Innocent Love 21.

Načo by sa človek učil na skúšky, nie?
PS. aby ste pochopili časové osy.. vždy keď budete vidieť v texte *** znamená to, že časová os sa nám posunula o nejaký čas dopredu.. ak len jednu hviezdičku alebo nejaký iný znak, znamená to, že je to ten istý deň len o pár hodín neskôr :) (to isté platí ak tam nebude nič)


Zelený satén jej priliehal na telo ako druhá koža. Hoci látka bola jemná na dotyk a tak ľahká, až mala Ivy pocit, že je nahá, krásne šaty na ramienka mali i drobnú chybičku. Nepríjemne sa jej lepili na stehná. S pohárom šampanského postávala po Jonathanovom boku a čo najnenápadnejšie sa snažila si zakaždým odlepiť lesklú látku od tela. Zhlboka sa nadýchla a prevrátila očami, keď si prekrížila nohy a satén sa nechcene odlepil od jednej jej nohy a prilepil na druhú. Vzápätí sa však musela široko usmiať, pretože k nim smeroval vysoký muž, ktorého výraz predbehol i Jonathanove slová o tom, aký je nesmierne uznávaný v Národnej hokejovej lige. Potichu sledovala ako si jej priateľ potriasol rukou s mužom v na prvý pohľad drahom obleku a následne počúvajúc ich rozhovor. Cítila sa ako piate koleso na voze. No musela to absolvovať. Kvôli nemu. Zatiaľ čo Jonathan s postarším mužom rozoberali témy točiace sa len okolo ich živobytia, Ivy znudene hľadela do zeme. Nebolo to tým, že by sa nudila. Skôr išlo o pocit, že ak by nestála po boku jedného z najúspešnejších kapitánov súčasnosti, takejto akcie by sa nikdy nezúčastnila. Srdce sa jej nepríjemne otriaslo, keď si pomyslela, že toto môže byť a pravdepodobne aj je, prvá a posledná slávnostná recepcia, na ktorej sa s Jonnym ukázala. Znova sa usmiala, keď jej muž v obleku venoval svoju chvíľkovú pozornosť a s naučeným prívetivým výrazom v tvári zaželal pekný zvyšok večera.
„Už som ti povedal, že v tých šatách vyzeráš úžasne?“ zašepkal jej do ucha, keď očami ešte stále sledovala postavu v čiernom žiariacom obleku vzdiaľujúcu sa od nich.
„Už najmenej trikrát,“ otočila sa späť k nemu, nechajúc sa pritiahnuť ešte bližšie k jeho telu. „Ale nabudúce by som bola radšej, ak by si mi oznámil dopredu, že sa mi chystáš kúpiť šaty.“
Ak nejaké nabudúce ešte bude, pomyslela si a ju pichlo v hrdle.
„Nepáčia sa ti?“ prekvapene šepol.
„To nie,“ vyvrátila okamžite jeho domnienku. „Len sa v nich necítim práve najpohodlnejšie. Ale sú krásne a nič to nemení na tom, že som ti za ne vďačná,“ usmiala sa a pobozkala ho na líce.
„Vyzerá to tak, že sa so mnou znova chystajú robiť rozhovor,“ začal Jonathan, keď sa od neho odtiahla. „Poď so mnou,“ už sa ju chystal potiahnuť za ruku, keď ho prerušila.
„Choď sám, ja ťa počkám tu,“ začala. „Toto je o tebe Jonny,“ dodala a on vedel, že nehovorí len o médiách bažiacich po rozhovore s ním.
Nechal ju stáť pri veľkom okne, ku ktorému sa okamžite odvrátila len čo bol od nej vzdialený pár metrov, skrývajúc nevďačné slzy, derúce sa nielen z očí, ale i samotnej hĺbky jej srdca.

Znova odvrátil zrak z cestnej komunikácie pred sebou a pozrel na ňu. Odkedy nastúpila do auta, neodtŕhala pohľad od scenérie za oknom, tak rýchlo sa meniacej. Chcel niečo povedať. Niečo, čím by ju rozveselil, znova počul ten smiech, do ktorého sa tak bezhlavo zamiloval. No nič mu nenapadalo. Ako večerná recepcia pokračovala a blížila sa ku svojmu koncu, Jonathan mal pocit, že ten nápad, vziať so sebou svoju priateľku nebol práve najlepší. Ale i ona musela pochopiť, že vzťahom, do ktorého sa spolu s ním vrhla, na seba stiahla nejednu reprezentatívnu povinnosť.  Ale na druhej strane, istým spôsobom ju i chápal. Ivy sa nikdy nejavila ako typ, ktorý sa rád pretŕčal na verejnosti a neraz mu to dala i najavo. A tak im obom neostávalo nič iné, len sa zhodnúť na kompromisoch.
„Chceš ísť ešte niekam?“ opýtal sa, hoci odpoveď vedel už dávno predtým, len aby videl jej krásne oči.
„Nie, nie,“ pokrútila hlavou, „len ma odvez domov, prosím,“ šepla, keď sa k nemu natočila. „Som dosť unavená,“ slabý úsmev preťal jej ustaranú tvár.
Zodvihol ruku z riadiacej páky a prstami jej odhrnul vlasy z tváre. V tlmenom svetle tmavé vlasy zasadil za jej drobné uško, keď ju následne pohladil po líci. Keď sa úplne intuitívne oprela lícom o jeho dlaň, opatrne sa usmial.
Bola nádherná, prebleslo mu mysľou.
A len jeho.
A on pre ňu spraví čokoľvek.
Stiahol ruku z jej tváre a znova sa naplno venujúc riadeniu, pridal plyn.

„Milujem ťa,“ povedal potichu, so silnou potrebou utvrdiť sa, že niečo nie je v poriadku. Keď sa Ivy smutne pousmiala a venovala mu len jemný bozk na rozlúčku, jeho srdce zovrela vo svojej moci ťažoba. Jeho intuícia nesklamala.
„Dobrú noc, Jonny,“ jej teplý dych ho pošteklil na tvári, keď sa odtiahla a rýchlo vystúpila.

Doma si okamžite sadol za notebook, pohodlne si rozopol vrchné gombíky na bielej košeli a bez zaváhania vyťukal stránku dovolenkového rezortu.

