Love you Girls :)
ELIZ
Sedela na koženom sedadle v súkromnom lietadle,
v ušiach jej znela obľúbená skupina a pohľadom blúdila po
pasažieroch. Od Zayna, ktorý takmer od chvíle čo vzlietli spal, cez Nialla
rozprávajúceho sa s Liamom, cez Louisa telefonujúceho s rodinou až
k Harrymu.
Harry sedel v kúte ich súkromného lietadla sám, otočený
ostatným chrbtom. Kučery mu padali do čela zakaždým ako sa sklonil
k denníku v mäkkej koženej väzbe, do ktorého si niečo zapisoval. Celý
štrnásťhodinový let mlčal, s nikým neprehodil ani jednu krátku vetu,
venoval sa len peru a vyblednutým listom. Eliz si všimla, že dnes, keď za
nimi prišla na letisko sa na ňu poriadne ani nepozrel. Ignoroval ju a ona
si nebola celkom istá prečo. Zo začiatku ju to trápilo, no teraz si povedala,
že ju to v podstate nemá prečo zaujímať. Mal by byť medzi nimi vzťah čisto
na profesionálnej úrovni.
„Iba profesionálny vzťah,“ zašepkala sama pre seba
a tým sa utvrdila, že je v poriadku ak sa nebude zaujímať o nič,
čo sa nebude týkať ich spoločných tréningov. Nikdy medzi nami nebude nič viac, povedala si a hodila ešte
jeden krátky pohľad na rozstrapatené kadere sklonené k zápisníku, predtým
ako sa chcela začať držať tejto novonadobudnutej zásady.
„HARRY!“ ozývali sa výkriky. Stála v hotelovej hale
a pozorovala ako sa chalani snažili pretlačiť dnu cez húf fanúšičiek.
Nedokázala pochopiť, ako mohli toto jačanie zvládať s úsmevom, nepriečilo
sa im keď sa o nich bilo množstvo rúk, neodmietli ani jednu fanúšičku,
ktorá sa s nimi chcela odfotografovať.
„Už sme všetci?“
vytrhol ju zo zamyslenia Paulov hrubý hlas a ona zaostrila zrak na
jeho veľkú postavu. Obrovská skupina ľudí, medzi nimi už aj chlapci, stála
v priestrannej hale luxusného hotela, kde budú pár dní ubytovaní. Ozvalo
sa súhlasné mrmlanie, Paul ešte rýchlo zrakom prekontroloval počet a až
keď zavelil sa všetci vydali k výťahom. Eliz však zastala. Množstvo ľudí
sa tlačilo spolu so svojou batožinou v stiesnených priestoroch troch
výťahov. Začula ako jej začalo splašene búšiť srdce, v mysli jej prúdili
nepríjemné spomienky.
„Eliz, ideš? Čakáme už len na teba,“ počula. Ruky jej
ochabli, vypadli z nich veľké tašky. „Eliz!“
„J-ja ..ja pôjdem po schodoch,“ splašene vyriekla.
„Ale je to trinásť poschodí,“ namietol Harry.
„To nevadí,“ silene sa usmiala. „Aspoň si ponaťahujem svaly
po dlhom lete.“
„Dobre,“ odvetil s plnou vážnosťou v tvári. „Ale
zoberiem ti kufre,“ zamrmlal, vystúpil a zobral jej ich z rúk. Spodnú
peru mal vtiahnutú medzi zubami, obočie zvraštené. Bez slov sa otočil, nastúpil
späť do výťahu a prepaľoval ju pohľadom spoza zatvárajúcich sa dverí. Na
pár sekúnd zatvorila oči, zatriasla hlavou aby vyhnala hrôzostrašné spomienky
a rezkým krokom vybehla po schodoch.
