The Fox Affair III.

Október 2/2

„Volajaký si nervózny Segs, čo sa deje?“ doľahli mu do uší slová skôr, ako ucítil na svojich ramenách ruku spoluhráča.

„Ja? A nervózny, prosím ťa,“ zatiahol vysokým tónom, čo pravdivosti jeho nezainteresovanosti, ktorú sa snažil dať najavo, vôbec nepomáhalo. Pravdou však bolo, že neodtŕhal zrak od vchodových dverí už snáď desať minút. Bar praskal vo švíkoch, zákazníci boli už na ich prítomnosť zvyknutí. Horúce telá sa o seba treli, keď ich hypnotizujúca hudba navádzala k žiadostivému zvádzaniu, alkohol odzbrojoval i tých najsilnejších zástancov intimity. Ženy odhadzovali zábrany, stávali sa tým, kým tvrdili, že nikdy nebudú. A Tyler ich ignoroval. Žiadna nezaujala jeho pozornosť na menej ako dve sekundy. Na dve krátke sekundy, počas ktorých si ich stihol premerať a skonštatovať, že ani táto nie je tá, na ktorú celý večer čaká. Niekto mu podal do rúk ďalší pohárik jantárovej opojnej tekutiny, keď znova nervózne kontroloval hodinky na ľavom zápästí. Začínal mať pocit, že Alison nepríde a ožrať sa spolu so spoluhráčmi nakoniec môže byť celkom dobrý nápad. Hrkol preto do seba bez rozmyslu obsah pohárika a otočil sa na päte.

„A teraz som ťa mohla pokojne zdrogovať. Nemal by si piť všetko, čo ti príde pod ruku.“

Stála pred ním v obtiahnutých čiernych šatách, v ušiach sa jej leskli ťažké náušnice, ktoré výrazne kontrastovali s jej svetlými vlasmi zopnutými do rovnakého vysokého chvosta, ako mala pred troma dňami, keď ju videl opierať sa o katedru v učebni plnej študentov. No popravde, všetky tieto drobnosti vnímal len okrajovo. Božské modrasté oči upierala do tých jeho a on mal chuť sa poddať. Poddať sa jej pohľadu, kľaknúť si a nechať sa pokojne aj ubičovať. Len aby ten pocit, ktorý pociťoval, keď sa strácal v jej očiach cítil o ďalších desať sekúnd dlhšie.

„Kedy si prišla?“ bolo jediné na čo sa nakoniec zmohol. „Sledoval som dvere a už som si začínal myslieť, že sa nedočkám.“

„Ani majster kúzelník neprezrádza svoje triky,“ pristúpila k nemu o niečo bližšie.

„Si ty ale Líška,“ usmial sa.

„A ty budeš Malý princ?“ naklonila hlavu do strany a Tyler si všimol, ako sa jej oči zaleskli, keď jej kaleidoskop farieb prebehol tvárou. V podstate, nevšímal si okrem jej očí nič. Nevšimol si, že ho spoluhráči pozorujú. Nevšimol si, že ho sledovalo niekoľko žien pri vedľajšom stole, ktorým by inokedy opätoval pozornosť.

„Budem čokoľvek budeš chcieť, aby som bol,“ prekonal aj tú poslednú niekoľko centimetrovú vzdialenosť, ktorá ich od seba oddeľovala a pritisol sa k nej.  Rukou ju objal okolo pása a cúvajúc od baru ju ťahal so sebou preč, do davu, kde by unikli zvedavým pohľadom.

„To znie ako výzva.“

Tyler si uvedomoval, že budú stredobodom pozornosti. Vedel, že Saša Radulov spolu s Jamiem už pravdepodobne analyzujú koho to ukrýva v náručí, vedel, že ľudia naokolo si všímajú. Rovnako vedel, že spontánnosť sa v jeho prípade viac než vypláca.