***
„Čo je to?“ zamračila sa na obálku, ktorú jej strčil do rúk hneď po tom, ako si objednali. Drobná reštaurácia zašitá v zákutí jednej z množstva chicagských ulíc bola v pravé poludnie takmer preplnená, no viac pozornosti ako čašník im nevenoval nik.
„Otvor to,“ so širokým úsmevom a nezbednými iskierkami v očiach odpovedal. Ruky mal prekrížené na stole a Ivy by si dovolila tvrdiť, že sa až nadvihol zo stoličky od nadšenia, keď videl, ako začala obálku opatrne otvárať. Panovalo medzi nimi ticho narúšané len šušťaním papiera, keď si Ivy zahryzla do pery a nad jej hnedými očami sa stiahlo tenké obočie do jednej línie. Oči jej behali po drobných písmenkách, zatiaľ čo sa mozog snažil spracovať prichádzajúce informácie.
„Francúzska riviéra?“ zreničky sa jej okamžite rozšírili.
„Odlietame o dva dni,“ s úsmevom prikývol.
„My ideme do Európy?“ sánka jej padla a do očí sa jej tlačili slzy šťastia.
Jonathan, so zubami zarytými do vlastnej spodnej pery, prikývol.
„Jonny!“ zvýskla od radosti, vyskočila na rovné nohy a skôr než sa Jonathan stihol nazdať, Ivy sa mu zavesila okolo krku. Ani jedného z nich netrápilo, že Ivy pri prejave svojich emócií prevrátila džbán vody, ktorá teraz prúdom stekala po stole na dlážku, alebo že na seba nechcene pritiahli pozornosť ostatných návštevníkov podniku.
Bolo im to jedno, pretože boli šťastní.
Spolu.
Sami dvaja.
Aspoň pre tento krát.
„A nieže zo mňa stihne spraviť babičku, kým tu nebudeme,“ výstražne vystrčila ukazovák a zašermovala ním Bryanovi pred očami. „Vidím ako sa ten váš fešák okolo nej obšmieta!“
Amanda sa po boku svojho manžela rozosmiala, zatiaľ čo on svojho obľúbeného Kvietočka ubezpečoval, že jej krásavica Aida, sa bude mať u nich počas jej a Jonathanovej dvojtýždňovej neprítomnosti viac než dobre.
„Ale vidím Tazer, že aj ty si si tu našiel spoločníka,“ podrypol svojho kapitána Bicks. Jonathan zodvihol zrak od hnedého psíka, ku ktorému si ľahol na dlážku a pozrel priamo na svoju priateľku.
„Myslíš, že by sme si mohli zaobstarať ešte jedného?“ opýtal sa a znova pozrel  do čiernych očí, ktoré na neho zo zeme tak oddane hľadeli.
Ivy neodpovedala. Nechcela. Nemohla.
„O tom sa budete baviť, keď sa vrátite,“ ozvala sa okamžite drobná blondína, „teraz bežte, nieže zmeškáte lietadlo!“ súrila ich a Ivy hneď aj uväznila v objatí.
„Ešte raz, ďakujem,“ usmiala sa na manželov, keď ruka v ruke opúšťali ich dom a Ivy vyronila i pár drobných sĺz, keď začula, ako Aida na rozlúčku nešťastne zabrechala.
„Si šťastná?“ opýtal sa opatrne a jej ruku nespúšťal z tej svojej.
„Naozaj sa ma to pýtaš?“ kútiky úst sa jej roztiahli do širokánskeho úsmevu, keď slzy smútku boli dávno zažehnanou spomienkou.
„Si krásna, keď si šťastná,“ neodolal a zložil jej kompliment, ktorý mal na jazyku zakaždým, ako ju videl usmievať sa.
„Tak potom som krásna kvôli tebe?“ zamýšľala sa nahlas.
„Krásna, šťastná a hlavne moja,“ jej ruku si prehodil cez rameno, aby nepadla, keď jej rukou podrazil kolená a rýchlym pohybom si ju vyhodil do náručia. Zvuky rušnej premávky narúšal hlasný smiech mladých zaľúbencov, ktorí aspoň na chvíľu prestali vnímať, že nie každá rozprávka má šťastný koniec.

***
Horúce slnečné lúče sa svojimi ostrými zúbkami zahrýzali do mladého tela dievčiny, ktoré sedelo na okraji bazéna, kde sa každý jeden jej pohyb odrážal v krásnej a temer ničím nerušenej hladine azúrovej vody, a po jej tele; pomedzi prsia natlačené v pritesnom vrchnom diele plaviek, ktoré si Jonathan vzal do hlavy, že ju donúti si kúpiť za každú cenu, vraj, aby mu každý závidel, po rukách a cez ploché bruško, jej stekali kropaje potu, zatiaľ čo ona vírila vodu v blízkosti miesta kde sedela svojimi nohami. Jej hnedé oči za slnečnými okuliarmi pozorne sledovali osobu plávajúcu smerom k nej a tým dokončiac už piatu sériu plávacej techniky, rovnako, ako to robila každá jedna žena v blízkosti hotelového bazénu, no len ona sa mohla spokojne usmiať, keď doplával až k nej a svoje pevné ramená obmotal okolo jej bokov, zatiaľ čo si hlavu zložil na jej rozpálené stehná. Uvedomovala si všetky tie pohľady. Pohŕdali ňou. Jej to bolo jedno. Ona videla len jeden, ten čierny a priam až oddaný pohľad.
„Poď do vody,“ zatiahol nevinne a oči musel prižmúriť, keď pozrel hore, do jej tváre a ostré slnko ho na okamih oslepilo.
Ivy so stiahnutými perami do tenkej linky zavrtela hlavou. Za uplynulé dni, ktoré strávili v nádhernom Marseille, sa od nej Jonathan nepohol. Robil všetko, čo Ivy vyslovila, že chcela robiť, ale i to, čo vysloviť odmietala. Brával ju po obhliadkach mesta, do drahých reštaurácií, či na ranný beh po vyľudnenej pláži, keď sledovali brieždenie najjasnejšej hviezdy vo vesmíre v spoločnom objatí. Každú minútu ich dovolenky ju prekvapoval. Svojim správaním, každým neočakávaným bozkom, či objatím, každým plánom, ktorý pre nich vymýšľal. Ako napríklad včera, keď sedeli v reštaurácií a Ivy sa rozplývala nad tým, že by sa raz chcela naučiť variť francúzske špeciality. Jonathan sa ospravedlnil a Ivy s myšlienkou, že odišiel na toaletu, naďalej pokojne popíjala biele víno, netušiac, že o pár desiatok minút bude stáť po boku šéfkuchára najvychýrenejšej reštaurácie na Francúzskej riviére a sledovať, ako sa pripravujú miestne delikatesy.
Robil pre ňu všetko a ona s pocitom, že sa mu chystá zlomiť srdce, si to užívala.
Bola sebecká mrcha, ktorá sa zamilovala v nesprávnu dobu.
„Odkedy sme tu, ešte si nebola vo vode. Poď, inak si budem myslieť, že nevieš plávať,“ podpichol ju a široký úsmev sa usadil na jeho tvári.
„Bola som v mori,“ poopravila ho, no pri jeho posledných slovách zahanbene odvrátila zrak.
„Ale neplávala si,“ dodal. Chytil ju za ruky a skôr než stihla zaprotestovať, stiahol k sebe do vody.
„Nie, Jonny..,“ bránila sa.
„Naozaj nevieš plávať?“ ruky mal stále na jej bokoch i pod vodou, keď sa opatrne zasmial.
„Nemôžem predsa vedieť všetko, bola by som príliš dokonalá, nemyslíš?“ drgla do neho a vzápätí si povzdychla. „Naučíš ma?“ opýtala sa opatrne. Anjelsky sa usmial a pobozkal ju.
„Poď,“ ťahal ju za sebou do hlbšej vody, uvedomujúc si, že všetko čo miluje je len v jeho rukách.

„Koľko má rokov?“ s prižmúrenými očami pozerala do zelenej tváre exotického zvieraťa, obávajúc sa čo i len pohnúť, aby sa jašter  v jej rukách neprebudil.
„Rok,“ odvetil chlapec silným britským prízvukom a naďalej pohyboval nohami visiacimi z vysokej stoličky, na ktorej sedel.
„A koľko sa priemerne dožívajú?“ opýtala sa ďalšiu zvedavú otázku a pozrela ponad svoje ruky pevne zvierajúce zeleného chameleóna. Malý ryšavý chlapec na ňu upieral svoje veľké oči spoza okuliarov a ak by bola Ivy v jeho veku, bola si istá, že by na ňu skúšal nejaké svoje školské nemravné praktiky. Priam mu to až sršalo zo svetlých očísk.
„Neviem,“ pokrčil chlapec plecami. „Ale ak by si bola moja frajerka, mohol by som ti ho nechať.“
Ivy nevedela, či smiech, ktorý v nej mládenec svojou poznámkou vyvolal má nechať uniknúť spomedzi pier alebo ho radšej zadržať v sebe. Našťastie, zhodou okolností, sa dvere na nemalej miestnosti, ktorá mala pravdepodobne slúžiť ako nejaká oddychová miestnosť, sa otvorili dvere a dovnútra vstúpil Jonathan. Široko sa usmial, keď Ivy zbadal sedieť presne na rovnakom mieste, na akom ju pred hodinou nechal a z pravej ruky si stiahol golfovú rukavicu. Spokojne sa nechala pobozkať na líce, zatiaľ čo drobec oproti nej zamračene zazeral po Jonathanovom počínaní.
„To je tvoj frajer?“ opýtal sa nepríjemne chlapec. Jonathan prekvapene pozrel z chlapca na Ivy a tá len pokrútila hlavou.
„Áno,“ vydýchla a postavila sa zo stoličky. Ešte stále spiaceho chameleóna vrátila späť do rúk svojmu majiteľovi, následne mu postrapiac rovnako sfarbené vlasy, ako mala ona sama.
„A on má chameleóna?“ nepríjemne sa opýtal, keď Ivy prešla k Jonnymu a preplietla si s ním prsty.
„Nie,“ priznala nevoľky, „ale aspoň nekradne cudzie frajerky,“ vyplazila na neho jazyk a rýchlo potiahla Jonnyho, aby golfový rezort opustili čo najskôr.
„Nový nápadník?“ opýtal sa so smiechom, keď boli ďaleko od dotieravých modrých očí.
„Očividne,“ prevrátila očami. „A to som sa zaujímala len o to zaujímavé zviera!“ nešťastne rozhodila rukami.
„Takže aj pri mne si sa zaujímala len o hokej?“ podpichol ju.
„Presne!“ prikývla rozhodne. „Úplne si ma odhalil.“
„Ja síce nekradnem frajerky, ale dovolím si povedať, že to robíš ty,“ čapol ju po zadku.
„Ako keby ti to vadilo,“ rovnako ako na nádejného nápadníka pred pár minútami, i na Jona urazene vyplazila jazyk. Skôr ako mu stihla ujsť, schmatol ju za ruku a potiahol k sebe. Narazila do jeho pevnej hrude a ich tváre boli príliš blízko pri sebe.
„Schovaj ten jazyk, lebo o neho prídeš,“ vydýchol a v okamihu ju i náruživo pobozkal. „A teraz poď,“ vyslovil bez dychu, ktorý mu totálne ukradla jeho priateľka, „mám pre teba prekvapenie.“
„Ak ma mieniš zobrať na ďalší nudný šport, ako tento tvoj golf,“ rukou pokynula k jeho športovému outfitu, „tak to rovno vzdaj.“
„Ticho ženská, ešte nevieš, čo ťa čaká,“ zvodne na ňu žmurkol a s rukou spokojne položenou na jej zadku, kráčali späť do hotela, bok po boku.

