichý smiech, keď jej tenké prsty zavadili o jeho nos a ona so stiahnutým obočím nad zatvorenými očami naďalej skúmala jeho tvár, až kým nenašla to, čo hľadala. Pohladila ho po líci, na ktorom sa črtalo niekoľkotýždňové strnisko a pocítila, ako sa pod jej letmým dotykom usmial.
Hmm,“ vydýchla a usmiala sa, keď ucítila teplo sálajúce z mohutného tela, ktoré sa nad ňou skláňalo.
Si hore?“ opýtal sa opatrne.
Hmm,“ bola jej odpoveď. Jonathan sa znova zasmial a Ivy sa pritisla tesne k nemu, keď si ľahol po jej boku a celú svoju váhu držal na jednom predlaktí.
Chýbal som ti?“ vyriekol otázku a Ivy poskočilo srdce. Razom, keď nestihla ani len zaregistrovať jeho pohyb, ucítila jeho pery pritisnuté na jej krku. Znova sa zasmial, keď postrehol, že na drobný okamih prestala dýchať. I po mesiacoch, čo boli spolu, mala Ivy čo robiť, aby si na jeho dotyky aspoň ako-tak zvykla. Bolo to pre ňu ešte stále ako sen, akoby sa bála, že akonáhle si zvykne na jeho prítomnosť, nežnosti, ktoré jej prejavuje alebo vášeň iskriacu medzi nimi, všetko to zmizne.
Nabehli jej zimomriavky na tele, ktoré okamžite reagovalo na Jonathanovu tesnú blízkosť. Drsne ju láskal perami na krku a jeho strnisko jej spôsobovalo mravčenie ešte aj v končekoch prstov.
Hm, radil by som ti odpovedať, áno,“ hovoril potichu. Mierne ju striaslo. Pocítila jeho prsty na pokožke odhaleného bruška a Ivy vedela, že drobné miesto nezahalené jeho dresom, z ktorého sa neunúvala ani len vyzliecť, bolo pre Jonathana po pár dňoch bez jej prítomnosti priveľkým pokušením. „Pretože inak,“ šepkal a Ivy zalapala po dychu, keď jej vyhrnul látku až nad prsia a mierne jej ich stlačil, „si ma neprajte, mladá slečna.“
Konečne otvorila oči. Bez slova sa na neho vrhla, dúfajúc, že jej lačné bozky mu budú postačujúcou odpoveďou. Bozkávala ho akoby ho nevidela niekoľko mesiacov, nie len pár dní. No i len 96 hodín čo boli bez seba, bolo príliš nielen na neho. Bola zvyknutá mávať ho vedľa seba hocikedy uprostred noci, keď sa zobudila s chuťou milovať sa. A razom, keď sa blížilo finále playoff a jastraby boli len kúsok od toho, aby po tretí krát za 6 rokov vyzdvihli stanleycup nad svoje hlavy, Jonathanova prítomnosť počas noci nebola taká bežná.
Preto sa teraz s ľahkosťou nechala rozmaznávať jeho dotykmi, bozkami, dotieravými rukami, ktoré znovuobjavovali každú jednu líniu jej tela. Mierne zavzdychala proti jeho perám, keď sa Jonathan znova naklonil nad ňu a ona pocítila na stehne stúpajúcu hrču uväznenú v pre tentokrát úzkych nohaviciach.
Ale, no tak, slečna Hatleyová,“ škádlil ju, keď jej hrýzol do hrany peknej brady. „Spolupracujte so mnou,“ vyzýval ju k činnosti.
Ivy sa odtiahla od jeho tváre a s rozžiarenými očami uprela na neho zrak.
Copak mladý pán Toews, chcete aby som vyslobodila krakena?“ opýtala sa a sama vybuchla do smiechu, keď začula čo za hlúposť povedala.
Krakena?“ zamračene na ňu pozrel. „Vieš čo, práve ma prešla aj tá najmenšia chuť na sex,“ sklamane zavrtel hlavou.
Ivy nadvihla obočie. „Ale, naozaj?“ zatiahla nevinne a tentoraz to boli jej ruky, čo skúmali jeho telo. „Nie som si istá,“ mierne sa nadvihla, aby mohla šepkať len do jeho ucha. Ruky si vsunula pod čierne tričko, ktoré mal na sebe a opatrne, pomaly, aby čo najviac oddialila ten moment, keď sa dostane k svojmu cieľu, čo bol tentokrát lem jeho nohavíc, schádzala prstami po vypracovanom tele, ktoré jej zakaždým, ako ho videla, bralo dych. „Či smiem veriť vaším slovám, kapitán,“ vydýchla a dlaň umiestnila na rázporok nohavíc. Hrču opatrne stlačila. S pootvorenými ústami sledovala ako zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol.
Kto z koho, pán kapitán?“ opýtala sa a posadila sa.

