nedeľa 20. októbra 2013

Fight 11.

Nutella, oheň v krbe, prázdny dom, tlačiareň zo seba vypľúvajúca sylaby z biológie, sladké hlasy chlapcov spievajúcich o tom, aby som ich nechala pobozkať ma a pre vás ďalšia kapitola :)
Hope you'll like it ;)





„No tak, Harry, poďme,“ búšila päsťou na jeho dvere ich spoločného apartmánu a popri tom pozerala na hodinky. Bolo pol šiestej ráno, slnko práve vychádzalo. Perfektný čas na ranný beh.
„Veď už idem,“ zamrmlal ešte stále rozospato, keď otvoril dvere. Eliz sa musela usmiať. Kučery mu odstávali na všetky strany a na pravom líci mal ešte stále otlačený vzor vankúša. Pohľadom skĺzla z jeho tváre nižšie a na chvíľu zdržala dych. Stál pred ňou len v bielych šortkách a ona mala dokonalý výhľad na jeho vypracované svaly. Prezerala si jeho tetovania na hrudi, bruchu či rukách a musela uznať, napriek istej nechuti, že bol viac než pekný.
„No ideme?“ opýtal sa s nadvihnutým obočím.
„Ehm,“ musela si odkašľať aby si prečistila hlasivky. „Samozrejme,“ prikývla, schmatla dve fľašky čistej vody, jednu podala jemu a vykročila z miestnosti.
Miernym tempom bežali cez ešte prázdny park neďaleko ich hotela. Harry udržiaval rovnaké tempo ako ona a popri bežaní, s ňou bez toho aby sa čo i len zadychčal viedol rozhovor.
„Vtedy,“ začal po pár minútovej odmlke, „keď sme boli u vás na večeru si vravela, že ťa univerzita nikdy nelákala. Prečo?“ opýtal sa a pozrel jej do tváre.
„To nie je tak celkom pravda. Keď som bola mladšia, chcela som ísť na univerzitu,“ vyriekla, zastala a začala sa rozcvičovať. Harry zastal pár centimetrov od nej a začal robiť rovnaké cviky ako jeho trénerka.
„Tak prečo si teda nešla?“ opýtal sa s neskrývaným záujmom.
„Stala sa istá vec..“ začala potichu. Nikdy sa o tom nerozprávala s nikým okrem Leah a teraz to má povedať jemu? Bol pre ňu istým spôsobom cudzí človek, no jeho charizma ju nútila pokračovať. „Veľmi zlá vec, ktorá zmenila môj pohľad na život,“ šepkala hľadiac mu do veľkých zelených kukadiel. „A v podstate vďaka nej som začala so športom. Ale to je teraz jedno. Ideme zápasiť,“ usmiala sa a keď videla, že Harry zopakoval tento pohyb perami, zahrialo ju pri srdci.