Karhavo na neho pozrela.
„Čo som ti hovorila o kupovaní šiat?“ zamrmlala, no jej prsty naďalej prechádzali po čipkovanom povrchu.
„Tieto boli posledné, sľubujem,“ zasmial sa odo dverí. „A úprimne, kupoval som ich len preto, že sa teším, ako ich dnes v noci z teba strhnem,“ lačne si olizol plné pery, až sa Ivy začervenala. „A teraz sa bež obliecť,“ hlavou pokynul k šatám a spodnej bielizni uložených na rozľahlej posteli, „čaká nás vzrušujúca noc,“ dodal šeptom. Ivy z jeho slov naskákali zimomriavky na celom tele.

Krúživými pohybmi prechádzala štetcom po sypkom obsahu pudrenky, až si nakoniec vzdychla a matný púder naniesla na svoju tvár. Vlasy dokonale zopnuté v hrubom vrkoči jej prevísali cez ľavé plece, zatiaľ čo ona dokončievala posledné detaily na svojom výzore. Kútikom oka postrehla v odraze veľkého zrkadla pred ktorým stála pohyb. Odvrátila zrak od svojej tváre, ktorej už nemohla pomôcť ani ďalšia vrstva kozmetických prípravkov a upriamila ho na Jonathana. Čierne tričko s V-čkovým výstrihom mu priliehalo k trupu a ak by Ivy nebola zvyknutá ten pohľad zočiť temer každý deň, vedela, že by poľahky stratila dych. Pristúpil k nej zozadu a prehnanou opatrnosťou, aby náhodou nepokazil jej dokonalý účes, či nepokrčil čierne šaty obopínajúce telo, ktoré zbožňoval, jej obmotal ruky okolo pása a bradu si položil na jej voľné plece.
„Dnes je to polroka,“ zamrmlal potichu, hľadiac jej do očí vďaka odrazu v zrkadle.
„Polroka?“ mierne sa zamračila, uvažujúc na čo presne naráža.
„Polroka, čo som pochopil, že voziť ťa každý večer domov zo zimáku je celkom fajn nápad,“ jeho brada sa jej zabárala do ramena zakaždým, ako prehovoril. „Keď som sa rozhodol, že radšej pôjdem na druhý koniec Chi-townu, akoby som sa mal vrátiť domov k svojej expriateľke.“
Ivy mlčala. Uvedomovala si, že to nie je koniec, že to nie je všetko, čo chce Jonathan povedať. Obočie sa mu stiahlo a jeho hlas bol mierne roztrasený, keď sa vystrel a chytil ju za ruky. Ivy sa nechala otočiť čelom k nemu, keď oči nespúšťala z jeho tváre.
„Správal som sa ako totálny chuj, ja viem,“ priznal a na jej tvári sa mihol drobný úsmev. „Popravde, chcel som ťa len pretiahnúť. Ale dávno predtým, ako sa mi to podarilo,“ hovoril naďalej, aj keď jej drobná dlaň dopadla na jeho rameno a on sa opatrne zasmial na chabom pokuse ublížiť mu, „som zistil, že radšej budem hodiny sedieť na prednom sedadle a zhovárať sa s tebou, ako si s tebou užívať na tom zadnom. Dala si tomu všetkému zmysel, vieš?“ opýtal sa. „Tomu prečo sa tešiť na tréningy. Prečo začať znova vyhrávať.  Dala si tvár tomu citu, o ktorom som doteraz len počúval a klamne si namýšľal, že ho prechovávam k Lindsey. No to, čo som k nej cítil, sa ani zďaleka nepribližuje k tomu, čo cítim k tebe. Je to síce len krátka doba, čo sme spolu,“ hovoril naďalej a Ivy cítila ako jej každé jeho slovo láme srdce. „Ale to, čím sme si všetkým prešli... To, koľko krát som ti ublížil a ty si sa napriek tomu vždy vrátila, ja..“ zasekol sa mu hlas a Ivy vedela, že nie je jediná, ktorá premáha slzy.
„Milujem ťa,“ povedala za neho. Jonathan konečne odtrhol zrak od ich spletených rúk a pozrel na Ivy. „A áno, správal si sa ako totálny chuj,“ prikývla so smiechom, keď sa jej veľká slza prekotúľala cez okraj dokonale nalíčeného oka. „Toľkokrát som mala chuť ti napluť do ksichtu a jednoducho ťa zniesť z povrchu zemského, až som prišla na to, že je to z čistej vášne a nie nenávisti,“ mumlala do jeho širokej hrude. „A čo z toho vyplýva?“ odtiahla sa aby mu mohla hľadieť do tváre. „Že aj keď si egoistický chuj, ktorý nedokáže prehrávať a až príliš miluje výzvy, si  ten, ktorého chcem. Pred polrokom, včera, dnes, o mesiac, o dva roky. A na to nikdy nezabúdaj, dobre?“ do hlasu sa jej vkrádal z strach, keď si uvedomila, že sa s ním začína lúčiť. No dnes nie, dnes ešte nemôže, ešte je priskoro, nútila samú seba nerozplakať sa a nepovedať mu všetko.
„Nikdy, ak budeš stále po mojom boku. Ak budeš tá, ku ktorej sa budem vracať domov. A ja viem, že budeš,“ ruky obmotal okolo jej útlych pliec a pobozkal ju na vrch hlavy.

A ona sa tak veľmi premáhala, aby to slovko kiežby, ktoré sa tak veľmi dralo z jej úst, nikdy nevyslovila nahlas.

