The Fox Affair IV.

No keďže dnes konečne naši vyhrali a Dianka si vydobila sľub, že keď vyhrajú dočkáte sa jednej časti skôr, takže nech sa páči :-*

Už len táto jedna nezmyselná časť...a bude dobre... O:)

November

„Cassidy!“ zvrieskol do útrob domu.

„Čo vreštíš, veď tu som,“ ozvalo sa spoza rohu kuchynskej linky skôr, ako stihol sestru zbadať.

„Čo je toto a čo to robí na mojom jedálenskom stole,“ držal v rukách poznámkový blok s podivnými šiframi, ktorým nerozumel ani po ich trojminútovom skúmaní.

„Kúzelnícka kniha,“ odvrkla a prechádzajúc okolo neho s miskou cereálií v rukách mu blok vytrhla.

Tyler sa iba uškrnul. Stále sa veľmi dobre zabával ako s jeho najmladšou sestrou ešte občasne zametala puberta, a hoci mal viac než rád jej spoločnosť, keď k nemu zavítala na predĺžený víkend, niekedy ju mal proste chuť zaškrtiť.

„Veď vážne,“ zmenil tón zodpovedajúci ustaranému staršiemu súrodencovi, schopnému pobiť sa o jej hrdosť. „Niečo do školy?“ sadol si oproti nej k barovému pultu.

„Mhm,“ zahuhlala s plnými ústami. „Takže neviem ako by si mi už len ty s tým chcel pomôcť, keď nemáš ani len maturitu,“ široko sa na neho usmiala.

„Cass...,“ zamračil sa. Nehneval sa, to nie. Len to hral, chcel ju rozveseliť.

„Joj veď chémia a už neotravuj,“ vybuchla, vzala si misku a blok s poznámkami a premiestnila sa do vedľajšej miestnosti.

Tylerovi sa rozbúchalo srdiečko ako malej pubertiačke. Chémia, chémia, chémia.., chodilo mu stále hlavou, keď ako chvostík psíka nasledoval svoju sestru.

„Eh...,“ začal a ležérne sa oprel o neexistujúcu zárubňu neexistujúcich dverí vedúcich do obývačky, keď privádzal svoju myšlienku k dokonalosti. „A nechcela by si... doučovanie?“

Cassidyina ruka s lyžicou zastala na polceste k jej ústam. Zamračene sa pozrela na brata. „Kde by si mi už len ty chcel zohnať uprostred semestra doučovanie? Nebodaj chodíš do večernej školy, braček?“

„Nebuď drzá a odpovedaj.“   

„Keď si myslíš, že si natoľko známy,“ pokrčila plecami nakoniec a venovala sa znova jedlu.  A Tyler stál opretý o stenu, usmievajúc sa ako mesiačik na hnoji.

„Vedela som, že bezo mňa nevydržíš ani dva dni,“ povedala a usmiala sa.

Len sa zasmial. „Ako keby som to už niekde počul,“ odvetil stále so smiechom a ustúpil z dverí.

„Predpokladám, že to počúvaš od každej jednej, s ktorou si kedy spal,“ päsťou mu udrela do ramena, keď prechádzala okolo neho.

„Až na to, že s tebou som nespal.“

„Ale chcel by si,“ povedala cez plece, keď pokračovala ďalej do domu. Tyler nenamietal. Ale nehodlal to vysloviť nahlas, zvlášť keď vedel, že ich rozhovor počúva Cassidy, tak si radšej len zahryzol do jazyka a mlčky ju nasledoval. „A o tom odkiaľ máš vôbec moje číslo sa porozprávame neskôr,“ pozrela na neho ešte raz, predtým, ako vošla do kuchyne. Páčilo sa mu, ako prechádzala jeho domom bez najmenšieho zaváhania, akoby to tu už poznala a cítila sa udomácnená.

„Cass, toto je Alison,“ predstavil ich, keď vstúpili bok po boku do miestnosti. „Alison, moja najmladšia sestra Cassidy.“

„Tak predsa tu máš sestru. Myslela som si, že si sa mi len bál priznať, že chodíš do večernej školy a skrýval si sa za súrodenca,“ neodpustila si. „Ahoj Cassidy, veľmi ma teší,“ podala jej ruku a Tyler si všimol ako z nej razom vyžarovala autorita. Až mal chuť ju prehnúť cez kuchynský ostrovček, pri ktorom stála a cez ktorý ju už raz takmer prehol.

„Wau Ty, konečne si si našiel nejakú vzdelanú, gratulujem braček,“ prebral sa z predstáv sťa dve facky.

