štvrtok 21. novembra 2013

Fight 29-1

Prepáčte, musela som to takto rozdeliť :)) ďalšiu snáď pridám zajtra večer alebo v sobotu :))
Ďakujem za úžasné komentáre a ešte lepšie návštevnosť!! ste najlepšie dievčatá :-**
 



„Čo za blázna zvoní ráno o pol štvrtej?!“  počula hlas rozzúrenej Leah spoza dverí. Keď sa rozrazili a Leah zbadala pred nimi stáť svoju kamarátku, len mávla rukami. „Vravím, blázon.“
Inokedy by sa nad jej poznámkou zasmiala. Teraz len ticho stála, v roztrasených rukách silno zvierala svoju batožinu a čakala. Čakala, kým sa za ňou zatvoria dvere, ona sa bude môcť zvaliť v náručí svojej najlepšej kamarátky a poriadne sa vyplakať.

„Ale čo tu robíš?“ napadlo konečne blondínu opýtať sa.
„Nedokázala som to,“ zašepkala a pokrútila pri tom hlavou. Svetlovláska ju chytila za predlaktie a bez slova ju vtiahla do svojho bytu. Nemotorná Eliz narazila telom o svoju kamarátku, kufre spustila na zem a uplakanú tvár skryla v jej pleci. Nechala sa viesť až do obývačky, kde si zložila hlavu v jej lone. Celé hodiny iba ležala a plakala. Bez slova, bez akýchkoľvek výbuchov, iba ležala a nechala obrovské slzy tiecť po svojej zronenej tvári. Mysľou jej behali rôzne obrazy, ktoré v nej stále znova a znova vyvolávali dôvod prečo plakať. Pred očami mala Harryho tvár, keď vyslovil tú vetu, ktorá v nej vyvolala neskutočné výčitky svedomia. Taktiež sa jej pred očami premietali ich spoločne strávené chvíle. Ich tréningy, bozky. Prsty kŕčovito zvierala zomknuté k sebe a predstavovala si, že medzi nimi zviera jeho čierne tričko a miesto kamarátkiných nôh, leží na jeho hrudi. Predstavovala si, že miesto Leah ju po vlasoch hladí on. A keď si v jednej chvíli uvedomila, že to sú všetko iba predstavy a on jej pred pár hodinami povedal, že to už ďalej nemá zmysel, nezvládla to. Opäť.
Nevedela, či skolaboval jej organizmus preslabený z letu a neustáleho plakania, alebo jednoducho len zaspala. No jediné, na čo si ráno spomenula, bola temnota, ktorá ju razom pohltila.

