Načo by sa človek učil na skúšky, nie?
PS. aby ste pochopili časové osy.. vždy keď budete vidieť v texte *** znamená to, že časová os sa nám posunula o nejaký čas dopredu.. ak len jednu hviezdičku alebo nejaký iný znak, znamená to, že je to ten istý deň len o pár hodín neskôr :) (to isté platí ak tam nebude nič)
Zelený
satén jej priliehal na telo ako druhá koža. Hoci látka bola jemná na dotyk
a tak ľahká, až mala Ivy pocit, že je nahá, krásne šaty na ramienka mali
i drobnú chybičku. Nepríjemne sa jej lepili na stehná. S pohárom
šampanského postávala po Jonathanovom boku a čo najnenápadnejšie sa
snažila si zakaždým odlepiť lesklú látku od tela. Zhlboka sa nadýchla a prevrátila
očami, keď si prekrížila nohy a satén sa nechcene odlepil od jednej jej
nohy a prilepil na druhú. Vzápätí sa však musela široko usmiať, pretože
k nim smeroval vysoký muž, ktorého výraz predbehol i Jonathanove
slová o tom, aký je nesmierne uznávaný v Národnej hokejovej lige.
Potichu sledovala ako si jej priateľ potriasol rukou s mužom v na
prvý pohľad drahom obleku a následne počúvajúc ich rozhovor. Cítila sa ako
piate koleso na voze. No musela to absolvovať. Kvôli nemu. Zatiaľ čo Jonathan
s postarším mužom rozoberali témy točiace sa len okolo ich živobytia, Ivy
znudene hľadela do zeme. Nebolo to tým, že by sa nudila. Skôr išlo
o pocit, že ak by nestála po boku jedného z najúspešnejších kapitánov
súčasnosti, takejto akcie by sa nikdy nezúčastnila. Srdce sa jej nepríjemne
otriaslo, keď si pomyslela, že toto môže byť a pravdepodobne aj je, prvá
a posledná slávnostná recepcia, na ktorej sa s Jonnym ukázala. Znova
sa usmiala, keď jej muž v obleku venoval svoju chvíľkovú pozornosť
a s naučeným prívetivým výrazom v tvári zaželal pekný zvyšok
večera.
„Už som
ti povedal, že v tých šatách vyzeráš úžasne?“ zašepkal jej do ucha, keď
očami ešte stále sledovala postavu v čiernom žiariacom obleku vzdiaľujúcu
sa od nich.
„Už
najmenej trikrát,“ otočila sa späť k nemu, nechajúc sa pritiahnuť ešte
bližšie k jeho telu. „Ale nabudúce by som bola radšej, ak by si mi oznámil
dopredu, že sa mi chystáš kúpiť šaty.“
Ak nejaké nabudúce ešte bude, pomyslela si a ju pichlo v hrdle.
„Nepáčia
sa ti?“ prekvapene šepol.
„To
nie,“ vyvrátila okamžite jeho domnienku. „Len sa v nich necítim práve
najpohodlnejšie. Ale sú krásne a nič to nemení na tom, že som ti za ne
vďačná,“ usmiala sa a pobozkala ho na líce.
„Vyzerá
to tak, že sa so mnou znova chystajú robiť rozhovor,“ začal Jonathan, keď sa od
neho odtiahla. „Poď so mnou,“ už sa ju chystal potiahnuť za ruku, keď ho
prerušila.
„Choď
sám, ja ťa počkám tu,“ začala. „Toto je o tebe Jonny,“ dodala a on
vedel, že nehovorí len o médiách bažiacich po rozhovore s ním.
Nechal
ju stáť pri veľkom okne, ku ktorému sa okamžite odvrátila len čo bol od nej
vzdialený pár metrov, skrývajúc nevďačné slzy, derúce sa nielen z očí, ale
i samotnej hĺbky jej srdca.
Znova
odvrátil zrak z cestnej komunikácie pred sebou a pozrel na ňu. Odkedy
nastúpila do auta, neodtŕhala pohľad od scenérie za oknom, tak rýchlo sa
meniacej. Chcel niečo povedať. Niečo, čím by ju rozveselil, znova počul ten
smiech, do ktorého sa tak bezhlavo zamiloval. No nič mu nenapadalo. Ako večerná
recepcia pokračovala a blížila sa ku svojmu koncu, Jonathan mal pocit, že
ten nápad, vziať so sebou svoju priateľku nebol práve najlepší. Ale i ona
musela pochopiť, že vzťahom, do ktorého sa spolu s ním vrhla, na seba
stiahla nejednu reprezentatívnu povinnosť. Ale na druhej strane, istým spôsobom ju
i chápal. Ivy sa nikdy nejavila ako typ, ktorý sa rád pretŕčal na
verejnosti a neraz mu to dala i najavo. A tak im obom neostávalo
nič iné, len sa zhodnúť na kompromisoch.
„Chceš
ísť ešte niekam?“ opýtal sa, hoci odpoveď vedel už dávno predtým, len aby videl
jej krásne oči.
„Nie,
nie,“ pokrútila hlavou, „len ma odvez domov, prosím,“ šepla, keď sa k nemu
natočila. „Som dosť unavená,“ slabý úsmev preťal jej ustaranú tvár.
Zodvihol
ruku z riadiacej páky a prstami jej odhrnul vlasy z tváre.
V tlmenom svetle tmavé vlasy zasadil za jej drobné uško, keď ju následne
pohladil po líci. Keď sa úplne intuitívne oprela lícom o jeho dlaň,
opatrne sa usmial.
Bola
nádherná, prebleslo mu mysľou.
A len
jeho.
A on
pre ňu spraví čokoľvek.
Stiahol
ruku z jej tváre a znova sa naplno venujúc riadeniu, pridal plyn.
„Milujem
ťa,“ povedal potichu, so silnou potrebou utvrdiť sa, že niečo nie je
v poriadku. Keď sa Ivy smutne pousmiala a venovala mu len jemný bozk
na rozlúčku, jeho srdce zovrela vo svojej moci ťažoba. Jeho intuícia nesklamala.
„Dobrú
noc, Jonny,“ jej teplý dych ho pošteklil na tvári, keď sa odtiahla
a rýchlo vystúpila.
Doma si
okamžite sadol za notebook, pohodlne si rozopol vrchné gombíky na bielej košeli
a bez zaváhania vyťukal stránku dovolenkového rezortu.
***
„Čo je
to?“ zamračila sa na obálku, ktorú jej strčil do rúk hneď po tom, ako si
objednali. Drobná reštaurácia zašitá v zákutí jednej z množstva
chicagských ulíc bola v pravé poludnie takmer preplnená, no viac
pozornosti ako čašník im nevenoval nik.
„Otvor
to,“ so širokým úsmevom a nezbednými iskierkami v očiach odpovedal.
Ruky mal prekrížené na stole a Ivy by si dovolila tvrdiť, že sa až
nadvihol zo stoličky od nadšenia, keď videl, ako začala obálku opatrne otvárať.
Panovalo medzi nimi ticho narúšané len šušťaním papiera, keď si Ivy zahryzla do
pery a nad jej hnedými očami sa stiahlo tenké obočie do jednej línie. Oči
jej behali po drobných písmenkách, zatiaľ čo sa mozog snažil spracovať
prichádzajúce informácie.
„Francúzska
riviéra?“ zreničky sa jej okamžite rozšírili.
„Odlietame
o dva dni,“ s úsmevom prikývol.
„My
ideme do Európy?“ sánka jej padla a do očí sa jej tlačili slzy šťastia.
Jonathan,
so zubami zarytými do vlastnej spodnej pery, prikývol.
„Jonny!“
zvýskla od radosti, vyskočila na rovné nohy a skôr než sa Jonathan stihol
nazdať, Ivy sa mu zavesila okolo krku. Ani jedného z nich netrápilo, že
Ivy pri prejave svojich emócií prevrátila džbán vody, ktorá teraz prúdom
stekala po stole na dlážku, alebo že na seba nechcene pritiahli pozornosť
ostatných návštevníkov podniku.
Bolo im
to jedno, pretože boli šťastní.
Spolu.
Sami
dvaja.
Aspoň
pre tento krát.
„A
nieže zo mňa stihne spraviť babičku, kým tu nebudeme,“ výstražne vystrčila
ukazovák a zašermovala ním Bryanovi pred očami. „Vidím ako sa ten váš
fešák okolo nej obšmieta!“
Amanda
sa po boku svojho manžela rozosmiala, zatiaľ čo on svojho obľúbeného Kvietočka
ubezpečoval, že jej krásavica Aida, sa bude mať u nich počas jej
a Jonathanovej dvojtýždňovej neprítomnosti viac než dobre.
