Fight 13.





Smutné, že tu mám priemerne 150 návštev za deň a dočkám sa len 4 komentárov..




O pár dní, v inom meste

ELIZ
„A poobede sme opäť boli hrať golf,“ povedala kamarátke, ktorú mala na hlasnom odposluchu.
„A kvôli tomuto si ma budila o pol štvrtej ráno?“ opýtala sa zívajúc.
„Prepáč, zabudla som na časový posun,“ zamrmlala do periny, následne si ju pritiahnuc bližšie k tvári.
„No ako to povedať... každým dňom ste spolu častejšie,“ mumlala Leah stále rozospato. Eliz prikývla, neuvedomujúc si, že ju vidieť nemôže. Hrýzla do obliečky aby potlačila úsmev. „Takže už si prekonala tú averziu voči mužom?
„Neviem,“ úsmev jej náhle zmizol z tváre.
Musíš vedieť,“ namietala Leah na druhom konci telefónu. „Harry ťa veľmi mení.
„Dostáva sa mi pod kožu,“ súhlasila.
„A to je viac než dobré.“
„Prečo?“
Pretože ti môže dokázať, že sa už nemusíš báť, že nie každý muž ti musí automaticky ublížiť.“
„Ale.. čo keď mi aj on ublíži?“
Tak o tom veľmi pochybujem, lebo na svete je len jeden taký pako, ako tvoj bývalý. A keby aj, tak to zvládneš. Zvládneme to spolu, tak ako predtým,“ odvetila jednoducho. „Avšak, ja si to nemyslím. Stačí ak mu začneš dôverovať,“ hovorila stále tichšie a Eliz pochopila, že Leah na druhom konci linky už takmer spí.
„Posnažím sa,“ odvetila potichu a následne zrušiac telefonát. Chvíľu hľadela na bledú stenu oproti posteli, keď vystrčila bosé nohy spod periny a potichu prebehla cez halu apartmánu k Harryho dverám. Stlačila kľučku a nakukla dnu. Izba bola ešte stále prázdna, aj keď Eliz mala pocit, že koncert už dávno skončil. Zažala svetlo a rozhliadla sa. Nevedela čo presne očakávala, ale to čo videla určite nie. V priestrannej izbe, rovnako veľkej ako mala ona sama, bol poriadok. Pousmiala sa, keď si spomenula, že Harry mal poriadok aj vo svojom veľkom byte v Londýne. Prešla hlbšie do izby, nechávajúc za sebou otvorené dvere. Sadla si na veľkú manželskú posteľ a rozhliadla sa okolo seba. Pohľadom blúdila po kreslách, kde mal poskladané pár tričká, po kufroch zložených v rohu izby, cez komody, na ktorých mal porozkladaných pár osobných vecí. Postavila sa a prešla k hnedastým skrinkám, skúmajúc čo tam Harry mal. Veľký zväzok kľúčov, nejaké dokumenty a pas. Otvorila drobný cestovný doklad a prevrátila na stranu s fotkou. Zbadajúc plné pery a rozstrapatené kučery oveľa mladšieho Harryho, sa usmiala zakusujúc si do spodnej pery. Bolo to tak. Už mu viac nebude odolávať. Nemá to zmysel, keď musí každý deň pozerať do tých veľkých zelených očí, počúvať jeho anjelsky hlas. Položila pas na jeho pôvodné miesto a pokračovala ďalej. Pár centimetrov od prázdnej športovej fľašky, v ktorej si nosil vodu na tréning, zbadala knižočku v hnedej koženej väzbe, ktorú si všimla už v lietadle. Podišla bližšie a prstami sa jej opatrne dotkla. Opäť si zahryzla do pery, tentoraz od pokušenia, až nakoniec nevydržala a zvedavosť nad ňou zvíťazila. Opatrne  prstami rozviazala viazanie a odopla malú sponu. Otvorila denník a začala listovať. Prechádzala stranami s rôznymi textami, s Harryho myšlienkami, či nezmyselnými nákresmi. Po pár stranách zastala, jej pohľad upútalo jej meno v kratšom texte. Zbežne prebehla pohľadom text a srdce jej mierne poskočilo pri dátume, ktorý zbadala v ľavom hornom rohu.

14.1.2014
Elizabeth. Tak sa volá. Je tak zvláštna, tak rozdielna od tých ostatných, od toho množstva, ktoré som postretával. Včera večer, keď som išiel s rodičmi na večeru, som nemal ani najmenšie poňatie, že ju tam uvidím, že sa dozviem meno tej záhadnej dievčiny, ktorá ma bez akéhokoľvek prosenia odviezla v tú noc domov. Avšak, ona bola tam. Jej dlhé čierne vlasy, sýto modré oči. Elizabeth. Dám čokoľvek za to, aby som ťa spoznal. Čokoľvek.

V hlave jej hučalo jej rozbesnené srdce a ruky sa jej mierne triasli. Prevracala strany ďalej, hľadajúc ďalšiu akúkoľvek zmienku o nej. Nemusela hľadať dlho. Nasledujúce strany boli plné jej mena, opisov ich spoločných tréningov a Harryho pocitov z nich.

