Fight 5.

Dnes opäť nová časť :) ďalšia môže byť už dnes večer, ak tu bude aspoň 5 komentárov.. a ak ich bude 6 v priebehu týždňa môžete očakávať aj novú časť Change my life O:)
Enjoy :-)







„Si si istý, že si mi dal správnu adresu?“ zachmúrene hľadela na vysokú budovu spoza svojho auta.
Áno, prečo?“ počula ako buchlo železo o železo a ona pochopila, že ho vyrušila pri posilňovaní.
„Ale radšej pre nič,“ zamumlala a hypnotizovala okno, za ktorým vedela, že sa skrýva jeho byt. „Idem teda tam.“
Držím palce. Potom sa ozvi s podrobnosťami,“ povedal a cmukol perami. Posielal jej imaginárnu pusu. Inokedy by tento zvuk zopakovala, ale dnes nie. Bez odpovede zložila, zastrčila ruky hlboko do vrecka a nervózne vykročila.
Vyšla na jedenáste poschodie a mierne zadychčaná zazvonila na biele vchodové dvere bez toho, aby sa čo i len uistila, či je pri tých správnych. Zadržala dych a bez emócii čakala, kým jej niekto otvorí. Keď sa rozrazili dvere ostala prekvapene stáť na mieste.
„Ty musíš byť Elizabeth,“ ozval sa hrdelný hlas z hrude mohutného chlapa.
„Áno,“ odvetila slabo, ako myška. Nikdy jej nechýbalo sebavedomie, nikdy ju muži nedokázali svojim vzhľadom vyplašiť, no tento.. tohto sa bála. Obrovské bicepsy mu obopínalo už na prvý pohľad úzke tričko a v tvári sa mu zračil taký výraz, pred ktorým by si nikdy nedovolila klamať.
„Poď za mnou,“ povedal a otočil sa jej chrbtom. Neváhala ani sekundu, v okamihu za nim vykročila. Nebolo to nedočkavosťou, skôr strachom, že by proti nej použil svoju silu, proti ktorej by ona nezmohla nič. Viedol ju bytom, ktorý ju aj napriek tomu, že tu už raz bola, znova fascinoval. Jeho priestrannosť, presvetlenie a čistota, v akej bol udržiavaný. Mohutný chlapík ju previedol cez halu do obývacej izby, z ktorej bol výhľad na rušnú ulicu a jej auto. Na každej z dvoch tmavých kožených sedačkách niekto sedel. Keď začuli ich kroky, hlavy osôb sa okamžite otočili za prichádzajúcimi  zvukmi. Chlap, ktorý ju viedol bytom zastal, pokynul jej rukou aby prešla pred neho a tým vstúpila úplne do miestnosti. Harry vyčaril úsmev, keď ju zbadal, no ona len prevrátila nad jeho nadšením očami. Na druhej pohovke, tej väčšej, sedel muž s taktiež vypracovanými ramenami, no z tohto nevyžaroval taký strach. Obaja, spolu s Harrym sa postavili.
„Ahoj,“ úsmev stále neopúšťal jeho peknú tvár.
„Hi,“ odvetila mrzuto a zložila si ruky v bok. „Ty si volal Mikovi?“ opýtala sa a zodvihla pri tom jedno dokonale upravené obočie.
„Ehm, v podstate som to bol ja,“ ozval sa ten druhý a pristúpil bližšie k nej. „Paul Higgins,“ podal jej ruku, ktorú bez problémov prijala. „Manažér chlapcov,“ usmial sa a ukázal za seba na Harryho. „Tuto Styles nám hovoril, že si trénerka bojového umenia,“ prižmúril očami a čakal na jej reakciu, akoby sa chcel uistiť, že mu Harry neklamal.
„Síce na to nevyzerám, ale áno, som. Väčšina ľudí o mne rada pochybuje vzhľadom na moju výšku,“ sebavedome sa usmiala a videla ako sa Harry za Paulovym chrbtom zachechtal.
„Ehm, určite by som o tebe nikdy nepochyboval,“ povedal a líca mu mierne zrumeneli. Harry spustil smiech, no keď zbadal Paulov pohľad, ktorým ho obdaroval, radšej sa zatváril, že kašle.
„Tak to určite,“ opäť prevrátila očami. „Takže prečo som vlastne tu?“
„Si tu pretože Harry Styles sa rozhodol, že chce aby si sa stala jeho osobnou trénerkou. Chce sa priučiť tomuto umeniu,“ vysvetlil jednoducho. „I keď momentálne už chápem prečo sa tak rozhodol,“ zašepkal a Harry len súhlasne prikývol. A Eliz sa aj napriek istej nechuti zasmiala.

 „Takže kedy začneme?“ opýtal sa s neskrývaným nadšením Harry, keď jej spolu s Paulom ozrejmili všetky podmienky ich spolupráce.
„Môžeme aj hneď teraz,“ pokrčila plecami. „V aute mám svoje veci, keďže mi Mike prišiel tú novinu, že budem robiť niekomu osobnú, povedať tesne pred začatím tréningu. Takže...“ pozrela z Harryho na Paula a späť. „Môžeme začať?“ usmiala sa od ucha k uchu. Harrymu poklesla sánka, no po pár sekundách ju intuitívne zavrel.
„Asi to radšej necháme až na zajtra,“ slabo sa pousmial.
„Padavka,“ poznamenala na čo Paul spustil huronsky smiech. A Harry jej ako malé dieťa na oplátku vyplazil jazyk.

Otvorila dvere na svojom byte, veľkú tašku zhodila z pleca ešte v chodbe, vyzula sa z topánok a prešla do obývačky. Hodila sa na veľkú pohovku a hľadela do stropu. Užívajúc si ticho skrivila pery a začala premýšľať. Čo sa to deje s jej životom? Za posledné tri dni stále naráža len na jednu jedinú osobu, o ktorej si myslela, že ju nikdy v živote nebude stretávať nikde inde ako na bilboardoch po meste. Avšak po jednej blbej noci, keď ho dá sa povedať, že zachránila, je jej neustále v pätách. Najprv večera, na ktorej pravdepodobne ani jeden z nich toho druhého neočakával a teraz sa má stať jeho trénerkou? To znamenalo neustálu komunikáciu, dennodenné stretnutia. Snažila sa na to pozerať len z pracovného hľadiska, no istú časť jej vnútra hrýzli obavy. Čo má ten chlapec za lubom?

10 komentárov:

  1. No čo by asi mal za lubom ;) Ja túto poviedku tak milujem a to je ešte len piata časť :) Snáď ich bude mnoho ♥
    Love it! Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. wow Juli, takú rýchlu odozvu som teda nečakala! ďakujem, posnažím sa aby ich bolo čo najviac :)
      you love it and I love you! xx ♥

      Odstrániť
  2. Wow, je to super! Strašne sa mi to páči, teším sa na pokračovanie ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. štvrtý komentár! je to super duper :3

    OdpovedaťOdstrániť
  4. a piaty, lebo chcem hneď teraz ďalšiu :*

    OdpovedaťOdstrániť