„Ale
vidím Tazer, že aj ty si si tu našiel spoločníka,“ podrypol svojho kapitána
Bicks. Jonathan zodvihol zrak od hnedého psíka, ku ktorému si ľahol na dlážku
a pozrel priamo na svoju priateľku.
„Myslíš,
že by sme si mohli zaobstarať ešte jedného?“ opýtal sa a znova pozrel do čiernych očí, ktoré na neho zo zeme tak
oddane hľadeli.
Ivy
neodpovedala. Nechcela. Nemohla.
„O tom
sa budete baviť, keď sa vrátite,“ ozvala sa okamžite drobná blondína, „teraz
bežte, nieže zmeškáte lietadlo!“ súrila ich a Ivy hneď aj uväznila
v objatí.
„Ešte raz,
ďakujem,“ usmiala sa na manželov, keď ruka v ruke opúšťali ich dom
a Ivy vyronila i pár drobných sĺz, keď začula, ako Aida na rozlúčku
nešťastne zabrechala.
„Si
šťastná?“ opýtal sa opatrne a jej ruku nespúšťal z tej svojej.
„Naozaj
sa ma to pýtaš?“ kútiky úst sa jej roztiahli do širokánskeho úsmevu, keď slzy
smútku boli dávno zažehnanou spomienkou.
„Si
krásna, keď si šťastná,“ neodolal a zložil jej kompliment, ktorý mal na
jazyku zakaždým, ako ju videl usmievať sa.
„Tak
potom som krásna kvôli tebe?“ zamýšľala sa nahlas.
„Krásna,
šťastná a hlavne moja,“ jej ruku si prehodil cez rameno, aby nepadla, keď
jej rukou podrazil kolená a rýchlym pohybom si ju vyhodil do náručia.
Zvuky rušnej premávky narúšal hlasný smiech mladých zaľúbencov, ktorí aspoň na
chvíľu prestali vnímať, že nie každá rozprávka má šťastný koniec.
***
Horúce slnečné lúče sa svojimi ostrými zúbkami zahrýzali do mladého
tela dievčiny, ktoré sedelo na okraji bazéna, kde sa každý jeden jej pohyb
odrážal v krásnej a temer ničím nerušenej hladine azúrovej vody,
a po jej tele; pomedzi prsia natlačené v pritesnom vrchnom diele
plaviek, ktoré si Jonathan vzal do hlavy, že ju donúti si kúpiť za každú cenu,
vraj, aby mu každý závidel, po rukách a cez ploché bruško, jej stekali
kropaje potu, zatiaľ čo ona vírila vodu v blízkosti miesta kde sedela
svojimi nohami. Jej hnedé oči za slnečnými okuliarmi pozorne sledovali osobu
plávajúcu smerom k nej a tým dokončiac už piatu sériu plávacej
techniky, rovnako, ako to robila každá jedna žena v blízkosti hotelového
bazénu, no len ona sa mohla spokojne usmiať, keď doplával až k nej
a svoje pevné ramená obmotal okolo jej bokov, zatiaľ čo si hlavu zložil na
jej rozpálené stehná. Uvedomovala si všetky tie pohľady. Pohŕdali ňou. Jej to
bolo jedno. Ona videla len jeden, ten čierny a priam až oddaný pohľad.
„Poď do
vody,“ zatiahol nevinne a oči musel prižmúriť, keď pozrel hore, do jej
tváre a ostré slnko ho na okamih oslepilo.
Ivy so
stiahnutými perami do tenkej linky zavrtela hlavou. Za uplynulé dni, ktoré
strávili v nádhernom Marseille, sa od nej Jonathan nepohol. Robil všetko,
čo Ivy vyslovila, že chcela robiť, ale i to, čo vysloviť odmietala. Brával
ju po obhliadkach mesta, do drahých reštaurácií, či na ranný beh po vyľudnenej
pláži, keď sledovali brieždenie najjasnejšej hviezdy vo vesmíre
v spoločnom objatí. Každú minútu ich dovolenky ju prekvapoval. Svojim
správaním, každým neočakávaným bozkom, či objatím, každým plánom, ktorý pre
nich vymýšľal. Ako napríklad včera, keď sedeli v reštaurácií a Ivy sa
rozplývala nad tým, že by sa raz chcela naučiť variť francúzske špeciality.
Jonathan sa ospravedlnil a Ivy s myšlienkou, že odišiel na toaletu,
naďalej pokojne popíjala biele víno, netušiac, že o pár desiatok minút
bude stáť po boku šéfkuchára najvychýrenejšej reštaurácie na Francúzskej
riviére a sledovať, ako sa pripravujú miestne delikatesy.
Robil
pre ňu všetko a ona s pocitom, že sa mu chystá zlomiť srdce, si to
užívala.
Bola
sebecká mrcha, ktorá sa zamilovala v nesprávnu dobu.
„Odkedy
sme tu, ešte si nebola vo vode. Poď, inak si budem myslieť, že nevieš plávať,“
podpichol ju a široký úsmev sa usadil na jeho tvári.
„Bola
som v mori,“ poopravila ho, no pri jeho posledných slovách zahanbene
odvrátila zrak.
„Ale
neplávala si,“ dodal. Chytil ju za ruky a skôr než stihla zaprotestovať,
stiahol k sebe do vody.
„Nie,
Jonny..,“ bránila sa.
„Naozaj
nevieš plávať?“ ruky mal stále na jej bokoch i pod vodou, keď sa opatrne
zasmial.
„Nemôžem
predsa vedieť všetko, bola by som príliš dokonalá, nemyslíš?“ drgla do neho
a vzápätí si povzdychla. „Naučíš ma?“ opýtala sa opatrne. Anjelsky sa
usmial a pobozkal ju.
„Poď,“
ťahal ju za sebou do hlbšej vody, uvedomujúc si, že všetko čo miluje je len
v jeho rukách.
„Koľko
má rokov?“ s prižmúrenými očami pozerala do zelenej tváre exotického zvieraťa,
obávajúc sa čo i len pohnúť, aby sa jašter v jej rukách neprebudil.
„Rok,“
odvetil chlapec silným britským prízvukom a naďalej pohyboval nohami
visiacimi z vysokej stoličky, na ktorej sedel.
„A
koľko sa priemerne dožívajú?“ opýtala sa ďalšiu zvedavú otázku a pozrela
ponad svoje ruky pevne zvierajúce zeleného chameleóna. Malý ryšavý chlapec na
ňu upieral svoje veľké oči spoza okuliarov a ak by bola Ivy v jeho
veku, bola si istá, že by na ňu skúšal nejaké svoje školské nemravné praktiky.
Priam mu to až sršalo zo svetlých očísk.
„Neviem,“
pokrčil chlapec plecami. „Ale ak by si bola moja frajerka, mohol by som ti ho
nechať.“
Ivy
nevedela, či smiech, ktorý v nej mládenec svojou poznámkou vyvolal má
nechať uniknúť spomedzi pier alebo ho radšej zadržať v sebe. Našťastie,
zhodou okolností, sa dvere na nemalej miestnosti, ktorá mala pravdepodobne
slúžiť ako nejaká oddychová miestnosť, sa otvorili dvere a dovnútra
vstúpil Jonathan. Široko sa usmial, keď Ivy zbadal sedieť presne na rovnakom
mieste, na akom ju pred hodinou nechal a z pravej ruky si stiahol
golfovú rukavicu. Spokojne sa nechala pobozkať na líce, zatiaľ čo drobec oproti
nej zamračene zazeral po Jonathanovom počínaní.
„To je
tvoj frajer?“ opýtal sa nepríjemne chlapec. Jonathan prekvapene pozrel
z chlapca na Ivy a tá len pokrútila hlavou.
„Áno,“
vydýchla a postavila sa zo stoličky. Ešte stále spiaceho chameleóna
vrátila späť do rúk svojmu majiteľovi, následne mu postrapiac rovnako sfarbené
vlasy, ako mala ona sama.
„A on
má chameleóna?“ nepríjemne sa opýtal, keď Ivy prešla k Jonnymu
a preplietla si s ním prsty.
„Nie,“
priznala nevoľky, „ale aspoň nekradne cudzie frajerky,“ vyplazila na neho jazyk
a rýchlo potiahla Jonnyho, aby golfový rezort opustili čo najskôr.