Sedela v šatni a počúvala ako chlapci spievali a bavili fanúšičky, keď niekto vošiel a prerušil ticho v miestnosti.
„Och, ahoj,“ pozdravila ju žena so sivými vlasmi, ktoré boli popretkávané fialovými pramienkami. Na rukách držala malé dievčatko s blond vláskami. „Ty musíš byť Eliz,“ usmiala sa a podala jej ruku, ktorou nedržala svoju dcéru. „Ja som Lou, ich stylistka,“ kývla hlavou niekde smerom na javisko, „a toto je moja dcéra Lux.“
„Veľmi ma teší,“ opätovala jej úsmev a Lux pohladila po vláskoch.
„Prečo nie si v zákulisí?“ opýtala sa, keď si sadla vedľa nej na pohovku.
„Nie som tu na to, aby som počúvala ako spievajú,“ odvetila. Lou sa zarazila a pozrela na ňu s nadvihnutým obočím a neveriackym výrazom v tvári. „Och, ja som to tak nemyslela!“ opravila sa okamžite. „Už som bola na ich koncerte, doma v Londýne a boli úžasní. Avšak, sem som prišla kvôli trénovaniu, nie pozeraniu,“ pokrčila plecami a dúfala, že ju Lou pochopí.
„Aha, už mi to je jasné,“ usmiala sa. „Inak ako sa ti spolupracuje s Harrym?“ prižmúrila oči.
„Ehm..,“ nechápavo na ňu hľadela. „To sa pýtaš ako ich stylistka?“
„Hm,“ zasmiala sa, keď ju Eliz odhalila. „Nie, nie, to sa pýtam ako jeho najlepšia priateľka,“ priznala.
„S Harrym sa mi trénuje tak, ako s ostatnými mojimi “žiakmi“,“ prstami naznačila úvodzovky. „Avšak s ním to je aj iné, nakoľko toto trénovanie je súkromné a učím len a len jeho.“
„Prečo sa na to pozeráš len z profesionálneho hľadiska?“
„A z akého iného hľadiska sa na to mám pozerať?“ opýtala sa arogantne.
„Veľmi dobre viem čo si o ňom myslíš,“ začala Lou a úsmev jej zmizol z tváre. „Myslíš si, že je to mladý chlapec, ktorý si užíva, že ho milióny dievčat miluje, že vykrikujú jeho meno, odpadávajú keď ho vidia. Že ho nič iné ako sláva a peniaze nezaujímajú, a že môže mať všetko na čo prstom ukáže. Áno, istým spôsobom je to všetko pravda. Avšak, keby si sa k nemu nesprávala tak arogantne a dovolila by si mu, ukázať aký v skutočnosti je, pochopila by si, že to tak úplne nie je.“
„A ako to teda je?“ opýtala sa mierne. Dotklo sa jej, keď jej Lou vyhodila na oči, že je voči Harrymu arogantná. Istou časťou svojho “ja“ si uvedomovala, že by taká nemala byť, no bola to jej intuitívna reakcia voči každému mužovi, ktorý o ňu prejavil záujem.
Bála sa. Bála sa mužom ukázať svoje vnútro, svoje srdce. Bála sa opäť dôverovať nejakému mužovi, bála sa opätovného zneužitia. Z mužov strach ako taký nemala, pokiaľ sa s ňou nesnažili zblížiť, nesnažili sa jej dostať pod kožu. No pri Harrym bol ten problém, že si ani neuvedomila kedy, no ten kučeravý chlapec sa jej pod kožu dostal. Každým dňom hlbšie, zreteľnejšie.
„Harry má obrovskú charizmu, vďaka ktorej si ho každý okamžite obľúbi. Ľudia sa pri rozhovore s ním cítia zaujímavý. A vieš prečo?“ opýtala sa. Eliz mlčky pokrútila hlavou.
„Pretože to tak skutočne aj je. Harry sa nepustí s nikým do rozhovoru bez toho, aby sa úprimne nezaujímal o daného človeka. Má dobré srdce, chce každého spoznať, ku každému byť milý. A to ľudia veľmi radi zneužívajú.“
„Tak prečo sa tak k ľuďom vôbec správa?“
„Pretože on taký jednoducho je. Tak bol vychovaný, tak to má v povahe. A toto skazené ľudstvo ho len využíva. Chodí von pretože je mladý, chce si užívať život aj inak ako na koncertoch, ktoré sú pre neho v podstate prácou. A tam, v tých cluboch, stretne nespočetne veľa ľudí v jeho veku, ktorí ho chcú spoznať, a ktorých – na jeho nešťastie, chce spoznať aj on. Keď zistia aký je v skutočnosti dobrý, veľmi rýchlo a ľahko to zneužijú. Koľkokrát sa už stalo, že kolovali po internete fotky ako ho opili, ako ho noví “priatelia“ vysmievali pred fanúšičkami, či niektorým dokonca nadávali,“ hovorila smutne. „Nevieš si ani predstaviť ako ho to všetko ničí. Je to ešte mladý chalan, ktorému svet na plecia naložil priveľa.“ Lou na chvíľu zmĺkla, sledovala svoje dieťa ako sa mu pomaly zatvárali oči. Eliz bola zahĺbená do slov, ktoré počula, keď sa Lou opäť rozhovorila. „A tak sa stalo, že ty, pre neho totálne cudzia osoba, si ho už pri prvom stretnutí zaujala. Neboj sa, veľmi dobre viem, ako si ho zachránila. Úplne cudzieho človeka, ktorého opili v bare a nechali tak. A ty si proste prišla a odviezla ho domov. Na druhý deň ráno mi volal, celý vykoľajený a hovoril mi, že ťa chce spoznať. Že ťa musí spoznať. A tak si teraz tu. Sedíš v ich šatni tisíce kilometrov od domova s arogantným správaním. Viem, že ty by si ho nevyužila tak ako oni, ale on si tvoju aroganciu nezaslúži. Chce ti ukázať aký je, pretože tak ako ja, aj on vie, že si iná. Tak mu to jednoducho dovoľ,“ dokončila a so smutným výrazom na tvári odišla uložiť svoje dieťa spať.