Sedela mu v lone a zatiaľ čo sa nechávala bozkávať na krku, jej nechty naďalej, už temer každodenne zjazvovali jeho chrbát. Zaklonila hlavu, keď jej perami schádzal z krku cez kľúčnu kosť až k prsiam. Jonathanov dres, ktorého právoplatným vlastníkom už niekoľko týždňov bolo dievča podliehajúce jeho dotykom, teraz ležal pohodený na podlahe, rovnako ako čierne tričko, ktoré ešte pred pár minútami zakrývalo jeho trup. Boli to nepodstatné kúsky oblečenia, ktoré bránili tomu, čomu sa chceli momentálne venovať.
Jonny,“ vydýchla a znova sa naklonila k nemu. Vzala jeho tvár do svojich dlaní a doslova ho odtrhla od svojich ňadier. Oprela sa čelom o to jeho a prudko dýchala. „Chýbal si mi,“ priznala. Nevládala už. Nezvládala znášať tú ťažobu, ktorú jej spôsoboval tým, že jej odopieral to, čo najviac chcela len preto, že sa mu nepodvolila. Vedela, že hra o dominanciu pri Jonathanovi nemala zmysel. Vždy vyhrá on. Už len pre to, že ona spraví čokoľvek, čo bude chcieť. Lebo ho miluje.
Víťazoslávne sa usmial. Veľkými dlaňami jej stlačil boky a zahryzol jej do ramena, tesne nad kľúčnou kosťou. Ivy sykla od bolesti, no tú temer okamžite prekryla rozkoš.
Ukáž mi ako,“ vyzval ju.
Neváhala. Toto bola chvíľa, po ktorej túžila od momentu, keď sa počas prvej noci zobudila a Jonathan neležal vedľa nej. Od momentu, keď sa chvatne načiahla po telefóne a po niekoľkých zvonenia začula jeho hlas na druhom konci linky a ona mu povedala, že má chuť sa s ním milovať. Šepkala mu svoje hriešne chúťky, chcela aby bol v takom vytržení ako ona sama. Teraz dostala príležitosť. Konečne.
S malými problémami rozopla opasok na jeho nohaviciach a spolu s Jonnym sa zasmiala na svojej roztržitosti.
Keď sa konečne uvoľnili nohavice, Ivy mu pozrela do očí.

Prechádzal jej po stehnách stále vyššie a vyššie, až sa mu pod rukami mihli jej zaoblené polky. Zahryzol jej do ušného lalôčika, keď jej ich rukami stlačil.
Hej, tie boli moje obľúbené,“ čapla ho po ramene, keď sa bez toho, aby stihla čo i len namietať, rozhodol roztrhnúť jej nohavičky.
Aj moje,“ pokrčil plecami. „Mal som ich na tebe rád,“ široko sa usmial. „Ale ešte radšej ich mám, keď ich na sebe nemáš,“ zdrap látky odhodil do útrob spálne a znova ju chytil za zadok.
Hmm,“ uznanlivo vydýchol a zahryzol si do vlastnej pery. „Pekný zadoček.“
Ivy sa od neho odtiahla na dĺžku ruky a s nadvihnutým obočím na neho pozrela. „Aj ma už konečne pretiahneš, alebo tu budeš iba tláchať o tom akú mám dobrú riť?“