„Nový
nápadník?“ opýtal sa so smiechom, keď boli ďaleko od dotieravých modrých očí.
„Očividne,“
prevrátila očami. „A to som sa zaujímala len o to zaujímavé zviera!“
nešťastne rozhodila rukami.
„Takže
aj pri mne si sa zaujímala len o hokej?“ podpichol ju.
„Presne!“
prikývla rozhodne. „Úplne si ma odhalil.“
„Ja
síce nekradnem frajerky, ale dovolím si povedať, že to robíš ty,“ čapol ju po
zadku.
„Ako
keby ti to vadilo,“ rovnako ako na nádejného nápadníka pred pár minútami,
i na Jona urazene vyplazila jazyk. Skôr ako mu stihla ujsť, schmatol ju za
ruku a potiahol k sebe. Narazila do jeho pevnej hrude a ich
tváre boli príliš blízko pri sebe.
„Schovaj
ten jazyk, lebo o neho prídeš,“ vydýchol a v okamihu ju
i náruživo pobozkal. „A teraz poď,“ vyslovil bez dychu, ktorý mu totálne
ukradla jeho priateľka, „mám pre teba prekvapenie.“
„Ak ma
mieniš zobrať na ďalší nudný šport, ako tento tvoj golf,“ rukou pokynula
k jeho športovému outfitu, „tak to rovno vzdaj.“
„Ticho
ženská, ešte nevieš, čo ťa čaká,“ zvodne na ňu žmurkol a s rukou
spokojne položenou na jej zadku, kráčali späť do hotela, bok po boku.
Karhavo
na neho pozrela.
„Čo som
ti hovorila o kupovaní šiat?“ zamrmlala, no jej prsty naďalej prechádzali
po čipkovanom povrchu.
„Tieto
boli posledné, sľubujem,“ zasmial sa odo dverí. „A úprimne, kupoval som ich len
preto, že sa teším, ako ich dnes v noci z teba strhnem,“ lačne si
olizol plné pery, až sa Ivy začervenala. „A teraz sa bež obliecť,“ hlavou
pokynul k šatám a spodnej bielizni uložených na rozľahlej posteli,
„čaká nás vzrušujúca noc,“ dodal šeptom. Ivy z jeho slov naskákali
zimomriavky na celom tele.
Krúživými
pohybmi prechádzala štetcom po sypkom obsahu pudrenky, až si nakoniec vzdychla
a matný púder naniesla na svoju tvár. Vlasy dokonale zopnuté v hrubom
vrkoči jej prevísali cez ľavé plece, zatiaľ čo ona dokončievala posledné
detaily na svojom výzore. Kútikom oka postrehla v odraze veľkého zrkadla
pred ktorým stála pohyb. Odvrátila zrak od svojej tváre, ktorej už nemohla
pomôcť ani ďalšia vrstva kozmetických prípravkov a upriamila ho na
Jonathana. Čierne tričko s V-čkovým výstrihom mu priliehalo k trupu
a ak by Ivy nebola zvyknutá ten pohľad zočiť temer každý deň, vedela, že
by poľahky stratila dych. Pristúpil k nej zozadu a prehnanou
opatrnosťou, aby náhodou nepokazil jej dokonalý účes, či nepokrčil čierne šaty
obopínajúce telo, ktoré zbožňoval, jej obmotal ruky okolo pása a bradu si
položil na jej voľné plece.
„Dnes
je to polroka,“ zamrmlal potichu, hľadiac jej do očí vďaka odrazu
v zrkadle.
„Polroka?“
mierne sa zamračila, uvažujúc na čo presne naráža.
„Polroka,
čo som pochopil, že voziť ťa každý večer domov zo zimáku je celkom fajn nápad,“
jeho brada sa jej zabárala do ramena zakaždým, ako prehovoril. „Keď som sa
rozhodol, že radšej pôjdem na druhý koniec Chi-townu, akoby som sa mal vrátiť
domov k svojej expriateľke.“
Ivy
mlčala. Uvedomovala si, že to nie je koniec, že to nie je všetko, čo chce
Jonathan povedať. Obočie sa mu stiahlo a jeho hlas bol mierne roztrasený,
keď sa vystrel a chytil ju za ruky. Ivy sa nechala otočiť čelom
k nemu, keď oči nespúšťala z jeho tváre.
„Správal
som sa ako totálny chuj, ja viem,“ priznal a na jej tvári sa mihol drobný
úsmev. „Popravde, chcel som ťa len pretiahnúť. Ale dávno predtým, ako sa mi to
podarilo,“ hovoril naďalej, aj keď jej drobná dlaň dopadla na jeho rameno a on
sa opatrne zasmial na chabom pokuse ublížiť mu, „som zistil, že radšej budem
hodiny sedieť na prednom sedadle a zhovárať sa s tebou, ako si
s tebou užívať na tom zadnom. Dala si tomu všetkému zmysel, vieš?“ opýtal
sa. „Tomu prečo sa tešiť na tréningy. Prečo začať znova vyhrávať. Dala si tvár tomu citu, o ktorom som
doteraz len počúval a klamne si namýšľal, že ho prechovávam
k Lindsey. No to, čo som k nej cítil, sa ani zďaleka nepribližuje k tomu,
čo cítim k tebe. Je to síce len krátka doba, čo sme spolu,“ hovoril
naďalej a Ivy cítila ako jej každé jeho slovo láme srdce. „Ale to, čím sme
si všetkým prešli... To, koľko krát som ti ublížil a ty si sa napriek tomu
vždy vrátila, ja..“ zasekol sa mu hlas a Ivy vedela, že nie je jediná,
ktorá premáha slzy.
„Milujem
ťa,“ povedala za neho. Jonathan konečne odtrhol zrak od ich spletených rúk
a pozrel na Ivy. „A áno, správal si sa ako totálny chuj,“ prikývla so
smiechom, keď sa jej veľká slza prekotúľala cez okraj dokonale nalíčeného oka.
„Toľkokrát som mala chuť ti napluť do ksichtu a jednoducho ťa zniesť
z povrchu zemského, až som prišla na to, že je to z čistej vášne
a nie nenávisti,“ mumlala do jeho širokej hrude. „A čo z toho
vyplýva?“ odtiahla sa aby mu mohla hľadieť do tváre. „Že aj keď si egoistický chuj,
ktorý nedokáže prehrávať a až príliš miluje výzvy, si ten, ktorého chcem. Pred polrokom, včera,
dnes, o mesiac, o dva roky. A na to nikdy nezabúdaj, dobre?“ do
hlasu sa jej vkrádal z strach, keď si uvedomila, že sa s ním začína
lúčiť. No dnes nie, dnes ešte nemôže,
ešte je priskoro, nútila samú seba nerozplakať sa a nepovedať mu
všetko.
„Nikdy,
ak budeš stále po mojom boku. Ak budeš tá, ku ktorej sa budem vracať domov.
A ja viem, že budeš,“ ruky obmotal okolo jej útlych pliec a pobozkal
ju na vrch hlavy.
A ona
sa tak veľmi premáhala, aby to slovko kiežby,
ktoré sa tak veľmi dralo z jej úst, nikdy nevyslovila nahlas.
Štyri
mochitá.
Štyri
mochitá a šesť tequil trvalo, kým nastal ten okamih.
Okamih,
keď sa Jonathan naklonil k svojej priateľke a snažiac sa prekričať
hluk, ktorý ich obkolesoval, jej podal návrh. Spočiatku na neho len neveriacky
hľadela, no potom, po pár sekundách premýšľania, položila svoj poloprázdny
pohár na bar a zoskočila zo stoličky. Jeho pohľad sledoval dlhé nohy
končiace ako chutná krivka zadku pod čipkovanou látkou, keď sa od neho
vzďaľovala a prechádzala k tanečnému parketu. Dosť ďaleko na to, aby
mohol kedykoľvek prísť k nej, no blízko na to, aby videl každý jeden jej
pohyb, sa mu otočila späť tvárou. Stiahla si z ryšavých vlasov gumičku,
rozstrapatila si ich a poddala sa.
S rukou
zapletenou do vlastných vlasov a privretými očami pohybovala bokmi, akoby
svet patril len jej. Ťažké basy ovládali jej povoľné telo a ona sa nimi
nechala viesť. Zakaždým ako očami znova zablúdila k Jonathanovi sediacemu
na svojom mieste pri bare, si zahryzla do pery. Provokovala ho. Tak, ako chcel.