---

S rukami v bok stála v malej telocvični a hľadela do Harryho očí. „Teraz to skúsime inak,“ povedala. „Napadni ma. Odzadu,“ hovorila a videla ako si Harry zahryzol do pery od sústredenia. Otočila sa mu chrbtom, uvoľnila plecia a čakala na útok. Začula za sebou rýchle kroky a zadržala dych. Pocítila, ako ju Harry zdrapil za predlaktie a ruku jej ovinul okolo krku. Jedno zápästie mala uväznené v jeho veľkej dlani, avšak druhú ruku mala voľnú. Chrbtom bola pritlačená na Harryho pevnú hruď, cítila každý pohyb jeho hrudného koša pri nádychoch a výdychoch.
„A teraz,“ zašepkala dostatočne nahlas aby ju počul, „stačí jeden malý pohyb,“ vyriekla a prstom na voľnej ruke zatlačila na miesto tesne pod jeho pravým lakťom. Harrymu vystrelila do tela neznesiteľná bolesť, podlomili sa mu kolená a spolu so sebou stiahol na žinenky aj Eliz.
„Čo to.. čo to do pekla bolo?!“ vytreštil vyplašené oči, keď sa Eliz prevalila z jeho tela na žinenku vedľa. Prstom mu prešla po zatlačenom mieste a usmiala sa.
„Presne tu,“ zastala s prstami, „majú ľudia najcitlivejšie miesto na rukách. Máš tam množstvo nervových zakončení, ktoré už pri jemnom nátlaku vyšlú do tvojho mozgu nervový vzruch, ktorý v ňom vydá signál na bolesť,“ dopovedala. Opäť vzhliadla k jeho očiam a videla s akým obdivom na ňu pozeral. Usmiala sa. „Mala som rada biológiu,“ vysvetlila a Harryho pery sa taktiež roztiahli do úsmevu.
„Budeme pokračovať, alebo máš už na dnes dosť?“ postavila sa a čakala na odpoveď.
„Cvičenia mám už dosť,“ prikývol. „Ale pred dnešným koncertom si dáme filmové popoludnie! Paul nám vďakabohu nenaplánoval žiadne rozhovory, takže chalani prídu k nám, pustíme si nejaké filmy a ako poznám Nialla, bude tam aj veľké množstvo jedla,“ hovoril so smiechom.
„To znie skvelo,“ prikývla. „Teším sa,“ úsmev jej neschádzal z pier.

10 komentárov:

  1. Aaaaw! Usmievam sa ako idiotko, vďaka Tebe. :)
    Je to tak krásne, úžasné, normálne som sa roztápala. Strašne sa mi páčila časť, kde o ňom Lou hovorila :) Podľa mňa je to tak aj v skutočnosti, nie len v tomto príbehu. :) Ktorý je čarovne dokonalý ♥
    Je to ako moja osobná značka heroínu ň_ň ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem Juli :)
      hm, snažila som sa čerpať z takých zdrojov z Harryho okolia, ktoré hovorili presne takéto veci v rôznych rozhovoroch alebo tak.. takže, v podstate to čo som tam napísala by mala byť všetko pravda :)
      ešte raz jedno veľké ďakujem ♥

      Odstrániť
  2. Úplne nádherná časť, tiež sa mi páčilo to, kde Lou hovorila o Harrym, bolo to dojímavé a veľmi pekné. Možno si Eliz konečne uvedomí, že Harry jej nechce ublížiť a dúfam, že sa čochvíľa medzi nimi niečo stane, neviem sa dočkať a samozrejme sa neviem dočkať pokračovania, je to bombové ! <3 ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem aj tebe honey :)
      uvidíme čo sa bude diať ďalej! ;))

      Odstrániť
  3. Nutela :O Robíš mi chute?! :D K časti tá Lou :O také romantické a dojímavé to bolo... Aj ja chcem tak vedieť bojovať ako Eliz, kokos :D Zdá sa mi, že Eliz už je milšia? No, som zvedavá čo vymyslíš v ďalších častiach. A to stala sa istá vec, zlá vec... Ale aká? Ja som tááák zvedavá :D A diki, že si pridala tak skoro :-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno, robím vám chute! :D
      myslíš, nebolo to.. zle napísané? mne to prišlo také, nudné..
      zdá sa? :) to je dobré, keď sa zdá ;)
      zajtra tu máte samozrejme ďalšiu ;)

      Odstrániť
  4. Asi som jediná odejdená,ale mne sa páčilo,aká bola k nemu.Bolo to také iskrivé.Lou ma prekvapila,pekne to zamiešala medzi nimi :) nech je ako chce,páči sa minto :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :) zamiešala, ale ktovie ako to bude ďalej pokračovať? ;)

      Odstrániť
  5. a ja súhlasím s dievčatami, rovnako sa mi páčila tá časť s Lou, aj tá len ich dvoch a dúfam, veľmi veľmi, že si ho čoskoro pustí k telu a že on ju nesklame...lebo ak hej tak si ma nepraj! :P
    krásne napísané, krásne precítené, také akurát úžasné :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. sklame, nesklame? hm, uvidíme ;)
      ďakujem hun :-*

      Odstrániť