Ako chcete, slečna Hatleyová,“ nadvihol ju a ona vášnivo vykríkla, keď jeho hrubé prsty pocítila vo svojom lone. „Ale najprv, trošku sa s vami zahráme,“ oplácal jej hravosť, ktorú pred malou chvíľou prejavila i ona sama. Tak ako ho ona dráždila svojimi šikovnými rukami a až mučivo pomaly prechádzala hore dole po dĺžke jeho penisu, tak i on teraz hral jej vlastnú hru a na vyvrcholenie jej nedovolil ani len pomyslieť. Neskutočne ho vzrušovalo a sa mu páčilo, ako sa pod jeho dotykmi a zručnosťami vrtela, ako vydychovala jeho meno, či nechty zarývala hlboko do jeho kože. Samého ho uspokojovalo už len to, že on bol ten, kto Ivy spôsoboval takú rozkoš.
Jonathan!“ vykríkla a s celou silou svojich paží od seba odtrhla Jonathanovu ruku. Ten na ňu len so smiechom pozrel. „Neviem ako ty,“ hovorila podráždene, no v očiach jej hrali iskričky šibalstva, „ale ja to už nevydržím.“
Jonny sa nahlas rozosmial a musel uznať, že aj jej neukojiteľná chuť po sexe vždy, keď na neho mali príležitosť, bola jednou z vecí, ktoré na nej jednoducho nedokázal nemilovať.
Dobre, počkaj,“ prikývol, chytil ju za pás, čím si ju pritlačil na svoju hruď a naklonil sa k nočnému stolíku.
Jeb aj na nejaký kondóm,“ schmatla ho za ruku, ktorou sa načahoval do šuplíka a zvalila ho na seba.

Sykol od bolesti, keď mu zahryzla do pery a obaja vo svojich ústach pocítili krv. No i napriek šrámom lásky, ktoré mu spôsobovala, vedel, že to bol len dôkaz toho, ako si to dievčina pod ním užíva.
Zlatoooo,“ zakňučala a nechty ťahala pozdĺž jeho hrude a brucha. Keď zbadal ako sa dotkla klitorisu a začala sa dráždiť, nahnevane ju schmatol za ruku a preplietol si s ňou prsty, len aby jej v tom zabránil,
Ja ti nestačím, eh?“ opýtal sa a prirazil o niečo drsnejšie. Ivy vypla hruď, keď sa prehla v chrbte a slastne vykríkla jeho meno.
Pot im stekal po prepletených telách zatiaľ čo Jonathan sa snažil čo najviac uspokojiť svoju priateľku. Videl, ako sa pod ním zmietala v dlhotrvajúcom orgazme, ktorý sa snažil každým pohybom predĺžiť. Sám cítil, že to jeho samotné vyvrcholenie sa každým jej pohybom blížilo.
Drsne ju chytil za pás a potiahol na seba. Sedela na ňom, vrtela sa a slastne ho rozmaznávala svojimi zručnými pohybmi, vztýčenými bradavkami, ktoré ho šteklili na hrudi, či zadočkom, tak intenzívne narážajúcim o jeho stehná. Schmatol ju za dlhé vlasy a potiahol ich, aby Ivy zaklonila hlavu. Sám následne pocítil ostrosť jej nechtov, keď mu ich zaryla do šiji.
Povedz to,“ zavrčal. Vsal jednu jej bradavku, ktorá pulzovala bolesťou a spod mihálnic pozrel do jej tváre. So zatvorenými očami si užívala jeho dominantnosť a každý príval rozkoše, ktorý jej spôsoboval. „Povedz to!“ trhol jej vlasmi.
Milujem ťa,“ vykríkla a on ju spokojne pustil.

Zavzdychal a prudko z nej vykĺzol. Ivy sledovala ako mu trhlo penisom, z pomedzi pier mu uniklo jej meno a teplá tekutina dopadla na jej bruško. Spokojne sa zasmiala, keď videla ako Jonathan zadychčane nadával a stále ju pevne zvieral. Videla ako ju sledoval pohľadom, keď ukazovákom skĺzla pomedzi svoje prsia, nabrala si naň kúsok dôkazu Jonathanovho orgazmu, ktorý ešte nestihol stiecť do jej lona a prst si rýchlo strčila do úst. Oči sa mu rozšírili, keď videl ako prehltla a spokojne si olizla pery.
Naklonila sa čo najbližšie k nemu s očami upretými do tých jeho čiernych.
A teraz to povedz ty,“ vyzvala ho s nadvihnutým obočím v očakávaní.
Jonny sa zasmial a na chvíľu od nej odvrátil zrak. Keď na ňu znova pozrel, jeho pohľad sa zmenil.
Milujem ťa, Hatleyová,“ zamrmlal a lačne ju pobozkal.

Pootvorila oči.
Uvedomila si, že včerajšia noc nebol iba sen.
A on bol skutočne vedľa nej.
Doma.
Nechala ho pokojne spať, no drobný dotyk si neodpustila. Pod plachtou nahmatala jeho dlaň a opatrne mu ju stisla. Keď Jonathan nereagoval, naklonila sa a pobozkala ho na líce. Potichu vykĺzla z postele, natiahla na seba čierne tričko povaľujúce sa po podlahe a vybehla do kuchyne. Pohladila po hlave Aidu a pohmkávajúc si neurčitú melódiu, začala robiť raňajky. Zbožňovala tie chvíle, keď bol Jonathan doma a mala možnosť u neho prespať.
Nešlo o prepych, ktorým vyžaroval jeho byt, či famózny výhľad, aký jej ponúkala len presklenná stena v jeho obývačke, ale o to, že sa o neho mohla starať. Mohla mu pripraviť raňajky, navariť obed, vyprať či vyžehliť niekoľko košieľ z toho nekonečného radu, čo ukrýval vo svojom šatníku. Mohla sa mu odvďačiť za to, čo jej dával on. Za to, po čom vždy túžila. Pocit bezpečia a lásku, ako žiadnej inej.

Jeho myseľ si uvedomila, že podnet, ktorý ho prebudil, už neprichádza.
No prichádzali nové, ktoré ho svojou nepríjemnosťou udržiavali v bdelom stave. Zhlboka vydýchol a po tom, ako skontroloval, že Ivy už nie je po jeho boku, sa nechcene vydriapal z postele.
Čo sa to tu stalo?“ ešte raz si pre istotu pretrel oči, dúfajúc, že výjav, ktorý vidí, zmizne. Nič sa nezmenilo.
Ja len..“ koktala a ruky naďalej držala ďaleko od tela, „ja som ti len chcela spraviť ten tvoj nápoj k raňajkám,“ hlas sa jej triasol, keď ukázala na kuchynského robota, „a ono to zrazu spravilo bum,“ splašene na neho pozrela. Jonathanov pohľad behal medzi Ivy, ktorá sa netopila len v jeho tričku, ktoré jej bolo priveľké, ale i v zelenkavej tekutine, stekajúcej po jej vlasoch, oblečení, rukách, a mixérom vyzerajúcim akoby bol vážne po výbuchu.
Bum?“ opýtal sa pre istotu, či počul správne.
Bum,“ prikývla.
Jonathan sa rozosmial. „Bež sa umyť, ja to tu popracem,“ pokrútil hlavou a keď okolo neho prechádzala, vtisol jej letmú pusu na vrch hlavy.
Poslednú kuchynskú servítku hodil do odpadkového koša a on sa spokojne obrátil ku kuchynskému robotovi. Opatrne ho odkrútil z podstavca, vložil ho do umývačky riadu a až tak, spokojný s vlastnou prácou v kuchyni, si otrel dlane o tepláky. Ešte posledný krát zrakom prebehol po priestore kuchyne, či je všetko v poriadku a plne pripravené na ich spoločné raňajky a až tak vykročil z miestnosti. S plánom ísť robiť spoločnosť Ivy do sprchy, ktorá sa ozývala cez pootvorené dvere na spálni, prechádzal cez halu, masírujúc si mierne stuhnutý krk. No skôr, ako stihol prekročiť prah svojej spálne, zastal. Nebolo to tak celkom psom, ktorý stál pred vchodovými dverami a potichu vrčal, ako zvukom šramotania kľúčika v zámke.
Aida,“ zvolal na domáceho miláčika, no ten nereagoval. „Aida, poď ku mne,“ pes sa nespokojne odvrátil od dverí, no po tom, ako ju Jonathan nalákal na gesto, akým ju k sebe lákala Ivy, Aida pribehla a posadila sa vedľa neho. „Dobrá,“ pochválil ju a pohladil ju po hlávke. Sprcha stíchla a vchodové dvere sa rozleteli.
Jon? Ty máš psa?“ žena na prahu dverí ostala prekvapene stáť.
Nie tak celkom,“ zaškrípal zubami, držiac Aidu za obojok. „Je mojej priateľky,“ dodal nakoniec, voľky- nevoľky, pod nátlakom dvoch zvedavých pohľadov.
Lindsey má psa?“ oči nevysokej blondínky sa rozšírili a na tvári sa jej usadil šťastný úsmev. „Je tu? Tak dlho som ju už nevidela!“ zabuchla za sebou a svojim manželom dvere, pustila rúčku kufra a s nadšením vykročila v ústrety svojmu synovi.
Jonny,“ hlas Ivy doľahol do ich uší o niečo skôr, ako sa jej príťažlivá postava objavila v miestnosti, „vezmem Aidu a pôjdem domov. Vidíme sa po škole, dobre?“ vrútila sa do haly, už v čistom oblečení, zmotávajúc si vlasy do vrkoča. V okamihu ostala zarazene stáť.
Sánka Jonathanovej matky neveriacky poklesla a on presne v tej sekunde oľutoval, že svojim rodičom dal náhradný kľúč od bytu. „Jonathan?!“ zvolala Andreé so silným francúzskym prízvukom.
„Eh, nie mami, s Lindsey už nechodím.“

