Forever young 26.

                                   *V tom čase z Vickynho pohľadu*

Potichu sedela a počúvala hádku, ktorá sa ozývala z obývačky. Slzy jej stekali dolu tvárou, keď počula čo si o nej Greg myslí.

„Je to obyčajná zlatokopka!“ začula. To jej stačilo, viac počuť nepotrebovala. Vzlyky už nezadržiavala, nemalo to cenu. S obrovským plačom sa vyrútila z miestnosti a bolo jej jedno, čo si o nej pomyslí zvyšok Niallovej rodiny. Bežala po schodoch a divila sa sama sebe, keď sa trafila s takými uslzenými očami do správnych dverí. Vrútila sa do miestnosti a hodila sa na posteľ. Schúlila sa do klbka a nariekala.

„Vicky?“ začula. Strhla sa a posadila sa. Keď  zbadala Niallovu mamku stáť vo dverách jej vzlyky sa znásobili. „Ospravedlňujem sa ti za Grega,“ pošepkala a pristúpila k posteli. Sadla si na jej okraj a aj ona sama premáhala slzy.

„Prosím..,“ začala, no nevládala dokončiť. „Prosím, nemyslite si to o mne,“ začala znova. Dívala sa na svoje ruky položené na kolenách a premýšľala ako dať do súvislej vety všetko to, čo mala na srdci.

„Ako každá matka chcem pre svojho syna to najlepšie. Vždy som sa bála, tak ako Greg, že sa zapletie s dievčaťom, ktoré ho bude využívať pre jeho slávu a peniaze. Bála som sa toho, že to je ešte malý chlapec, ktorý sa nevie sám rozhodovať a ktorý nevie, čo je pre neho správne. Keď som sa dopočula, že si našiel priateľku, mala som isté obavy. Z toho ako o tebe rozprával bolo jasné, že si mu úplne zamotala hlavu. Keďže s ním sa nedalo rozumne porozprávať ozvala som sa Liamovi. Určite dobre vieš, že je to taký ich “otecko“ skupiny. Spýtala som sa na teba a ostala som mierne prekvapená z jeho odpovede. Rozprával mi o tebe aká si skvelá, skromná a o tom ako ťa majú všetci radi. Dokonca som mala pocit, že ešte aj on sa do teba zamiloval. Ale nie. Keď mi porozprával o tom, ako na tebe vidieť, že máš Nialla úprimne rada, vedela som, že môj syn sa rozhodol správne. Neskutočne som sa tešila na tvoju návštevu a musím priznať, že si si ma získala – tak ako mi to opísali Niall s Liamom – jedným úsmevom. Vicky si dobré dievča a som veľmi rada, že si s mojím synom. Ešte raz prepáč za Gregovu reakciu. Mal smolu, že sám sebe nedovolil spoznať ťa lepšie,“ dokončila svoj monológ a jemne zovrela Vickynu ruku v dlaniach.

„Ja... strašne som sa bála práve takejto reakcie. Bála som sa, že ma budete odcudzovať kvôli tomu, že nie som rodená Angličanka, alebo preto, že sa vám budem zdať drzá, falošná. Ale chcem vám povedať jedno. Vášho syna mám rada viac ako čokoľvek na svete. Odkedy ho poznám môj život sa radikálne zmenil. Mne je jedno, či je slávny, či má milióny fanúšičiek a ďalšie milióny na účte, alebo to je obyčajný chlapec z Írska,“ rozprávala pomedzi vzlyky.

„Ja viem,“ zašepkala jej. Jemne ju pohladila po líci, postavila sa a odišla. Vicky sa opäť zvalila na posteľ a ležiac v klbku nešťastia nechala slzy rinúť sa dole jej tvárou.

Niall

Vidieť dievča, ktoré miloval plakať, bolo pre neho zdrvujúce. No vidieť ju plakať a vedieť, že to je kvôli nemu, bolo už nad jeho sily. Stál vo dverách a mlčky pozeral ako dievča jeho života leží na posteli schúlená do klbka a potichu vzlyká.