Mierne zadychčane vykročila po dlhej chodbe, ktorej strany
lemovali množstvá bielych dverí ukrývajúcich apartmány, až na druhý koniec, kde
videla stáť Harryho. Ležérne sa opieral o bledožltú stenu, ruky zasunuté
vo vreckách a pohľad upriamujúci na jej prichádzajúcu postavu. Stál tam
sám, dokonca bez batožiny, či už tej jej alebo tej jeho. Pri tomto fakte sa
Eliz zamračila, mala isté podozrenie. Nevedela presne aké, no cítila, že ju to
nahnevá. Keď bola už len necelý meter od Harryho vysokej postavy, zbadala, že
dvere vedľa neho sú dokorán otvorené.
„Čakám ťa tu, aby si vedela, kde máš izbu,“ povedal mierne.
Odrazil sa od steny a nechal ju nech prejde dovnútra apartmánu.
„Hm, ďakujem,“ prikývla a ruky si zložila v bok.
„Kde budeš mať izbu ty?“ opýtala sa znenazdajky.
„Tu,“ povedal a jeho pery sa rozšírili vo veľkom
úškrne.
„Čo presne myslíš pod tým ‘tu‘?“ opýtala sa vykoľajene.
„Tento apartmán má dve izby,“ začal vysvetľovať
a prešiel hlbšie to jeho útrob. Otočil sa tvárou k nej, zatiaľ čo ona
si zložila ruky na prsiach a čakala na adekvátne vysvetlenie. „Na ľavo,
čiže z tvojho pohľadu na pravo, bude tvoja izba,“ ukázal. „A oproti tej
tvojej, bude moja,“ druhou rukou ukázal na svoju. Stál tam s rozpaženými
rukami a široko sa usmieval.
„Najradšej by som po tebe teraz niečo hodila Styles,“
zavrčala, schmatla svoje kufre a vybrala sa do svojej izby.
„Ja som to tak nezariadil!“ našpúlil pery. „Ja nemôžem za
to, že hotel je preplnený a nemali ďalšiu voľnú izbu.“
„To hovor niekomu, kto ti
uverí,“ zakričala a zabuchla za sebou dvere.
Per-fect ! Eliz sa bojí výťahov? To aj ja :D ale mám taký pocit, že to bude niečo vážnejšie, ako len fóbia z výťahov. Ha, teraz budú musieť bývať v spoločnom apartmáne :D Júúj, teším sa na pokračovanie, bude to bomba ! ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťInak, aj ja mám panický strach z výťahov :D ale veruže, za tým jej strachom bude niečo viac... ;)))
Odstrániťďakujem honey!
Toto vyzerá byť veľmi zaujímavé, musela som sa celý čas usmievať :) Ďakujem za zlepšenie nálady :) x
OdpovedaťOdstrániťNemohla by si dať dnes ďalšiu? Ja som závislá ;)
Love it ♥ Love you x
ďakujem O:)
Odstrániťprepáč honey, ale ďalšiu dám asi až dnes :)
Love you too :)
Strach z výťahov? Horím nedočkavosťou čo sa z toho vykluje :D som ukrutne zvedavá čo sa jej stalo.. :) Ako vydím zmenila si dizajn :) Pekný... Ten Harry :D Ako tak pozerám ten je odhodlaný získať ju aj keby musel ísť cez mŕtvoly, a to doslova.. Každopádne fakt Per-fect a teším sa na ďalšiu.. Neviem prečo, ale vždy, keď píšem nejaký koment k ff-ke sú z toho litánie, takže ak ti vadia pohode povedz budem sa snažiť skracovať... A prajem ti šťastný víken, uži si ho hneď je tu pondelok :/
OdpovedaťOdstrániťďakujem, aj keď mne osobne sa veľmi nepáči :)
Odstrániťveruže, Harold pôjde aj cez "mŕtvoly" ako sa vraví ;)
ale, ja mám rada tvoje litánie, neboj sa nič :))
ďakujem, aj tebe krásnu nedeľu! :)
dobre dobre dobre! páči sa mi to, veľmi veľmi sa mi to páči! :) ♥
OdpovedaťOdstrániť