The Fox Affair V.

Pre tie, ktoré tu cez týždeň neboli a nepostrehli zmenu, vďaka Dianke ste sa dočkali dvojnásobného update-u pre tento týždeň. Takže ak si nečítala 4.tú kapitolu, je o príspevok nižšie! :-*

Och, ako sa len teším na Vaše komentáre! 

December

„Videl si ju potom ešte niekedy?“ pýtal sa ho Jamie, keď stáli pri bare, obaja s fľaškami pív v rukách sledujúc scenériu pred sebou. Hotelové lobby bolo už preplnené, zábava v plnom prúde. Obaja už dávno absolvovali úvodné ceremónie, kde pri otvorení tohtoročného podujatia Casino Night, tak ako každý doterajší rok, hrali oni dvaja najdôležitejšiu rolu. Byť tvárou dallaských Hviezd na seba sťahovalo nejednu reprezentatívnu povinnosť.
Odpil si a zavrtel hlavou. „Nie,“ vyšlo z neho nakoniec, keď sklonil zrak a razom mu prišli energetické hodnoty na obale zlatého moku oniečo zaujímavejšie ako prebiehajúca tímová akcia. „Pár smsiek, jeden telefonát, z ktorého som pochopil, že bola niekde von a pravdepodobne bola viac než v nálade,“ pokrčil plecami. „Nič svetoborné.“
„Zaujímavé, že ťa ešte neprestala baviť,“ podpichol ho Jamie. „Pred polrokom by si po troch mesiacoch snaženia sa mal už v posteli prekotené ďalšie dve.“
„Tak nejak,“ odvetil jednoducho. Jamie mal pravdu, ale dnes večer Tyler nemal náladu diskutovať o tom, koľko žien už mohol mať za ten čas v posteli. „Idem si zahrať poker, pridáš sa?“ odrazil sa od barového pultu, o ktorý sa doteraz celkom neležérne opieral a pozrel ešte na Benna.
„Uhm, nie. Ja sa chcem dnes len opiť,“ nestihol ani dopovedať vetu, keď bol Tyler už mimo jeho dohľadu.

„Á, Tyler, poď, pridaj sa k nám,“ manažér klubu na neho radostne zvolal, keď ho videl prichádzať k pokrovému stolu.

„Smiem?“ rozhodol sa nahodiť rovnako nadšený tón ako mal muž sediaci oproti. Rozopol si sivé sako a až tak sa posadil.

„Samozrejme, ideš práve včas. Začíname novú partiu.“

„Tak to som si vhodnejšiu chvíľu ani nemohol nájsť,“ pritakal. „Čakáme ešte na niekoho?“ prstom poukázal na prázdnu stoličku vedľa Nilla.

„Áno, čakáme ešte na moju dnešnú partnerku.“ Tyler radšej neodpovedal, iba nadvihol jedno obočie. Doteraz žil v domnienke, že ich manažér je ženatý, no spôsob ako vyslovil svoju poslednú vetu, v Tylerovi vyvolával iný pocit. „Dáš si niečo tvrdé?“ vytrhol ho z myšlienok o tom, či je vhodné sa na spoločenských udalostiach ukazovať s milenkou.

„Nie, ďakujem, dnes som len na pive,“ slušne odmietol a zároveň venujúc mierny úsmev krupierke, ktorá mu podávala žetóny.

„Prepáčte, že meškám. Na dámskych toaletách je horší rad ako niekde na strednej škole. Niektoré dámy sa jednoducho nevedia chovať.“

Ruka mu zamrzla v polovici pohybu, keď si z imaginárnych peňazí staval vežičky a pohľad sa mu zasekol na zelenom obruse uprostred stola, keď spoznal ten hlas. Nedokázal tomu uveriť, mal pocit, akoby dostal jednu zaucho. Tri sekundy trvalo, kým sa spamätal a svoj zrak zodvihol od zelenej farby víťazstva a uprel ho pred seba. Sedela priamo oproti nemu, vedľa generálneho manažéra Dallas Stars. Nevšimol si aké mala šaty, ani že striebornú skladanú taštičku položila na drevený vyvýšený okraj hráčskeho stola. Vnímal len žiarivý oceán ohraničený hustými riasami, ako ho nepúšťal zo svojho zovretia.

