sobota 23. novembra 2013

Fight 29.-2

Druhá časť zatiaľ poslednej napísanej kapitoly  ešte pred livestreamom :) Ja osobne s ňou nie som veľmi spokojná, ale snáď vás poteší aspoň trochu :)) ďakujem veľmi veľmi veľmi krásne za vaše komentáre, neviete si predstaviť ako veľmi ma vždy potešia :)) slniečka, ste najlepšie na svete :-***



„Ahoj,“ povedal a ona onemela. „Asi si predsa len čakala niekoho iného,“ nervózne prehovoril.
„Myslela som, že si Leah niečo zabudla,“ priznala potichu. Nedokázala odtrhnúť zrak od jeho tváre.
„Nepozveš ma dnu?“ slabo sa pousmial.

„Samozrejme,“ odvetila, no ostala stáť vo dverách akoby primrznutá.
„Ale najprv sa mi musíš odstúpiť,“ zasmial sa.
„Och, jasné,“ zavrtela hlavou a prevrátila očami nad svojou trápnosťou. Odišla z dverí, nezdvorilo ho nechala nech ju nasleduje.
„Eliz stoj,“ začula a na svojom zápästí pocítila jeho dlhé prsty. Pod silou jeho ťahu sa otočila a narazila do jeho trupu. Ucítila, ako ju pustil a umiestnil svoju dlaň na jej kríže. Hlava jej padla na veľké rameno a ona zatvorila oči, len aby sa jej cez viečka nepreliali slzy. Do nosa jej udrela na toľko známa vôňa, že jej zmysli na ňu okamžite zareagovali. Už len pod jeho osobným parfémom sa jej podlomili nohy, a to si nechcela pripustiť aj fakt, že ju skutočne drží. „Tak veľmi si mi chýbala,“ hovoril stále dookola a prázdny byt vypĺňal jeho hlas.
„Nevideli sme sa len dva dni,“ povedala drzo. Nevedela si pomôcť, ale bola to jej prirodzená obrana pred rozhovorom, o ktorom vedela, že bude nasledovať.
„Dva najdlhšie dni v mojom živote,“ zamrmlal zranene.
„Prečo si prišiel?“ opýtala sa, keď sa od neho odtiahla aby mu uvidela do tváre.
„Pretože sa ti chcem ospravedlniť.“
Zelené oči blčali ohňom, o ktorom vedela, že Harryho prevedie cez akékoľvek prekážky nastanúce pri ich nadchádzajúcom rozhovore.
„Ty sa mi nemáš za čo ospravedlňovať,“ odvetila. „Všetko čo si v ten večer povedal nebolo nič iné ako pravda,“ pri poslednom slove začula ako sa jej zachvel hlas. Hľadela do jeho očí, no dlho jeho úprimný a tak bolestný pohľad nezvládla. Uhla pohľadom a keď si uvedomila, že ešte stále stoja na chodbe, bez slova prešla späť do obývačky a jediným pohybom umlčala televíziu.
„Tak keď sme pri tej pravde,“ vošiel Harry  a zastal pár desiatok centimetrov od nej, „je rad na tebe. Nenechať tajomstvo tajomstvom.“
„Nie,“ povedala rozhodnutá oddialiť čo najviac ten moment, keď sa Harry dozvie všetko o jej minulosti. „Ale..“ začala, no Harry jej drzo skočil do reči.
„Žiadne ale Eliz. Keď mi to nechceš povedať, nemám tu pre čo ostávať.“
„Harry, nie!“ vykríkla prirýchlo, bez rozmyslenia.
„Daj mi dôvod ostať,“ povedal trpko, jeho oči stvrdli. Krásna smaragdová sa zmenila na temný odtieň zelene, ešte väčšmi hypnotizujúci. Mlčala, nevedela čo povedať. Prepaľoval ju pohľadom dlhú chvíľu, no keď videl, že len nečinne stojí, otočil sa na odchod.
„Zbohom Elizabeth,“ povedal cez rameno a vykročil z miestnosti, nechajúc ju tam samú stáť.
