The Fox Affair I.

September

„Ešte pôjdeme do Mac-u,“ zavelila. Jediným Tylerovým šťastím bolo, že mal šilt čiapky stiahnutý hlboko do tváre. Veril tomu, že inak by za svoje prevrátenie očami dostal od mladšej sestry taškou po hlave.

„Už sme toho pochodili dosť, nemyslíš?“ hneď ako dokončil otázku si uvedomil, že sa opýtal hlúposť. Nakupovať s mladšou sestrou bolo pre neho horšie ako týždeň maródovať.

„A ešte toho veľa pochodiť aj môžeme,“ odreptala, keď vošli do ďalšieho obchodu. „Nezabúdaj,  že to máš za to, že som za teba musela žehliť, že si pretiahol Candace ďalšiu kamarátku.“

Tyler zaškrípal zubami a voľky-nevoľky dal svojej najmladšej sestre za pravdu. Takmer celé leto strávil doma, v Toronte, čo sa samozrejme nezaobišlo bez zopár party, kde mu takpovediac padla sánka, v momente keď zistil, že kamarátky jeho prostrednej sestry už niesu tie malé dievčatká, ako keď odchádzal do Ameriky. Potmehúdsky úsmev mu neschádzal z tváre, keď neprítomne stál v uličke medzi regálmi s kozmetikou a pred jeho očami behali spomienky na jednu z tých krátkych júlových nocí. Po jednej vášnivej spomienke však nasledovala ďalšia, už menej vzrušujúca. Neznášal keď videl svoje sestry plakať, o to viac, ak plakali kvôli nemu. A tak musel uznať, že sa správal ako totálny vôl a kamarátkam svojich sestier sa pri najbližšej návšteve domova bude radšej oblúkom vyhýbať.

Poškrabal si strnisko a vrátil sa do reality, uvedomujúc si, že stratil z dohľadu Cassidy. Zamračil sa a hundrajúc popod nos, že posledné čo by potreboval je byť videný medzi ženskými gebuzinami, sa začal obzerať okolo seba.

„Cass?“ vyšiel spoza rohu a zvolal potichu, akoby sa bál, že bude pristihnutý. Blondínka na konci uličky však nereagovala. Nemala Cassidy náhodu tmavší sveter? Nebol si istý, preto vykročil smerom k nej. „Cassidy?“ zvolal znova, pristúpiac už takmer k nízkej osobe.

„Stratil si priateľku?“ opýtala sa spevavým tónom a zrak nespúšťala z nejakej tubičky, ktorej obsah Tyler nedokázal identifikovať. Široko sa usmial, ruky si zasadil hlboko do vreciek nohavíc a rýchlo sa snažil vymyslieť čo najbrilantnejšiu odpoveď. Nechcel pôsobiť ako totálny zúfalec, ale do začiatku sezóny zostávali ešte necelé dva týždne a on potreboval nejaké rozptýlenie od počiatočnej predzápasovej nervozity. A nová slečna na zoznámenie nebola nikdy zlá. Tyler si však očividne neuvedomil, že nad odpoveďou, ktorá by ho mohla spasiť od chýbajúcich posteľových hrátok, premýšľa dlhšie ako pôvodne zamýšľal, pretože slečna po jeho boku odvrátila pozornosť od makeupu v rukách a netrpezlivo na neho pozrela.

A Tyler stratil aj tú poslednú niť myšlienok, ktorá mu prechádzala mysľou. Bezslovne hľadel do tých najmodrejších očí aké kedy videl. Nevnímal, že stojí uprostred obchodu s luxusnou kozmetikou, že mu mladšia sestra zmizla a možno sa už v obchode ani nenachádza a že priam až neslušne zíza neznámej žene do očí. 

„Tyler!“ niekto ho schmatol za ruku a tá magnetická sila ho razom pustila. Zavrel ústa, o ktorých ani nevedel, že ich má otvorené a pozrel vedľa seba na sestru. „Čo zízaš ako postihnutý, poď platiť,“ zavelila Cassidy. „Ospravedlňujem sa za neho, tie otrasy mozgu sa raz museli prejaviť,“ usmiala sa ešte na blondínku a ťahala brata za sebou. Tyler nechápal čo sa stalo. Strčil sestre do rúk kreditku a pozrel sa cez plece. Chcel sa uistiť, či sa mu to len nesnívalo. Či tá nízka blondínka na konci protiľahlej uličky mala naozaj tak hypnotizujúce oči, že ostal stáť ako posledný osol. Stála otočená chrbtom, no akoby cítila jeho pohľad. Zodvihla zrak, pohľady sa im znova stretli. A on si bol istý, že farbu tých očí si zapamätá do konca života. Alebo minimálne aspoň kým sa najbližšie neožere tak, že odkvecne Jamiemu na gauči. Princíp straty pamäti však bol ten istý.