„Vypadnime odtiaľto,“ šepol Alison do drobného uška, keď sa k nej naklonil a hruď sa dotýkala hrude. „Vypadnime niekam, kde nás nikto nebude vidieť.“

Alison nebola hlúpa. Plne si uvedomovala, ako to bude vyzerať. Ako bude vyzerať, keď ju uvidia odchádzať práve s Tylerom. No bolo zvláštne, že ju to netrápilo. Chytila sa podávanej ruky a nechala sa viesť. Nevedela si predstaviť, čo dnešná noc prinesie. Bola však pripravená užiť si ju plnými dúškami.

Čerstvý vzduch im udrel do tvári, keď vybehli z baru. Tyler nereagoval na uziapaných mladíkov vykrikujúcich na neho, keď sa snažil pretlačiť pomedzi skupinky čakajúce na vstup do klubu. Alison držal pevne za ruku, nemienil ju pustiť ani na okamih.

„Šoféruješ,“ zvrtol sa na päte a pozrel jej priamo do tváre. Zamračila sa snažiac sa nahliadnuť cez Tylerove široké ramená do uličky. „Alebo si netrúfaš?“ Vystrel pred ňu dlaň s kľúčikmi.

„Sleduj ma, Seguin,“ vyriekla, vzala si kľúče a obišla ho. Prvý krát ho oslovila menom a Tyler sa musel usmiať. Znelo neskutočne, keď vychádzalo spomedzi jej pier a on veril, že ju prinúti svoje meno vyriecť ešte aspoň miliónkrát.

Ulicou Toll road sa rozozvučal burácajúci zvuk talianskeho športiaku, keď sa interiérom auta rozniesol Alisonin smiech.

Sledovala ho ako vybral z malej presklenej chladničky víno a naučeným pohybom bez väčších ťažkostí ho otvoril. Dlhým nechtom kreslila na kuchynskom ostrovčeku neurčité vzory a mlčala. Nebolo to trápne ticho, čo medzi nimi panovalo, no vypĺňala ho energia, ktorá ju držala napnutú ako strunu.

„Alison,“ vyslovil jej meno a jej srdce radostne poskočilo.

„Tyler,“ zopakovala s prižmúrenými očami, čakajúc čo bude nasledovať.

„Povedz mi niečo o sebe, Alison,“ nabádal ju a medzi prsty chytil tenkú stopku pohára s bielym vínom.

„Myslím, že to najpodstatnejšie už o mne vieš, Tyler.“

„Áno?“ začudovane sa opýtal a odpil si.

„Vieš moje meno, vieš kde pracujem. Čo je viac podstatnejšie?“ uťahovala si z neho a taktiež sa napila. Víno chutilo sladko, určite to bolo nejaké európske, ktoré by si ona iba zo svojho úbohého platu doktorandky nemohla dovoliť.  „To skôr ja by som sa mala pýtať, odkiaľ to vôbec vieš.“

„Ja som ťa vtedy upozornil, že si viem o tebe zistiť čo len chcem aj bez tvojej pomoci.“

„A ja som ťa uistila, že si toho som plne vedomá,“ priznala. Popravde vôbec to nečakala. Vedela predsa kto je, vtedy jej to prišlo len ako vtipné rozptýlenie. On pre ňu, ona pre neho.

„Tak prečo si prekvapená?“

„Že si sa vôbec obťažoval,“ odvetila narovinu, pravdivo.

Bolo očividné, že ostal zarazený. „Máš pocit, že som sa obťažoval?“ Skrčil obočie a na čele sa mu vytvorili vrásky.

„Neviem, aký mám mať pocit,“ pokrčila plecami. Nechala Tylera naďalej sa opierať o kuchynský ostrovček, ktorý ich doteraz od seba oddeľoval a zoskočila z barovej stoličky. Bosými nohami cupitala po studenej podlahe rozhodnutá poobzerať si dom.