Jej srdce, ktoré doteraz bolo obalené ľadom, začalo pukať. Hľadela na jeho vzdiaľujúci sa chrbát, nevediac čo robiť. Nechcela ho nechať odísť, nezvládla by to, opakované odlúčenie od neho. Potrebovala ho, tak veľmi. Rozhodla sa a prinútila svoje nohy k pohybu. Vybehla z izby práve vo chvíli, keď Harry otváral vchodové dvere.
„Chceš dôvod prečo ostať?“ opýtala sa a na prázdno preglgla, keď sa jej slzy vykotúľali na líca. „Milujem ťa Harry.“
Zastal. S rukou na kľučke, jednou nohou von z dverí. Pootočil hlavu a ona zbadala, že nebola jediná, ktorej sa hruď nadvihovala prirýchlo. Po pár pridlhých sekundách sa otočil celým telom, zabuchol za sebou dvere a rýchlym krokom prešiel k nej. Rukami uchytil Eliz za vlhké líca a pobozkal ju.
Nevedela ako sa cítiť, na čo sa sústrediť skôr. Či na jej srdce pumpujúce vrelú krv do tela tri krát rýchlejšie ako za normálnych okolností, alebo na Harryho dotyky a súhru ich pier. Nevedela či plače od radosti alebo od smútku. Ale prečo smútiť? Má ho tu, pri sebe. Povedala mu to, čo skutočne cítila, tak prečo tu rozmýšľa nad dôvodom prečo smútiť?
Možno preto, ozval sa slabý hlások v jej vnútri, ktorý sa až tak nesústredil na Haroldove veľké a mäkké pery, že nevieš ako zareaguje, keď sa dozvie pravdu.
Odtiahol sa od nej a sklonený k nej sa oprel čelom o to jej. „Milujem ťa, kráska moja,“ zašepkal. Nepochybovala o jeho slovách. Stačilo sa jej pozrieť do jeho očí plných lásky, v ktorej sa až priam topila. Čím dlhšie do nich hľadela, tým mala pocit, že klesá stále nižšie a nižšie a už žiadne záchranné lano jej nepomôže.
„Tak veľmi chcem byť s tebou. Tak veľmi ti chcem byť blízko,“ zatvoril oči a pokrútil hlavou. „Ale neviem ako, keď neviem čo sa s tebou deje. A mňa to bolí, keď viem, že mi nedôveruješ. Čo mám urobiť?“ opäť otvoril oči, v ktorých sa tentoraz leskli drobné slzy utrpenia.
Jemne ho pobozkala, preplietla si s ním prsty a odviedla ho späť do obývačky, k pohovke. Posadila sa, počkala kým to urobil aj on a až tak prehovorila.
„Pamätáš sa, ako si sa ma pri jednom behu pýtal, prečo nechodím na univerzitu?“ hľadela na ich prepletené prsty.
„Áno,“ odvetil chrapľavo. Nakrčila čelo a zhlboka sa nadýchla.
„A ja som ti odpovedala, že sa stalo niečo zmenilo môj pohľad na život.“ Odtrhla zrak od ich rúk a pozrela mu do očí. Nedokázala viac zadržiavať slzy, ktoré sa stále rýchlejšie a rýchlejšie padali z jej očí. „Si pripravený počuť pravdu?“
Bez slova prikývol.
„Si pripravený počuť všetko to svinstvo, ktorým som si prešla?“ pýtala sa tvrdo.
„Áno,“ šepkal na rozdiel od nej.
„Keď som mala sedemnásť, spravila som mojich rodičov aspoň raz v živote hrdých. A to tým, že som začala chodiť so synom ich priateľov. Zo začiatku som sa nemala na čo sťažovať. Bola som mladá a bolo mi to v podstate jedno. Bol ku mne milý, pozorný, poznali sme sa od malička, takže mi nebol cudzí. No čím dlhšie sme boli spolu, tým viac som mala pocit, že to čo ukazuje navonok je len akási maska. Nevedela som to stopercentne, pretože ku mne sa správal stále rovnako, no občas mal chvíle, pár minútové výpadky, keď bol niekým iným. A nemýlila som sa. Po jedenástich mesiacoch nášho, musím povedať, že celkom pekného vzťahu, v ktorom nechýbali malé nedorozumenia v podobe hádok, či sex, jeho pravé ja vyplávalo na povrch. Jeho rodina usporadúvala v istom hotely oslavu. Nepamätám si, čo konkrétne to bolo za oslavu, ale to teraz nie je podstatné. Celý večer sa ku mne choval tak ako predtým, nebadala som na ňom žiadnu zmenu. Až po tom, keď už mal dosť vypité.. išli sme naspäť do našej spoločnej izby...