„Tebe to samozrejme odpustíme,“ nezúčastnene vnímal mužský hlas. „A pribudol nám ďalší hráč, Tyler Seguin, určite vieš čo je zač tento mladík.“

„Samozrejme,“ purpurový rúž dokonale zvýraznil krojené pery rozvlnené do širokého úsmevu, „kto by nepoznal známeho Tylera Seguina.“

Hra sa ešte ani nezačala a on sa už cítil porazene. Oprel sa o operadlo svojej nepohodlnej stoličky a rukou si prebehol po strnisku. Dostala ho. Zas a znova.

Sústredene hypnotizoval karty vo svojich rukách. Ale každou sekundou zisťoval, že čaro, ktoré ho doterajšie roky sprevádzalo a on bol schopný oblafnúť hocakého protihráča, ho očividne nadobro opustilo. Poklepkal prstami po stole, čím dal krupiérke a súperke najavo, že pokračuje v hre, ale nehodlá urobiť žiaden krok. Hnedými očami sledoval, ako ho Alison pozorovala. Podvedome vnímal, že ostatní okolo stola uzatvárajú stávky o tom, ktorí z dvojice vyhrá. Jim Nill bol presvedčený, že Tyler kráse svojej protihráčky podľahne a zvyšok osadenstva si nedovolil nesúhlasiť. Videl, ako sa jej na tvári rozhostil víťazoslávny úsmev, keď oboma rukami pretlačila hŕbu žetónov do stredu stola a jediné čo pri tom povedala bolo „All in.“

Nestranný pozorovateľ by si možno všimol ako na ním prešla vlna energie, keď naklonila hlavu do strany a pery mierne pootvorila.

„Dobre, končím,“ rozhodil rukami a karty hodil pred seba na stôl. Alison lišiacky nadvihla obočie, keď vedela, že víťazstvo jej už nik nevezme a odhalila aj ona svoje karty. Okolo stola sa rozľahol hrdelný smiech hráčov, ktorí práve zistili, že niekto je v blafovaní lepší ako sám majster pokrových nocí, Tyler Seguin.

„Dostala ťa, Tyler,“ hlavný tréner ho potľapkal po ramene.

„To teda dostala,“ priznal porazene, pohľad venujúc stále len jej. „Idem túto trpkú prehru radšej zapiť,“ po takmer hodine konečne odtrhol zrak od nej a postavil sa. Hrdinsky si zapol jediný gombík na sivom saku a za doprovodu neutíchajúceho smiechu jeho pripitých zamestnávateľov radšej odkráčal, cítiac na sebe jej pohľad.  

„Ďakujeme Tyler za rozhovor,“ usmiala sa na neho brunetka a mikrofón konečne odtrhla od jeho tváre.

„Bolo mi potešením,“ ešte posledný krát sa usmial do kamery a až keď štáb mestskej televízie od neho odkráčal, sa vrátil k svojmu drinku. Nemal poňatia o tom, kde bol Jamie alebo ostatní jeho spoluhráči, ale momentálne viac než súrne potreboval partnera pri opíjaní sa. Pred očami mal stále jej tvár a on si uvedomil, že tá mladá dáma ho nenechávala chladným. Mal pocit, že snáď po prvý krát v živote prechovával voči žene zášť. Pripadal si ako debil, už vážne nevedel, čo si mal o Alison Danteovej myslieť.

„Pohár šampanského vás poprosím.“

Prehltol posledný dúšok whiskey a pozrel cez plece na osobu, ktorá si prisadla. Prvý krát za celý večer si ju premeral od hlavy po päty. Svetlé vlasy mala v jemných kaderách zopnuté na jednej strane, kde jej prevísali cez plece. Hlboký výstrih priliehajúcich sivastých šiat odhaľoval len o niečo viac ako bolo primerané, no stále menej na to, aby bola voľba jej šiat diskutabilná. Sledoval krivku jej chrbta skrývajúcu sa pod saténom, ako rovno, úplne vystretá sedela na barovej stoličke. Šaty mala dlhé, obtiahnuté takmer až po kolená, ktoré mala prekrížené a tak mal možnosť vidieť aj otvorenú špičku sandál, ktorých farba mu pripadala rovnaká, akou mala sfarbené pery. Vrátil sa očami späť k jej tvári a odhodlane sa vyhýbajúc pohľadu do jej očí, do ktorých nemal odvahu sa pozrieť, ostal visieť na jej ústach. Sledoval ako sa jej zvlnili do úsmevu a on sa snažil doterný obraz jeho fantázie zobrazujúci Alison medzi jeho posteľnou bielizňou tak všemocne odohnať.

