Forever young 25.

I hope you will like this part :) Enjoy :-*

„Tak Vicky, povedz nám niečo o sebe,“ ozvala sa Niallova mama podávajúc jej misu so šalátom.

„Hmm..tak mám 18 rokov a bývam v Londýne,“ začala nesmelo.

„Ale to všetko už vieme! Niall nám to povedal. Ale ja chcem vedieť niečo z tvojho súkromia, zo života,“ nadšene rozprávala.

„Mama prosím ťa. Správaš sa ako dotieravá novinárka,“ ozval sa s plnými ústami Niall.

„Dobre, dobre. Tak keď ti to vadí, nemusíš hovoriť nič z tvojho súkromia. Študuješ niekde alebo pracuješ?“

„Pracujem v jednej knižnici blízko centra Londýna.“

„Nad vysokou si neuvažovala?“ zapojila sa do rozhovoru najstaršia členka rodiny.

„Vlastne aj uvažovala. Ako mladšia som sa chcela stať lekárkou, no potom ako sme sa presťahovali do Británie, som nad tým už nepremýšľala,“ zahanbene priznala.

„Ty nie si Britka?“ prekvapene na ňu pozrel Greg. V jeho očiach zbadala niečo ako odpor a sklamanie.

„Vlastne nie. Som zo Slovenska, čo je malá krajina v strednej Európe,“ priznala placho. Gregov pohľad ju vyľakal.

„Podľa prízvuku by som to ani nepovedala. Ako je možné, že vieš tak perfektne po anglicky?“ jej teoretickú svokru táto časť jej života zjavne zaujala.

„Moja mama učila na Slovensku na súkromnom anglickom gymnáziu. Pod jej nátlakom sme pred ňou povinne museli s mladšou sestrou rozprávať po anglicky. A nakoniec som veľmi rada, že ma do toho nútila,“ rozprávala a pomaly jedla. Jej nervozita opadla vo chvíli, keď videla, že Niallovu rodinu naozaj zaujímala.
„Máš mladšiu sestru?“ opäť sa ozvala babka a spod jej okuliarov na Vicky hľadeli sivé oči s iskričkami nadšenia.

„Áno. Volá sa Sara a má osem rokov,“ prikývla. Prešla pohľadom zo staršej pani na Grega. V rukách zvieral príbor a venoval jej taký pohľad, pri ktorom sa čudovala, že ešte vôbec dýcha. Keby mohol pohľad zabíjať, pomyslela si.

„A tvoji rodičia?“ začula otázku. Bola vďačná, že Niallova mama je taká zvedavá, pretože viac nenávistných pohľadov od Grega by nezvládla.

„Moja mama, Lucy, pracuje na základnej škole v jednej malej dedine neďaleko Londýna,“ odpovedala a nervozita ňou opäť lomcovala. Čo mu je? Prečo po mne tak pozerá? Myšlienky jej prúdili hlavou ako tornádo.

„A tvoj otec?“

„Môj otec...“ začala a zhlboka sa nadýchla. Zachytila Niallov ospravedlňujúci pohľad, keď odpovedala: „Zomrel pred troma rokmi,“ priznala a prepaľovala pohľadom tanier pred sebou. Rýchlo zaklipkala viečkami aby zahnala slzy tam, odkiaľ prišli.

„Och, to ma mrzí. Prepáč,“ ospravedlňovala sa.

„Nie, nie. Nemusíte sa ospravedlňovať, nemali ste to...“

„Tak už toho mám dosť!“ vykríkol Greg a odsunul sa so stoličkou. Udrel päsťou do stola a prepaľoval Vicky pohľadom. Tá na neho vystrašene hľadela a čakala čo sa bude ďalej diať.

„Vy ste sa zbláznili! A hlavne ty!“ ukázal na svojho mladšieho brata a vypochodoval z miestnosti. Vicky stále hľadela na miesto, kde ešte pred chvíľou sedel jej nádejný švagor. Plytko dýchala a čakala kým ju niekto prefacká a povie, že tento gregov výbuch nebol kvôli nej. No opak sa stal pravdou. Niall sa postavil a odkráčal za svojim bratom.

