Smutné, že tu mám priemerne 150 návštev za deň a dočkám sa len 4 komentárov..
O pár dní,
v inom meste
ELIZ
„A poobede sme opäť boli hrať golf,“ povedala kamarátke,
ktorú mala na hlasnom odposluchu.
„A kvôli tomuto si ma
budila o pol štvrtej ráno?“ opýtala sa zívajúc.
„Prepáč, zabudla som na časový posun,“ zamrmlala do periny,
následne si ju pritiahnuc bližšie k tvári.
„No ako to povedať...
každým dňom ste spolu častejšie,“ mumlala Leah stále rozospato. Eliz
prikývla, neuvedomujúc si, že ju vidieť nemôže. Hrýzla do obliečky aby potlačila
úsmev. „Takže už si prekonala tú averziu
voči mužom?“
„Neviem,“ úsmev jej náhle zmizol z tváre.
„Musíš vedieť,“
namietala Leah na druhom konci telefónu. „Harry
ťa veľmi mení.“
„Dostáva sa mi pod kožu,“ súhlasila.
„A to je viac než
dobré.“
„Prečo?“
„Pretože ti môže
dokázať, že sa už nemusíš báť, že nie každý muž ti musí automaticky ublížiť.“
„Ale.. čo keď mi aj on ublíži?“
„Tak o tom veľmi
pochybujem, lebo na svete je len jeden taký pako, ako tvoj bývalý. A keby
aj, tak to zvládneš. Zvládneme to spolu, tak ako predtým,“ odvetila
jednoducho. „Avšak, ja si to nemyslím.
Stačí ak mu začneš dôverovať,“ hovorila stále tichšie a Eliz
pochopila, že Leah na druhom konci linky už takmer spí.
„Posnažím sa,“ odvetila potichu a následne zrušiac
telefonát. Chvíľu hľadela na bledú stenu oproti posteli, keď vystrčila bosé
nohy spod periny a potichu prebehla cez halu apartmánu k Harryho
dverám. Stlačila kľučku a nakukla dnu. Izba bola ešte stále prázdna, aj
keď Eliz mala pocit, že koncert už dávno skončil. Zažala svetlo
a rozhliadla sa. Nevedela čo presne očakávala, ale to čo videla určite
nie. V priestrannej izbe, rovnako veľkej ako mala ona sama, bol poriadok.
Pousmiala sa, keď si spomenula, že Harry mal poriadok aj vo svojom veľkom byte
v Londýne. Prešla hlbšie do izby, nechávajúc za sebou otvorené dvere.
Sadla si na veľkú manželskú posteľ a rozhliadla sa okolo seba. Pohľadom
blúdila po kreslách, kde mal poskladané pár tričká, po kufroch zložených
v rohu izby, cez komody, na ktorých mal porozkladaných pár osobných vecí.
Postavila sa a prešla k hnedastým skrinkám, skúmajúc čo tam Harry
mal. Veľký zväzok kľúčov, nejaké dokumenty a pas. Otvorila drobný cestovný
doklad a prevrátila na stranu s fotkou. Zbadajúc plné pery
a rozstrapatené kučery oveľa mladšieho Harryho, sa usmiala zakusujúc si do
spodnej pery. Bolo to tak. Už mu viac nebude odolávať. Nemá to zmysel, keď musí
každý deň pozerať do tých veľkých zelených očí, počúvať jeho anjelsky hlas.
Položila pas na jeho pôvodné miesto a pokračovala ďalej. Pár centimetrov
od prázdnej športovej fľašky, v ktorej si nosil vodu na tréning, zbadala
knižočku v hnedej koženej väzbe, ktorú si všimla už v lietadle.
Podišla bližšie a prstami sa jej opatrne dotkla. Opäť si zahryzla do pery,
tentoraz od pokušenia, až nakoniec nevydržala a zvedavosť nad ňou
zvíťazila. Opatrne prstami rozviazala
viazanie a odopla malú sponu. Otvorila denník a začala listovať.
Prechádzala stranami s rôznymi textami, s Harryho myšlienkami, či
nezmyselnými nákresmi. Po pár stranách zastala, jej pohľad upútalo jej meno
v kratšom texte. Zbežne prebehla pohľadom text a srdce jej mierne
poskočilo pri dátume, ktorý zbadala v ľavom hornom rohu.
14.1.2014
Elizabeth. Tak sa
volá. Je tak zvláštna, tak rozdielna od tých ostatných, od toho množstva, ktoré
som postretával. Včera večer, keď som išiel s rodičmi na večeru, som nemal
ani najmenšie poňatie, že ju tam uvidím, že sa dozviem meno tej záhadnej
dievčiny, ktorá ma bez akéhokoľvek prosenia odviezla v tú noc domov.
Avšak, ona bola tam. Jej dlhé čierne vlasy, sýto modré oči. Elizabeth. Dám
čokoľvek za to, aby som ťa spoznal. Čokoľvek.
V hlave jej hučalo jej rozbesnené srdce a ruky sa
jej mierne triasli. Prevracala strany ďalej, hľadajúc ďalšiu akúkoľvek zmienku
o nej. Nemusela hľadať dlho. Nasledujúce strany boli plné jej mena, opisov
ich spoločných tréningov a Harryho pocitov z nich.
