Forever young 29.

Cítila ako jej prstami jemne kreslí rôzne znaky na nahú pokožku chrbta. Ležala na bruchu, prikrytá prikrývkou a vnímala len Niallove modré oči a úsmev.

„Povedz mi niečo,“ zašepkal.

„Niečo,“ odvetila so smiechom. Niall otrávene prevrátil očami.

„Nemyslel som to takto. Povedz mi niečo o svojej budúcnosti. Čo by si chcela robiť?“

„Budúcnosti?“ obrátila sa na pravý bok podopierajúc si hlavu lakťom.

„Neplánuješ niečo? Myslím to tak, že či chceš pracovať v knižnici navždy.“

„Vlastne nie. Premýšľala som o kariére fotografky. Profesionálnej,“ priznala.

„A? Prečo potom pracuješ v knižnici?“ nechápavo na ňu hľadel a pohrával sa s pramienkom jej tmavých vlasov.

„Mám 18 rokov. Myslíš, že by som mala nejakú šancu stať sa úspešnou fotografkou v meste ako je Londýn? Veď vôbec nefotím dobre. Pochybujem, že by som dostala aspoň jednu zákazku,“ zvalila sa na chrbát a smutne hľadela na strop. Stať sa uznávanou fotografkou bolo jej snom posledných 5 rokov. Odo dňa, keď si kúpila prvý fotoaparát.

„Máš tu nejaké fotobooky?“

„Áno, v počítači,“ odvetila zamyslene.

„Tak mi ich ukáž,“ povedal jednoducho. Vicky sa otočila k nemu a premýšľala či to má urobiť. Fotila veľmi rada hlavne portréty, no nikdy sa neodvážila poslať žiadnu zo svojich fotiek do súťaže. Rodina aj priatelia ju presviedčali, no ona mala vždy pocit, že nie je dosť dobrá. „No šup, šup. Na čo čakáš?“ Neochotne sa postavila z teplej postele, prešla k písaciemu stolu, kde mala položený svoj notebook. Zobrala ho a ľahla si späť k Niallovi. Oprela sa o čelo postele a čakala kým sa jej “rachotinka“ naštartuje.

„Pekné pozadie,“ zasmial sa Niall, keď na počítači nabehla úvodná obrazovka. Ako pozadie tam mala ich spoločnú fotku, ktorú fotila Tanya na London Eye.

„Najkrajšie aké môže byť,“ odvetila počas preklikávania sa cez množstvo zložiek, kým našla tú správnu. „Neviem či sa ti budú páčiť,“ povedala podávajúc mu notebook.

Niall

Vicky mu podala notebook a stlačením enteru spustila prezentáciu fotiek, ktoré nafotila. Spočiatku to boli iba fotografie prírody, oblohy alebo Green Parku. Ďalej však nasledovali momentky malej Sari, cudzích ľudí prechádzajúcich ulicami Londýna, detí hrajúcich sa v parku. Pre niekoho to mohli byť obyčajné fotky, no pre umelca mali veľkú hodnotu. Zachytené absurdné momenty života tak perfektne, že to miestami až vyrážalo dych.

„Toto je Tanya?“ opýtal sa prekvapene a hľadel na mladú ženu na obrazovke.

„Áno. To bol môj prvý väčší photoshoot,“ priznala slabým hláskom. Tanya, ktorá bola na fotkách a Tanya, ktorú Niall poznal sa od seba líšili ako Harry od Zayna. Tanya na fotkách stála sporo odetá v snehu, s dokonalým make –upom a účesom. Pózy, ktoré hádzala boli perfektné, no ešte dokonalejšie bolo to, ako boli zachytené.

„Podáš mi prosím ťa mobil?“ opýtal sa neodtrhujúc oči od fotiek. Vicky mu ho mlčky podala a Niall s nevôľou odtrhol zrak od počítača a venoval ho malému vynálezu v rukách. Rýchlo vytočil to známe číslo a opäť sa zahľadel na fotky. Tentoraz to boli Vickyne autoportréty.

„Ahoj malý Írsky chlapček. Čo potrebuješ?“ ozval sa hlas v telefóne.

„Mrkvička moja najdrahšia si pri El?“ opýtal sa kamaráta na druhom konci linky.

„Áno. Čo potrebuješ od mojej krásnej priateľky?“

„Momentálne potrebujem aby ste sa prihlásili na Skype. Ostatné ti vysvetlím tam,“ odvetil a bez toho aby počkal na odpoveď, zložil. „Mohol by som sa na tvojom počítači prihlásiť na Skype?“ pozrel na Vicky, ktorá neprítomne hľadela na počítač.

„Áno, jasné,“ potriasla hlavou, akoby chcela vyhnať z hlavy myšlienky, do ktorých bola pohrúžená. Vypla prezentáciu a nechala Nialla aby zadal svoje prihlasovacie meno a heslo.