***

Opieral sa o železné zábradlie a kaleidoskop farieb sa mu odrážal na tvári. Sledoval dianie pod sebou a cítiac sa ako kráľ, užíval si atmosféru. Ľudia sa pod ním vlnili v dave, hudba im prenikala pod kožu a alkohol z nich robil svojich otrokov.

„Segs,“ začul spoza chrbta. Otočil sa za hlasom svojho kapitána a bez námietok od neho prijal ďalší pohárik jantárovej tekutiny.

„Na novú sezónu Chubbs,“ zvolal na prípitok. Krvou sa mu plavili endorfíny po vyhratom zápase, až mal pocit, že tekuté percentá len podporujú ich aktivitu a on každú chvíľu vybuchne od eufórie. Sezóna pre dallaské Hviezdy vypálila viac než sľubne, keď prvé štyri zápasy nestratili ani bod.

„Hľadáš si novú korisť?“ opýtal sa ho Jason Spezza, keď k nemu pristúpil. Tyler sa rozosmial.

„Popravde, ani mi to nenapadlo,“ priznal so smiechom. „ Ale keď mi to takto pripomínaš, už dlhšie mi nikto nehrial posteľ.“

„Ach Seguin, ty sa asi nikdy neusadíš, čo?“

„A načo by som sa? Toto je môj živel,“ rozpažil ruky a hrdo vypäl hruď. Dav o poschodie nižšie šalel. Klubom sa ozývala dunivá hudba, v ktorej zanikali i tie posledné alkoholom ovplyvnené vyznania lásky.

„Dobre ty alfasamec,“ potľapkal ho Jason po pleci, „choď loviť. Ja sa idem radšej opiť.“

Oprel sa znova o zábradlie a ignorujúc hlasný smiech svojich spoluhráčov, zahľadel sa pozornejšie do davu. Nehľadal nikoho konkrétneho, chcel len pozorovať. Sledoval ako dievčina v belasých šatách nespúšťala zrak zo svojho partnera, keď ju pevne uchytil okolo pása. Ako sa dvaja muži ležérne opierali o bar a rovnako ako on, sledovali situáciu na parkete. Ako sa čašník usmial na vysokú brunetu a pravdepodobne si s ňou vymenil číslo. Pousmial sa a pokračoval pohľadom ďalej, po ľuďoch pri bare. Niektorí čakali na svoje pitie, iní len tak posedávali, či nezáväzne flirtovali. A potom tam bola partička slečien, ktoré už na prvý pohľad nepotrebovali mužskú spoločnosť na to, aby sa mali viac než dobre. Hoci bola hudba ohlušujúca, Tyler mal pocit, že ešte aj on počul ich hlasný smiech. Pozornejšie si ich premeriaval zisťujúc, či niektorú z nich náhodou nepozná. Už chcel odvrátiť od slečien zrak, keď sa k nim razom pridala ďalšia. Neboli to ani tak dlhé blond vlasy, ktoré Tylera zaujali. Bol to postoj, ktorým sa ku kamarátkam nakláňala. Zahryzol si do spodnej pery a prižmúril oči. Tak veľmi hypnotizoval dievča pri bare, dúfajúc, že sa otočí. Nevedel prečo, ale potreboval jej vidieť do tváre. Potreboval sa uistiť, že krivka chrbta skrývajúca sa pod len tenkou čipkou je tá istá, ako tá spred mesiaca, keď ju dotváral ružový sveter.