„Som zmätený,“ začula za sebou, keď sa zastavila v miestnosti, ktorú Tyler s nadšením nazýval pracovňa, hoci v nej strávil od doby čo vlastní svoj dom možno hodinu. V skutočnosti to bola miestnosť, kde zozbieraval predmety spojené s jeho kariérou. Draftový dres Bostonu, dres z All Stars víkendu, podpísané fotografie zo zápasu od Maria Lemieuxa, či puk zo svojho prvého gólu a ďalšie z prvého hetriku.

„No, očividne si ma sem priviedol kvôli tomuto,“ rukou ukázala na veľkú zarámovanú titulku magazínu Body Issue, na ktorej sa vynímala Tylerova obnažená hruď a hokejka len mierne prekrývajúca celoživotnú pamiatku na výhru Stanleyho pohára v podobe tetovania na jeho rebrách. „Aby som šla do kolien, že?“ vyzývavo sa pousmiala a pozrela na neho cez plece. Tyler stál s pohárom vína vo dverách a pozorne ju sledoval. „Aby som sa rozplývala a ostala potešená, že si si vybral práve mňa,“ prekryla si oboma rukami hrudný kôš v mieste, kde sa podľa jej znalostí anatómie nachádzalo srdce a snažila sa zatváriť čo najblaženejšie.

„Eh...no...,“ všimla si ako majiteľovi domu pomaly rednú líca, „väčšina žien je potešená už keď vidí kľúčiky od auta,“ poškrabal sa na šiji a s nevôľou priznal.

„Takže to je tvoja tajná zbraň? Drahé športové autá a honosný dom?“ nadvihla obočie, čakajúc na odpoveď. „Nič lepšie v rukáve nemáš, Seguin?“ potľapkala ho po pleci, keď okolo neho prechádzala v snahe pokračovať v prehliadke jeho príbytku. Tyler sa musel zasmiať, keď s pohľadom zavŕtaným do zeme len pokrútil hlavou. Stačilo pár viet a ona ho odhalila. Odhalila jeho tromfy, jeho naučenú rutinu čo sa týkalo zvádzania žien. Pravdou bolo, že nikdy nemusel vykladať prílišnú snahu čo sa toho týkalo. V baroch sa mu hádzali okolo krku, instagram mal zaplavený ich žiadosťami o kontakt. No čím bol Tyler starší, vybúrenejší, tým viac si začal uvedomovať, že ho to už prestáva baviť.  Ľahká korisť prestane vzrušovať každého lovca a on nadobudol pocit, že Alison je hocičo len nie ľahký oriešok. Odrazil sa preto od steny, o ktorú sa doteraz opieral, vypil aj posledný dúšok vína a rozhodol sa ju nasledovať.

„Áno, väčšinou stačí len toto,“ pritakal, keď ju našiel sedieť znova na barovej stoličke v kuchyni. „Ale zdá sa, že ty nie si z tých, na ktoré by to spravilo dojem.“

„Nemýľ si pojmy s dojmami, Tyler,“ pousmiala sa a on si všimol, ako jej hravé iskričky v očiach rozjasnili tvár. „Efekt to zaručene má. Zostáva otázka...,“ naklonila sa k nemu, „čo spravíme s jeho dôsledkami.“

Ťahala ho k sebe ako magnet, keď sa bez rozmyslu naklonil aj on k nej a hoci sedela na stoličke a on stál, ich tváre boli len centimetre od seba. „Dôsledkami?“ opýtal sa šeptom, opantaný jej očami.

„Môžeme ich využiť tu a teraz,“ šepkala aj ona, „alebo si ich môžeme nechať nabudúce,“ nadvihla jedno obočie.