Štyri mochitá.
Štyri mochitá a šesť tequil trvalo, kým nastal ten okamih.
Okamih, keď sa Jonathan naklonil k svojej priateľke a snažiac sa prekričať hluk, ktorý ich obkolesoval, jej podal návrh. Spočiatku na neho len neveriacky hľadela, no potom, po pár sekundách premýšľania, položila svoj poloprázdny pohár na bar a zoskočila zo stoličky. Jeho pohľad sledoval dlhé nohy končiace ako chutná krivka zadku pod čipkovanou látkou, keď sa od neho vzďaľovala a prechádzala k tanečnému parketu. Dosť ďaleko na to, aby mohol kedykoľvek prísť k nej, no blízko na to, aby videl každý jeden jej pohyb, sa mu otočila späť tvárou. Stiahla si z ryšavých vlasov gumičku, rozstrapatila si ich a poddala sa.
S rukou zapletenou do vlastných vlasov a privretými očami pohybovala bokmi, akoby svet patril len jej. Ťažké basy ovládali jej povoľné telo a ona sa nimi nechala viesť. Zakaždým ako očami znova zablúdila k Jonathanovi sediacemu na svojom mieste pri bare, si zahryzla do pery. Provokovala ho. Tak, ako chcel.
Alkohol jej bezbožne prúdil krvou a zbavoval ju akejkoľvek ostýchavosti. Toto by nikdy triezva neurobila. Nie pred nimi všetkými. Toto patrilo len za dvere Jonathanovej spálne, keď sa stávala ženou bez zábran. Mierne sa skrčila v kolenách a rukou si prešla od špičky nohy ukrytej v čiernej lodičke, cez stehno až po lem šiat, ktorý nebadane povytiahla o niečo vyššie. Znova zaklonila hlavu a zatvorila oči. Na tvári sa jej usadil spokojný úsmev, keď pocítila, ako jej niekto priložil ruky na zvodné krivky bokov. Vedela, že to nie je Jonathan. A taktiež vedela, aká bude jeho reakcia, keď uvidí, že sa spoločnej súhre tiel s neznámym nebráni.
Netrvalo dlho a reakcia sa dostavila. Kútikom oka, keď tvár natočila k neznámemu spoločníkovi, zbadala, ako Jonathan položil na bar prázdny pohárik a postavil sa. Široko sa usmiala. Možno to bolo postojom jej milenca, možno neznámy spoločník vycítil z reči jej tela, že je čas odísť a tak pár sekúnd Ivy postávala sama uprostred tanečného parketu, kým ju znova oblapili okolo pása pevné ruky. Stiahla mu z hlavy čiernu šiltovku a sama si ju nasadila. Šilt si stiahla nízko do očí a k Jonathanovmu pevnému telu, ktoré pre ňu bolo ako ten najväčší hriech, sa pritisla chrbtom. Smiech preťal ich súkromnú bublinu, keď sa obaja prehli a ona sa zadočkom dostala presne tam, kam chcela. Jeho nezbedné ruky putovali po celom jej tele, keď sa zvodné basy zmocnili oboch ich tiel. Cítila ho všade. Jeho vôňu, dotyk, hlas, ktorý jej šepkal všetky tie veci, ktoré s ňou mal v pláne.
„Povedz čo chceš, aby som ti robil,“ začula a jej nohy zdreveneli. Pocítila, ako jej rukou vošiel pod lem šiat a ona mimovoľne vydýchla so zatvorenými očami, keď jeho dotyk ucítila vo svojom lone. Nevnímala. Nechcela vnímať. A predsa. Predsa si uvedomovala, že ich dokonalú bublinu niečo narúša. Otvorila oči a posledný krát zamraučala pod Jonathanovými dotykmi, keď sa mu vytrhla zo zovretia a vykročila preč. Prstami držala šilt čiapky stiahnutý do svojej tváre, keď sa predierala pomedzi opojených ľudí, vediac, že on je tam, v jej pätách.
Keď ju schmatol za voľnú ruku a obrátil k sebe, jej pery sa okamžite prisali na jeho pokožku na krku. Zvodne ho hrýzla na pulzujúcej žile a zanechávala stopy, ktoré si nemohol dovoliť spôsobiť nik iný, ako ona.
„Nie tu a nie teraz,“ povedala, keď sa prehrýzla až k jeho uchu a pozrela mu do očí. Pochopil.
Je čas vrátiť sa na hotel.
Taxikárovi okamžite podal bankovku do rúk a plynulou francúzštinou mu nadiktoval adresu hotela. Viac Ivy z ich krátkeho rozhovoru nerozumela. A popravde, ani ju nezaujímal. Jediné čo v tej chvíli chcela bolo, aby sa mohla dotýkať toho tela, ktoré ju zakaždým dostávalo do kolien. Nohy mala prehodené krížom cez tie Jonathanove a ich tváre, hoci sa nebozkávali, sa od seba neodtŕhali. Dlhým nechtom zavadila o lem výstrihu jeho trička a potiahla ho čo najviac. Keď sa jej vyšmyklo spod nechtu, pokračovala ďalej, nižšie a nižšie. Cítila každý obrys jeho svalov a jej dych sa zrýchlil. Prešla po pracke opasku a spod šiltu uprela svoje rozšírené oči do jeho tváre. Stále opojená sladkým alkoholom preberajúcim kontrolu nad všetkými jej činmi, sa vrhla na jeho pery v rovnakej chvíli, ako mu rukou siahla do rozkroku. Jazyky sa im plietli, zuby značkovali teritórium úst toho druhého a jej dlaň sa nedokázala nabažiť veľkosti, ktorú zvierala.
Nepamätala si ako sa dostali z taxíka, tobôž nie cestu výťahom.
Precitla až keď ju priklincoval o stenu ich apartmánu. Dych si kradli a jej šaty dlho na jej tele nevydržali. Zvuk trhajúcej látky ju ani na sekundu neodtrhol od jeho pier. Čas bežal tak rýchlo, ich telá boli príliš zohraté na to, aby sa zaťažovali s romantickou neohrabanosťou či so zbytočnými otázkami.
Strčila do neho a Jonathan padol do postele. Obnažená hruď priam nútila jej pery k tomu, aby každý jeden centimeter po jej dĺžke ochutnali. Bozkávala ho všade, zatiaľ čo on sa kochal výhľadom na jej prsia tak bolestne uväznené v čipkovanej podprsenke. Posadil sa a skôr, ako Ivy stihla úplne z Jonathana stiahnuť nohavice, už ležala pod ním. Z chute sa zasmiala, keď videla, aký bol sám nedočkavý. Ako veľmi bažil po tom, aby z nej mohol strhnúť i posledný kúsok šatstva a ukradnúť si ju pre seba tak, ako to dokázal len on. Nechávala si oplácať bozky na brušku, podbrušku i samotnom lone. Teplota v spálni závratne stúpala, keď s rozkošou naplnenými vzdychmi rozkročila o niečo viac nohy a jej hruď sa nadvihla. Drobnými prstami zvierala prikrývku pod sebou, keď vybuchujúci kaleidoskop emócií ovládal celé jej telo.

Pritlačila svoju nahú hruď o tú jeho, keď sa posadil a jej hlava klesla dozadu. Držal ju za zadok, pár centimetrov nad sebou, aby mal dokonalú moc nad súhrou ich tiel. Jej hlas prechádzal do slastných výšin a on sa snažil stále viac a viac. Sklonil hlavu a vsal medzi pery jednu jej bolesťou pulzujúcu bradavku, keď Ivy strácala dych.
Bral si ju celú. Každá jedna krivka, každý povzdych, patrili len jemu.
„Jonny!“ vykríkla a vzápätí zamraučala, že chce viac. Zvalil ju pod seba a s novo nadobudnutou polohou prirazil o niečo drsnejšie. Stále mraučala, stále žobronila a on šalel. Z nej, z toho ako sa veľmi snažil oddialiť moment, keď vybuchne, len aby počul tie vzrušujúce slová, vychádzajúce z pier, ktoré tak sladko chutili.
Privádzala ho do šialenstva, k impozantnej satisfakcií, keď jeho vlastné vzdychy prerušil hlasný výkrik a ona schmatla jeho ruku. Z celej sily mu drtila prsty vo svojej malej rúčke, keď ju svojimi pohybmi odprevádzal do výšin, na miesto, kde nebude trvať dlho a sa ocitne i on sám. Neprestal prirážať, práve naopak, snažil sa predĺžiť jej niekoľkonásobný orgazmus, no ani jeho telo to už nezvládalo.
„Vydaj sa za mňa,“ povedal v sladkom kŕči. „Počuješ?“ prirazil posledný krát. „Vydáš sa za mňa?!“ naliehal.
„Áno,“  povedala bez dychu, keď v miestnosti doznievali jej hlasné výkriky žobroniace o viac. Jej hruď klesla od vyčerpania späť na matrac a Jonathan sa nechal unášať.
Avšak skôr ako si stihol uvedomiť čo sa deje, Ivy precitla a znova strčiac to spoteného hrudníka, prinútila Jonathana si ľahnúť. Nezaháľala, nemárnila ani jednou sekundou, keď si kľakla medzi jeho nohy a s vystrčeným zadočkom, na ktorom sa ešte stále črtali červené odtlačky Jonathanovej dlane, obalila svoje plné pery okolo jeho penisu.
„Ivy ne-..“ snažil sa protestovať, no zradil ho vlastný hlas. Sala s ľahkosťou, užívajúc si, ako Jonathan jej počinmi prichádzal o slová. Netrvalo dlho, kým sa jej ústa naplnili slanou tekutinou, ktorú uspokojene prehltla a až tak sa posunula na úroveň čiernych očí, ktoré sledovali každý jeden jej pohyb.
„Vieš o tom, že si mi vykĺbila malíček?“ opýtal sa ju skôr, ako si stihla ľahnúť vedľa neho.
„Prosím?“ prekvapene na neho vytreštila oči.
„Keď si ma chytila za ruku počas svojho orgazmu,“ vysvetľoval horľavo, no stále s úsmevom. „Držala si mi ju tak silno, že si mi vykĺbila malíček.“
„Prepáč,“ zatiahla zahanbene, keď si tvár skryla na jeho pleci, dúfajúc, že jej superhrdinská sila nadobudnutá počas najväčšieho uspokojenia bude dostatočným rozptýlením od otázky, ku ktorej sa už nikdy nechcela vracať.

