Inak, máme tu aj nejaké nové čitateľky? :) zanecháte mi viac ako 4 komentáre? O:)
P.S.: Nikuška, začni už čítať od začiatku!!! :D :-*
ELIZ
Potichu otvorila dvere, nahliadla do tmavej izby. Vstúpila
dnu a po špičkách prešla k balkónovým dverám, na ktorých boli
zatiahnuté žalúzie. Keď chytila medzi prsty malé lanko, zahryzla si do spodnej
pery aby sa nezačala smiať. Potiahla a miestnosť osvetlilo silné floridské
slnko.
„Bmmmmm...“ ozvalo sa nesúhlasné brblanie z pod veľkých
perín. Prešla k posteli a hodila sa na Harryho.
„Vstávame,“ zašepkala a zaplietla mu prsty do
neposlušných kučier. Bradou sa opierala o jeho nahú hruď a očami sledovala
jeho tvár. Nevinnosť, ktorá sa v nej odrážala, ju až prekvapila. Teraz, v tom
najzraniteľnejšom stave, vyzeral tak obyčajne, jednoducho. Pousmiala sa a namotala
si ďalšiu kučierku okolo palca.
„Neznášam, neznášam časový posun,“ mrmlal so stále
zatvorenými očami a jej prešla telom vibrácia, keď mu v hrudi zaburácal
jeho chrapľavý hlas.
„A človek by povedal, že si si už zvykol,“ pousmiala sa a naklonila
hlavu. Zložila si voľnú ruku pod bradu, druhú ponechávajúc v jeho vlasoch.
„Na to si človek ťažko zvyká,“ mrmlal. „Ale vieš na čo si
človek ľahko zvykne?“ opýtal sa pokojne.
„Na čo?“ vyzvedala.
„Na toto,“ po tvári sa mu rozlial úškrn, keď vytiahol svoje
šikovné ruky spod prikrývky a oblapil nimi Eliz okolo bokov. Prekvapene
vykríkla, keď ju vytiahol vyššie, až tak, že mala oči v úrovni tých jeho,
no vzápätí sa zasmiala. Pokojne sa zložila na vankúš a pohľad nespúšťala z jeho
zatvorených očí. Jemne sa usmieval, keď sa jeho viečka zatrepotali a pomaly
otvorili. Iskrivá zeleň sa zabodla do jej očí, ktoré sa v nej stratili.
Hľadela
mu do očí a bez slova ležala. Nevedela čo povedať a pri tom nechcela
povedať nič. Cítila jeho pomalý dych, jeho dlhé prsty položené na jej pravom
boku. Užívala si jeho prítomnosť tak, ako už dávno nie prítomnosť niekoho
iného. Prešla z jeho očí na rovný nos, dokonalo vystupujúce lícne kosti a do
srdca krojené pery. Bez rozmýšľania sa naklonila, zavrela oči a perami sa
dotkla tých jeho plných. Bozk trval krátko, len pár sekúnd, no jej to stačilo
na to, aby sa jej v bruchu rozvíril kŕdeľ motýľov. Padla späť do vankúšov,
pozrela do jeho tváre a pocítila teplo vo svojom žalúdku. Bolo to to, čomu
sa hovorilo láska? To, keď vaše vnútro plesalo pri každom vzájomnom dotyku, či
pohľade? Nevedela si odpovedať. No vedela, že ten pocit sa jej páčil stále viac
a viac.
„A teraz vylez,“ prekazila romantickú chvíľu s úškrnom.
„Musíme si dať tréning.“
„Ale mne sa nechce,“ zaprotestoval a zatváril sa ako
opustené šteniatko.
„Hmm, tak s tým musíme niečo urobiť,“ prižmúrila oči,
zodvihla sa a podoprela na lakti. „Ak sa teraz postavíš,“ začala lišiacky,
„a oblečieš, dostaneš odmenu!“
„Odmenu?“ opýtal sa s nadvihnutým obočím. Mlčky
prikývla, v očiach sa jej odrážala hravosť. „Hm, myslím, že sa mi už aj chce,“ prikývol
vážne a obrátil sa jej chrbtom. Odkryl zo seba prikrývku, posadil sa a vstal
z postele. Hľadela na jeho svalnatý chrbát, ako sa napínal pri každom čo i len
jednoduchom pohybe, a spokojne sa usmiala. Bola na seba hrdá, pretože
odkedy s ňou Harry pravidelne trénoval, všimla si, že sa mu oveľa
výraznejšie vyrysovali svaly. A čím častejšie hľadela na jeho nahý trup,
tým viac ju priťahoval.