„Už si si ma dostatočne obhliadol?“ upútala znova jeho plnú pozornosť. Prstami kreslil neurčité tvary na obrúsenom skle svojho pohára, keď  od nej odtrhol zrak a odpovedal.

„To už dávno,“ pokrčil plecami a od barmana si vypýtal ďalší pohárik. „Takže Jim Nill.“

„Jim Nill,“ zopakovala po ňom a k perám si priložila pohár sladkých bubliniek.

„Nebol by som povedal, že je tvoj typ,“ povedal potichu. Alison prižmúrila modré oči a na tvári sa jej usadil nečitateľný výraz. Výraz, ktorému Tyler nikdy nerozumel, z ktorého ostával zakaždým frustrovaný. 

„Ani nie je,“ odvetila pokojne, stále ho sledujúc.

„Tak potom ako to, že si tu? S ním?“ strácal trpezlivosť. Začínal mať plné zuby tejto jej hry. Keď ju tam vtedy zbadal, sedieť oproti sebe, razom mu všetko začalo dávať zmysel. Hoci bol známy, bol si stále vedomí aj faktu, že je ešte veľa žien nie len na svete, ale aj v tomto meste, ktoré nemali poňatia o tom, kto bol. Klapka zapadla na svoje miesto, keď pochopil, prečo nebola ohúrená drahými autami a honosným domom, ako to vtedy ona pomenovala. Pravdepodobne bola na niečo také už dávno zvyknutá, možno aj na niečo viac. Ona o ňom vedela všetko podstatné, on o nej takmer nič. Okrem mena  a telefónneho čísla, nevedel o tejto žene povedať nič. Bola záľudná, tajnostkárska. A aj keď to Tyler veľmi chcel poprieť, stále ním prechádzala vlna vzrušenia už len z pohľadu na ňu. Pomotala mu hlavu, musel priznať.

„Možno je aj iná možnosť ako tá, že by som bola jeho milenkou. Niekedy máš veľmi zlú dedukciu Tyler.“
„Ak nie si jeho milenka, stále môžeš byť platená spoločníčka,“ osopil sa na ňu. Jeho tón bol o niečo drsnejší ako pôvodne zamýšľal, no začínal mať pocit, že z nej zošalie.

Rozosmiala sa. „Ešte lepšie Tyler, ešte lepšie,“ smiala sa stále.

„Privádzaš ma do šialenstva, vieš,“ pozrel jej priamo do očí. Nebol by si myslel, že to niekedy pred ňou prizná, ale opak bol pravdou. Napätá atmosféra, ktorú doteraz okolo seba vytváral, pominula. Nahradilo ju zúfalstvo okorenené vyznaním sa z čistej pravdy. Alison si to nemohla nevšimnúť. Zasiahlo ju to ako statická elektrina a hoci ňou sprvu prešla dávka sebavedomia, keď si dovolila pripustiť, že ďalšieho muža nenechávala chladným, nedovolila si protirečiť. Ani Tylerovi, ani svojmu vlastnému telu.

„Viem,“ šepla. „A myslím, že by som to mala patrične využiť.“ Vdýchol jej sladký dych a na sekundu zatvoril oči. Otvoril ich práve včas, aby zbadal ako mu položila drobnú dlaň na koleno a zoskočila zo stoličky. „Čo keby si chytil taxík, hm?“ šepla mu do ucha. Ostal ohromený a úplne bez slov sledoval, ako kráčala späť medzi hráčske stoly. „Ja sa zatiaľ rozlúčim s otcom.“