***
Obrátila posledný kúsok pražiacej sa večere na panvici a až tak si dovolila vypnúť sporák. Pes nespokojne zamľaskal pri jej nohách, no Ivy sa smutnými očami svojho domáceho miláčika presvedčiť nenechala.
„Aida, zabudni,“ obrátila sa k stolu a misu so šalátom položila na vyleštenú plochu. „Toto skúšaj na Jonathana, nie na mňa,“ až keď sa uistila, že stôl je prestretý tak, ako sa patrí a všetko je na svojom mieste, pohľad uprela na psa vedľa seba, ktorý využíval tak dobre známu techniku všemohúcej moci svojich smutných očí.
„Čo má na mňa skúšať?“ ozvalo sa z haly a Aida nebola jediná, ktorá so širokým úsmevom okamžite vybehla privítať majiteľa bytu. Bez rozmyslenia sa vrhla Jonathanovi okolo krku a tvár si zavŕtala medzi jeho plece a krk. Nevidela ho jeden deň, no i ten jej pripadal ako večnosť. Hoci vedela, že večnosť ešte len príde...
„To som ti až tak chýbal?“ zasmial sa, keď sa ho držala ako kliešť a on s ňou zavesenou na sebe prešiel až do kuchyne. Vyložil ju na kuchynskú linku a postavil sa medzi jej oddelené kolená. „Hmm?“ zatiahol, zatiaľ čo jej padnutú ofinu zastrčil za ucho. Prstom jej prešiel po veľkých perách, ktoré sa pod jeho dotykom pootvorili. Nestihla odpovedať. Dlaň priložil na jej krk a pritiahol si ju k sebe. Lačne ju bozkával, keď jeho voľná ruka prechádzala po jej vystretom chrbte. Držal ju za kríže, vo vlastnom väzení, z ktorého by nemohla ujsť ani keby chcela.
„Jonny,“ rukami sa zaprela do jeho pŕs, len aby sa mohla aspoň na pár milimetrov odtiahnuť. „Prestaň,“ mrmlala so sklopeným zrakom.
„Prečo?“ znova sa zasmial. „Myslel som, že som ti chýbal.“
„Chýbal,“ súhlasila nevoľky, „ale nemienim si to s tebou rozdávať na kuchynskej linke, na ktorej som práve dovarila večeru pre hostí, ktorí, mimochodom, prídu každú chvíľu. Takže sa zmizni prezliecť, dnes sme za slušných hostiteľov,“ dodala bez dychu. Spod mihalníc na neho pozrela. Ruky mal stále na jej krku a chrbte, keď svoj ostrý pohľad nespúšťal z jej očí. Postrehol to zaváhanie? Netušila. Nechcela. Vďačne si však vydýchla, keď ju už len zľahka pobozkal, zo zeme vzal športovú tašku a vykročil do spálne. Ruky jej klesli pozdĺž tela, keď pohľad obrátila v strop. Razom mala pocit, že všetko bude oveľa ťažšie, než si myslela.

Podala džbán vody svojej spolusediacej naľavo a s úsmevom sa obrátila k osobe, ktorá ju oslovila. Odpovedala na otázky, smiala sa ak to bolo za potreby, bola hostiteľkou a priateľkou, ku ktorej Jonathan vzhliadal s pýchou v očiach. No všetko čo sa dialo v priestrannom apartmáne akoby išlo okolo nej. Jej myšlienky boli rozlietané len jedným smerom a úsmev, ktorý rozdávala, neprichádzal práve od srdca. Pretože ono bilo tak mocne, až kradlo všetky jej sily. Každou sekundou, každým smiechom, ktorý sa rozniesol miestnosťou si Ivy uvedomovala, že je koniec. Posledný krát sedí pri stole s ľuďmi, ktorí jej za tak krátku dobu dali to, čo nikdy predtým nemala.
Pozrela pred seba, na Amandu s Patrickom, ktorí sa naťahovali o misu so šalátom, akoby boli malé deti a do očí sa jej nahrnuli slzy. Jej pozornosť okamžite však upútal Bryan, ktorý si od svojej manželky vyslúžil jednu pozaucho za to, že ponad stôl hodil Sharpiemu soľničku. Abby po boku svojho manžela len prevrátila očami a s ospravedlňujúcim sa úsmevom pozrela na Ivy. Tej to však bolo v danej chvíli ukradnuté. Bolo by jej jedno ak by zničili byt, ktorý patril mužovi zvierajúcemu jej stehno pod stolom, či nezjedli ani len štipku z jej večere. V danej chvíli chcela len aby tento večer trval večne. Aby ich smiech a pocit priateľstva, ktorý dostávala, cítila zakaždým, kedy by sa ocitla sama. Zakaždým..
„Hej Hatley!“ rozostrila zrak, keď začula svoje meno a uprela ho na Pata, priamo pred sebou. „Môžem z tých hovädzích plátkov dať trochu Aide? Keď ona tak smutne na mňa hľadí...“
Vrava okolo nich utíchla.
Na sekundu si nikto nedovolil ani len sa nadýchnuť. A potom, zrazu, sa jedálňou rozozvučal hurónsky smiech.
„Hej! Čo je?!“ nechápal Patrick, ktorý so stiahnutým obočím hľadel na ľudí okolo seba.
„Hovädzie plátky, vážne?“ smial sa Bicks.
„Peeksie, toto bolo za sto bodov,“ pridal sa Sharpie.
„Už mi niekto povie, čo sa tak rehocete?!“ doslova zúril, až sa mu jeho kučierky na hlave vyrovnali a znova skrútili.
„Teraz neviem,“ začala Ivy, „či to jedlo je také zlé, alebo vážne nemáš poňatia čo celý večer vlastne ješ.“
Patrick s pochybnosťami pozrel na svoj poloprázdny tanier.
„Kaner, vieš čo je miestnou delikatesou na Francúzskej riviére?“ opýtal sa Jonathan.
Jeho tvár sa vyrovnala, keď pochopil. „Nie, to nemyslíš -..“
„Slimáčiky, slimáky,“ zaškeril sa Bicks, na čo sa vzápätí všetci znova rozosmiali, keď Patrick znechutene odsunul od seba svoj tanier a celý ozelenel.

„V stredu odchádzate?“ otázka bola smerovaná na Ivy.
„V stredu ráno,“ súhlasil Jonathan po jej boku a ona sa na Abby len pousmiala.
„A Aidu nechávate tu?“ vyzvedal okamžite Bicks, len čo prehltol veľkú porciu zmrzliny.
„Nie, berieme ju so sebou,“ pokrútila okamžite Ivy hlavou.
„Ale veď pri nás jej bolo dobre, určite by zvládla ďalšie dva týždne bez vás,“ zapojila sa Amanda Bickellová.
„Ale neviem, či by som to ja zvládla,“ odvetila zúfalo.
„No tak ale ja ti kapustu polievať znova nebudem!“
Znova všetci zmĺkli a oči upreli na Kanea.
„Zlato, povedz mi, ako môžeš byť niekedy tak mimo?“ Amanda na neho nechápavo pozrela.
„To tie slimáky.. tie slimáky!“

***
Jemný vánok prúdiaci od jazera, ktorý sa ľahkým precítením pohrával s obrusom prestretým na záhradnom stole, len tak prehupol cez otvorené dvere terasy, až svojimi opatrnými no o to dotieravejšími dotykmi rozstrapatil dve chutné copíky blonďavých vláskov na hlávke, ktorá spokojne odpočívala opretá o jej hruď. Ivy už dávno nesledovala videá, ktoré bežali na obrazovke televízie, pred ktorou sa všetci zoskupili, ale svoju pozornosť v okamihu, ako malá Sam schúlila svoje drobné unavené telíčko v jej objatí, uprela na telefón v jej rukách. Snažila sa čo najnenápadnejšie dopísať textovú správu a ešte predtým, ako ju odoslala, pohľadom prebehla po miestnosti, až sa jej oči, ktoré počas letného obdobia nabrali zelený nádych, zastavili na ňom. Lososové tielko zakrývalo minimum a čierna šiltovka, ktorej šilt mu siahal až takmer do polky šije, ju len o niečo viac nútili k odoslaniu tých jednoduchých a tak veľavravných slov. Zahryzla si do pery a správu odoslala.