„Veľmi vtipné Cassidy, nezabúdaj kto ťa živí a šatí, kým si sem robíš výlety z Kanady,“ odvrkol naoko urazene. Ale musel uznať, že sestra mala pravdu. Alison bola snáď prvá žena, s ktorou sa stretával, čo okrem veľkého výstrihu mala aj niečo v hlave. Nielen auto od maminky a titul od otecka. A či si to chcel pripustiť alebo nie, práve to ho na nej vzrušovalo najviac.

„Nájsť si ma síce našiel, ale či ma dostal, to by som dvakrát nepovedala,“ zapojila sa do rozhovoru Alison. „Takže, s čím máš problém Cassidy? Tyler mi do telefónu spomenul nejaké podivné šifry.“ Oprela sa lakťami o mramor a veľmi dobre si uvedomujúc, že Tyler stojí priamo za ňou, nahla sa k jeho sestre čo najviac.

Naprázdno prehltol. Tá ženská vedela čo robí. A vedela aj, prečo to robí. Zodvihol zrak od jej zadku v úzkych rifliach a veľmi si musel zahryznúť do jazyka aby z neho nevyletela prvá myšlienka, ktorá mu zišla  na um. Potreboval sa schladiť. Nutne. „Idem radšej von... za psami...,“ mávol len rukou a nechal dievčatá s ich kúzelníckymi knihami, ktorým by on nerozumel, ani keby veľmi chcel.

„Už ste skončili?“ sledoval ju, ako vyšla z dverí von na terasu a takmer okamžite si kľakla k Marshallovi ležiacemu na slnku.

„Áno,“ usmiala sa na psa pri svojich nohách, keď od blaženosti vyplazil jazyk, užívajúc si jej škrabkanie na bruchu. „Máš šikovnú sestru, veľmi rýchlo pochopila učivo. Stačilo jej to polopatisticky vysvetliť, všaaak Marshy,“ hlas sa jej dvíhal od eufórie.

„Takže teraz je rad na mne?“

„Tiež potrebuješ doučovanie z analytickej chémie?“ upriamila svoju pozornosť predsa len na Tylera a jej výraz sa okamžite zmenil.

„Skôr mám pocit, že si mi dlžná druhé rande, Líška.“

Musel sa jednoducho usmievať. Jej prítomnosť v ňom vyvolávala ten zvláštny pocit, že jednoducho všetko je fajn. Že neexistujú prehraté zápasy, doterné ženy, nespokojní fanúšikovia. Pozorne sledoval jej výraz. Hľadal akýkoľvek náznak hnevu, radosti alebo akejkoľvek inej emócie. Jej tvár však ostávala ako kamenná maska, absolútne nečitateľná.

„Počúvam tvoje návrhy, Seguin.“ Zahľadela sa mu priam do očí a on na drobnú chvíľku úplne stratil niť myšlienok. Tie jej prekliate modré oči. Mal pocit, že z nej raz zošalie.

„Zajtra večer. Vnyl, tak ako vždy,“ pokrčil plecami.

„Vnyl? Aké povrchné Tyler.“

„Povrchné?“ ostal zarazený. „Čo je na tom povrchné?“

„A čo tak vyjsť zo svojej komfortnej zóny, čím sú očividne preplnené bary a alkoholom uvoľnené ženy, a skúsiť aj niečo iné na mňa? Nebuď ako obohratá platňa. Som presvedčená, že pod tým chlapčenským úškrnkom sa skrýva niečo viac. Alebo sa mýlim?“ arogantne nadvihla jedno obočie. Stále nevedela na čom presne bola v tejto Tylerovej hre, ale ak sa chcel hrať,  bude sa hrať podľa jej pravidiel.

„Čo chceš aby som urobil?“ posadil sa na plážovom ležadle, ktoré doteraz okupoval pri nechutne veľkom bazéne na svojej záhrade, lakťami sa oprel o kolená a nahol sa čo najbližšie k nej. Mal potrebu nevychovane jej zízať do očí, mať možnosť stratiť sa v nich. Nútili ho konať a poddať sa jej slovám.

„Niečo precíznejšie.“

„Tak príď na zápas. Zoženiem ti lístky,“ pokrčil bezradne ramenami. „Môžeš vziať napríklad Meggie so sebou.“

„Aha, takže Meggie to bola,“ na tvári sa jej rozhostil víťazoslávny úsmev. „To je potvora.“

„Musím uznať, že je ľahko podplatiteľná,“ súhlasil so smiechom pri spomienke na ich instagramovú konverzáciu spred pár dní.