Alkohol
jej bezbožne prúdil krvou a zbavoval ju akejkoľvek ostýchavosti. Toto by
nikdy triezva neurobila. Nie pred nimi všetkými. Toto patrilo len za dvere
Jonathanovej spálne, keď sa stávala ženou bez zábran. Mierne sa skrčila
v kolenách a rukou si prešla od špičky nohy ukrytej v čiernej
lodičke, cez stehno až po lem šiat, ktorý nebadane povytiahla o niečo
vyššie. Znova zaklonila hlavu a zatvorila oči. Na tvári sa jej usadil
spokojný úsmev, keď pocítila, ako jej niekto priložil ruky na zvodné krivky
bokov. Vedela, že to nie je Jonathan. A taktiež vedela, aká bude jeho
reakcia, keď uvidí, že sa spoločnej súhre tiel s neznámym nebráni.
Netrvalo
dlho a reakcia sa dostavila. Kútikom oka, keď tvár natočila
k neznámemu spoločníkovi, zbadala, ako Jonathan položil na bar prázdny
pohárik a postavil sa. Široko sa usmiala. Možno to bolo postojom jej
milenca, možno neznámy spoločník vycítil z reči jej tela, že je čas odísť
a tak pár sekúnd Ivy postávala sama uprostred tanečného parketu, kým ju
znova oblapili okolo pása pevné ruky. Stiahla mu z hlavy čiernu šiltovku
a sama si ju nasadila. Šilt si stiahla nízko do očí
a k Jonathanovmu pevnému telu, ktoré pre ňu bolo ako ten najväčší
hriech, sa pritisla chrbtom. Smiech preťal ich súkromnú bublinu, keď sa obaja
prehli a ona sa zadočkom dostala presne tam, kam chcela. Jeho nezbedné
ruky putovali po celom jej tele, keď sa zvodné basy zmocnili oboch ich tiel. Cítila
ho všade. Jeho vôňu, dotyk, hlas, ktorý jej šepkal všetky tie veci, ktoré
s ňou mal v pláne.
„Povedz
čo chceš, aby som ti robil,“ začula a jej nohy zdreveneli. Pocítila, ako
jej rukou vošiel pod lem šiat a ona mimovoľne vydýchla so zatvorenými
očami, keď jeho dotyk ucítila vo svojom lone. Nevnímala. Nechcela vnímať.
A predsa. Predsa si uvedomovala, že ich dokonalú bublinu niečo narúša.
Otvorila oči a posledný krát zamraučala pod Jonathanovými dotykmi, keď sa
mu vytrhla zo zovretia a vykročila preč. Prstami držala šilt čiapky stiahnutý
do svojej tváre, keď sa predierala pomedzi opojených ľudí, vediac, že on je
tam, v jej pätách.
Keď ju
schmatol za voľnú ruku a obrátil k sebe, jej pery sa okamžite prisali
na jeho pokožku na krku. Zvodne ho hrýzla na pulzujúcej žile a zanechávala
stopy, ktoré si nemohol dovoliť spôsobiť nik iný, ako ona.
„Nie tu
a nie teraz,“ povedala, keď sa prehrýzla až k jeho uchu
a pozrela mu do očí. Pochopil.
Je čas
vrátiť sa na hotel.
Taxikárovi
okamžite podal bankovku do rúk a plynulou francúzštinou mu nadiktoval
adresu hotela. Viac Ivy z ich krátkeho rozhovoru nerozumela.
A popravde, ani ju nezaujímal. Jediné čo v tej chvíli chcela bolo,
aby sa mohla dotýkať toho tela, ktoré ju zakaždým dostávalo do kolien. Nohy
mala prehodené krížom cez tie Jonathanove a ich tváre, hoci sa
nebozkávali, sa od seba neodtŕhali. Dlhým nechtom zavadila o lem výstrihu
jeho trička a potiahla ho čo najviac. Keď sa jej vyšmyklo spod nechtu,
pokračovala ďalej, nižšie a nižšie. Cítila každý obrys jeho svalov
a jej dych sa zrýchlil. Prešla po pracke opasku a spod šiltu uprela
svoje rozšírené oči do jeho tváre. Stále opojená sladkým alkoholom preberajúcim
kontrolu nad všetkými jej činmi, sa vrhla na jeho pery v rovnakej chvíli,
ako mu rukou siahla do rozkroku. Jazyky sa im plietli, zuby značkovali
teritórium úst toho druhého a jej dlaň sa nedokázala nabažiť veľkosti,
ktorú zvierala.
Nepamätala
si ako sa dostali z taxíka, tobôž nie cestu výťahom.
Precitla
až keď ju priklincoval o stenu ich apartmánu. Dych si kradli a jej
šaty dlho na jej tele nevydržali. Zvuk trhajúcej látky ju ani na sekundu
neodtrhol od jeho pier. Čas bežal tak rýchlo, ich telá boli príliš zohraté na
to, aby sa zaťažovali s romantickou neohrabanosťou či so zbytočnými
otázkami.
Strčila
do neho a Jonathan padol do postele. Obnažená hruď priam nútila jej pery
k tomu, aby každý jeden centimeter po jej dĺžke ochutnali. Bozkávala ho
všade, zatiaľ čo on sa kochal výhľadom na jej prsia tak bolestne uväznené
v čipkovanej podprsenke. Posadil sa a skôr, ako Ivy stihla úplne
z Jonathana stiahnuť nohavice, už ležala pod ním. Z chute sa
zasmiala, keď videla, aký bol sám nedočkavý. Ako veľmi bažil po tom, aby
z nej mohol strhnúť i posledný kúsok šatstva a ukradnúť si ju
pre seba tak, ako to dokázal len on. Nechávala si oplácať bozky na brušku,
podbrušku i samotnom lone. Teplota v spálni závratne stúpala, keď
s rozkošou naplnenými vzdychmi rozkročila o niečo viac nohy
a jej hruď sa nadvihla. Drobnými prstami zvierala prikrývku pod sebou, keď
vybuchujúci kaleidoskop emócií ovládal celé jej telo.
Pritlačila
svoju nahú hruď o tú jeho, keď sa posadil a jej hlava klesla dozadu.
Držal ju za zadok, pár centimetrov nad sebou, aby mal dokonalú moc nad súhrou
ich tiel. Jej hlas prechádzal do slastných výšin a on sa snažil stále viac
a viac. Sklonil hlavu a vsal medzi pery jednu jej bolesťou pulzujúcu
bradavku, keď Ivy strácala dych.
Bral si
ju celú. Každá jedna krivka, každý povzdych, patrili len jemu.
„Jonny!“
vykríkla a vzápätí zamraučala, že chce viac. Zvalil ju pod seba a s novo
nadobudnutou polohou prirazil o niečo drsnejšie. Stále mraučala, stále
žobronila a on šalel. Z nej, z toho ako sa veľmi snažil oddialiť
moment, keď vybuchne, len aby počul tie vzrušujúce slová, vychádzajúce
z pier, ktoré tak sladko chutili.
Privádzala
ho do šialenstva, k impozantnej satisfakcií, keď jeho vlastné vzdychy
prerušil hlasný výkrik a ona schmatla jeho ruku. Z celej sily mu
drtila prsty vo svojej malej rúčke, keď ju svojimi pohybmi odprevádzal do
výšin, na miesto, kde nebude trvať dlho a sa ocitne i on sám.
Neprestal prirážať, práve naopak, snažil sa predĺžiť jej niekoľkonásobný
orgazmus, no ani jeho telo to už nezvládalo.
„Vydaj
sa za mňa,“ povedal v sladkom kŕči. „Počuješ?“ prirazil posledný krát. „Vydáš
sa za mňa?!“ naliehal.
„Áno,“ povedala bez dychu, keď v miestnosti
doznievali jej hlasné výkriky žobroniace o viac. Jej hruď klesla od
vyčerpania späť na matrac a Jonathan sa nechal unášať.
Avšak skôr
ako si stihol uvedomiť čo sa deje, Ivy precitla a znova strčiac to
spoteného hrudníka, prinútila Jonathana si ľahnúť. Nezaháľala, nemárnila ani
jednou sekundou, keď si kľakla medzi jeho nohy a s vystrčeným
zadočkom, na ktorom sa ešte stále črtali červené odtlačky Jonathanovej dlane,
obalila svoje plné pery okolo jeho penisu.