-Chcem ťa.

Kútikom oka sledovala, ako sa Jonathan, stále s úsmevom na tvári, ktorý mu vyčarovala zábavná scéna z rodinného videa, ktorú Ivy nevychovane nepostrehla, natiahol po mobil, ležiaci neďaleko neho na kuchynskom ostrovčeku, pri ktorom sedel a otvoril správu. Na tvári sa mu na sekundu usadil nechápavý výraz, no než stihol reagovať, Ivy vyťukala ďalších pár slov.

-Chcem z teba strhnúť to tričko a bozkávať každý centimeter, ktorý ukrýva.

Až keď si Jonathan prečítal ďalšiu správu, vzhliadol k svojej priateľke. Cez celú miestnosť sa prepaľovali pohľadmi a Ivy sa príjemne zabávala na tej zmesi výrazov a emócií, ktoré sa odrážali v jeho tvári.
Ruku si skryla medzi svoje stehno a opierku gauča, aby mohla pokojne, mimo bystrých očí svojej možnoraz potenciálnej svokry, odoslať pár ďalších šteklivých slov.

-Chcem aby si ma pretiahol akoby to bolo naposledy. Tu. Teraz.

Jonathanove oči sa rozšírili hneď ako dočítal posledné slovo. Pozrel na ňu.

-Viem, že ma teraz budeš nasledovať. Viem, že ma chceš.

Spiacu princeznú, ktorá za posledné tri dni k Ivy prilipla ako k svojej novej najlepšej kamarátke, opatrným pohybom, tak aby ju nezobudila, vrátila do náručia svojej maminy a s ospravedlňujúcim úsmevom a nesmelým pohľadom sa vytratila z miestnosti. Keď za sebou zatvárala odsúvateľné dvere začula, ako Jon uisťoval svojich príbuzných, že hoci síce netuší čo sa deje, dá na jej maličkosť pozor. Vlasy sa jej zaleskli v odraze slnka, keď obrátila hlavu a cez plece sledovala, ako dychtivo kráča za ňou. Nezasmiala sa. Situáciu, ktorú si vytvorila, bralo príliš vážne nie len jej telo, tak zúfalo žiadoniace po ňom, ale i jej myseľ. Adrenalín sa jej vyplavoval do krvi od okamihu ako ho vtiahla do práčovne a zabuchla za nimi dvere. Nevyriekla ani slovko. Vrhla sa na jeho krojené pery a bez rozmýšľania sa nechala zodvihnúť a posadiť na najbližšiu práčku. Mierne sa nadvihla, aby mu dopomohla k stiahnutiu jej športových šortiek z jej tela, a keď kus šatstva bezvládne visel len na jednom jej členku, ulahodene rozkročila nohy.
„Ježišikriste, ženská,“ vydýchol proti jej perám, keď i cez tenkú látku nohavičiek ucítil, aká je vzrušená.
„Štyri dni bez sexu s tebou, to dá zabrať, nemys-..“ nedokončila, keď prudko vydýchla všetok vzduch zo svojich pľúc, ako dôsledok jeho šikovných prstov uspokojujúcich jej žiadostivosť.
„Pšššt,“ tíšil ju a jej pradenie, rozliehajúce sa malou miestnosťou. Naozaj nestál o to, aby ich v tom najlepšom pristihol niekto z jeho početnej rodiny, alebo v tom horšom prípade priamo jeho mama. Samého ho vzrušovalo, keď počul jej slastný krik, no tentokrát ich malé dobrodružstvo na práčke bolo ich tajomstvom. Na tvári sa mu rozhostil namyslený úškrn, keď Ivy zaklonila hlavu a s pootvorenými ústami sa nechala unášať jeho prstami láskajúcimi jej lono.
„Ako veľmi ma chceš?“ šepol a teplý dych, ktorý ju ovial jej spôsobil husiu kožu. Znova nespokojne zamraučala, čo najtichšie no zároveň tak, aby dala dostatočne najavo ako nesúhlasí s jeho počínaním, keď ju prestal dráždiť a svojou rukou siahla do čiernych šortiek, ktoré viseli na jeho bokoch. Prudkým pohybom ich z neho stiahla a drobnou dlaňou bez váhania zovrela jeho pulzujúcu erekciu. Na sekundu však ešte ruku odtiahla, naslinila si dlaň a až tak, keď začala ten nekonečný tanec s jeho stoporenou pýchou, pozrela do tých rozšírených očí.
„Najviac ako sa len dá,“ odvetila a prsty zovrela o niečo tesnejšie. Aspoň na pár sekúnd mala Ivy v moci ona jeho a nie naopak, aspoň teraz si mohla užívať pohľad na jeho privreté oči a vzdychy, patriace len jej. Doslova sa predbiehali v tom, kto uspokojí koho. On jej mienil dať prednosť, no tým čo s ním dokázala urobiť v priebehu tak krátkeho okamihu mu veľmi nepomáhalo. Nemali veľa času, no minúty okolo nich plynuli tak rýchlo, až to nedokázali vnímať.
„Zlatooo,“ zamrmlala, „pretiahni ma, prosím.“
Nechala si odtrhnúť ruku od Jonathana a s drobnou dušičkou sledovala jeho konanie. Veľkými dlaňami ju chytil za boky a posunul o niečo bližšie k sebe a k okraju práčky. Z pomedzi pier jej uniklo šialene uspokojené zamraučanie, keď konečne do nej vnikol a ona vedela, že to nebude trvať dlho, kým obaja skončia spotení a absolútne uspokojení.  Nechala si vyhrnúť tielko nad prsia a podprsenku pod ne, a zatiaľ čo jedna jeho ruka stále spočívala na jej boku, aby si ju pridržiaval pri sebe, prsty druhej jej bolestne zovreli jednu vztýčenú bradavku.
Stále prosila o viac, fňukala a na jeho tvári sa začali objavovať kropaje potu. Nohy obtočila preto okolo jeho pása a prisunula sa ešte bližšie k nemu. Loná sa im dotýkali a i spomedzi Jonových pier unikol o niečo hlasnejší povzdych, keď týmto pohybom spôsobila, že v nej bol celý. Lakťom sa opierala o povrch práčky a druhou rukou mu prechádzala po bruchu.
„Dokonalosť,“ šepla, „moja dokonalosť,“ nechty mu zaryla do pokožky a ťahala dole, po celej dĺžke trupu. Sklonil sa k nej, náruživo ju pobozkal a jej telo prichádzalo o dostatok vzduchu zakaždým, ako prirazil. Jej vlasy tvorili okolo ich tvári spletitý chaos, dostávali sa im do úst, šteklili ich na koži. A oni ich tak urpútne ignorovali. Jemne ho uhryzla do hrany sánky, len aby zadržala vzdychy. Nezvládala to. Orgazmus, uspokojenie, on nad ňou berúc si ju celú, bolo nad jej sily. Bezvládne sa oprela o stenu za sebou a so zovretými perami nespúšťala oči z tých jeho.
Z hrude sa mu vydralo tlmený chrapot a Ivy sledovala ako na jej prudko sa dvíhajúcu hruď dopadli kvapky sladkého uspokojenia. Pootvorila ústa, keď si na ukazovák nabral trošku bielej tekutiny a priblížil sa k jej perám. Vsala prst medzi plné pery a radostne prehltla.
Jonathan sa unavene usmial a oprel si čelo o to jej. Ich telá boli tak unavené, keď sa adrenalín premenil len na tlmenú spomienku.
„Milujem ťa,“ šepol s hlbokým výdychom.
„Večer dáme druhé kolo, eh?“ zatiahla s hraným winnipegským prízvukom a zasmiala sa. Jonathan sa len šťastne usmial a pobozkal ju na vrch hlavy.

