sobota 25. februára 2012

Forever young 27.

Keď sa podarí ďalšia časť bude večer :)

Zobudila sa v neprirodzenej polohe. Nohy mala skrčené dobre že nie pod bradou a ruky mala v takom kŕči, akoby celú noc niečo pevne zvierala. Oči ju štípali a v hlave jej pulzovala bolesť. Cítila sa akoby sa zobudila po poriadnom party – záťahu. Keď sa však poriadne prebrala a spomenula si sa predchádzajúcu noc dokonale chápala prečo sa cíti tak, ako sa cíti. Posadila sa, ponaťahovala si všetky končatiny a poobzerala sa po izbe. Kufre, ktoré ešte včera večer ležali pri dverách teraz stáli opreté v kúte izby. Žeby ich Niall vybalil? čudovala sa. Natiahla sa k nočnému stolíku, na ktorom mala položený mobil a ticho zastonala, keď zbadala koľko je hodín. 9:36 am ukazoval. Rýchlo sa pozviechala a otvorila skriňu. Ako očakávala jej aj Niallove veci boli úhľadne poskladané na poličkách. Vybrala si čisté veci, schmatla kozmetickú taštičku položenú na poslednej poličke a odišla do kúpeľne. Zamkla sa, zhodila do seba špinavé veci a postavila sa pod sprchu. Studená voda, ktorú si pustila ako prvú, ju poriadne prebrala a dodala jej odvahy do nového dňa. Horúcu vodu, ktorú si nechala na koniec, na svoj “ukľudňujúci rituál“. Teplé kvapky jej pouvoľňovali stuhnuté svaly a akoby ju zbavili bolesti, ktorá jej ešte donedávna pulzovala v hlave. Rýchlo sa poumývala, vlasy si umyla svojim obľúbeným šampónom, pred zrkadlom si vyčistila zuby. Keď už stála oblečená vo svojich obľúbených čiernych legínach a bielom voľnom svetri, prečesala si ešte vlasy a so žiarivým úsmevom schádzala po schodoch. Na včerajší večer sa snažila zabudnúť.  Momentálne bolo pre ňu dôležité to, že Niallova mama a babka ju brali takú, akou naozaj bola. Grega sa rozhodla ignorovať. Vytvoril si na ňu svoj názor a ona mu ho nemienila brať, kým si sám neuvedomí, že to bol veľmi mylný názor. Zišla na prízemie, kde panovalo ticho. Trochu sa obávala toho, že ju tu Niall nechal samú, no na jednej strane by mu za to bola aj vďačná. Mala by celý dom pre seba a tak by mala čas na svoje myšlienky.
„Dobre ránko princezná,“ ozvalo sa len čo vstúpila do obývačky. Niall sedel v kresle vedľa veľkého okna a na kolenách mal položený notebook. V okamihu ho však zaklapol, položil na neďaleký stolík a prešiel k nej. Jemne jej zašiel prstami do vlhkých vlasov a pobozkal ju.
„Dobre,“ odpovedala s úsmevom. „Kde máš zvyšok rodiny?“
„Mama išla do práce a babka na nejaký turistický zájazd,“ odpovedal zamyslene. Zjavne sám nechápal babkinu voľbu na strávenie voľného dňa.
„A Greg?“ opýtala sa s menšími obavami.
„Greg,“ začal a vzdychol si. „Má vlastný byt. A okrem toho, myslím, že tu sa ešte dosť dlho neukáže potom, čo som mu rozbil nos,“ pokrčil plecami.
„Čo si spravil?“ zarazene na neho hľadela.
„Vrazil som mu. Nikto ti nebude nadávať, aj keď je to môj brat.“ Vicky len pokrútila hlavou. Chcela mu to vyčítať, no vedela, že to nemá zmysel, pretože on si bude vždy stáť za svojim.
„Och bože. Dobre, poďme si spraviť niečo na raňajky, kým sa z teba úplne nezbláznim,“ prevrátila očami a ťahala ho za sebou do kuchyne. Niall sa zasmial a oprel sa o kuchynskú linku.
„Čo si dáš?“ opýtal sa, keď sa konečne dosmial.
„Hmm... mám chuť na muffiny,“ nadšene si olízala pery.
„Tak v tom prípade sa idú robiť muffiny!“ nadšene zvolal a už vyberal formu na malé chutné koláčiky. Kým ich piekli neustále sa ohadzovali múkou, niekedy dokonca aj cestom. Vicky tak aspoň pri Niallovom smiechu a šialenstve zabudla na predchádzajúci večer.
„Tak aký je plán na dnes?“ opýtala sa, keď sa doslova napchávali jahodovými muffinami a mliekom.
„Hm.. to by si chcela vedieť, čo?“
„Joj, nebuď tajnostkár!“
„Vieš jazdiť na koni?“ opýtal sa a skúmavo na ňu hľadel. Jeho otázka Vicky zarazila, no nenechala to na sebe znať.
„Áno, viem,“ odvetila a spomínala na chvíle, keď chodila s celou rodinou na ranč neďaleko mestečka, kde vyrastala.
„Tak to je výborné! Teraz pekne dopapaj, že ťa zoberiem na jedno krásne miesto,“ povedal a venoval jej úsmev, pri ktorom odhalil už takmer rovné zuby.