Tyler Seguin sa nikdy nepovažoval za lámača ženských sŕdc. Túto nálepku mu skôr priradili ľudia z médií a konieckoncov i samotní fanúšikovia. Po pár mladíckych prehreškoch sa s ním tento titul vliekol celou jeho kariérou bez akéhokoľvek náznaku pominutia. Časom sa s tým zmieril, veď čo iné mu ostávalo. Tyler bol už jednoducho taký. Bol extrovert a  miloval ľudí a ich spoločnosť. Miloval zábavu vo svojich všetkých formách. A zábava bola často sprevádzaná aj práve ženskou prítomnosťou. A tak ako hokej sťa jeho živobytie prinášalo so sebou množstvo výhod, či už v podobe príťažlivého vzhľadu či tučného bankového konta, čo nieraz využil vo svoj prospech, ale aj povinnosti, s ktorými sa nie každá žena dokázala vysporiadať. A aj keď sa na začiatku každého pokusu o vzťah zdalo, že tentokrát to už bude jednoducho klapať, po pár mesiacoch len zavrtel hlavou a so slečnou sa rozlúčil. Nakoniec sa predsa len vždy vracal do viacmenej prázdneho domu, kedy si tú prázdnotu vynahrádzal štvornohými chlpáčmi pletúcimi sa pod nohami. A zabezpečujúcimi mu ďalšiu ženskú pozornosť. Pozornosť, ktorú posledné tri mesiace bohapusto ignoroval a venoval ju len jednej jedinej žene. Nemal poňatia, čo ho vtedy vlastne dostalo viac, či tie modré oči alebo jej okatá drzosť. No pársekundovým stretnutím si ho omotala okolo malíčka ako malého fagana a on ju nedokázal vypustiť z hlavy. A tak teraz, keď ju sledoval ako vchádza do jeho spálne, topánky držiac v jednej ruke za privysoké opätky a jedno ramienko saténových šiat viac než zvodne stiahnuté z ramena, mal pocit, že tento krát, by to už naozaj mohlo vyjsť. Jeho sako bolo pohodené ešte niekde v hale a košeľu mal už dávno vytiahnutú z nohavíc, keď sa Alison otočila uprostred spálne a stačil jediný pohľad, aby Tyler vedel, že dnes v noci by jej pokojne daroval aj obličku, len aby sa na neho takto neprestala dívať.

Minúty ubiehali ako zbesilé, keď sa nezapodievali tým, či ich činy môžu mať akékoľvek dôsledky. Na chvíľu zahodil za hlavu hokej. Zahodil za hlavu minulosť a budúcnosť. Všetkých priateľov či neprajníkov. V túto noc sa rozhodol venovať svoju plnú pozornosť len jej. Tej, ktorá ho k sebe lákala ako samotná Siréna a zvodnými krivkami bokov nútila k žiadostivosti, ktorá nekončila len pri vášnivých bozkoch.

„Šaliem z teba,“ ozval sa po prvýkrát odkedy k nemu prišli. Cítil jej ostré nechty, keď mu rozopla košeľu a stiahla bielu látku z potetovaných ramien a plné pery nanovo okupovali jeho ústa. Nedokázal myslieť, nedokázal sa sústrediť na nič iné ako bola teplota jej pokožky, keď sa k nemu už nahá pritískala a on mal pocit, že na mieste, kde sa ich telá dotýkali, mu ostali popáleniny. Sledoval ju, ako vystúpila z už vyzlečených šiat, teraz pohodených na podlahe, a bez najmenšieho zaváhania zo seba zvliekla i posledný kúsoček jemnej látky v podobe čipkovaných nohavičiek a skôr, ako Tyler stihol čo i len zareagovať, stiahla ho spolu so sebou na posteľ. Mal pocit, že jej drobné ruky cítil snáď všade, keď jej perami prechádzal po sánke. V momente, keď svojim dlhodobo pestovaným strniskom zavadil o jemnú kožu na jej krku, telom Alison prebehla doslova triaška. Chrbát sa jej napol a ona zaklonila hlavu dozadu, keď jej nabehli zimomriavky na celučičkom tele. Tyler okamžite vsal jednu jej stvrdnutú bradavku medzi krojené pery, čím v nej vyvolal pocit čistej extázy.

„Tyler, Ty počkaj- ..,“ slabým hláskom sa snažila upútať jeho pozornosť, keď sa viac než dominantne zmocňoval jej tela. „..počkaj na chvíľku.“

„Čo sa deje, líštička?“ na sekundu sa odtiahol od jej nahého tela a tvár zodvihol k nej, len aby mohla vidieť, ako si lačne olizol pery.