Chvíľu mlčky čakali, kým pri užívateľovi s menom ‘King of Carrots‘ nenabehla zelená ikonka. Niall okamžite prijal hovor prichádzajúci od tohto používateľa a zapol webkameru.

„Ahojte,“ pozdravila ich dvojica sediaca na pohovke. Louis a Eleanor sedeli v tesnom objatí a s úsmevom od ucha k uchu sledovali notebook.

„Ahojte. Inak, vy sa ešte asi nepoznáte,“ prehovoril Niall a ukázal na Vicky. „El, toto je Vicky, Vick – Louiho ‘kráľovná mrkiev‘ Eleanor,“ rýchlo ich zoznámil a dievčatá si navzájom zamávali.

„Takže čo to potrebujete? Teda počkať!“ vykríkol Louis, pustil El a nahol sa bližšie k počítaču. „Vy dvaja ste nahí!“ vypúlil svoje veľké modrozelené oči tak, ako to dokázal len on. „Čo ste to spolu stvárali? Dúfam, že ste nerobili nemravné veci!“

„Nie Loui, hrali sme piškvôrky,“ odvetila Vicky arogantne a zavŕtala sa ešte viac pod prikrývku, aby Louis nevidel ani kúsok jej nahej pokožky. Niall na nej videl, že sa musela veľmi premáhať aby mu nevynadala za ten posledný krát, čo ju oblial vodou.

„Hej Linzová, nebuď drzá, dobre?“ osočil sa na ňu.

„Náhodou, konečne sa našiel niekto, s kým sa budeš môcť bezdôvodne hádať,“ zasmiala sa El a Niall sa k nej pridal. Louis a Vicky sa navzájom obdarovávali vražednými pohľadmi a ich druhé polovičky sa na tom dobre zabávali.

„Dobre, dosť bolo zábavy. El môžem ti poslať nejaké fotky? Či by si nebola taká dobrá a neukázala ich svojmu fotografovi. Z Vicky sa nám vykľula veľmi talentovaná fotografka bez práce,“ ukončil ich humornú chvíľku Niall. Vicky sa strhla a pozrela na neho.

„Nie! Prestaň, nerob to!“ okamžite zareagovala. No Niall ju ignoroval a bez jej súhlasu posielal Eleanor niektoré jej fotografie.

„Ticho zlatko,“ povedal jednoducho a zamračene listoval medzi fotkami.

„Nie El, prosím ťa, neukazuj ich nikomu. Nie sú vôbec dobré. Absolútne amatérske zábery,“ s nádejou sa obrátila na dievča na obrazovke.

„Vicky, toto si vážne fotila ty?“ prekvapene sa ozval Loui. Keď zbadal fotografie, ktoré im prišli, jeho vtipná nálada razom vyprchala.

„Vicky, tie fotografie sú úchvatné! To všetko si fotila ty?“ vyzvedala El.

„Áno,“ priznala a zahanbene sklonila hlavu.

„Dnes večer mám jedno fotenie a tieto fotografie beriem jednoznačne na ukážku môjmu fotografovi. Keď ti neponúkne prácu, dám výpoveď. A to myslím smrteľne vážne.“

Vicky

„Dnes večer mám jedno fotenie a tieto fotografie beriem jednoznačne na ukážku môjmu fotografovi. Keď ti neponúkne prácu, dám výpoveď. A to myslím smrteľne vážne.“

Vicky nemo hľadela na dievča na obrazovke. Nedokázala nič povedať, nedokázala nič urobiť. Len tam sedela, hľadela pred seba a nechala slzy radosti nech si razia cestu von z jej slzných kanálikov. No jej  vnútro naopak plesalo. V bruchu cítila obrovský húf motýľov, v hlave jej vybuchovali ohňostroje radosti a srdce jej bilo takou rýchlosťou, že mala pocit, že jej čochvíľa vyletí von z hrudného koša.

„Ale už budeme asi končiť, o chvíľu ideme do kina, nie?“ vytrhol ju zo zamyslenia Loui, ktorý hľadel na svoju ‘kráľovnú mrkiev‘. „Takže vy si pokojne ďalej hrajte nemravné piškôrky, my ideme slušne obdivovať filmový priemysel. Majte sa!“ zakýval im na rozlúčku a zrušil hovor.

„Niall?“ opýtala sa roztrasene.

„Áno princezná?“ posadil sa oproti nej a s naklonenou hlavou na ňu hľadel.

„Povedz mi, že sa mi len sníva,“ krútila hlavou a plakala.

„Nesníva zlatko. Tvoj sen sa práve začal plniť,“ venoval jej úsmev a utrel jej slzy.

„Pane Bože!“ zvýskla od radosti a hodila sa mu okolo krku.