„Je všetko v poriadku?“ zastavila ich na chodbe domu Andrée. Prižmúrenými očami si premeriavala svojho prvorodeného syna a jeho priateľku, ku ktorej ešte stále prechovávala menšiu averziu.
„Áno, samozrejme,“ uvoľnene odpovedala Ivy. „Len som si potrebovala vyriešiť telefonát so správcom bytu a viete aký je Jonny, chce byť pri všetkom,“ usmiala sa a pozrela dohora, do Jonovej tváre, ktorá jej oplácala zmätený pohľad.
„Och, dobre potom, som rada, že sa nič vážne nedeje,“ obdarila ich slabým úsmevom, no jej oči stále neschádzali zo synovej tváre, ktorý sa tak všemocne snažil nerozosmiať sa.
„Inak mami,“ zvolal cez plece, keď sa minuli a oni kráčali smerom na poschodie, „myslím, že sa ti pokazila práčka. Nejako zvláštne celý čas búšila do steny, kým sme telefonovali.“
„Práčka?“ začudovala sa blondína, „Nemám pocit, že by som niečo dávala prať,“ zamračene pokrútila hlavou, no okamžite ich ubezpečila, že sa na to pôjde pozrieť.
A až keď sa za nimi zabuchli biele dvere na Jonathanovej izbe, Ivy sa z chute rozosmiala.

Priestorom Canadian Center, kolískou mládežníckeho hokeja, sa niesli nadšené pokriky malých detí, keď i toto leto ich svojou prítomnosťou poctil sám Jonathan Toews, inšpirácia a idol mnohých z nich. Sám teraz stál medzi nimi, rozdával rady, pochvaly a úsmevy, celú svoju pozornosť. Len pár minút dozadu si každý jeden z nich zaslúžil uznanlivé potľapkanie po prilbe od jednej z najväčších kanadských hviezd. Deti plné entuziazmus boli rozpŕchnuté snáď po celom ľade, či už sledujúc svoj vzor, alebo sa venujúc vlastným hrám. Avšak bol tam niekto, koho nezaujímali len Jonathanove zručnosti s hokejkou a pukom.
„To je tvoja frajerka?“ opýtal sa malý chlapec a cez klietku na prilbe pozrel dohora, na svojho veľkého idola.
Jonathan sa rozosmial. Reakcia malého drobca po jeho boku ho príjemne zaskočila, nečakal totiž, že pohľad, ktorým sledoval Ivy točiacu sa v kruhu s malým dievčatkom, bude taký očividný.
„Áno, kamarát,“ odpovedal so smiechom a chlapca znova pobúchal po prilbe.
„A máte deti?“ pýtal sa ďalej.
„Ešte nie, ešte je na to skoro,“ stále sa smial.
„A budete mať?“
„Ale si ty zvedavý!“ chytil ho pod plecia a zatočil sa s ním. Detský smiech sa rozniesol priestorom, čo upútalo Ivynu pozornosť. „Dúfam, že raz áno, kamarát,“ široko sa usmial a zakýval svojej priateľke.

„Ivy?“
„Hmm?“ zatiahla v polospánku. Sladká temnota už začínala obkolesovať jej myseľ, keď ju Jonathan oslovil. Naďalej pokojne dýchala, s očami pevne zatvorenými, ležiac na jeho hrudi, tajne dúfajúc, že pokračovať ani nebude. Po dlho dni strávenom s ukričanými nádejnými hviezdami bola vyčerpaná a na žiadne zdĺhavé rozhovory a nekonečnosti vesmíru nemala síl.
„Chcem mať s tebou deti,“ povedal potichu.
Ustrnula. Srdce jej na sekundu prestalo biť a ju obliala horúčava.
„Samozrejme, že nie hneď,“ pokračoval ďalej opatrne. „Keď skončíš školu, čo je samozrejme až o pár rokov, takže ešte máme čas. Ja len.. som chcel, aby.. si to vedela.“
Snažila sa čo najvyrovnanejšie dýchať, i keď srdce zbesilo búšilo. Dúfala však, že to Jonathan nepocíti. Nemohla reagovať. Nemohla mu zlomiť srdce, nie teraz.
„Spíš?“ začula a vzápätí pocítila ako ju pohladil po vlasoch. Ostalo ticho.
„Dobrú noc, Ivy,“ šepol.

Mierne sa pomrvila a následne znova ustrnula. Jeho dýchanie sa nezmenilo. Opatrne nadvihla jednu jeho ťažkú ruku, ktorú mala prehodenú cez trup a presunula sa na kraj postele. Keď sa Jonathan ani len nepomohol, postavila sa. Rýchlo schmatla telefón z nočného stolíka a zatvorila za sebou dvere. Prešla po dlhej chodbe, až sa ocitla v kúpeľni. Sadla si na studené kachličky, medzi vaňu a umývadlo. Zhlboka sa nadýchla, no ani len to nepomohlo. Hruď mala ako v ohni a v ústach mala sucho.
Vytočila telefónne číslo, ktoré mala ako prvé v zozname a s trasľavými rukami čakala.
Áno?“ ozval sa rozospatý hlas.
„Amanda?“ šepla roztrasene. „Si sama?“ tón jej na poslednej slabike preskočil.
Áno, Ivy, čo sa deje?“ Amanda zapla svetlo vo svojej izbe a posadila sa na širokej posteli. Veľmi rýchlo pochopila, že nočný telefonát má príčinu.
„Jon-..,“ začala, no hlas sa jej zlomil. Stíchla, zhlboka sa nadýchla a prvá veľká slza sa jej skotúľala po líci. „Jonathan chce aby som sa za neho vydala. Chce mať so mnou deti,“ vysypala rýchlo.
A?“ zasmiala sa Amanda na druhom konci linky. „Nie je to dobré?“ opýtala sa opatrnejšie.
„To, čo ti teraz poviem,“ hovorila na pokraji záchvatu plaču, „nesmieš povedať nikomu, Am, rozumieš? Nikomu,“ plakala, až strácala dych.

20 komentárov:

  1. Prvý komentar - ja sa milujem.
    Takže drahá moja, vlastne neviem kde začať.
    Ďakujem za extra dokonalú časť.
    Vážne, milujem tvoje písanie a tvoje postavy, ktoré dokážeš tak úžasne deptat.
    A ten koniec si ešte vyzeres, to mi ver :D
    Vôbec sa mi nepáči čo Ivy plánuje, vôbec sa mi to nepáči. Už teraz sa pripravujem na to, že budem mat z toho konca neskutocne depky ako zFight. Ale hneď ako som začala čítať 1.časť tak nejako som bola zmierena, že to skrátka nepadne dobre (pekne povedané), Mno vážne aby Ivi napisla Happy end? Hahaha.
    Ale nech už to bude akokolvek (prosím nech je radšej menej) tragicky koniec - budem ho milovať...
    A vieš čo je na tom najhoršie? Že som si už maximálne obľúbila Johnnyho rolu.. a to je zlému veľmi, velmi zlé...
    A čo som tým všetkým chcela povedať?
    Si proste skvelá.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lauruš, gratulujem k prvému komentáru ;)
      Nie je začo, ja som vlastne ani nevedela, že tá časť je taká dlhá, kým som ju nehodila sem a nevšimla si, že je to až desať wordovských strán :D
      Ja ich deptám?! :O faaaaaaaaaakt? :O :D
      Pche, kdeže, vy ma budete ešte milovať :-*
      Ospravedlňujem sa za všetky depresie, ktoré som ti spôsobila Fightom a spôsobím ti aj touto poviedkou :( vážne to nie je môj zámer, prisahám!
      Presne, ja a happyendy? och, to nejde dokopy ;)
      ty si si ho obľúbila? jeeej! :) čo konkrétne si si na ňom obľúbila?
      ĎAKUJEM :-*