„Ivy
ne-..“ snažil sa protestovať, no zradil ho vlastný hlas. Sala s ľahkosťou,
užívajúc si, ako Jonathan jej počinmi prichádzal o slová. Netrvalo dlho,
kým sa jej ústa naplnili slanou tekutinou, ktorú uspokojene prehltla a až
tak sa posunula na úroveň čiernych očí, ktoré sledovali každý jeden jej pohyb.
„Vieš
o tom, že si mi vykĺbila malíček?“ opýtal sa ju skôr, ako si stihla ľahnúť
vedľa neho.
„Prosím?“
prekvapene na neho vytreštila oči.
„Keď si
ma chytila za ruku počas svojho orgazmu,“ vysvetľoval horľavo, no stále
s úsmevom. „Držala si mi ju tak silno, že si mi vykĺbila malíček.“
„Prepáč,“
zatiahla zahanbene, keď si tvár skryla na jeho pleci, dúfajúc, že jej
superhrdinská sila nadobudnutá počas najväčšieho uspokojenia bude dostatočným
rozptýlením od otázky, ku ktorej sa už nikdy nechcela vracať.
***
Obrátila
posledný kúsok pražiacej sa večere na panvici a až tak si dovolila vypnúť
sporák. Pes nespokojne zamľaskal pri jej nohách, no Ivy sa smutnými očami
svojho domáceho miláčika presvedčiť nenechala.
„Aida,
zabudni,“ obrátila sa k stolu a misu so šalátom položila na vyleštenú
plochu. „Toto skúšaj na Jonathana, nie na mňa,“ až keď sa uistila, že stôl je
prestretý tak, ako sa patrí a všetko je na svojom mieste, pohľad uprela na
psa vedľa seba, ktorý využíval tak dobre známu techniku všemohúcej moci svojich
smutných očí.
„Čo má
na mňa skúšať?“ ozvalo sa z haly a Aida nebola jediná, ktorá so
širokým úsmevom okamžite vybehla privítať majiteľa bytu. Bez rozmyslenia sa
vrhla Jonathanovi okolo krku a tvár si zavŕtala medzi jeho plece
a krk. Nevidela ho jeden deň, no i ten jej pripadal ako večnosť. Hoci
vedela, že večnosť ešte len príde...
„To som
ti až tak chýbal?“ zasmial sa, keď sa ho držala ako kliešť a on s ňou
zavesenou na sebe prešiel až do kuchyne. Vyložil ju na kuchynskú linku
a postavil sa medzi jej oddelené kolená. „Hmm?“ zatiahol, zatiaľ čo jej
padnutú ofinu zastrčil za ucho. Prstom jej prešiel po veľkých perách, ktoré sa
pod jeho dotykom pootvorili. Nestihla odpovedať. Dlaň priložil na jej krk
a pritiahol si ju k sebe. Lačne ju bozkával, keď jeho voľná ruka
prechádzala po jej vystretom chrbte. Držal ju za kríže, vo vlastnom väzení,
z ktorého by nemohla ujsť ani keby chcela.
„Jonny,“
rukami sa zaprela do jeho pŕs, len aby sa mohla aspoň na pár milimetrov
odtiahnuť. „Prestaň,“ mrmlala so sklopeným zrakom.
„Prečo?“
znova sa zasmial. „Myslel som, že som ti chýbal.“
„Chýbal,“
súhlasila nevoľky, „ale nemienim si to s tebou rozdávať na kuchynskej
linke, na ktorej som práve dovarila večeru pre hostí, ktorí, mimochodom, prídu
každú chvíľu. Takže sa zmizni prezliecť, dnes sme za slušných hostiteľov,“
dodala bez dychu. Spod mihalníc na neho pozrela. Ruky mal stále na jej krku
a chrbte, keď svoj ostrý pohľad nespúšťal z jej očí. Postrehol to
zaváhanie? Netušila. Nechcela. Vďačne si však vydýchla, keď ju už len zľahka
pobozkal, zo zeme vzal športovú tašku a vykročil do spálne. Ruky jej
klesli pozdĺž tela, keď pohľad obrátila v strop. Razom mala pocit, že
všetko bude oveľa ťažšie, než si myslela.
Podala
džbán vody svojej spolusediacej naľavo a s úsmevom sa obrátila
k osobe, ktorá ju oslovila. Odpovedala na otázky, smiala sa ak to bolo za
potreby, bola hostiteľkou a priateľkou, ku ktorej Jonathan vzhliadal
s pýchou v očiach. No všetko čo sa dialo v priestrannom
apartmáne akoby išlo okolo nej. Jej myšlienky boli rozlietané len jedným smerom
a úsmev, ktorý rozdávala, neprichádzal práve od srdca. Pretože ono bilo
tak mocne, až kradlo všetky jej sily. Každou sekundou, každým smiechom, ktorý
sa rozniesol miestnosťou si Ivy uvedomovala, že je koniec. Posledný krát sedí
pri stole s ľuďmi, ktorí jej za tak krátku dobu dali to, čo nikdy predtým
nemala.
Pozrela
pred seba, na Amandu s Patrickom, ktorí sa naťahovali o misu so
šalátom, akoby boli malé deti a do očí sa jej nahrnuli slzy. Jej pozornosť
okamžite však upútal Bryan, ktorý si od svojej manželky vyslúžil jednu pozaucho
za to, že ponad stôl hodil Sharpiemu soľničku. Abby po boku svojho manžela len
prevrátila očami a s ospravedlňujúcim sa úsmevom pozrela na Ivy. Tej
to však bolo v danej chvíli ukradnuté. Bolo by jej jedno ak by zničili
byt, ktorý patril mužovi zvierajúcemu jej stehno pod stolom, či nezjedli ani
len štipku z jej večere. V danej chvíli chcela len aby tento večer
trval večne. Aby ich smiech a pocit priateľstva, ktorý dostávala, cítila
zakaždým, kedy by sa ocitla sama. Zakaždým..
„Hej
Hatley!“ rozostrila zrak, keď začula svoje meno a uprela ho na Pata,
priamo pred sebou. „Môžem z tých hovädzích plátkov dať trochu Aide? Keď
ona tak smutne na mňa hľadí...“
Vrava
okolo nich utíchla.
Na
sekundu si nikto nedovolil ani len sa nadýchnuť. A potom, zrazu, sa
jedálňou rozozvučal hurónsky smiech.
„Hej!
Čo je?!“ nechápal Patrick, ktorý so stiahnutým obočím hľadel na ľudí okolo
seba.
„Hovädzie
plátky, vážne?“ smial sa Bicks.
„Peeksie,
toto bolo za sto bodov,“ pridal sa Sharpie.
„Už mi
niekto povie, čo sa tak rehocete?!“ doslova zúril, až sa mu jeho kučierky na
hlave vyrovnali a znova skrútili.
„Teraz
neviem,“ začala Ivy, „či to jedlo je také zlé, alebo vážne nemáš poňatia čo
celý večer vlastne ješ.“
Patrick
s pochybnosťami pozrel na svoj poloprázdny tanier.
„Kaner,
vieš čo je miestnou delikatesou na Francúzskej riviére?“ opýtal sa Jonathan.
Jeho
tvár sa vyrovnala, keď pochopil. „Nie, to nemyslíš -..“
„Slimáčiky,
slimáky,“ zaškeril sa Bicks, na čo sa vzápätí všetci znova rozosmiali, keď
Patrick znechutene odsunul od seba svoj tanier a celý ozelenel.
„V
stredu odchádzate?“ otázka bola smerovaná na Ivy.
„V
stredu ráno,“ súhlasil Jonathan po jej boku a ona sa na Abby len
pousmiala.
„A Aidu
nechávate tu?“ vyzvedal okamžite Bicks, len čo prehltol veľkú porciu zmrzliny.
„Nie,
berieme ju so sebou,“ pokrútila okamžite Ivy hlavou.
„Ale
veď pri nás jej bolo dobre, určite by zvládla ďalšie dva týždne bez vás,“
zapojila sa Amanda Bickellová.
„Ale
neviem, či by som to ja zvládla,“ odvetila zúfalo.
„No tak
ale ja ti kapustu polievať znova nebudem!“
Znova
všetci zmĺkli a oči upreli na Kanea.
„Zlato,
povedz mi, ako môžeš byť niekedy tak mimo?“ Amanda na neho nechápavo pozrela.