Tyler sa sklonil ešte viac, až sa jej perami dotýkal ucha. Cítil ako sa mierne zachvela, keď sa jej strniskom obtrel o líniu sánky. „Alebo ich môžeme využiť tu a teraz , a môžeme ich využiť aj nabudúce.“

„Žeby som bola hodná aj druhého rande?“  šepla s privretými očami. Uvedomujúc si aký ma Tyler na ňu účinok, jej prebehli zimomriavky po celom tele. Zmysly jej opantala jeho kolínska, až mala pocit, že jej sladkú chuť cíti priamo na jazyku. Nevedela kedy, len sa razom ocitla na vzpriamených nohách s jeho rukami okolo pása.

„Pravdepodobne aj toho tretieho, Líška,“ oslovil ju ešte prezývkou, ktorú jej vymyslel a ktorá sa jej tak náramne hodila, kým ju donútil cúvnuť o pár krokov, čím ju priklincoval ku kuchynskej linke.

Mala pocit, že jeho dotyk cítila všade, keď ich pery rozpútali nekompromisný boj o nadvládu. Rukami ho oblapila okolo krku nechajúc sa silnými pažami vypestovanými dlhoročnými tréningami vydvihnúť na mramorovú pracovnú dosku. Chlad jej prenikal do tela, no nebol to práve on, ktorý získal Alisoninu pozornosť. Mierne sa od neho odtiahla a hoci sa to Tylerovi nepáčilo, neprotirečil. Sledoval ako sa zamračila a pozrela niekam za neho. „Cítiš to?“ opýtala sa a jazykom si prebehla po opuchnutej spodnej pere.

„Čo či cítim?“

„No ten smrad,“ zoskočila z linky, ktorú pravdepodobne Tyler používal len na preťahovanie žien a nie na varenie a zhlboka sa nadýchla. „Páchne to ako zvratky.“

„Do riti,“ bola jediná Tylerova reakcia predtým, ako sa rozbehol na poschodie. Schody bral po troch, za sebou počul aj Alisonin dupot, no jediné na čo dokázal myslieť bolo, aby boli chlapci v poriadku. Rozrazil biele drevené dvere na svojej spálni a takmer k zvratkom na podlahe hodil aj vlastný prídavok.

„Čo sa deje?“ dobehla ho zadýchaná blondínka a nazrela do izby. Dvaja z troch psov ležali na posteli medzi sivastými dekami  a vankúšmi, no bol to ten tretí, najstarší, ktorý si získal ich pozornosť.

„Marshall,“ zaskučal Tyler a okamžite pribehol k nemu. „Marshy, kamoš, čo sa deje,“ kľakol si ku psovi, ktorý len letargicky hľadel niekam pred seba, nevnímajúc svojho pána. Okolo papuľky hnedého labradora ešte stále penila tekutina, keď to bola znova práve Alison, ktorá sa ako prvá spamätala.

„Tyler vstávaj, musíme ho okamžite vziať k veterinárovi,“ jemne sa dotkla jeho paže, aby získala jeho pozornosť. Nereagoval. „Tyler, pravdepodobne sa niečím priotrávil, musíme ho vziať na kliniku, počuješ ma?“ zvýšila hlas akoby chcela prekričať uziapaných študentov. No malo to svoj účinok. Tyler opatrne zodvihol do náručia svojho psa a vykročil z miestnosti. „Pôjdeš, prosím ťa, so mnou? Nebudem schopný šoférovať,“ ani sa na ňu nepozrel, keď ho nasledovala dole schodiskom až do garáže.

„Samozrejme,“ odvetila odhodlane a keď si sadala za volant čierneho AMGčka, jej jediná myšlienka bola, že síce od dnešného večera očakávala hocičo, záchranu života určite nie.