„Som panna,“ vyhŕkla zo seba takmer okamžite. Tyler sa zastavil uprostred pohybu práve keď rukami smeroval k jej lonu. Hnedé rozšírené oči uprel do tých jej a Alison by v tej chvíli prisahala, že sa mu z tváre vytratila všetka farba.

„Čo -, čože si povedala?“

Zahryzla si do pery a v tichu, ktoré nastalo, len jednoducho pokrčila plecami. Keď sa Tyler od nej odtiahol na dĺžku ruky, stále mlčala. Videla, ako mu tvárou prebehla zmes výrazov. Od nechápavého, cez frustrovaného až po zdeseného. Sledovala ho, ako sa snažil bezslovne spočítať dva a dva. Keď sa jeho mozog snažil spracovať informácie prichádzajúce v podobe jej slov, ale zároveň aj tie, ktoré vnímal svojimi očami. Jej nahé telo pod ním v rozpore s jej krátkou vetou. Zaprela sa do jeho vypracovaných pŕs a možno aj vďaka jej poslednej poznámke sa jej dotyku tak ľahko podvolil a už to bola Alison, kto mal nadvládu. Sedela obkročmo na Tylerovi a ruky ponechala na jeho hrudníku, široko sa usmejúc. „Tyler, Tyler,“ sklamane len zavrtela hlavou.

Zreničky mal široko roztiahnuté a s údivom na ňu hľadel. Mal pocit, že hľadel na najpozoruhodnejšiu ženu vo svojom živote. Ignoroval fakt, že si znova z neho vystrelila. Vnímal len jej nahé telo na sebe, jej jemnú pokožku a oči žiariace aj v hlbokej tme. V momente, keď sa posadil, pravú ruku obmotal okolo jej útleho trupu a ľavou jej odhrnul vlasy z tváre, jej diabolsky úškrnok hovoril za všetko. Vedel, že v túto noc, či už pod vplyvom doznievajúcich tekutých percent, alebo práve naopak začínajúcou triezvosťou z Alison, dá jej všetko na svete. A možno ešte viac.

Gerry zoskočil z pohovky, na ktorej pôvodne nikdy nemal mať vôbec povolené spať, a ešte stále v miernom polospánku prešiel do haly. Sklonil hlavu k sivému kusu látky pohodenému len tak na hnedej dlažbe a zhlboka sa nadýchol. Po sekunde, kedy jeho mozog zaradil známu vôňu do toho správneho šuflíka a on pochopil, že túto vôňu viac než dobre pozná a bezpochyby patrí jeho majiteľovi, vzal do zubov drahé sako a ťahajúc ho pravým rukávom stále po podlahe, odšuchtal sa nemotorne naspäť do veľkej obývačky. Vyskočil na gauč, skrútil sa do klbka, pocápajúc pri tom aj Cashov chvost. S nechuťou vypľul šedú látku z papule a hlavu si položil na pohodlný vankúš, nos zavŕtaný v drahom talianskom kúsku módy a spokojne sa nechajúc odprevadiť späť do ríše snov.

Alison túto scénu sledovala od sporáka, keď v čiernom tričku stála bosá uprostred kuchyne a v rukách držala panvicu.

„Tvoji psi nás viac než svorne ignorujú,“ otočila sa ku kuchynskému ostrovčeku, pri ktorom sedel Tyler a položila pred neho tanier plný palaciniek. Bolo niečo po pol tretej ráno, keď sa zvŕtala po kuchyni, zatiaľ čo ju majiteľ domu zaujato pozoroval. „Žeby to bolo preto, že sú zvyknutí na ženské návštevy uprostred noci?“

Tyler sa jednoducho len zaškeril, vediac, že Alison bezpochyby pozná odpoveď.

„Ale by ma zaujímalo, či ti každá robí palacinky po sexe,“ nadvihla obočie a čerstvú dávku cesta, ešte stále v tekutom stave, vyliala na rozohriatu panvicu.

„Nie, väčšina mi povie jednoducho „ďakujem Tyler, bolo to skvelé“ ,“ široko sa usmial.

„A s očakávaním, či im ešte niekedy zavoláš, odíde.“

„Tak nejako,“ pokrčil plecami a s chuťou sa pustil do nočného vyžierania. Keby ho videl ich tréner, pravdepodobne by mu doprial poriadny tréning navyše, ale čo oči nevidia, to srdce nebolí. Neprešlo ani dvadsať minút od chvíle, keď obaja ležali nahí krížom cez jeho posteľ a on sledoval, ako Alison, ležiaca na svojom bruchu, zakopávala v pomalom rytme nohami. Ruka jej visela z okraja postele a vlasy jej prekrývali polovicu tváre, no i tak videl, že jej pery zdobil drobný úsmev. A vtedy, len tak zo spontánnosti, sa ju opýtal, či vie robiť palacinky. Lebo on má chuť na palacinky. A ona so širokým úsmevom a očami, ktoré jej žiarili v odraze svetla vychádzajúceho z nočnej lampy postávajúcej v rohu miestnosti, odvetila, že vie.

Vypla sporák, otvorila dvierka na umývačke riadu, ktorú našla hneď vedľa neho a špinavý riad od cesta vložila dovnútra. Utrela linku od možných aj nemožných nečistôt a až tak sa otočila k Tylerovi, ktorý ju neustále pozoroval. Páčilo sa mu, ako sa pohybovala po priestoroch jeho domu, ako si ho nevšímala, keď sa venovala vlastnej činnosti. Bol to zvláštny pocit, lebo tak ako povedala sama Alison, väčšina žien po spoločných radovánkach jeho dom jednoducho opustila. Nerátajúc prehýrené noci, keď jeho strechu nad hlavou využívalo väčšie množstvo ľudí na nielen stav bujarý, ale aj ten poopicový. Možno to bolo alkoholom ešte stále prúdiacim jeho obehovým systémom, možno endorfínmi po dosť dobrom sexe, no musel uznať, že lepšie palacinky ešte v živote nejedol. A to bol jeden z dôvodov, prečo ju tak oddane sledoval. Prečo sa mu zdalo, že všetko na tej modrookej žene mu pripadalo jednoducho skvelé, akoby na nej nevedel nájsť jednu chybičku. Nebol na ten pocit zvyknutý a istá jeho časť mu nahovárala, že je to len opitosťou. Že keď sa ráno zobudí, ten pocit mať už nebude. No potom tam bola tá druhá časť jeho ja, omnoho väčšia, ktorá už dávno mala prevahu nad jeho myšlienkami, utvrdzujúca ho v tom, že toto nemá nič s opitosťou. Minimálne nie tou spôsobenou alkoholom.

„Takže,“ začala, po dlhšom tichu, keď on nečujne jedol a ona sa len lakťami opierala o linku, ktorá ich od seba oddeľovala, „myslíš, že už si schopný šoférovať alebo si mám volať taxík?“

Prehltol posledné sústo a natiahol sa po fľašku vody opodiaľ. Alison sa stále ani nepohla, len hlavu naklonila mierne do strany, čím jej vlasy padli do tváre.

„Nemyslím si, že som už schopný šoférovať, minimálne nie bez pokuty za zostatkový alkohol,“ odvetil, keď si plastové hrdlo odtiahol od pier, „a taxík si volať nemusíš. Pokojne môžeš ostať tu.“

Šokovane sa vystrela. Tyler vstal, prešiel okolo linky a postavil sa priamo pred ňu. Nahý hrudník sa mu pomaly dvíhal, keď prehovoril.

„Tie palacinky boli fakt vynikajúce,“ hovoril potichu, „ a myslím, že by si si zaslúžila určitú formu poďakovania,“ pristúpil ešte o niečo bližšie, keď sa im hrudníky už dotýkali, „alebo môžeš spať v hociktorej hosťovskej izbe,“ dával jej nakoniec na výber, s totálne chlípnym úškrnkom. Alison vedela, že by si mala vybrať druhú možnosť. Ale jej telo konalo skôr, ako stihol mozog vyskladať jednu súvislú vetu. A tak ju teraz držal za zadok a ona ho svojimi nohami tuho zvierala okolo pása, keď rukou odstrčil všetko, čo bolo položené na studenom mramore, len aby ju mohol naň bez akýchkoľvek prekážok  vyložiť.