„To tie
slimáky.. tie slimáky!“
***
Jemný
vánok prúdiaci od jazera, ktorý sa ľahkým precítením pohrával s obrusom
prestretým na záhradnom stole, len tak prehupol cez otvorené dvere terasy, až
svojimi opatrnými no o to dotieravejšími dotykmi rozstrapatil dve chutné
copíky blonďavých vláskov na hlávke, ktorá spokojne odpočívala opretá
o jej hruď. Ivy už dávno nesledovala videá, ktoré bežali na obrazovke
televízie, pred ktorou sa všetci zoskupili, ale svoju pozornosť v okamihu,
ako malá Sam schúlila svoje drobné unavené telíčko v jej objatí, uprela na
telefón v jej rukách. Snažila sa čo najnenápadnejšie dopísať textovú
správu a ešte predtým, ako ju odoslala, pohľadom prebehla po miestnosti,
až sa jej oči, ktoré počas letného obdobia nabrali zelený nádych, zastavili na
ňom. Lososové tielko zakrývalo minimum a čierna šiltovka, ktorej šilt mu
siahal až takmer do polky šije, ju len o niečo viac nútili
k odoslaniu tých jednoduchých a tak veľavravných slov. Zahryzla si do
pery a správu odoslala.
-Chcem ťa.
Kútikom
oka sledovala, ako sa Jonathan, stále s úsmevom na tvári, ktorý mu
vyčarovala zábavná scéna z rodinného videa, ktorú Ivy nevychovane
nepostrehla, natiahol po mobil, ležiaci neďaleko neho na kuchynskom ostrovčeku,
pri ktorom sedel a otvoril správu. Na tvári sa mu na sekundu usadil
nechápavý výraz, no než stihol reagovať, Ivy vyťukala ďalších pár slov.
-Chcem z teba strhnúť to tričko
a bozkávať každý centimeter, ktorý ukrýva.
Až keď
si Jonathan prečítal ďalšiu správu, vzhliadol k svojej priateľke. Cez celú
miestnosť sa prepaľovali pohľadmi a Ivy sa príjemne zabávala na tej zmesi
výrazov a emócií, ktoré sa odrážali v jeho tvári.
Ruku si
skryla medzi svoje stehno a opierku gauča, aby mohla pokojne, mimo
bystrých očí svojej možnoraz potenciálnej
svokry, odoslať pár ďalších šteklivých slov.
-Chcem aby si ma pretiahol akoby to bolo
naposledy. Tu. Teraz.
Jonathanove
oči sa rozšírili hneď ako dočítal posledné slovo. Pozrel na ňu.
-Viem, že ma teraz budeš nasledovať. Viem, že ma
chceš.
Spiacu
princeznú, ktorá za posledné tri dni k Ivy prilipla ako k svojej novej
najlepšej kamarátke, opatrným pohybom, tak aby ju nezobudila, vrátila do
náručia svojej maminy a s ospravedlňujúcim úsmevom a nesmelým
pohľadom sa vytratila z miestnosti. Keď za sebou zatvárala odsúvateľné
dvere začula, ako Jon uisťoval svojich príbuzných, že hoci síce netuší čo sa
deje, dá na jej maličkosť pozor. Vlasy sa jej zaleskli v odraze slnka, keď
obrátila hlavu a cez plece sledovala, ako dychtivo kráča za ňou.
Nezasmiala sa. Situáciu, ktorú si vytvorila, bralo príliš vážne nie len jej
telo, tak zúfalo žiadoniace po ňom, ale i jej myseľ. Adrenalín sa jej
vyplavoval do krvi od okamihu ako ho vtiahla do práčovne a zabuchla za
nimi dvere. Nevyriekla ani slovko. Vrhla sa na jeho krojené pery a bez
rozmýšľania sa nechala zodvihnúť a posadiť na najbližšiu práčku. Mierne sa
nadvihla, aby mu dopomohla k stiahnutiu jej športových šortiek z jej
tela, a keď kus šatstva bezvládne visel len na jednom jej členku,
ulahodene rozkročila nohy.
„Ježišikriste,
ženská,“ vydýchol proti jej perám, keď i cez tenkú látku nohavičiek
ucítil, aká je vzrušená.
„Štyri
dni bez sexu s tebou, to dá zabrať, nemys-..“ nedokončila, keď prudko
vydýchla všetok vzduch zo svojich pľúc, ako dôsledok jeho šikovných prstov
uspokojujúcich jej žiadostivosť.
„Pšššt,“
tíšil ju a jej pradenie, rozliehajúce sa malou miestnosťou. Naozaj nestál
o to, aby ich v tom najlepšom pristihol niekto z jeho početnej
rodiny, alebo v tom horšom prípade priamo jeho mama. Samého ho vzrušovalo,
keď počul jej slastný krik, no tentokrát ich malé dobrodružstvo na práčke bolo
ich tajomstvom. Na tvári sa mu rozhostil namyslený úškrn, keď Ivy zaklonila
hlavu a s pootvorenými ústami sa nechala unášať jeho prstami
láskajúcimi jej lono.
„Ako
veľmi ma chceš?“ šepol a teplý dych, ktorý ju ovial jej spôsobil husiu
kožu. Znova nespokojne zamraučala, čo najtichšie no zároveň tak, aby dala
dostatočne najavo ako nesúhlasí s jeho počínaním, keď ju prestal dráždiť
a svojou rukou siahla do čiernych šortiek, ktoré viseli na jeho bokoch.
Prudkým pohybom ich z neho stiahla a drobnou dlaňou bez váhania
zovrela jeho pulzujúcu erekciu. Na sekundu však ešte ruku odtiahla, naslinila
si dlaň a až tak, keď začala ten nekonečný tanec s jeho stoporenou
pýchou, pozrela do tých rozšírených očí.
„Najviac
ako sa len dá,“ odvetila a prsty zovrela o niečo tesnejšie. Aspoň na
pár sekúnd mala Ivy v moci ona jeho a nie naopak, aspoň teraz si
mohla užívať pohľad na jeho privreté oči a vzdychy, patriace len jej.
Doslova sa predbiehali v tom, kto uspokojí koho. On jej mienil dať
prednosť, no tým čo s ním dokázala urobiť v priebehu tak krátkeho
okamihu mu veľmi nepomáhalo. Nemali veľa času, no minúty okolo nich plynuli tak
rýchlo, až to nedokázali vnímať.
„Zlatooo,“
zamrmlala, „pretiahni ma, prosím.“
Nechala
si odtrhnúť ruku od Jonathana a s drobnou dušičkou sledovala jeho
konanie. Veľkými dlaňami ju chytil za boky a posunul o niečo bližšie
k sebe a k okraju práčky. Z pomedzi pier jej uniklo šialene
uspokojené zamraučanie, keď konečne do nej vnikol a ona vedela, že to
nebude trvať dlho, kým obaja skončia spotení a absolútne uspokojení. Nechala si vyhrnúť tielko nad prsia
a podprsenku pod ne, a zatiaľ čo jedna jeho ruka stále spočívala na
jej boku, aby si ju pridržiaval pri sebe, prsty druhej jej bolestne zovreli
jednu vztýčenú bradavku.
Stále
prosila o viac, fňukala a na jeho tvári sa začali objavovať kropaje
potu. Nohy obtočila preto okolo jeho pása a prisunula sa ešte bližšie
k nemu. Loná sa im dotýkali a i spomedzi Jonových pier unikol
o niečo hlasnejší povzdych, keď týmto pohybom spôsobila, že v nej bol
celý. Lakťom sa opierala o povrch práčky a druhou rukou mu
prechádzala po bruchu.
„Dokonalosť,“
šepla, „moja dokonalosť,“ nechty mu zaryla do pokožky a ťahala dole, po
celej dĺžke trupu. Sklonil sa k nej, náruživo ju pobozkal a jej telo
prichádzalo o dostatok vzduchu zakaždým, ako prirazil. Jej vlasy tvorili
okolo ich tvári spletitý chaos, dostávali sa im do úst, šteklili ich na koži.
A oni ich tak urpútne ignorovali. Jemne ho uhryzla do hrany sánky, len aby
zadržala vzdychy. Nezvládala to. Orgazmus, uspokojenie, on nad ňou berúc si ju
celú, bolo nad jej sily. Bezvládne sa oprela o stenu za sebou a so
zovretými perami nespúšťala oči z tých jeho.
Z hrude
sa mu vydralo tlmený chrapot a Ivy sledovala ako na jej prudko sa
dvíhajúcu hruď dopadli kvapky sladkého uspokojenia. Pootvorila ústa, keď si na
ukazovák nabral trošku bielej tekutiny a priblížil sa k jej perám.
Vsala prst medzi plné pery a radostne prehltla.
Jonathan
sa unavene usmial a oprel si čelo o to jej. Ich telá boli tak
unavené, keď sa adrenalín premenil len na tlmenú spomienku.
„Milujem
ťa,“ šepol s hlbokým výdychom.
„Večer
dáme druhé kolo, eh?“ zatiahla s hraným winnipegským prízvukom
a zasmiala sa. Jonathan sa len šťastne usmial a pobozkal ju na vrch
hlavy.
„Je
všetko v poriadku?“ zastavila ich na chodbe domu Andrée. Prižmúrenými
očami si premeriavala svojho prvorodeného syna a jeho priateľku, ku ktorej
ešte stále prechovávala menšiu averziu.
„Áno,
samozrejme,“ uvoľnene odpovedala Ivy. „Len som si potrebovala vyriešiť
telefonát so správcom bytu a viete aký je Jonny, chce byť pri všetkom,“
usmiala sa a pozrela dohora, do Jonovej tváre, ktorá jej oplácala zmätený
pohľad.
„Och,
dobre potom, som rada, že sa nič vážne nedeje,“ obdarila ich slabým úsmevom, no
jej oči stále neschádzali zo synovej tváre, ktorý sa tak všemocne snažil
nerozosmiať sa.
„Inak
mami,“ zvolal cez plece, keď sa minuli a oni kráčali smerom na poschodie,
„myslím, že sa ti pokazila práčka. Nejako zvláštne celý čas búšila do steny,
kým sme telefonovali.“
„Práčka?“
začudovala sa blondína, „Nemám pocit, že by som niečo dávala prať,“ zamračene
pokrútila hlavou, no okamžite ich ubezpečila, že sa na to pôjde pozrieť.
A až
keď sa za nimi zabuchli biele dvere na Jonathanovej izbe, Ivy sa z chute
rozosmiala.
Priestorom
Canadian Center, kolískou mládežníckeho hokeja, sa niesli nadšené pokriky malých
detí, keď i toto leto ich svojou prítomnosťou poctil sám Jonathan Toews,
inšpirácia a idol mnohých z nich. Sám teraz stál medzi nimi, rozdával
rady, pochvaly a úsmevy, celú svoju pozornosť. Len pár minút dozadu si
každý jeden z nich zaslúžil uznanlivé potľapkanie po prilbe od jednej z najväčších
kanadských hviezd. Deti plné entuziazmus boli rozpŕchnuté snáď po celom ľade,
či už sledujúc svoj vzor, alebo sa venujúc vlastným hrám. Avšak bol tam niekto,
koho nezaujímali len Jonathanove zručnosti s hokejkou a pukom.
„To je
tvoja frajerka?“ opýtal sa malý chlapec a cez klietku na prilbe pozrel
dohora, na svojho veľkého idola.
Jonathan
sa rozosmial. Reakcia malého drobca po jeho boku ho príjemne zaskočila, nečakal
totiž, že pohľad, ktorým sledoval Ivy točiacu sa v kruhu s malým dievčatkom,
bude taký očividný.
„Áno,
kamarát,“ odpovedal so smiechom a chlapca znova pobúchal po prilbe.
„A máte
deti?“ pýtal sa ďalej.
„Ešte
nie, ešte je na to skoro,“ stále sa smial.
„A
budete mať?“
„Ale si
ty zvedavý!“ chytil ho pod plecia a zatočil sa s ním. Detský smiech
sa rozniesol priestorom, čo upútalo Ivynu pozornosť. „Dúfam, že raz áno,
kamarát,“ široko sa usmial a zakýval svojej priateľke.
„Ivy?“
„Hmm?“
zatiahla v polospánku. Sladká temnota už začínala obkolesovať jej myseľ,
keď ju Jonathan oslovil. Naďalej pokojne dýchala, s očami pevne
zatvorenými, ležiac na jeho hrudi, tajne dúfajúc, že pokračovať ani nebude. Po dlho
dni strávenom s ukričanými nádejnými hviezdami bola vyčerpaná a na žiadne
zdĺhavé rozhovory a nekonečnosti vesmíru nemala síl.
„Chcem
mať s tebou deti,“ povedal potichu.
Ustrnula.
Srdce jej na sekundu prestalo biť a ju obliala horúčava.
„Samozrejme,
že nie hneď,“ pokračoval ďalej opatrne. „Keď skončíš školu, čo je samozrejme až
o pár rokov, takže ešte máme čas. Ja len.. som chcel, aby.. si to vedela.“
Snažila
sa čo najvyrovnanejšie dýchať, i keď srdce zbesilo búšilo. Dúfala však, že
to Jonathan nepocíti. Nemohla reagovať. Nemohla mu zlomiť srdce, nie teraz.
„Spíš?“
začula a vzápätí pocítila ako ju pohladil po vlasoch. Ostalo ticho.
„Dobrú
noc, Ivy,“ šepol.
Mierne sa
pomrvila a následne znova ustrnula. Jeho dýchanie sa nezmenilo. Opatrne nadvihla
jednu jeho ťažkú ruku, ktorú mala prehodenú cez trup a presunula sa na
kraj postele. Keď sa Jonathan ani len nepomohol, postavila sa. Rýchlo schmatla
telefón z nočného stolíka a zatvorila za sebou dvere. Prešla po dlhej
chodbe, až sa ocitla v kúpeľni. Sadla si na studené kachličky, medzi vaňu
a umývadlo. Zhlboka sa nadýchla, no ani len to nepomohlo. Hruď mala ako v ohni
a v ústach mala sucho.
Vytočila
telefónne číslo, ktoré mala ako prvé v zozname a s trasľavými rukami
čakala.
„Áno?“
ozval sa rozospatý hlas.
„Amanda?“
šepla roztrasene. „Si sama?“ tón jej na poslednej slabike preskočil.
„Áno,
Ivy, čo sa deje?“ Amanda zapla svetlo vo svojej izbe a posadila sa na
širokej posteli. Veľmi rýchlo pochopila, že nočný telefonát má príčinu.
„Jon-..,“
začala, no hlas sa jej zlomil. Stíchla, zhlboka sa nadýchla a prvá veľká
slza sa jej skotúľala po líci. „Jonathan chce aby som sa za neho vydala. Chce mať
so mnou deti,“ vysypala rýchlo.
„A?“
zasmiala sa Amanda na druhom konci linky. „Nie je to dobré?“ opýtala sa
opatrnejšie.
„To, čo
ti teraz poviem,“ hovorila na pokraji záchvatu plaču, „nesmieš povedať nikomu,
Am, rozumieš? Nikomu,“ plakala, až strácala dych.
Prvý komentar - ja sa milujem.
OdpovedaťOdstrániťTakže drahá moja, vlastne neviem kde začať.
Ďakujem za extra dokonalú časť.
Vážne, milujem tvoje písanie a tvoje postavy, ktoré dokážeš tak úžasne deptat.
A ten koniec si ešte vyzeres, to mi ver :D
Vôbec sa mi nepáči čo Ivy plánuje, vôbec sa mi to nepáči. Už teraz sa pripravujem na to, že budem mat z toho konca neskutocne depky ako zFight. Ale hneď ako som začala čítať 1.časť tak nejako som bola zmierena, že to skrátka nepadne dobre (pekne povedané), Mno vážne aby Ivi napisla Happy end? Hahaha.
Ale nech už to bude akokolvek (prosím nech je radšej menej) tragicky koniec - budem ho milovať...
A vieš čo je na tom najhoršie? Že som si už maximálne obľúbila Johnnyho rolu.. a to je zlému veľmi, velmi zlé...
A čo som tým všetkým chcela povedať?
Si proste skvelá.
Lauruš, gratulujem k prvému komentáru ;)
OdstrániťNie je začo, ja som vlastne ani nevedela, že tá časť je taká dlhá, kým som ju nehodila sem a nevšimla si, že je to až desať wordovských strán :D
Ja ich deptám?! :O faaaaaaaaaakt? :O :D
Pche, kdeže, vy ma budete ešte milovať :-*
Ospravedlňujem sa za všetky depresie, ktoré som ti spôsobila Fightom a spôsobím ti aj touto poviedkou :( vážne to nie je môj zámer, prisahám!
Presne, ja a happyendy? och, to nejde dokopy ;)
ty si si ho obľúbila? jeeej! :) čo konkrétne si si na ňom obľúbila?
ĎAKUJEM :-*
Ty si taká hnusná!!! Za toto raz zhoríš v našom treťodimenziovanom pekle! Ale za tie slimáky to predbežne odkladám na dobu neurčitú. Lebo boli fakt geniálne :'DD Ja... Ja... Ja... Momentálne lietam v dimenzii langoš, odpusť. Na tie moje bežné debilné kecy sa dnes akosi neviem zmohnúť. Odpusť, odpusť fakt!
OdpovedaťOdstrániťidz si dať slaniny; tvoja najdrahšia xoxo
Nechcem ja už slaninu.
Odstrániť:-*
neee .. Prosíím ona nemože spraviť to čo si myslím že spraví ! joooj veď joooooooooj ! to je také frustrujúce -_- ale pritom je to absolútne dokonalé ♥ vážne! a to ako sa k nej správa a tak :3 aaach aj ja chcem taký vzťah :/ teším sa na ďalšiu časť
OdpovedaťOdstrániťA čo myslíš, že spraví? Nože, podeľ sa so svojimi myšlienkami :)
Odstrániťďakujem! :-* správa sa k nej ako k princeznej, však? :)
Toto je bezkonkurenčne jeden z najlepších príbehov .. a to som si myslela, že Fight už nič neprekoná :) naozaj klobúk dole Ivi! píšeš úžasne.
OdpovedaťOdstrániťTak veľmi dúfam, že sa tam niečo napraví a bude z toho šťastný koniec, hoci mi je jasné, že ty máš zrejme iné plány :D žiadnemu páru som nedržala palce tak ako im :)
Veeľmi sa teším na ďalšiu kapitolu, no a samozrejme tvoje ďalšie príbehy. xx
Lenka :O také niečo ani nehovor, budem sa červenať..
Odstrániťďakujem veľmi krásne, vážim si tvoje slová, veľmi...
:-* :-* :-*
Jednoznacne najlepsia cast z najlepsich...uzasne... Som rada ze tento pribeh existuje... 😊😊😊
OdpovedaťOdstrániťĎAKUJEM!
OdstrániťNedokážem sformulovať dlhý komentár takže tak nejak v skratke.
OdpovedaťOdstrániťÉééxtra dlhá časť, čo sa mi páči, ale ten koniec? Nie,nie. Nebudem vedieť zaspať.
Zozačiatku som mala z časti zmiešané pocity. Neviem to ale napísať slovom. Snažila som sa nejak nevnímať to ako sa Ivy cítila, lebo dnes som už kvôli knihe plakala (áno,áno, kvôli fiktívnej postave ktorú som si zamilovala). Ale potom tá večera :D Sú to proste magori :D Och, nikto by ma nechcel vidieť v momentálnom rozpoložení :D
Teším sa na ďalšiu (koľko že ich má ešte byť? :O) a poprosím(ako niektoré predo mnou) nie tak tragický koniec aký mám v hlave.
Lucia :))
Ale, Lucinka, iste si vedela zaspať, niečo také ani nehovor ;)
Odstrániťuž iba jedna kapitola, zlatinko :(
aký koniec máš v hlave, nože podeľ sa s ním so mnou :)
:-*
Jžš Ivy ti si taká krava, Jonnyho ľutujem, chudáčik... A ehm, asi som jediná ale nechcem aby boli spolu ��
OdpovedaťOdstrániťAlebo nech sa Hatleyová unormálni a nič kurňa nevyvedie, alebo nech od neho odíde a Jon sa stane opusteným mládencom. ����
Mám tak zmiešané pocity...
A ešte jednu vec vysvetli, jak to že každá časť je sakra výborná?! ����
Ďakujem za spríjemnenie dňa a teším sa na ďalšiu časť (časti ��? )
Diana
A týmto komentárom som akurát vyjadrila že absolútne neviem čo píšem ... �� snaď niečo pochopíš, držím palce ��
Prečo je krava?! :O Keď nechceš aby boli spolu, prečo jej potom nadávaš?! chudina dievča... :D
OdstrániťAle Jon a opustený mládenec? Prosím ťa, hneď na druhý deň bude mať v posteli inú ;)
Ja neviem..proste sa to stalo O:)
Pochopila neboj sa :-*
Ivii. najlepšia časť zo všetkých. Jednoducho dokonale píšes a som ti vďačná za tento príbeh ;) a už keď to má skončiť tak aspoň šťastne pre obe strany poprosim :D :)) inak tie slimaky má zabili (y) :DDD
OdpovedaťOdstrániťLola
ďakujem veľmi krásne za také slová! :)
Odstrániťno, ako to vlastne dopadne...well, uvidíme ;)
:-*
Štastny Novy ROK!
OdpovedaťOdstrániťPriznávam, že som sa tu dlhšie neukazala, ospraveldnujem sa :D
Ale cast je super a tesi ma, ze sa nam to zacina zamotavat. Aky len moze byt jej dovod? Vobec nic ma nenapada. Update soon! :)
Aj tebe Harlow! :)
OdstrániťTo nevadí, veď sa pozri na moju aktivitu :D :D
Ty si vždy bola z tých, čo mala rada zápletky, preto ťa mám veľmi rada! :D
Vážne ťa nič nenapadá? Hmmm... :)
:-*
Ahoj Ivanka.
OdpovedaťOdstrániťUž asi 20 minút uvažujem, či sa mi oplatí písať ti, keďže mi na komentár určite neodpíšeš, lebo predpokladám, že sa učíš. No nakoniec ho píšem, lebo začína škola a keď to neurobím dnes už nebudem mať kedy.
V prvom rade by som asi mala povedať, že túto časť som čítala asi najdlhšie zo všetkých, ktoré si zatiaľ pridala :D Niežeby som sa sťažovala....
Potom ti chcem povedať, že by bola časť dokonalá, keby som v každom piatok riadku nemusela čítať, ako Ivy plánuje podraziť svoju životnú lásku. A toto si dovolím podotknúť ešte raz: ŽIVOTNÚ LÁSKU!!!!! Pretože ak správne rátam, čaká nás už iba jedna časť a podľa toho ako si to ukončila...... nevidím to moc ružovo.
ALE! Dovoľ mi pripomenúť ti, ako to v dnešnom svete chodí :D Dobre? ŠŤASTNÉ KONCE SA DEJÚ! Nežijeme síce v rozprávke, ale dnešná doba je už iná... Niekedy musíme niečo obetovať pre toho druhého, čo by rozhodne mala urobiť aj Ivy. Pretože si neviem predstaviť, že ho opustí. Po tom, čo mu povedala, že si ho vezme. Beriem na vedomie za akých podmienok mu to povedala, ale aj tak.
Slečna by si mala uvedomiť, že svet sa netočí len okolo jej sna. A že práve vďaka nemu príde o niečo omnoho cennejšie. Len toľko.
Mnoho šťastia pri skúškach :) Predpokladám, že konca IL sa dočkáme až niekedy vo februári :) Dovtedy ti radím prehodnoť koniec :D
Ahoj Domi.
OdstrániťSom rada, že si sa k tomu komentáru nakoniec odhodlala, predsa len, vieš čo so mnou narobil..
Čítala si ju tak dlho preto, že bola taká dlhá? :D
Určite si uvedomuješ, že celý ten príbeh je v podstate písaný z jej pohľadu. A ja jednoducho nie som z tých, ktoré citové rozpoloženie danej postavy neopisujú. Možno to neviem práve najlepšie a mnohokrát to vôbec nenapíšem tak, akoby som chcela, ale jednoducho musím vyjadriť, čo ten človek prežíva. Takže, ospravedlňujem sa za každý piaty riadok deptania O:)
Myslíš...myslíš, že je to jej životná láska? A čo ona? Je aj ona jeho životnou láskou?.. Je to naozaj tak, že láska hory prenáša?
Vieš o tom, že si jediná... ktorá videla tú hlbokú podstatu, ktorú som sa touto časťou snažila vyjadriť? Možno si to všimol ešte niekto iný, no nikto na to nereagoval. Preto si tvoj komentár vážim o niečo viac ako tie ostatné..
Ale.. myslel tú otázku aj Jonathan vážne? Nebol to len popud hormónov tak ako pri Ivynej odpovedi?
Ale my si musíme rovnako uvedomiť, že ten sen mala skôr ako mala Jonathana. Ten sen ju držal pri živote v ťažkom období, ten sen spôsobil, že sa dostala tak ďaleko, ako je. Myslíš, že by bolo správne zahodiť ho len kvôli nemu? Veď čo ak by jej o pár mesiacov/rokov spravil to, čo spravil Lindsey po troch rokoch vzťahu?
ĎAKUJEM!!! :-*