ps.
vážne sa ospravedlňujem za to, že polovica textu je takým písmom a druhá iným, ale ujo word ma vážne neposlúcha.
a blogger už duplom.
pps dostanem k dnešnej časti viac ako štyri komentáre ? O:)
but hope you enjoyed this

18 komentárov:

  1. Fuj, Jonathan, ty prasa, že si utieraš dlane do teplákov! Moja maminka by ti dala!!! :D
    Som rada, že je ten koniec omnoho lepší a ty si sa nato vážne nevyprdla. ALE. Aj tak. Časť s elektrónmi je aj tak najlepšia pre mňa, soráč, kámo! xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. šak je to chlap, čo od neho čakáš, ty kokso :D
      aw, ďakujem ^^
      ja viem, ja viem, že tie tri paká po kope sú tvojou slabosťou! x

      Odstrániť
  2. "„Ahoj,“ zašepkal a kľakol si, aby bol na rovnakej úrovni ako ona. Keď jej mladučký mozog spoznal známe gesto, okamžite sa rozbehla. „Aj ja ťa rád vidím,“ hovoril jej, keď sa okolo neho vrtela a šťastne ho bozkávala po celej tvári. Chvíľu sa s ňou ešte na podlahe maznal s priznaním, ktoré sám od seba neočakával, že si ani neuvedomil ako mu tento štvornohý spoločník..." najskôr som si myslela že sa jedná o Ivy a potom som sa tu na sebe smiala že som nechápavá -....- :DDDD čo napísať k časti? myslím že si pomaly "zvykám" že sú spolu a čím viac opisuješ ich spoločný život (domácnosť), tak ich začínam mať rada ^-^
    Pripájam sa k Baj, chalani na parkovisku sa nezaprú :D A Ivy sa vrátila do práce, mám to tak chápať? o.O
    prúúser, Johnyho rodičia prišli! no som zvedavá ako to pôjde ďalej... :O
    [ani prosiť sme nemuseli a máme tu sex 3:) vidíš Baj ? :DDD :* ]

    (ps. sorry že tak v skratke... )

    xoxo
    -Diana-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vidím -.- nadržankyne jedny!!! :D:D

      Odstrániť
    2. niee, diaa, to nie je tým, že by si bola nechápavá! ja som to schválne tak napísala! :D a to si mala vidieť Bajulu, ako sa tá na tom rehotala, keď to prvý krát čítala! :D
      no vidíš, nakoniec, ešte si na nich aj zvykneš ^^
      noo, ešte som sa celkom nerozhodla, či sa tam vráti, tentokrát tam prišla hlavne za Jonathanom a kvôli ostatným :)
      hej, to som ešte aj ja zvedavá, ako to pôjde ďalej :'D
      vieš, zlatino, lebo mne sa na takéto veci nemusíš doprosovať, ako ku hentej nadomnou :D :D :D

      takže, mám to chápať tak, že sa ti časť páčila? O:)

      Odstrániť
    3. Láskavo. Akože. Dobre vieš, ako to bolo! :D bolo to tam, ale musel prisť tem čas a diel! :D