„Vicky,“ zašepkal, no dievčina akoby ho nevnímala. Odlepil chodidlá od podlahy a rýchlim krokom k nej pristúpil. „Vicky!“ zašepkal a opatrne sa dotkol jej dlane. Dievča otvorilo oči a vyľakane na neho pozrelo.

„Prepáč mi to,“ zašepkala a utrela si krokodílie slzy.

„Ty sa mi ideš ospravedlňovať?“ prekvapene na ňu pozrel.

„Áno. Nebyť mňa nemusel si sa pohádať s bratom,“ opäť sa rozvzlykala. Niall si ľahol k nej a jemne ju objal okolo drieku.

„Tak som sa bála presne takejto reakcie. Keby nebolo mňa, nemal by si problémy s bratom. Ach,“ plakala mu do ramena. Pritiahol si ju bližšie k sebe a nechal ju, nech ho drží za tričko a plače. Hladkal ju po chrbte a sám mal čo robiť, aby sa nerozplakal.

„Prestaň s tým. Môj brat je obyčajný imbecil.“

„Ale je to tvoj brat! Nemal by si sa kvôli mne hádať s rodinou.“

„Kvôli tebe by som sa pohádal hoci aj s celým svetom,“ zamrmlal.

„Niall, ale to nie je správne. Je to tvoja rodina. Ach bože,“ strhla sa. Posadila sa a pozrela sa na neho uslzenými očami. „Prosím, povedz mi, že si to o mne nemyslíš,“ oči sa jej rozšírili od  strachu.

„Nemyslím čo?“

„Že som zlatokopka. Lebo nie som. Ľúbim ťa. Ľúbim ťa najviac na svete a je mi jedno či si slávny spevák alebo obyčajný chlapec.“ Niall na nej videl ako ňou lomcujú pocity. Stiahol ju späť k sebe a opäť ju objal.

„Nemyslím si to zlatko,“ zašepkal a pobozkal ju do strapatých vlasov. „Veľmi ma mrzí, že si musela počuť všetko, čo ten magor povedal. Už ho nikdy v živote nechcem vidieť. Samozrejme pokiaľ sa ti neospravedlní.“

„Ľúbim ťa,“ roztraseným hlasom povedala.

„Aj ja teba princezná. A teraz na to už nemysli. Už nikdy nedovolím aby ti niekto takto hovoril. Nikdy. Pretože ty si moja princezná,“ šepkal jej. Jemne ju hladil po chrbte, zatiaľ čo ona mala hlavu zaborenú pri jeho krku. Ležali vedľa seba v tesnom objatí, Vicky stále s plačom.

Vicky

„Aj ja teba princezná. A teraz na to už nemysli. Už nikdy nedovolím aby ti niekto takto hovoril. Nikdy. Pretože ty si moja princezná,“ šepkal jej. Cítila jeho dotyk na chrbte, cítila jeho prirodzenú vôňu, ktorá mu vychádzala z pokožky. Jeho vôňa a dotyky ju síce upokojovali, no slzy smútku a sklamania si vždy našli cestu von z jej očí. Nechcela plakať, no nedarilo sa jej s tým prestať. Rukou mu zahrabla do vlasov, vdychovala jeho vôňu a počúvala jeho sladký hlas ako jej potichu spieva.

When he opens his arms And holds you close tonight It just won't feel right Cause I can love you more than this, yeah
When he lays you down, I might just die inside It just don't feel right Cause I can love you more than this Can love you more than this
Od jej obľúbenej piesne prešiel k melódii a textu, ktorú ešte nepočula. Sladké slová, ktoré jej potichu spieval boli o dievčati, ktoré chlapcovi zmenilo život. Vicky sa málinko pousmiala a radšej sa oddala ríši snov.