Ešte stále sa cítila mierne grogy a kostrč jej stále nepríjemne pulzovala, keď sa temenom oprela o kožené operadlo. Ruky mala položené vo svojom lone a prsty mala obmotané okolo tenkých opätkov. Na sebe síce mala včerajšie večerné šaty, no nohy mala bosé. Bola vďačná, že sa počasie v Dallase mierne zbláznilo a na to, že bola polka decembra, teplota stúpala cez 25°C, inak by si bosá nikdy nedovolila byť. Už dávno sa odnaučila mať na nohách vysoké lodičky, až príliš si za posledné roky zvykla na zdravotnícku obuv, v ktorej sa pohybovala po univerzite. Opuchnuté chodidlá preto teraz zakrývala dlhá šedá látka, keď si ich vystrela pokiaľ jej to priestor na mieste spolujazdca dovolil.

„West Rochelle Road, Woodhaven,“ ozvalo sa priestorom auta. Alison otvorila oči, ktoré sa snažila doteraz  držať čo najviac privreté, už len z dôvodu, že po prebdenej noci bola svetloplachá a žiarivé doobedňajšie slnko jej vadilo, a pozrela na Tylera vedľa seba.

„Správne,“ súhlasila.

„To neznie ako adresa, na ktorej by býval Jim Nill.“

„Veď ani nie je,“ pokrčila plecami a odvetila jednoducho, bez akejkoľvek emócie.

„Takže bývaš sama?“ spovedal ju ďalej, keď sa riadeniu svojho monštrózneho čierneho mercedesu venoval len jednou rukou a lakťom tej druhej sa oprel o rám dverí a prstami si zamyslene šúchal strnisko na tvári.

„Predpokladám, že s Meggie si sa už stretol,“ privrela znova oči.

„S Meggie už teda áno,“ rozosmial sa, spomínajúc na všetky tie vtipné konverzácie s drobnou brunetkou.

„Buď ideš neskoro alebo príliš skoro,“ ozvalo sa bytom skôr, ako stihla za sebou vôbec zavrieť dvere. Unavene nechala svoje plecia klesnúť, keď ich o desatinu sekundy nasledovala aj hlava. „Z domu určite nejdeš, takže si bola znova s ním.“

Alison vošla do priestrannej miestnosti, ktorú z dvoch tretín tvorila obývačka a z tej poslednej, skrytej za rohom, drobná kuchyňa, oprela sa o bielu stenu a ruky si prekrížila na prsiach. Topánky dopadli na podlahu, keď pustila spomedzi prstov tenké sivé ramienka a ona upriamila svoju pozornosť na jedinú pohovku uprostred izby. Meggie ležala na svojom bruchu, jedna ruka jej visela z gauča a tú druhú mala nejakým, už len na pohľad nie práve pohodlným spôsobom, skrčenú pod hlavou. Z čiernych vlasov mala len podivný chumáč okolo hlavy a odetá bola stále v tom istom, v čom ju Alison videla naposledy, a súdiac podľa skrčeného oblečenia, nebola blondínka jediná, kto mal za sebou prehýrenú noc.

„Sa môžeš živiť ako špión,“ odreptala nakoniec.

„Ženské prevedenia Jamesa Bonda,“ zachechtala sa a nechutne potiahla naspäť do úst slinu, ktorá sa pod vplyvom gravitácie tak úporne snažila stiecť po jej brade až na sivý vankúš. „Kondíciu na chľastanie v prestrojení by som mala.“

Alison sa rozosmiala. Stále tak nejako nedokázala pochopiť, ako dokázala Meggie takto žiť, ale bavila sa na nej. Zavrtela nakoniec len hlavou a otočila sa s úmyslom odísť do vlastnej spálne a prespať v nej minimálne celý deň.

„Pripomeň mi,“ hovorila počas akoby spomaleného približovania sa k svojmu vytúženému cieľu, „prečo s tebou vlastne žijem?“

„Pretože ti prispievam na nájom, ktorý by si si tak či tak mohla dovoliť, ale ty si dobrodinec a od svojej rodiny nechceš ani cent,“ reptala ako verklík, až by človek nemal pocit, že ju v skutočnosti sužovali neuveriteľné suchoty a ona si v kútiku svojej duše želala vykopať si vlastný hrob a sama sa v ňom aj pochovať. Alison už mala na dohľad posteľ, keď jej ešte doľahlo do uší, : „A pretože ma neskonale miluješ a som to najlepšie čo ťa v živote stretlo!“