„Vraj zožral čokoládu,“ začula. Zodvihla hlavu a pohľad upriamila na Tylera vychádzajúceho zo zelených presklených dverí. „Vypumpovali mu žalúdok, dali nejaké lieky a nechajú si ho tu cez noc.“

„Nemal by si si v spálni ukrývať sladkosti, pán športovec. Nočné vyžieranie sladkého je nezdravé nielen pre tvojich psov, ale aj pre teba,“ žmurkla na neho. Snažila sa odľahčiť atmosféru, čo sa jej pravdepodobne aj podarilo, keďže sa Tyler mierne pousmial. Oprel sa o protiľahlú stenu a rovnako ako ona, prekrížil si ruky za chrbtom. Stáli oproti sebe a hľadeli jeden na druhého. Bol to pravdepodobne komický pohľad, keďže Alison mala na sebe ešte stále čierne minišaty a Tylerove čierne tričko bolo celé pokryté zvratkami.

„Ja si v spálni neskrývam čokoládu,“ zavrtel hlavou nakoniec, keď ho chvíľková eufória opustila.

„Tak by si na to mal očividne upozorniť svoje spoločníčky, ktoré zvyknú okupovať tvoju posteľ. Niektorá ti totiž takmer zabila psa. Ts, ts, ts,“ pokrútila nesúhlasne hlavou, „neviem, neviem, či by som takú spoločnosť ešte dokázala zniesť.“

„Vysmievaš sa z môjho výberu žien?“ oči sa mu zúžili do tenkej podozrievavej linky.

„Možno,“ pokrčila plecami. „A možno ti dávam len radu do života.“

„Na rady do života sa ešte poznáme krátko,“ zbrklo odvetil.

„A na sex na kuchynskej linke nie?“

„Pff..,“ vyšlo z neho nakoniec, keď sa jednoducho len zaškeril. Zas a znova mu skresala hrebienok. Mierne ho to iritovalo, ako ho dokázala stále odhaliť, no o to viac sa mu to na nej páčilo. Páčilo sa mu, aká nebola paf z neho, ako ho dokázala zrušiť jednou vetou. S iskrami v očiach ho vzrušiť až by jej splnil i to posledné želanie, a naopak s mrazivým tónom schladiť i tie najmenšie nádeje.

„Noc je ešte mladá, pokojne môžeme pokračovať tam, kde sme prestali,“ široko sa usmial, otvorený všetkým možnostiam.

„Nie ďakujem, záchrana jedného psieho života pre dnešnú noc stačila. Nejdeme pokúšať šťastenu ostatných domácich miláčikov,“ jej úsmev sa nedal opísať inak ako diabolsky úškrnok.  Odrazila sa od steny, o ktorú sa doteraz opierala a za doprovodu Tylerovho pohľadu vyšla z čakárne veterinárnej kliniky.

„Takže nechávame dôsledky na nabudúce?“ dobehol ju pri aute.

„Myslíš si, že si hoden druhého rande?“ našpúlila pery a premerala si ho od hlavy po päty.

„Nebol efekt drahých áut a honosného domu dostatočný?“ nechápavo rozpažil ruky.

„Taký lámač ženských sŕdc a predsa si sa za tie roky o ženách nič nenaučil?“

„Eh... neviem?“ ostal v pomykove. Nebol zvyknutý na odmietnutie. Hlavne nie na odmietnutie od ženy.

„Porozmýšľaj a keď budeš vedieť odpovedať, daj mi vedieť,“ usmiala sa na neho ešte posledný krát, keď sa zvrtla na vysokých opätkoch a odkráčala preč z parkoviska, na opačný koniec ulice, kde Tyler uvidel stáť taxík.

„Ešte stále nemám tvoje číslo!“ zakričal za ňou, no odpovede sa už nedočkal.

***

Potľapkal Marshalla po hlávke, keď sa zodvihol z podlahy a zvalil sa na kožený gauč. Ešte raz sa uistil, že jeho najstarší štvornohý spoločník spokojne odfukuje, že má hlávku položenú správne na vankúši a že mu infúzia správne kvapká, a až tak si dovolil vziať do rúk telefón. Nevychovane odignoroval tri neotvorené správy od dám, s ktorými doteraz udržiaval nezáväznú konverzáciu pre prípad núdze, keď na neho doľahne frustrácia z prehratého zápasu alebo jednoducho z plných vajec, a rovno do vyhľadávačika zadal meno tej poslednej, o ktorej si bol istý, že mala tendenciu v jeho posteli jesť čokoládu.