„To ona vždy,“ pritakala. „Ale ani to nie je o nič originálnejšie.“ Zmietla zo stola jeho návrh ako domček z karát. „Každopádne, musím už ísť. Niekto musí ísť zajtra ráno aj do práce,“ postavila sa a ignorujúc ako pohľad psov ležiacich pri jej nohách, tak aj samotného Tylera, vykročila smerom k bráne. „Ak konečne vymyslíš niečo precíznejšie, vieš kde ma nájdeš.“

„Takže moja nádej na dobrú doučovateľku analytiky práve vyhasla.“

Slová jeho sestry k nemu doľahli skôr ako sa ona sama posadila vedľa neho k bazénu.

„A to už prečo?“

„Ty, prosím ťa,“ pozrela na neho akoby  bolo nad slnko jasnejšie čo sa mu chystá vychrstnúť rovno do tváre. „Ty a niečo precíznejšie?“ napodobnila Alisonin hlas tak dokonale, až ním prebehli zimomriavky. „Už ťa poznám príliš dobre na to. Nikdy si sa neobťažoval so ženami. Neriadil si sa heslom, že ženy tu vždy boli aj budú a hokej je tvoja jediná životná láska?“

„Možno...,“ voľky – nevoľky pritakal, „Ale ak som to nevzdal doteraz...“

„Doteraz? Nechápem.“

„Pamätáš sa keď si tu bola koncom leta a čo sme boli nakupovať?“ S úškrnkom hľadel na Cassidy a čakal. Vedel, že si spomenie.

„O môj bože. Tá baba v Mac-u, čo som ťa od nej musela doslova ťahať!“ rozosmiala sa na plné hrdlo. „Tak tomu neverím! Takže to už je koľko? 3 mesiace? A ešte sa nepodľahla tvojmu neodolateľnému šarmu? Woooow, tak to sa mi páči o niečo viac,“ rehotala sa ako malé dieťa. „Tak to ti budem držať palce, braček. Asi zavolám Candece. Och áno, určite zavolám Can a poviem jej aký si mäkký z Alison. O môj bože, tomuto nebude veriť!“

A v tú chvíľu Tyler totálne oľutoval, že sa vôbec obťažoval zháňať sestre doučovanie.

*

T: Kedy máš obednú prestávku? Pozývam.

Telefón hodil na sedačku vedľa seba a začal sa znudene hrať s vlastnými prstami. Práve sa vrátil z ranného tréningu a zistil, že odkedy jeho najstarší pes maródoval, ani ostatní dvaja netrpeli eufóriou zo života, pravdepodobne ako spolutrpitelia, a tak nemal do poobedného povinného spánku čo na robote. Predchádzajúcu noc, po tom ako odviezol Cassidy na letisko,  dosť dlho uvažoval nad rozhovorom s Alison. Bolo pre neho prekvapujúce, že snáď prvý krát v živote odkedy je v  koži hokejistu národnej hokejovej ligy, stretol ženu, ktorá mala očividne na háku jeho životný štýl. Reputácia sa s ním tiahla od doby, kedy sa na zápase u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa v Massachusetts, objavila dievčina s plagátom vyznávajúcim sa z ich spoločne strávenej noci. Ako mladému faganovi užívajúcemu si žiaru reflektorov na hokejových štadiónoch mu to absolútne neprekážalo. No po pár fackách od manažmentu sa prebudil. Dospel, prehodnotil svoje priority. No i tak zvyšky klebiet, tiahnuce sa za ním ako opar, občasne využíval. Alison sa však zdala ako typ ženy, ktorá má jasno v tom, čo od života chce. A on pred pár hodinami prišiel na to, že ho celkom zaujíma aké priority má práve ona. Rozhodol sa preto, že vezme do úvahy jej slová a začne zľahka. Obed je predsalen o niečo nevinnejší ako drsná prebdená noc vo Vnyle.

A: Neviem ako ty, ale nepôjdem na obed s niekým, kto sa ani nepredstavil.

T: Tyler.

A: Nepoznám žiadneho Tylera. Len nejakého Seguina s takými nejakými divnými tetovaniami.

T: A to si ešte nevidela to na mojom zadku. Takže?

A: Dnes bez obednej prestávky. Končím až o 18:00.

T: To už budem na zimáku. A potom odlietame do Kanady.

A: A tvoj zadok netúžim vidieť.

A: Och, no aká škoda.

T: Akože dnes? Alebo nikdy?

A: To si ešte rozmyslím. Končím, pár mojich študentiek, z ktorých sa vykľuli tvoje fanúšičky, tu žobronia o pikošky o tom aký si v posteli.

T: nezabudni zveličovať, prosím. Vidíme sa čoskoro, Líška.