27.1.2014
Zastavila sa na strane s týmto dátumom. Dátumom, keď
odlietali z Londýna na turné, keď mal Harry celý let sklonenú hlavu k tomuto
zápisníku. Očakávala, že na tej dvojstránke nájde ďalšie jeho myšlienky, pocity
vo forme spovedania sa tichým listom denníka, no mýlila sa. Zadržala dych a srdce
jej poskočilo, keď začala čítať.
Now you were standing
there right in front of me
I hold on it's getting harder to breath
All of a sudden these lights are blinding me
I never noticed how bright they would be
I saw in the corner there is a photograph
No doubt in my mind it's a picture of you
It lies there alone on its bed of broken glass
This bed was never made for two
I'll keep my eyes wide open
I'll keep my arms wide open
Don't let me
Don't let me
Don't let me go
'Cause I'm tired of being alone
I hold on it's getting harder to breath
All of a sudden these lights are blinding me
I never noticed how bright they would be
I saw in the corner there is a photograph
No doubt in my mind it's a picture of you
It lies there alone on its bed of broken glass
This bed was never made for two
I'll keep my eyes wide open
I'll keep my arms wide open
Don't let me
Don't let me
Don't let me go
'Cause I'm tired of being alone
A pod krátkym, no o to krajším textom piesne, bolo
jeho drobným písmom napísane jej meno.
Don’t let me go
Elizabeth..
„Čo tu robíš?“ začula za sebou. Okamžite zatvorila denník a hodila
ho na pôvodné miesto. Otočila sa s pýriacimi sa lícami k Harrymu.
Stál vo dverách, opieral sa o zárubňu a ruky mal zložené na hrudi,
skrývajúcou sa pod čiernym tričkom a rovnako sfarbeným sakom. Na tvári mu
pohrával lišiacky úškrn a s nadvihnutým obočím si premeriaval Eliz.
„Ja..ja..“ začala, no v tom zmätku si nevedela
vymyslieť vhodnú výhovorku prečo je v jeho izbe. „Pôjdem radšej už spať,“
vyšlo z nej nakoniec.
„Neviem síce prečo si tu, ale už by si tu ostať mohla,“
chytil ju za zápästie, keď sa snažila popri ňom vykĺznuť z izby. Elizino
srdce vynechalo pár úderov. Ovial ju jeho dych, z ktorého razil silný
alkohol. Spanikárila.
„Pusť ma Harry,“ snažila sa hovoriť pokojne, no do jej očí
sa začali vkrádať slzy.
„Až keď mi povieš, čo si tu robila,“ úškrn z jeho tváre
zmizol, jeho stisk zosilnel. Druhou rukou ju chytil nad zadkom a pritiahol
si ju bližšie k sebe. Elizina ruka vystrelila, jej dlaň dopadla na jeho
líce.
„Nemám ti čo vysvetľovať,“ povedala ľadovo a vytrhla si
z jeho zovretia svoje zápästie.
„Eliz!“ Harry ju schmatol za rameno, obrátil k sebe.
„Nedotýkaj sa ma!“ vykríkla. „Urobil
si to aj ty! Aj ty!“ kričala zatiaľ čo jej slzy tiekli dole lícami. Zahryzla si
do pery a pokrútila hlavou, keď videla ako nechápavo na ňu Harry pozerá. „Takto
to dopadne, keď začnem niekomu znova dôverovať,“ zašepkala a rozutekala sa
do svojej izby.
Chúďa Eliz :( Tak ju ľutujem. To sa akurát teraz musel opiť ten Harold? Wrrr ! Mám nervy na neho. Všetko to mohlo byť už inak, ach ten alkohol ! Ale strašne úžasná časť, tlieskam Ti ! <3 ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťa ja si myslím, že sa opil v tej najvhodnejšej chvíli! ;)
Odstrániťďakujeem ^^
Ale nooo :/ Ten alkohol... Môže za všetko...
OdpovedaťOdstrániťAle ja už som tak čakala, kedy sa dajú dokopy :) Toto bude musieť Harry dobre dlho napravovať ;) Ale teším sa, čo sa bude diať v ďalších častiach :) Úžas ♥
trošku ťa sklamem, ale ešte sa načakáš :/ :-***
OdstrániťZačiatok: romantické, čakala som, že sa dajú dokopy alebo budú mať k sebe bližšie..
OdpovedaťOdstrániťStred: noo vedela som, že tam príde, len nie takto :D
Koniec: Idiot, ako naozaj sa musel opiť.. ách .. Ale som zvedavá kedy presne zistím čo sa Elzi stalo :)
Celkovo: Dokonalé, úžassné, však ako vždy.. No, tak toto Harry bude dlho žehliť.. Som zvedavá ako to ďalej vymišlíš.. :)
ďakujem, ďakujem :) tak ešte chvíľu si budete musieť počkať na presné vysvetlenie toho, čo sa jej stalo ;)
Odstrániťnieee :( prečo takto? o.O veď mali spolu krásne nažívať a..a....
OdpovedaťOdstrániťfakt ma zaujíma, čo sa jej stalo, že má taký vzťah k mužom btw ;)
inak super pusa, as usual ♥
áno! ;) lebo takto! ;) ešte chvíľu si budeš musieť počkať broučku :-* ďakujem, as usual ;) :-*
Odstrániťja si rada počkám :) na dobré sa oplatí! :P
Odstrániť