27.1.2014
Zastavila sa na strane s týmto dátumom. Dátumom, keď odlietali z Londýna na turné, keď mal Harry celý let sklonenú hlavu k tomuto zápisníku. Očakávala, že na tej dvojstránke nájde ďalšie jeho myšlienky, pocity vo forme spovedania sa tichým listom denníka, no mýlila sa. Zadržala dych a srdce jej poskočilo, keď začala čítať.

Now you were standing there right in front of me
I hold on it's getting harder to breath
All of a sudden these lights are blinding me
I never noticed how bright they would be

I saw in the corner there is a photograph
No doubt in my mind it's a picture of you
It lies there alone on its bed of broken glass
This bed was never made for two

I'll keep my eyes wide open
I'll keep my arms wide open

Don't let me
Don't let me
Don't let me go
'Cause I'm tired of being alone

A pod krátkym, no o to krajším textom piesne, bolo jeho drobným písmom napísane jej meno.
Don’t let me go Elizabeth..


„Čo tu robíš?“ začula za sebou. Okamžite zatvorila denník a hodila ho na pôvodné miesto. Otočila sa s pýriacimi sa lícami k Harrymu. Stál vo dverách, opieral sa o zárubňu a ruky mal zložené na hrudi, skrývajúcou sa pod čiernym tričkom a rovnako sfarbeným sakom. Na tvári mu pohrával lišiacky úškrn a s nadvihnutým obočím si premeriaval Eliz.
„Ja..ja..“ začala, no v tom zmätku si nevedela vymyslieť vhodnú výhovorku prečo je v jeho izbe. „Pôjdem radšej už spať,“ vyšlo z nej nakoniec.
„Neviem síce prečo si tu, ale už by si tu ostať mohla,“ chytil ju za zápästie, keď sa snažila popri ňom vykĺznuť z izby. Elizino srdce vynechalo pár úderov. Ovial ju jeho dych, z ktorého razil silný alkohol. Spanikárila.
„Pusť ma Harry,“ snažila sa hovoriť pokojne, no do jej očí sa začali vkrádať slzy.
„Až keď mi povieš, čo si tu robila,“ úškrn z jeho tváre zmizol, jeho stisk zosilnel. Druhou rukou ju chytil nad zadkom a pritiahol si ju bližšie k sebe. Elizina ruka vystrelila, jej dlaň dopadla na jeho líce.
„Nemám ti čo vysvetľovať,“ povedala ľadovo a vytrhla si z jeho zovretia svoje zápästie.
„Eliz!“ Harry ju schmatol za rameno, obrátil k sebe.
„Nedotýkaj sa ma!“ vykríkla. „Urobil si to aj ty! Aj ty!“ kričala zatiaľ čo jej slzy tiekli dole lícami. Zahryzla si do pery a pokrútila hlavou, keď videla ako nechápavo na ňu Harry pozerá. „Takto to dopadne, keď začnem niekomu znova dôverovať,“ zašepkala a rozutekala sa do svojej izby.

9 komentárov:

  1. Chúďa Eliz :( Tak ju ľutujem. To sa akurát teraz musel opiť ten Harold? Wrrr ! Mám nervy na neho. Všetko to mohlo byť už inak, ach ten alkohol ! Ale strašne úžasná časť, tlieskam Ti ! <3 ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a ja si myslím, že sa opil v tej najvhodnejšej chvíli! ;)
      ďakujeem ^^

      Odstrániť
  2. Ale nooo :/ Ten alkohol... Môže za všetko...
    Ale ja už som tak čakala, kedy sa dajú dokopy :) Toto bude musieť Harry dobre dlho napravovať ;) Ale teším sa, čo sa bude diať v ďalších častiach :) Úžas ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Začiatok: romantické, čakala som, že sa dajú dokopy alebo budú mať k sebe bližšie..
    Stred: noo vedela som, že tam príde, len nie takto :D
    Koniec: Idiot, ako naozaj sa musel opiť.. ách .. Ale som zvedavá kedy presne zistím čo sa Elzi stalo :)
    Celkovo: Dokonalé, úžassné, však ako vždy.. No, tak toto Harry bude dlho žehliť.. Som zvedavá ako to ďalej vymišlíš.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem, ďakujem :) tak ešte chvíľu si budete musieť počkať na presné vysvetlenie toho, čo sa jej stalo ;)

      Odstrániť
  4. nieee :( prečo takto? o.O veď mali spolu krásne nažívať a..a....
    fakt ma zaujíma, čo sa jej stalo, že má taký vzťah k mužom btw ;)
    inak super pusa, as usual ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno! ;) lebo takto! ;) ešte chvíľu si budeš musieť počkať broučku :-* ďakujem, as usual ;) :-*

      Odstrániť
    2. ja si rada počkám :) na dobré sa oplatí! :P

      Odstrániť