“ nevládala rozprávať. Hoci jej pohľad spočíval na Harryho tvári, pred očami videla celkom inú tvár. Silný stisk, ktorý pocítila na rukách ju vrátil späť do reality. Sklonila hlavu a slané kvapky rýchlo padali na jej nohavice. „Nastúpili sme do výťahu a nevyšli na ani len prvé poschodie, keď výťah stopol. Ostali sme zaseknutý na medziposchodí, sami dvaja. Začal ma bozkávať, rukami mi vošiel pod šaty. Smiala som sa na tom, no keď neprestával, snažila som sa ho od seba odstrčiť. No nevládala som,“ pokrútila hlavou sama nad sebou. „Vtedy. Znásilnil ma. A nie raz. Keď sme sa konečne dostali z toho prekliateho výťahu,“ jej hlas gradoval, srdce stupňovalo svoje bitie. „V izbe pokračoval. Mohla som kričať koľko som chcela. Nikto ma nepočul, všetci boli v sále a zabávali sa. Vedel čo robí,“ preglgla a potiahla nosom. „Opustila som ho, povedala to rodičom. Tí okamžite prerušili kontakt s jeho rodičmi a žiadali ma aby som ho neudala. Prestúpila som na inú školu, snažila sa na to zabudnúť. A hlavne, začala som s bojovým umením. Aby som sa nabudúce mohla brániť,“ slabo sa zasmiala cez slzy.
Zodvihla zrak zo svojich jeansov a pozrela mu do tváre. Okamžite stíchla, keď videla ako na ňu pozeral. Už nie len na jej lícach sa leskli slzy, ale aj na jeho. Ticho na seba hľadeli.
„A toto je dôvod, prečo som sa od teba vždy odťahovala. Tak veľmi som chcela byť s tebou a zároveň som mala pred očami ten incident. Prepáč mi, že som ti to tajila...ale bála som sa.“
Stiahol ju do svojho medvedieho objatia a vlasy jej obsypával bozkami.
„Nikdy, nikdy, nikdy ti neublížim, nikdy!“ hovoril prirýchlo, jazyk sa mu plietol. „Kráska, nikdy. Si len moja a nikdy nedovolím aby ti ktokoľvek ublížil. Nikdy neurobím, nič čo nebudeš chcieť,“ odtiahol ju opäť od seba a pozrel jej do očí. „Ak ti bude čokoľvek vadiť, prosím, ihneď ma na to upozorni, dobre?“ opýtal sa naliehavo.
„Dobre, poviem,“ rozveselila sa.
Ako tak hľadela do jeho tváre, nevnímajúc slová, ktoré i tak opakovali stále to isté, uvedomila si, ako veľmi jej odľahlo. Konečne pred ním nič netajila, konečne si mohla priznať, že ho skutočne miluje.
„Harry,“ umlčala ho jediným slovom a pozrela mu do tváre. Slzy na jej lícach už vyschli a spomienky boli uložené v najtemnejšom kúte jej mysle. Akoby práve to, že sa mu zdôverila ju zbavilo tých hrôzostrašných prízrakov. Akoby celý ten jej myseľ čakala len na to. „Milujem ťa,“ pousmiala sa. Tak ľahko sa to hovorilo. Tak skvelo sa pri tom cítila.
„Kráska moja, vieš, že aj ja teba milujem,“ Harry vykúzlil vo svojich líčkach jamky a očká mu hneď o niečo šťastnejšie žiarili. „A nikdy ti neublížim,“ zopakoval ako toľkokrát predtým.