Než sa stihla nazdať, Harry sa rukami podoprel o kraj postele,
naklonil sa k nej s naklonenou hlavou do boku. Prešla očami po jeho
tele, už vhodne oblečenom na tréning. „Aká bola ta odmena?“ vydýchol potichu so
spaľujúcim pohľadom.
„Takáto,“ odvetila a rukami ho oblapila okolo krku. Zodvihla
sa a kľačiac na kolenách ho náruživo pobozkala. Bol to tak rozdielny bozk
od tých všetkých, ktoré si zatiaľ vo svojom krátkom vzťahu dali, že jej
náruživá iniciatíva prekvapila Harryho. V prvom okamihu zalapal po dychu,
nevediac čo robiť. Avšak, keď pochopil, čo Eliz robí, pocítila ako sa uvoľnil.
Jeho veľké dlane pristáli na jej bokoch a vytiahnuc ju vyššie. Prešla mu
prstami do gaštanových kader, a nechala ho, nech jej jazykom prejde po
perách. Počula, ako zbesilo jej srdce bilo, cítila, že stráca dych. Napriek
neochote zo strany Harryho, sa od neho odtiahla a zhlboka sa nadýchla. Otvorila
oči a zahanbene na neho pozrela.
„Tak toto,“ prikyvoval, „bola zatiaľ najlepšia odmena akú
som zažil,“ zaškeril sa a ona ho rukou čapla po pleci. Rýchlo jej ešte
venoval malý božtek na nos a pustil ju. Ruka v ruke prešli von z opäť
spoločného apartmánu a Eliz zastala.
„A teraz,“ lišiacky výraz ju neopúšťal, keď znova
prehovorila. „Keď sa ti tak páčila tá odmena,“ zachichotala sa, „môžeš dostať ďalšiu.
Avšak,“ jemne ho dlhým nechtom bodla do brucha. „Musíš byť dole skôr ako ja,“
vyplazila mu jazyk a nečakajúc na jeho reakciu sa rozbehla dole veľkým
množstvom schodov.
Vydýchla z plných pľúc a pomalým krokom prešla do
hotelovej haly.
„Nejako dlho ti to trvalo,“ začula Harryho. Prekvapene
zastala a otočila sa. Ležérne sa opieral o neďalekú stenu deliacu
výťahy. Neveriacky otvorila ústa a nevedela čo povedať. Jeho chrapľavý
smiech sa niesol až k nej a on vykročil.
„Tyyyy....!“ naštvane zakričala a buchla ho päsťou do
ramena. „Vieš čo, choď si trénovať sám!“ otočila sa mu chrbtom a vyrazila opačným
smerom ako bol východ.
„No tak, Eliz,“ počula za sebou, no ona kráčala ďalej so
zdvihnutou bradou. „Kráska, nehnevaj sa na mňa,“ postavil sa pred ňu a tým
jej odrazil cestu.
„A budem,“ prekrížila si ruky na prsiach a pozrela na
nabok. Harry sa zasmial, sklonil sa a zdrapil ju okolo kolien. Prehodil si
ju cez plece a poriadne jej chytil nohy, aby ho nemohla kopať.
„Styles! Čo to stváraš?!“ dožadovala sa odpovede a búšila
mu pri tom dlaňami do chrbta.
„Unášam ťa,“ odvetil s ľahkosťou, akoby ho jej váha
vôbec nezaťažovala. „Unášam ťa do tvojej krajiny, zvanej Telocvičňa. Unášam ťa
tam, kde si doma,“ hovoril pokojne a nevšímal si ľudí okolo nich, ktorí na
neho udivene pozerali.
Eliz si odfrkla, lakťom sa podoprela na jeho pleci a namrzene
si oprela hlavu o dlaň.