Pocítila  ako sa jej pľúca naplnili vzduchom a ona si uvedomila, že už ďalej nepatrí do ríše snov. Otvorila oči a ocitla sa v žltkastej izbe. Bolela ju pravá ruka od preležania, tak sa obrátila na chrbát a poriadne sa ponaťahovala. Stará sedačka pod jej váhou nespokojne zavŕzgala a ona sa smutne pousmiala. Leah vlastnila čiernu pohovku ešte z doby, keď boli jej rodičia mladí a nehodlala ju tak skoro vymeniť. Vraj ju na nej splodili a aj ona chce splodiť to svoje dieťa práve na rozheganých pružinách schovávajúcich sa pod mäkkou výstužou. Jej kamarátka bola totálne šibnutá a možno pre to ju tak veľmi zbožňovala. Ešte raz pokrútila nad  jej zmýšľaním hlavou, posadila sa a zhlboka nadýchla, keď jej ruky padli do lona. Cítila sa zvláštne prázdna. Jej oči boli neprirodzene suché a ona si bola vedomá faktu, že dnes z nej nevyjde už ani len slzička. Nebolo to len vyschnutými slznými kanálikmi ale aj jej povahou. Bola typ človeka, ktorý plače len istú chvíľu.. a potom.. potom prežíva zo dňa na deň, kým sa úplne nespamätá.
Nechcela uvažovať nad bolestnou minulosťou či nadchádzajúcou budúcnosťou. Sústredila sa na prítomnosť. A momentálne najsilnejším faktorom, ktorý ju vracal do reality bol jej hladom zmietaný žalúdok. Prešla teda po tichu do nie ďaleko vzdialenej kuchyne, kde našla Leah pripravovať raňajky.
„Dobré ráno,“ pozdravila slabo zachrípnutým hlasom.
„Čauky,“ pozdravila ju svojím typickým pozdravom a odvrátila sa od pracovnej dosky. „Posaď sa,“ nakázala jej a Eliz sa pod váhou jej tónu radšej posadila za malý jedálensky stôl, ktorý zaberal v malej, no o to útulnejšej kuchynke asi najviac priestoru hneď po kuchynskej linke. Pohľad sklonila k tanieru pred sebou a slabo sa pousmiala. Z bieleho kuchynského riadu sa na ňu škerila zelenina poukladaná v tvare usmiatej tváre.
„Ďakujem,“ povedala Leah a zobrala si malú papriku, vložiac si ju okamžite do úst. Mlčky jedli, Eliz hľadiac do svojho taniera a cítiac, ako Leah sleduje každý jeden jej pohyb.
„A teraz,“ prehovorila blondína, keď pred ňu položila jej obľúbený čierny čaj, „čo sa vlastne stalo?“
Povzdychla si.
„Stalo sa presne to, čoho som sa bála.“
„A to čo konkrétne? Keďže viem, že ti neublížil nijako fyzicky,“ rukou ako na dôkaz ukázala na jej odhalenú pokožku na ničím nepoznačených rukách, „muselo sa stať niečo iné.“
„Proste som to nedokázala,“ zašepkala slabo. Zavrela oči, potrebovala sa nadýchnuť a utriediť si myšlienky. Leah mlčala a čakala. Vedela, že Eliz sa musí hlavne upokojiť vo vnútri a potom jej sama všetko vyrozpráva. „Celý ten čas, celý čas sa nevzdával. Aj keď videl ako bojujem proti tomu, ako ma priťahuje, stále tam bol a snažil sa. A potom, som mu dala návrh,“ opäť spravila krátku prestávku aby sa mohla nadýchnuť. „Ak mi dá dôkaz toho, že mu môžem dôverovať, môže byť medzi nami. Navrhla som mu..buď ja alebo jeho obľúbený nočný život v cluboch s ľuďmi, ktorých ani nepozná. A on si vybral mňa,“ pokrútila hlavou. Zlomene si povzdychla. „Celý ten čas bol so mnou. Každý jeden deň,“ hovorila bezmocne. „Jeho dotyky, aj keď boli jemné, boli pre mňa novou vecou. Niečím, na čo sa mi ťažko zvykalo, ale snažila som sa. Naozaj, nevedela som byť bez neho, bez jeho úsmevu. Už len to, že som si predstavila, že je môj, skutočne len môj mi spôsobovalo búšenie srdca. Avšak.. potom v jeden večer, mi povedal, že ma ľúbi. A ja som to nezvládla...“
„Kedy to bolo?“ opýtala sa potichu Leah.
„Predtým ako sme prišli do Londýna. Nevedela som čo robiť, neskutočne ma to prekvapilo. Rovnako, jeho dotyky. Nebol násilný alebo intímny.. len mi vošiel rukami pod tričko, hladil ma na chrbte. Ale mňa to proste vystrašilo.. priveľa spomienok..“
„Čo si mu na to odvetila?“
„Nič,“ pokrčila zahanbene plecami. „Skríkla som na neho aby sa ma nedotýkal a utiekla do kúpeľne.“
„Aha,“ nadvihla obočie. „A čo sa teda stalo včera?“
„Mali autogramiádu a ja som ostala sama na hotely. Dala som si sprchu, upravila sa. Keď som bola ešte v kúpeľni, počula som ako sa zhováral s chalanmi. Volali ho, aby išiel s nimi na nejakú party. No odmietol. Vraj mi to sľúbil a svoj sľub hodlá dodržať,“ hovorila rýchlo. „Potom, keď sme osameli, videla som na ňom, že je kvôli tomu mrzutý. Tak som sa ho snažila rozptýliť..“
„Akým spôsobom?“
„No akým asi?!“
„Ty si sa na to odhodlala?“
„Áno. Ale potom...potom keď mi hovoril, aká som krásna a ako veľmi ma chce.. po tom, ako som cítila ako veľmi ma chce...“
„Si proste utiekla,“ dokončila za ňu a Eliz iba prikývla.
„Začal kričať, že už tak ďalej nevládze. Že má pocit, akoby náš vzťah upadal, pretože ja som mu nedala to najdôležitejšie. Dôveru. Chcel vedieť čo sa deje, prečo sa tak k nemu správam. Prečo mu jednoducho nedôverujem a nepoviem, čo sa stalo...a skončilo to tak, že povedal, že to už nemá ďalej zmysel a ja som sa ocitla na prahu tvojich dverí, keďže môj byt je ešte stále v dezolátnom stave...“
„Nechápem ťa Elizabeth.“
„Prečo?“ opýtala sa vyľakane.
„Prečo mu to jednoducho nepovieš? Sama veľmi dobre vieš, lepšie ako ktokoľvek iný na tomto svete, že dôvera je prvoradá,“ položila ruky na stôl a v dlaniach skryla tie Elizine, zohriate od teplej šálky. „Ty si ma to naučila a teraz porušuješ vlastné pravidlá?“
„Ja to nedokážem,“ krútila hlavou.
„Musíš.“
„Nie.“
„Chceš ho stratiť? Jeho, ktorý ti po tak dlhej dobe ukázal, že láska môže byť aj krásna?“
„Nechcem,“ vydýchla pravdivo. „Ale bol to on, kto to ukončil.“
„A ty môžeš byť tá, ktorá to opäť začne.“
„Ale...“
„Žiadne ale.“
„...ako mám vedieť, že to ešte chce? Že by bol ochotný opäť do toho so mnou ísť?“
„Niečo ti ukážem,“ povedala Leah a vstala od stola. O pár sekúnd sa vrátila aj s tabletom v ruke. „Toto,“ povedala a sadla si späť na svoje miesto.
„Je vystrihnuté z videa natočeného na dnešnom, u nás včerajšom, koncerte.“ Natočila k nej obrazovku. Na veľkej ploche sa hýbal Harry spievajúci jednu z množstvo ich úžasných piesni. Avšak, v očiach sa mu neodrážala radosť, ktorú v nich mal zakaždým ako uchytil do rúk mikrofón. Zračila sa tam bolesť, zúfalstvo. Odvrátila zrak. „Ty vieš, že on sa nevzdá,“ povedala a Eliz začula ako niečo položila na stôl. Kútikom oka zbadala svoj mobil a na ňom trinásť zmeškaných hovorov. „Celý čas čo si spala sa ti snažil dovolať,“ vyriekla, postavila sa od stola a nechala Eliz sedieť samú so svojimi zúfalými myšlienkami.