Vicky stála v chodbe pripravená na prechádzku. Obutá, oblečená, s fotoaparátom preveseným cez plecia. Čakala už len na Nialla, ktorý jej zmizol niekde v útrobách domu.
„Nepremokavá vetrovka?“ opýtala sa zarazene, keď sa razom objavil vedľa nej a v rukách držal veľkú zelenú vetrovku. „Veď von svieti slnko.“
„Zlatko na Írske počasie by som sa veľmi na tvojom mieste nespoliehal. Tu sa ti v jeden deň môžu vystriedať všetky ročné obdobia,“ odvetil a zazubil sa na ňu. Ešte chvíľu na neho hľadela a premýšľala, či si z nej len neuťahuje, ale keď videla, že aj on má na sebe rovnakú vetrovku, neochotne si vyzliekla svoju obľúbenú koženku a navliekla sa do vetrovky, v ktorej sa cítila ako veľryba.
„Vyzerám ako veľryba,“ trucovito si vzdychla.
„Si krásna, tak ticho a poď,“ otvoril vchodové dvere a počkal kým Vicky vyjde von. Zamkol za nimi, chytil Vicky za ruku a viedol ju na okraj mestečka. Celou cestou sa smiali, naháňali, fotili. Ako každý normálny zamilovaný párik. Aspoň tu, v Niallovom rodnom meste, ich neprenasledovali davy fanúšičiek, ktoré vždy nové podpisy a fotky.
„Tak a už sme tu,“ pousmial sa a otočil ju čelom k veľkej bráne. Vicky nemo hľadela pred seba a neverila vlastným očiam. „Tak poď,“ povedal s úsmevom a potiahol ju za sebou. Prechádzali okolo stajní, cez celý areál Mullingarského ranča.
„Ahoj  Niall,“ pozdravil sa vysoký chlapík, ktorý išiel oproti nim.
„Ahoj Jeff. Nevieš kde mám strýka?“
„Stajňa 4.“
„Ďakujem.“
„Tak sa zdá, že ťa tu poznajú,“ skonštatovala Vicky.
„Tento ranč patrí môjmu strýkovi. Ako malý som mu sem chodil pomáhať s koňmi, každý ma tu pozná,“ vysvetlil jej a vošiel do stajne. „Strýko?“ zvolal a čakal na odpoveď.
„Niall?“ razom sa pred nimi objavil chlapík, o niečo vyšší od Nialla, s ryšavými vlasmi a príjemným úsmevom. Typický Ír, pomyslela si Vicky, keď ho zbadala. Privítal ich vrúcnym objatím a Vicky venoval úsmev doslova od ucha k uchu.
„Ty musíš byť Vicky.“
„Tak sa zdá,“ zasmiala sa.
„Ja som Niallov obľúbený strýko,“ žmurkol na svojho synovca. „Ale pokojne ma volaj Tom,“ predstavil sa jej. „Takže kone už máte pripravené, je s nimi Vinnie pri zadnej ohrade,“ usmernil ich, venoval im ešte jeden úsmev a odišiel.
„Počkaj, počkaj,“ zastavila Nialla, keď vykročil preč zo stajne. „Kone? Kvôli tomuto si chcel vedieť, či na nich viem jazdiť?“ hľadela na neho s otvorenými ústami.
„Tešíš sa?“ opýtal sa.
„Že váhaš! Nejazdila som už aspoň 5 rokov!“ zvýskla a hodila sa mu okolo krku. „Ľúbim ťa, ľúbim ťa, ľúbim ťa!“ opakovala dookola a pevne ho držala.

16 komentárov:

  1. -Saa- jéj ty tak perfektne opisuješ ich vzťah :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ako vidím, tá tvoja choroba nemení nič na tom, že píšeš perfektne :* ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak tá choroba je dobrá aspoň na jednu vec...že mám viac času na písanie ;) ďakujem zlato :-*

      Odstrániť
    2. ale keby si nemala chorobu tak by som už dávno bola u teba alebo s tebou :/

      Odstrániť
  3. úžasné ;) Máš neuveritelný talent :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super ;) Moc se těším na další

    OdpovedaťOdstrániť
  5. waww kedy bude dalsia? :D strasnee sa tesim , uzasne pises !

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Co no tak jako ja uz fakt nevim co psat :D :D :D No UZASNY co jiny kdyz to pises ty <3 <3 DOKONALOST chci dalsi davku sve drogy :D <3 <3

    OdpovedaťOdstrániť
  7. úplne úžasné :) ako opisuješ ich vzťah k sebe.. ooch :) také niečo aspoň raz zažiť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. veru tak...zažiť niečo také :( keď už nie s Niallom, tak aspoň s nejakým normálnym chalanom...
      a ďakujem :)

      Odstrániť
  8. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť