Enjoy :-)
„Si si istý, že si mi dal správnu adresu?“ zachmúrene
hľadela na vysokú budovu spoza svojho auta.
„Áno, prečo?“ počula
ako buchlo železo o železo a ona pochopila, že ho vyrušila pri
posilňovaní.
„Ale radšej pre nič,“ zamumlala a hypnotizovala okno,
za ktorým vedela, že sa skrýva jeho byt. „Idem teda tam.“
„Držím palce. Potom sa
ozvi s podrobnosťami,“ povedal a cmukol perami. Posielal jej
imaginárnu pusu. Inokedy by tento zvuk zopakovala, ale dnes nie. Bez odpovede
zložila, zastrčila ruky hlboko do vrecka a nervózne vykročila.
Vyšla na jedenáste poschodie a mierne zadychčaná
zazvonila na biele vchodové dvere bez toho, aby sa čo i len uistila, či je
pri tých správnych. Zadržala dych a bez emócii čakala, kým jej niekto
otvorí. Keď sa rozrazili dvere ostala prekvapene stáť na mieste.
„Ty musíš byť Elizabeth,“ ozval sa hrdelný hlas z hrude
mohutného chlapa.
„Áno,“ odvetila slabo, ako myška. Nikdy jej nechýbalo
sebavedomie, nikdy ju muži nedokázali svojim vzhľadom vyplašiť, no tento..
tohto sa bála. Obrovské bicepsy mu obopínalo už na prvý pohľad úzke tričko
a v tvári sa mu zračil taký výraz, pred ktorým by si nikdy nedovolila
klamať.
„Poď za mnou,“ povedal a otočil sa jej chrbtom.
Neváhala ani sekundu, v okamihu za nim vykročila. Nebolo to nedočkavosťou,
skôr strachom, že by proti nej použil svoju silu, proti ktorej by ona nezmohla
nič. Viedol ju bytom, ktorý ju aj napriek tomu, že tu už raz bola, znova
fascinoval. Jeho priestrannosť, presvetlenie a čistota, v akej bol
udržiavaný. Mohutný chlapík ju previedol cez halu do obývacej izby,
z ktorej bol výhľad na rušnú ulicu a jej auto. Na každej z dvoch
tmavých kožených sedačkách niekto sedel. Keď začuli ich kroky, hlavy osôb sa
okamžite otočili za prichádzajúcimi zvukmi. Chlap, ktorý ju viedol bytom zastal,
pokynul jej rukou aby prešla pred neho a tým vstúpila úplne do miestnosti.
Harry vyčaril úsmev, keď ju zbadal, no ona len prevrátila nad jeho nadšením
očami. Na druhej pohovke, tej väčšej, sedel muž s taktiež vypracovanými
ramenami, no z tohto nevyžaroval taký strach. Obaja, spolu s Harrym
sa postavili.
„Ahoj,“ úsmev stále neopúšťal jeho peknú tvár.
„Hi,“ odvetila mrzuto a zložila si ruky v bok. „Ty
si volal Mikovi?“ opýtala sa a zodvihla pri tom jedno dokonale upravené
obočie.
„Ehm, v podstate som to bol ja,“ ozval sa ten druhý
a pristúpil bližšie k nej. „Paul Higgins,“ podal jej ruku, ktorú bez
problémov prijala. „Manažér chlapcov,“ usmial sa a ukázal za seba na
Harryho. „Tuto Styles nám hovoril, že si trénerka bojového umenia,“ prižmúril
očami a čakal na jej reakciu, akoby sa chcel uistiť, že mu Harry neklamal.
„Síce na to nevyzerám, ale áno, som. Väčšina ľudí o mne
rada pochybuje vzhľadom na moju výšku,“ sebavedome sa usmiala a videla ako
sa Harry za Paulovym chrbtom zachechtal.
„Ehm, určite by som o tebe nikdy nepochyboval,“ povedal
a líca mu mierne zrumeneli. Harry spustil smiech, no keď zbadal Paulov
pohľad, ktorým ho obdaroval, radšej sa zatváril, že kašle.
„Tak to určite,“ opäť prevrátila očami. „Takže prečo som
vlastne tu?“
„Si tu pretože Harry Styles sa rozhodol, že chce aby si sa
stala jeho osobnou trénerkou. Chce sa priučiť tomuto umeniu,“ vysvetlil
jednoducho. „I keď momentálne už chápem prečo sa tak rozhodol,“ zašepkal
a Harry len súhlasne prikývol. A Eliz sa aj napriek istej nechuti
zasmiala.
„Takže kedy začneme?“
opýtal sa s neskrývaným nadšením Harry, keď jej spolu s Paulom
ozrejmili všetky podmienky ich spolupráce.
„Môžeme aj hneď teraz,“ pokrčila plecami. „V aute mám svoje
veci, keďže mi Mike prišiel tú novinu, že budem robiť niekomu osobnú, povedať
tesne pred začatím tréningu. Takže...“ pozrela z Harryho na Paula
a späť. „Môžeme začať?“ usmiala sa od ucha k uchu. Harrymu poklesla
sánka, no po pár sekundách ju intuitívne zavrel.
„Asi to radšej necháme až na zajtra,“ slabo sa pousmial.
„Padavka,“ poznamenala na čo
Paul spustil huronsky smiech. A Harry jej ako malé dieťa na oplátku vyplazil
jazyk.
Otvorila dvere na svojom byte,
veľkú tašku zhodila z pleca ešte v chodbe, vyzula sa z topánok
a prešla do obývačky. Hodila sa na veľkú pohovku a hľadela do stropu.
Užívajúc si ticho skrivila pery a začala premýšľať. Čo sa to deje
s jej životom? Za posledné tri dni stále naráža len na jednu jedinú osobu,
o ktorej si myslela, že ju nikdy v živote nebude stretávať nikde inde
ako na bilboardoch po meste. Avšak po jednej blbej noci, keď ho dá sa povedať,
že zachránila, je jej neustále v pätách. Najprv večera, na ktorej
pravdepodobne ani jeden z nich toho druhého neočakával a teraz sa má
stať jeho trénerkou? To znamenalo neustálu komunikáciu, dennodenné stretnutia.
Snažila sa na to pozerať len z pracovného hľadiska, no istú časť jej
vnútra hrýzli obavy. Čo má ten chlapec za
lubom?
No čo by asi mal za lubom ;) Ja túto poviedku tak milujem a to je ešte len piata časť :) Snáď ich bude mnoho ♥
OdpovedaťOdstrániťLove it! Xxx
wow Juli, takú rýchlu odozvu som teda nečakala! ďakujem, posnažím sa aby ich bolo čo najviac :)
Odstrániťyou love it and I love you! xx ♥
zas a znova úžasné :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem veľmi krásne O:)
OdstrániťWow, je to super! Strašne sa mi to páči, teším sa na pokračovanie ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem O:)
Odstrániťštvrtý komentár! je to super duper :3
OdpovedaťOdstrániťďakujem ;)
Odstrániťa piaty, lebo chcem hneď teraz ďalšiu :*
OdpovedaťOdstrániťty si trúbka! :) ale aspoň niekto O:) :-*
Odstrániť