Bezcieľne prepínala televízne stanice s rukou zloženou pod hlavou a neprítomným pohľadom upretým na prebiehajúce kanály. Vedela, že Leah sa potuluje niekde po byte, s mobilom pri uchu, tak ako to robila temer stále, keď nemusela byť v práci. Jej životný štýl celkom nechápala. Milovala party, neobmedzený život, ťahanie mužov za nos. Bola tak rozdielna od nej, nie len povahovo, ale obe pochádzali aj z rozdielnych spoločenských vrstiev. Eliz bola z bohatej rodiny, kde dieťa dostalo všetko, na čo si zmyslelo. Krásna Leah vyrastala na odvrátenej strane Londýna v rodine učiteľky a robotníka. Tam, kde je teraz sa dostala len vďaka svojej ctižiadostivosti, neoblomnosti a vedením ako využiť svoj potenciál. Spoznali sa v obchodnom dome, keď Elizabeth oliala kávou Leah oblečenú v novej blúzke. Pri spätnom spomínaní, niekedy ani nedokázala uveriť, že pri tak bizarnej situácii získala najlepšiu priateľku.
„Eliz,“ odvrátila pohľad od neznámeho sitkomu, ktorý jej neprišiel ani trochu vtipný a pozrela na kamarátku. „Idem do obchodu. Ak by ti prišla nejaká návšteva pokojne ju vpusti dnu. Inak sa tu chovaj ako doma,“ povedala a už jej ani nebolo.