„Po prvé, tie čokoládky čo si so sebou priniesla boli nechutné. Po druhé, takmer mi zabili psa. Po tretie, ani ten sex nebol nič extra.“  

Stlačil tlačítko odoslať a nečakajúc vôbec na spätnú odozvu, slečnu rovno zablokoval. Vedel si celkom živo predstaviť jej  reakciu po prečítaní jeho správy a zistení, že už mu nemôže ani odpovedať, no bolo mu to jedno. Bolo mu jedno, že sa na internete pravdepodobne objavia nové sračky kydajúce mu na hlavu. Marshall, Cash a Gerry boli to jediné čo okrem hokeja v Dallase mal, na čom mu skutočne záležalo a čo mu vziať nik nemohol. Naďalej ignorujúc správy od adeptiek na posteľové hrátky, znova otvoril vyhľadávač na instagrame. Vyťukal meno Alison Dante a s malou dušičkou čakal na výsledky. Prvý profil, nič. Druhý profil, nič. Rovnako aj ten tretí a štvrtý. Nevzdal sa a lustroval ďalej. A vyplatilo sa. Konečne otvoril profil blondínky, ktorá bola mladšou verziou jeho Líšky. No stačil pohľad na posledný príspevok a na dátum pri ňom, aby mu bolo jasné, že Alison daný profil nepoužívala už najmenej tri roky. S miernym úškľabkom na tvári z tých všetkých vysokokontrastných filtrov, ktoré v daný čas fičali na sociálnych sieťach, si popozeral fotografie z jej vysokoškolského obdobia, keď mu čosi zišlo na um. Vrátil sa na vrch jej profilu a rozklikol tých 120 ľudí, ktorých sledovala. Hľadal a hľadal, až našiel presne čo chcel. Používateľka meggz však na jeho sklamanie mala profil súkromný. No ani to ho neodradilo.

Niekoľko ráz mu telefón zavibroval pod nátlakom prichádzajúcich správ a upozornení, keď konečne po asi hodine sa na obrazovke mobilu objavilo to jedno, na ktoré celý čas čakal. S nadšením znova otvoril aplikáciu a okamžite zašiel do správ.

Tseguin92 : Maggie?

Meggz : Ale, ale, krásavec, ty si mi nejaký povedomí. ;)

Tseguin92: čo ma budú stáť ďalšie informácie? Mojito?

Meggz : minimálne ďalších desať mojit, krásavec. Čo potrebuješ? Beztak ma už Alison asi rozštvrtí.

Tseguin92: jej číslo. Pekne prosím

Meggz : tyler seguin a prosí? Wow, smiem si spraviť screenshot? Aby som sa mala čím vychvaľovať po meste.

Nevoľky zaškrípal zubami. Snažil sa čo najmenej medializovať svoje kontakty, či už s potenciálnymi spoločníčkami alebo len veľmi dobrými kamarátkami.

Meggz: robím si srandu, neber všetko tak vážne, krásavec. Ale nejaká tá sexi selfie ako protislužba by nebola zlá

Tyler sa nahlas rozosmial. Nevedel aký presne vzťah mala Alison s Meggie, či boli kamarátky, spolužiačky, spolubývajúce alebo možno aj sestry, ale jej entuziazmus hraničiaci s miernym alkoholizmom sa mu začínal páčiť.

Meggz: no dobre tak nie. Zapíš si ho za uši, lebo túto konverzáciu pre ochranu vlastného zdravia budem musieť zmazať a to isté by som odporúčala aj tebe. Alison je horšia ako FBI, ver mi. 469058762

Tseguin92: máš to u mňa meggie.