      Odstrániť
    4. Časť bola úžasná, určite si na nich zvyknem^^ Už ich začínam mať rada a pracujem na tom aby som ich ľúbila O:)
      Ale s tou Aidou si ma dostala, rozmýšľala som či ma zrak nešáli :DDDD a čítam to dobre...
      Ale vráti sa tam, musí, pre Jonyho dobro a dobro celého tímu<3
      To že sa nemusím doprosovať vieme aj podľa minulých častí ale tam to bolo iba tak námatkovo a už som čakala na takúto poriadne perverznú časť [ a nie nepáči sa mi časť iba kvôli tomu, aby si si nemyslela :D no dobre, možno trochu 3:) ]

      Bajulka (môžem ťa tak volať o.O ) neviem kto sa tu nechal nakoniec na to nahovoriť, keby si taká tak nám tú radosť neurobíš :D ale ty si dobrá 3:) musím sa dokopať k prečítaniu Extras-u, stále si neviem nájsť čas na prečítanie a komentovanie :((( ale do zápasu to stihnem, doufááám ;)

      Ľubkam vás kočeny, majte sa mi :*****

      Odstrániť
  3. Výborná časť, myslím, že po tejto časti dievčatá aj oľutujú čo minule napísali. Musím ťa Ivka veľmi pochváliť
    Veľmi ma rozosmiala časť kde chlapci stoja pri aute...:)
    Zmiatla si ma, keď Jonathan sa vrátil domov a na konci chodbi ho čakal pes. Čakala som všeličo,ale psa? :D :D
    okej, časť o sexe by som si mohla aj odpustiť komentovať...:D to čo tá časť dokáže urobiť s človekom sa nevidí každý deň...oblieval ma studený,horúci pot... no koniec :D
    Ooo, jeho rodičia...bude to zaujímavé :)

    Som veľmi zvedavá ako sa to vyvinie! :) Umelecký zážitok na jednotku s * :-) a keby len jednou :)

    PS: predošlú časť sa mi ťažilo komentovať, tak sorrky :)
    PS2: toto je môj druhý komentár k tejto časti, prvý mi nezverejnilo..-_- :D

    GOOD LUCK! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeej, ĎAKUJEEEEEEEEEEEEEM!
      tak snažila som sa byť aspoň trošku vtipná, ale nemám pocit, že by som zmysel pre humor zdedila po mamine, tak som sa len pri písaní časti Kane/Shaw/Bickell modlila, aby vám to nepripadalo trápne O:)
      Och, to bol aj plán, aby som vás zmiatla! Zdá sa, že mi vyšiel! :D
      taaaaaaaakže, tá moja pochabá sexuálna scéna sa páčila? O:) hmmm, len či vás teraz, po toľkých chválach, nezačnem s nimi provokovať ;)
      ďakujeeeeeeeeeeeeeem ešte raz, veľmi veľmi :-*

      och, neviem čo je to s tým blogspotom, že nechce uverejňovať komentáre -_-

      Odstrániť
  4. Moja blbá pondelková nálada, ktorá mi nedovolila čítať IL ani Santíka sa stala mojou nepriateľkou -.- Táto časť by mi ju hneďka zlepšila ^_^ Tak som sa nasmiala :DDD Aj ja sa pripájam k babám, časť s elektrónmi :DD Ale keď sú všetky tie hovadá spolu, to sa tiež nezaprie :DD Perverzná časť :DD Bože,bože tie moje fejsi pri čítaní :DD Bum? Aj ja chcem spraviť Jonathanovi v kuchyni bum :DD Som zvedavá ako to dopadne s jeho rodičmi. Ale. Skazili mu jeho plány s Ivy v sprche -.- :DD Já nem perverzák :DD Dúfam že ťa táto múza nakopne hneďka zaraz. Kľudne aj v škole, prednášky sú nanič :DD

    A ešte jedna vec. Najdôležitejšia z celého toho môjho kecania -.- Moje zlaté kuriatko sa stále zprdáva za to čo ti napísala -.- Prosím, napíš jej sem že ty chápeš ako to všetko myslela, a neberieš to tak ako ona myslí :O Že sa nehneváš ani nič :O Pre mňa za mňa môžeš prísť hoci o tretej v noci ku ním, a všetko jej vysvetliť!!! :))) Najlepšie vo štvrtok, aby ste potom mohli dopozerať zápas ^_^
    Lucia, xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Luckáá! prečo si mala blbú náladu? :(
      mám sa báť tvojich fejsov pri perverznej časti? :D bolo to veľmi zlé? veľmi úchylne? nedobre opísané?
      och, prosím ťa, ja nie len v jeho kuchyni chcem spraviť jedno veľké BUM :D:D [okay knišková, kroť sa.]
      aaaaaaaaale, veď koľko krát sa bude ona ešte sprchovať..neboj sa ty nič :D
      hej, tie prednášky sú, máš pravdu :D len neviem ako potom zvládnem skúšky :D

      ALE! povedz, prosím ťa, Diančite, že ja úplne chápem ako to myslela, V ZIADNOM PRIPADE SA NA NU NEHNEVAM! a že jej ďakujem za každý názor!
      rovnako ako tebe :-*

      Odstrániť
  5. no ja sa udrbem :D :D :D hoci som už časť tejto časti čítala, musím sa zase zasmiať na krakenovi, lebo mi to neskutočne pripomína nášho Johna :D :D a ono to spravilo bum to ako keby som videla seba v tej kuchyni, no proste dnes si to zabila Ivy :D som zvedavá, aká zápletka tam bude s jeho rodičmi :) Tvoja verná čitateľka Lenčiči :-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. LENA! JOHNA MI NESPOMINAJ!!!!!!!!!!!!!
      teraz budem mať traumu!! :D už nebudem vedieť písať sexuálne časti lebo si spomeniem na neho -_-
      hej, to sme dve, čo by sme tak dopadli v tej kuchyni, ako ona :D
      cmuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuk :-* :-* :-*

      Odstrániť
  6. Štyri komentáre aj zabolieť mali. Neviem či je také ťažké napísať aspoň pár viet po tom, koľko času baby venovali čítaniu. Pretože ja som túto časť čítala asi 20 minút a komentár napíšem ani nie za päť.
    Vážne sa na konci musela objaviť matka? Už vidím akú scénu narobí. A tiež vidím, tak to bude spieť. Neveští to nič dobré. Ale ja ťa varujem Iva, ona dvaja spolu ostanú aj keby sa deje čokoľvek, rozumeno? Pretože sa dali dokopy, nestojí im v ceste nič a jedna matku spolu prekonajú.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj môj krásny, znovuobjavený, anonymný čitateľ!
      V prvom rade, chcem ti poďakovať za komentáre k predošlím častiam, všetky som si prečítala a ospravedlňujem sa, ale už sa mi na ne nechcelo odpovedať.
      Máš pravdu.. ale.. vydierať ich nebudem, i keď by mi tým spravili veľkú radosť, ale čo už.
      20 minút? :O To to bolo až také zlé? :/
      Veru, taniere budú lietať! :D
      Myslíš? Naozaj ich tak všemocne chceš spoluu ? O:)

      Odstrániť
  7. Celkovo nechapem, od coho zavisi, aby Ti to okomentovali. Vsetci pisu, ze sa sem stale chodia pozerat ci si pridala novu cast bla bla a ked pridas neokomentuju.
    Ked skoncis tuto poviedku, budes pisat dalsiu? S akou tematikou tentokrat?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Harlow, dievča, ty furt vieš trafiť klinec po hlavičke.
      Veľmi skoro mi kladieš takéto "náročné" otázky. Ešte som nad tým poriadne nepremýšľala, pretože koniec tejto poviedky predsa len nebude taký rýchly, ako som zamýšľala. Tým pádom, nad novým nápadom som ešte neuvažovala. Dúfam však, že keď sa bude blížiť koniec IL, dostanem dostatočne dobrú ideu na rozvinutie ďalšieho príbehu :)

      Odstrániť
  8. Ivi fakt skvelá časť. :-)
    Som zvedavá aké bude pokračovanie keďže sa tam vyskytla jeho mama. Dúfam, že zostanú spolu. Aj keď som ešte pred pár časťami Jonathana mala chuť zabiť za to čo spravil. Ale aj Ivy za tú jej naivitu. V každom prípade sa teším na ďalšiu časť <3
    ***

    OdpovedaťOdstrániť