Ozval sa zvonček.
„Je otvorené,“ zakričala a nepohla sa pri tom z miesta. Opäť cinkot od vchodových dverí.
„Povedala som, že je otvorené.“
Zvonček.
Naštvane sa postavila, prešla cez úzku chodbu.
„Leah, čo nechápeš na tom, že je otvorené?“ opýtala sa a rozrazila dvere.
„Ahoj,“ povedal a ona onemela.

12 komentárov:

  1. prepáč, za ten predchádzajúci komentár o.O milujem to, milujem ťa :* a už som spokojná :) tamto bol len taký..impulz ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. bože môj ja ťa proste zbožňujem dievča!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. hanbím sa že som nekomentovala minulú časť :D ale mali sme samé nácviky na stužkovú tak som nejak nič nestíhala a dnes som sem prišla a už ma tu čakali dve časti neskutočne som sa potešila :) no a teraz k tejto časti je to váážne dokonale :3 a prosím,prosím len ich daj znova do kopy :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Fajn berem všetko späť. Tak sa na moje zlatíško nehnevám, ani ho nepretrhnem, keďže plakal, aj jej volal a dúfam, že tam stál on pred tými dverami... Som zvedavá čo sa stane v ďalšej časti, normálne mám z toho až zimomriavky... Bojužial nemôžem opísať aké je to dokonalé, pretože nemám takú slovnú zásobu... Alejedno ti poviem, keď som to čítala tak som ani nedýchala, usmievala som sa ako debil a čakám už len kedy moji spolužiaci zavolajú na psychiatriu alebo učka vybuchne ako atomová bomba za úplnú ignoráciu (keby dačo je to tvoja vina lepo píšeš dokonale :D )

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nádhera!!! :) Krásne si to napísala, aj ukončila :) Som rada, že Harry prišiel ;) Nech sa teraz porozprávajú... Mohli by sa o všetkom, hlavne, nech mu Eliz povie, čo sa stalo. A budú opäť šťastní. Tak by som si to priala.
    Ale teším sa na hocičo, čo napíšeš, lebo je to vždy úžasné. :) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Och, nemyslela som si, že niečo dokáže prevýšiť tú eufóriu z radosti, že je piatok, ale stalo sa :D Gratuluj si, v mojom osobnom rebríčku si dosiahla rekord :D
    Je to nádherná časť, veľmi sa mi páči puto medzi Eliz a Leah :) Obe sú totiž úžasné ♥
    A Harry (!!!) Ak som o ňom niekedy pochybovala, všetko beriem späť, tie 3D slzy ma úplne dostali! :O
    Je to proste úžasná poviedka, len pomaly pozorujem, že už aj teba chytli tie napínavé konce -_- Ten vírus v podobe -seknúť dej v najzaujímavejšej pointe- sa šíri VEĽMI rýchlo :DD
    Ešte niečo som chcela :D Pri čítaní som si spomenula na jednu situáciu spred troch rokov, keď sme boli s rodičmi v zime na dovolenke a ja som sa len učila lyžovať. Moja prvá cesta na vleku išla celkom dobre, no ten výjazd... :D Šmykla sa mi lyža a balansovala som tam presne v strede cesty, takže kvôli mne spadlo aj dievča za mnou :D
    Keď som s jej potom ospravedlňovala, pomaly sa z nás stávali fajn kamarátky a píšem si s ňou dodnes :3
    Bože, vážne som to sem napísala? :D
    Prepáč, Ivi,nemohla som si pomôcť :D ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Som zvedavá ako toto všetko skončí....... čo mu povie a čo sa stane

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Kto je to? o.O naprosto dokonalé a už sa neviem dočkať ďalšej, tak prosím rýchlo! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Dúfam, že tam bude stáť Harrold :)) je to úžasné :3 teším sa na ďalšiu *Mims

    OdpovedaťOdstrániť
  10. To bude určite Harry, aspoň dúfam :D Úžasná časť !!! ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Len včera som začala čítať tento príbeh a je jednoducho DOKONALÝ !! :) Žerem všetky písmenká :D úplne super to je.. píšeš úžasne, naozaj skvelo! :) A táto časť bola bombová :) som až slzy mala v očiach :D Užasnéé !! :) a nech je to Harold :D Už nech je ďalšia časť :) tešííím sa

    OdpovedaťOdstrániť