      Odstrániť
  2. Ty si taká hnusná!!! Za toto raz zhoríš v našom treťodimenziovanom pekle! Ale za tie slimáky to predbežne odkladám na dobu neurčitú. Lebo boli fakt geniálne :'DD Ja... Ja... Ja... Momentálne lietam v dimenzii langoš, odpusť. Na tie moje bežné debilné kecy sa dnes akosi neviem zmohnúť. Odpusť, odpusť fakt!

    idz si dať slaniny; tvoja najdrahšia xoxo

    OdpovedaťOdstrániť
  3. neee .. Prosíím ona nemože spraviť to čo si myslím že spraví ! joooj veď joooooooooj ! to je také frustrujúce -_- ale pritom je to absolútne dokonalé ♥ vážne! a to ako sa k nej správa a tak :3 aaach aj ja chcem taký vzťah :/ teším sa na ďalšiu časť

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A čo myslíš, že spraví? Nože, podeľ sa so svojimi myšlienkami :)
      ďakujem! :-* správa sa k nej ako k princeznej, však? :)

      Odstrániť
  4. Toto je bezkonkurenčne jeden z najlepších príbehov .. a to som si myslela, že Fight už nič neprekoná :) naozaj klobúk dole Ivi! píšeš úžasne.
    Tak veľmi dúfam, že sa tam niečo napraví a bude z toho šťastný koniec, hoci mi je jasné, že ty máš zrejme iné plány :D žiadnemu páru som nedržala palce tak ako im :)
    Veeľmi sa teším na ďalšiu kapitolu, no a samozrejme tvoje ďalšie príbehy. xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lenka :O také niečo ani nehovor, budem sa červenať..
      ďakujem veľmi krásne, vážim si tvoje slová, veľmi...
      :-* :-* :-*

      Odstrániť
  5. Jednoznacne najlepsia cast z najlepsich...uzasne... Som rada ze tento pribeh existuje... 😊😊😊

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Nedokážem sformulovať dlhý komentár takže tak nejak v skratke.
    Éééxtra dlhá časť, čo sa mi páči, ale ten koniec? Nie,nie. Nebudem vedieť zaspať.
    Zozačiatku som mala z časti zmiešané pocity. Neviem to ale napísať slovom. Snažila som sa nejak nevnímať to ako sa Ivy cítila, lebo dnes som už kvôli knihe plakala (áno,áno, kvôli fiktívnej postave ktorú som si zamilovala). Ale potom tá večera :D Sú to proste magori :D Och, nikto by ma nechcel vidieť v momentálnom rozpoložení :D
    Teším sa na ďalšiu (koľko že ich má ešte byť? :O) a poprosím(ako niektoré predo mnou) nie tak tragický koniec aký mám v hlave.

    Lucia :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale, Lucinka, iste si vedela zaspať, niečo také ani nehovor ;)
      už iba jedna kapitola, zlatinko :(
      aký koniec máš v hlave, nože podeľ sa s ním so mnou :)
      :-*

      Odstrániť
  7. Jžš Ivy ti si taká krava, Jonnyho ľutujem, chudáčik... A ehm, asi som jediná ale nechcem aby boli spolu ��
    Alebo nech sa Hatleyová unormálni a nič kurňa nevyvedie, alebo nech od neho odíde a Jon sa stane opusteným mládencom. ����
    Mám tak zmiešané pocity...
    A ešte jednu vec vysvetli, jak to že každá časť je sakra výborná?! ����

    Ďakujem za spríjemnenie dňa a teším sa na ďalšiu časť (časti ��? )

    Diana

    A týmto komentárom som akurát vyjadrila že absolútne neviem čo píšem ... �� snaď niečo pochopíš, držím palce ��

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prečo je krava?! :O Keď nechceš aby boli spolu, prečo jej potom nadávaš?! chudina dievča... :D
      Ale Jon a opustený mládenec? Prosím ťa, hneď na druhý deň bude mať v posteli inú ;)
      Ja neviem..proste sa to stalo O:)

      Pochopila neboj sa :-*

      Odstrániť
  8. Ivii. najlepšia časť zo všetkých. Jednoducho dokonale píšes a som ti vďačná za tento príbeh ;) a už keď to má skončiť tak aspoň šťastne pre obe strany poprosim :D :)) inak tie slimaky má zabili (y) :DDD
    Lola

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi krásne za také slová! :)
      no, ako to vlastne dopadne...well, uvidíme ;)
      :-*

      Odstrániť
  9. Štastny Novy ROK!

    Priznávam, že som sa tu dlhšie neukazala, ospraveldnujem sa :D
    Ale cast je super a tesi ma, ze sa nam to zacina zamotavat. Aky len moze byt jej dovod? Vobec nic ma nenapada. Update soon! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj tebe Harlow! :)
      To nevadí, veď sa pozri na moju aktivitu :D :D
      Ty si vždy bola z tých, čo mala rada zápletky, preto ťa mám veľmi rada! :D
      Vážne ťa nič nenapadá? Hmmm... :)
      :-*

      Odstrániť
  10. Ahoj Ivanka.
    Už asi 20 minút uvažujem, či sa mi oplatí písať ti, keďže mi na komentár určite neodpíšeš, lebo predpokladám, že sa učíš. No nakoniec ho píšem, lebo začína škola a keď to neurobím dnes už nebudem mať kedy.
    V prvom rade by som asi mala povedať, že túto časť som čítala asi najdlhšie zo všetkých, ktoré si zatiaľ pridala :D Niežeby som sa sťažovala....
    Potom ti chcem povedať, že by bola časť dokonalá, keby som v každom piatok riadku nemusela čítať, ako Ivy plánuje podraziť svoju životnú lásku. A toto si dovolím podotknúť ešte raz: ŽIVOTNÚ LÁSKU!!!!! Pretože ak správne rátam, čaká nás už iba jedna časť a podľa toho ako si to ukončila...... nevidím to moc ružovo.
    ALE! Dovoľ mi pripomenúť ti, ako to v dnešnom svete chodí :D Dobre? ŠŤASTNÉ KONCE SA DEJÚ! Nežijeme síce v rozprávke, ale dnešná doba je už iná... Niekedy musíme niečo obetovať pre toho druhého, čo by rozhodne mala urobiť aj Ivy. Pretože si neviem predstaviť, že ho opustí. Po tom, čo mu povedala, že si ho vezme. Beriem na vedomie za akých podmienok mu to povedala, ale aj tak.
    Slečna by si mala uvedomiť, že svet sa netočí len okolo jej sna. A že práve vďaka nemu príde o niečo omnoho cennejšie. Len toľko.
    Mnoho šťastia pri skúškach :) Predpokladám, že konca IL sa dočkáme až niekedy vo februári :) Dovtedy ti radím prehodnoť koniec :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Domi.
      Som rada, že si sa k tomu komentáru nakoniec odhodlala, predsa len, vieš čo so mnou narobil..
      Čítala si ju tak dlho preto, že bola taká dlhá? :D
      Určite si uvedomuješ, že celý ten príbeh je v podstate písaný z jej pohľadu. A ja jednoducho nie som z tých, ktoré citové rozpoloženie danej postavy neopisujú. Možno to neviem práve najlepšie a mnohokrát to vôbec nenapíšem tak, akoby som chcela, ale jednoducho musím vyjadriť, čo ten človek prežíva. Takže, ospravedlňujem sa za každý piaty riadok deptania O:)
      Myslíš...myslíš, že je to jej životná láska? A čo ona? Je aj ona jeho životnou láskou?.. Je to naozaj tak, že láska hory prenáša?
      Vieš o tom, že si jediná... ktorá videla tú hlbokú podstatu, ktorú som sa touto časťou snažila vyjadriť? Možno si to všimol ešte niekto iný, no nikto na to nereagoval. Preto si tvoj komentár vážim o niečo viac ako tie ostatné..
      Ale.. myslel tú otázku aj Jonathan vážne? Nebol to len popud hormónov tak ako pri Ivynej odpovedi?
      Ale my si musíme rovnako uvedomiť, že ten sen mala skôr ako mala Jonathana. Ten sen ju držal pri živote v ťažkom období, ten sen spôsobil, že sa dostala tak ďaleko, ako je. Myslíš, že by bolo správne zahodiť ho len kvôli nemu? Veď čo ak by jej o pár mesiacov/rokov spravil to, čo spravil Lindsey po troch rokoch vzťahu?

      ĎAKUJEM!!! :-*

      Odstrániť