„Ak chcem ďalšiu odmenu, čo mám spraviť?“ spýtal sa, keď ju
zložil na podlahu posilňovne.
„Hlavne ma nenaštvať,“ prevrátila očami a usmiala sa.
Napriek hnevu, ktorý k nemu ešte pred pár minútami prechovávala, jej
skvelá nálada sa poľahky vrátila. Nedokázala pochopiť, ako sa pri Harrym
dokázala tak uvoľniť, ako dokázala zabudnúť na trpkú minulosť. Keď videla jeho
úsmev, jeho žiariace oči, začínala si myslieť, že nie každý muž jej musí
ublížiť. Vedela, že už len tým, že mu dovolila vstúpiť do jej života, bojovala
proti svojmu strachu. No bude niekedy schopná ho úplne poraziť, zbaviť sa ho na
dobro? Bude natoľko silná? Nevedela. No dúfala v to. Dúfala, kvôli
Harrymu.
„Už nikdy kráska,“ pošepkal a oprel sa čelom o to jej.
Lebo on za to stojí.
ďalšia dokonalá časť ako vždy :) toto je jeden z najlepších príbehov aké som kedy čítala :) máš neskutočný talent! :)) xx
OdpovedaťOdstrániťaww, ďakujem veľmi krásne O:) x
OdstrániťJééj, nádherná časť, sú spolu strašne zlatí. Tá scénka v posteli, to, ako to všetko vieš tak krásne a dopodrobna opísať. Strácam slová. Tlieskam Ti <3 Teším sa na pokračovanie. ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťaww, ďakujem!! až mi tie vaše komentáre vháňajú červeň do líc O:)
OdstrániťPoslednou vetou si ma takmer rozplakala :) Je to tak krásne, nech si to nepokazia ;) Oni sú krásni ♥
OdpovedaťOdstrániťA ty krásne píšeš, Ivík :) Love it, love you ♥
len neplač zlato :-* no, uvidíme, či budú na seba dobrí a či nie :)
Odstrániťneklam Julka, neklam O:) ďakujem veľmi krásne! xxxx
"Lebo on za to stojí" :3 a ona tiež! tak nech sú šťastní a nech to pokračuje rovnako krásne, ako sa to rozbieha :) prečo nám nechceš povedať, čo sa jej stalo? veď je to 23 časť! :P :/
OdpovedaťOdstrániťmyslíš, že ona za to stojí? :/ :D
Odstrániťpretožeeeeeeeeeeee...podľa mňa to každá z vás podvedome tuší :) a prišli by ste o hlavnú pointu potom ;)) :-*
DOKONALÉ :3 nádherná časť .. celá poviedka je úžasná :)) teším sa na ďalšiu časť *Mims
OdpovedaťOdstrániťďakujem O:)
OdstrániťTen posledný odsek ma dostal, krása vážne... Jednoducho mrkvovsky úžasné (naozaj som povedala mrkvovsky? začína mi hrabať) Ešte si trošku počkáte hih, neviem prečo, ale má pocit, že z toho trošku bude "troška" viacej :D Ale ty si plná prekvapenia kto vie možno sa to dozvieme až v epilógu, pri tebe si nikdy nie som istá :D
OdpovedaťOdstrániťJoooj ... strašne chcem vedieť, čo sa jej stalo ;) .. A ta posledná veta ... no úžas... Proste super časť a neviem sa dočkať ďalšej ;)
OdpovedaťOdstrániťIvuška moja zlatá krásna časť,krásny príbeh, krásny dej .... a som strašne rada, že si si na mňa spomenula pri uverejňovaní tejto časti ...a prisahám, že postupne začne dočítavať tie časti, ktoré som nejakým nedopatrením preskočila a určite budú perfektné ako tie, ktoré som už čítala, lebo mi to tak trošku občas nedáva zmysel :D ... ale si super :) verím tomu, že vieš kto som ale ak by nie tak tvoja Nika :*
OdpovedaťOdstrániťAký sú spolu cute :) ooooch, veľmi pekne napísanééé ;) .-Veronika
OdpovedaťOdstrániť