Niall

Keď zbadal Vickyn pohľad niečo sa v ňom zlomilo. Postavil sa a odkráčal za bratom do obývačky.

„Povedz mi, že si zo mňa robíš srandu. Pretože ak áno, tak toto je veľmi zlý vtip,“ snažil sa to hovoriť pokojne ale vôbec mu to nešlo. Greg stál k nemu chrbtom a díval sa na oheň v kozube.

„Toto nemyslím vôbec ako vtip. Toto myslím ako úplne vážnu vec,“ pohoršene sa otočil k svojmu mladšiemu bratovi. „Čo na nej vidíš? Úbohé dievča pracujúce v knižnici? Veď máš na lepšie! Keby bola aspoň BRITKA!“ jeho nervózny hlas sa v miestnosti ozýval akoby s ozvenou.

„Britka? Ty si sa zbláznil. To musí byť rodená Angličanka aby som s ňou niečo mal?“ neveriacky na neho hľadel.

„To by až tak nevadilo, keby bola aspoň z dobrej spoločnosti. Ale dcéra učiteľky? Vážne si myslíš, že ťa má skutočne rada?! Ide jej len o tvoju slávu a peniaze! O nič iné!“ Greg nedokázal uveriť, že jeho brat sa zaplietol práve s takýmto dievčaťom. „Je to obyčajná zlatokopka!“

„Čo si povedal?“ neveriacky sa pozrel na brata. „Na to si ako prišiel?“

„Pozriem a vidím,“ odpovedal akoby nič. No Niallovi to stačilo. Posledná kvapka jeho pohára trpezlivosti pretiekla. Pristúpil bližšie k bratovi a pozrel mu priamo do očí.

„Odvolaj to,“ zamrmlal.

„Lebo čo?“ opýtal sa posmešne. Niall neodpovedal. Aspoň nie slovne. Svoju odpoveď vyjadril tým, že sa rozohnal a päsťou udrel brata do tváre.

„Lebo toto,“ vyriekol a otočil sa smerom do kuchyne. Brata nechal zaliateho krvou pred kozubom. Vošiel do jedálne a ostal prekvapene stáť, keď pred sebou zbadal iba babku sediacu za stolom presne tak, ako keď odchádzal.

„Čo je?“ opýtal sa nevľúdnejšie ako plánoval. Prešiel okolo nej a z mrazničky si vytiahol mrazenú zeleninu. Priložil si sáčok na boľavú päsť a sadol si k nej. „Prepáč mi to,“ zašepkal a čelom sa oprel o stôl. V ruke mu pulzovala bolesť z nárazu a v hlave bolesť z hádky s bratom.

„Nerada to hovorím, ale spravil si dobre,“ povedala potichu a rukou ho začala hladkať po chrbte. „To čo Greg povedal bolo voči Vicky nefér. Je to veľmi milé dievča, ktorá ťa má zjavne rado,“ hovorila sebaisto. Jeho babka mala totiž veľmi dobrý odhad na ľudí. Niečo ako šiesty zmysel. Takže keď to takto hovorila, mala zjavne pravdu. „Bolo to od neho veľmi hnusné. Hlavne keď si to, chúďa dievčina, musela vypočuť.“ Niall prekvapene zdvihol hlavu. Toto nie je dobré, preblesklo mu hlavou.

„Ona to počula?“

„Celý váš rozhovor. Keď počula ako ju Greg nazval zlatokopkou s plačom vybehla na poschodie. Mama šla za ňou.“ Niall bez odpovede vstal zo stoličky, sáčok zeleniny nechal na stole a vykročil po schodoch. Bral ich po dvoch, takže pred dverami izby stál za pár sekúnd. Vo chvíli, keď chcel stlačiť kľučku z miestnosti vyšla jeho mama. Venovala mu smutný pohľad, prešla okolo neho a zišla po schodoch. Zhlboka sa nadýchol a vstúpil do izby. To čo pred sebou uvidel sa ho dotklo viac ako smrť vlastného otca.