„No tak, otoč sa,“ zamrmlal sám pre seba. A ako švihom čarovného prútika, blondínka sa pozrela dohora, priamo Tylerovi do očí. Jemné chĺpky na potetovaných predlaktiach sa mu zježili pod návalom napätia, ktoré prebehlo jeho telom. Hoci sa im pohľady stretli len na pár sekúnd, Tyler nepochyboval. Farbu tých očí spoznal aj na takú diaľku, aj v tom prítmy baru. Vystrel sa, no naďalej ju sledoval. Zo svojej pozície tichého pozorovateľa sa pohol až keď ju stratil v dave na parkete. Svižne zbehol dole železným schodiskom a vydal sa pátrať. Kašlal na Jamieho aj ostatných. Tentokrát nehodlal premárniť šancu zistiť prečo ho tie očiská tak lákali. Prečo tomu, pre niekoho obyčajnému pohľadu, nedokázal odolať. Nebol žiadna casanova, neveril na rozprávky typu láska na prvý pohľad. No nemohol poprieť, že na tej dievčine niečo bolo.

Zastavil sa uprostred masy. Ľudia sa okolo neho hmýrili, on im nevenoval pozornosť. Stratil ju. Otáčal sa okolo vlastnej osy. Nechápal to, celý čas si myslel, že ju vidí.

„Stratil si priateľku?“ ovanul mu šiju teplý dych. Porazenecky sklonil hlavu a zahryzol si do pery.

„Prelstila si ma, ako taká líška,“ otočil sa k nej.

„Poď tancovať,“ chytila ho za ruku a viedla ho hlbšie na parket. Nebránil sa. Chcel ju spoznať. Chcel sa jej dotýkať a hľadieť jej do očí. Na sekundu sa zarazil. Stával sa z neho mäkkýš?

„Kto si?“ zamrmlal, keď sa ich telá nechali v tesnej blízkosti viesť spontánnosťou. Jednou rukou ju držal okolo drieku a druhou jej odhrnul vlasy z tváre.

„Dievča,“ odvetila s pokrčením pliec.

„To viem. Ale musíš mať meno.“

„Mám,“ prižmúrila oči, čo sa Tylerovi nepáčilo. Na chvíľu sa nemohol nechať unášať oceánom pred sebou. „Ale nemyslím si, že ho potrebuješ vedieť.“

Tyler sa schuti zasmial. „Musím ťa však upozorniť, že som schopný si ho zistiť aj bez tvojej pomoci.“

„Toho som si plne vedomá,“ naklonila hlavu do strany.

„Mhm,“ nadvihol obočie. „Takže asi vieš s kým máš dočinenia,“ skonštatoval. Nálada mu mierne poklesla. Existuje v tomto meste snáď ešte nejaká žena, ktorá by netušila kto je? Bola síce pravda, že Tyler sa nebránil svojej reputácii, ktorá sa s nim tiahla od počiatku jeho hokejovej kariéry, ale bolo až priam zvláštne, ako ho to pri tejto dievčine, ktorú si až násilne pritískal k telu, sklamalo. Bavila ho hra na tajomno, ktorú jeho spoluhráčka rozohrala, no zistenie, že očividne vie, kto je, bolo akoby jej odhalil všetky svoje tromfy.

„Možno viem, možno neviem,“ stále ho naťahovala. „Ale..,“ pritisla sa k nemu ešte bližšie. Hrudníky sa im dotýkali a po prvýkrát, čo sa Tyler stal chlapom v pravom slova zmysle, ho jej natlačené prsia v priúzkom výstrihu nezaujímali. Hľadel jej priamo do očí a bez dychu čakal. Čelo si oprela o to jeho a on pocítil, ako mu rukou schádzala od pŕs až k pásu. „... je na tebe, či chceš aby som to vedela, alebo nie.“

Dievča v jeho náručí bolo plné prekvapení. Tak ako nečakal ani jednu vetu vychádzajúcu z jej úzkych pier, tak nečakal, že sa tie pery dotknú tých jeho. Ostal opantaný jazmínovou vôňou a tenká pokožka pier mu po krátkom bozku brnčala. Razom ho pustila a on ostal na mieste stáť.

„Hej!“ zvolal za ňou, „Kam ideš?“ kričal pomedzi bubienky trhajúce basy.

„Niekam,“ široký úsmev sa jej usadil na tvári. „Veď ty si ma už nájdeš,“ žmurkla ešte a odkráčala od neho s ľahkosťou.

Ako som povedala. Neznášam začiatky svojich príbehov, lebo sú vždy také... také... na hovno, jedným slovom. Ťažkopádne, kostrbaté. Ale snáď som vás zaujala. Snáď tomu dáte šancu.