A ona v to verila.
No mala by?


23 komentárov:

  1. konečne! páči sa mi to :3 teda nie to, čo sa jej stalo, ale že mu to konečne povedala a že spomedzi nich zmizla tá pomyselná stena, ktorú tvorilo to tajomstvo :)
    čo ten koniec? o.O ten sa mi už až tak nepozdáva :O

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. už by medzi nimi mala zmiznúť :)
      ten koniec..hm, uvidíme ;)

      Odstrániť
  2. Bože môj, ja strácam slová. Nádherná časť, konečne to všetci vieme, čo sa Eliz stalo. Chúďa, ani sa jej nečudujem, prečo sa tak správala. Úplne ju chápem a Harry, no neviem si pomôcť, ale ja ho milujem tiež :D <3 Ten koniec? No ja sa trošku začínam báť, hádam, to nebude nič zlé. ... <3 ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi krásne Danušik :)
      báť sa a či nebáť? hm, uvidíte :))

      Odstrániť
  3. konečne mu to povedala.. teším sa, že sú opäť spolu :3 je to DOKONALÉ ♥♥ len ten koniec? to čo je ?? rýchlo ďalšiuu :)
    *Mims

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujeeeem :)
      posnažím sa čo najrýchlejšie, vrámci možností :))

      Odstrániť
  4. Akože to bolo, to úplne dole tá kratučká veta to čo?!!!!!!!!!!!! Aké či mala by?! Bože môj ja som tušila že za tým bude znásilnenie! No musím povedať že to je dokonalé ale to ty samozrejme vieš! :) Strašne sa teším na ďalšiu časť! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tá kratučká veta vás mala uviesť do neistoty, čo sa mi v podstate asi aj podarilo ;)
      ďakujem veľmi krááásne :)

      Odstrániť
  5. Ten hajzel ju znásilnil!! Ale ja som to vravela, vravela, vravela (nechaj ma tešiť sa :D) Je to dokonalé a, že sa priznala Harrymu ♥ Nie si s šasťou spokojná?! To absolutne nevadí, hlavne, že som ja... Nič nie je lepšia ako 1DDay a nová časť ♥ Celá časť romantciká a dojemná.. A Harry je úžasný, citlivý a... jednoducho nemám slov :) A ako ten koniec?! Bojííím sa ťa :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno, znásilnil!! :D neboj sa, nechám ťa ;) :D
      aw, ďakujem veľmi krásne :)
      nebooooj, mňa sa nemusíš prečo :) ;)

      Odstrániť
  6. po tej poslednej veete vela roznych scenarov napadne cloveka :D je naozaj fakt super a ze konecne mu to povedala :) je to este lepsie :D a tie dvere (y) :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak si tie scenáre zapamätaj a potom niekedy mi napíšeš, či sa aspoň jeden zhodoval s tým, ktorý mám skutočne vymyslený ;)
      ďakujem :)

      Odstrániť
  7. Nie si spokojná?? Podľa mňa je táto Časť neskutočná :) veľmi super.. A mala by mu veriť ;) no som zvedavá čím nás prekvapiš.-Veronika

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ó bože! :OO Čakala som niečo podobné, no aj tak mi absolútne došli slová... Chúďa Eliz, tak som sa do nej vcítila, až sa mi to pri tejto časti vyplatilo :((
    Takže pravda je vonku a ja som ešte nervóznejšia, hoci Haroldovi dôverujem, tie posledné slová ma zmiatli.
    Ale to by si jej predsa neurobila, že? -_- Ivi, to fakt nesmieš :O
    Budem si na teba dávať pozor :P
    A hrozne sa teším na budúcu časť, bude romantická večera a sviečky? :D
    Love it so much ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ako ja milujem tvoje komentáre :3 :3
      Haroldovi by na prvý pohľad každý dôveroval.. ale je to správne? hm, uvidíme :))
      Evuš, možno áno, možno nie :P nemôžem vám to predsa prezradiť! :D
      ech, nie, asi pravdepodobne tie sviečky nebudú :) :D
      ďakujeeeeeeeeeeeem :-*

      Odstrániť
  9. krása, všetko je dokonalé, len som zvedavá či ju čaká v dalšej časti niečo dobré a či zlé, ale hlávna vec je že mu povedala pravdu a to by malo stačiť ako dôvera

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :)
      tak môžem povedať, že ďalšia časť bude celkom dobrá pre ňu..ale čo bude potom..hm... :)

      Odstrániť
  10. konečne mu to povedala a sú spolu ! :)) ale ty to určite ešte nejako zamotáš keď vidím ako skončila táto časť :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. samozrejme, správne zamotanie nesmie chýbať :))

      Odstrániť
  11. Mala by!!!! :)
    Ivi, prepáč, že komentujem až teraz, ale včera som už nestihla, keďže som pozerala ten livestream :)
    Neskutočne sa Ti táto časť podarila, je skvelá! Som rada, že sa konečne porozprávali a sú pri sebe... Ale viem, že Ty tam niečo dáš, zamiešaš to a... No, tak či tak to je a vždy bude úžasné ♥
    Love you xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem Julkaa ♥♥
      samozrejme, že to zamiešam, potom by táto poviedka nemala zmysel ;)
      love you too, ♥

      Odstrániť
  12. Oni su taký zlatí spolu :) úžasná časť, ako všetky ;) len ten koniec ... terentetééé :D som zvedavááá :)

    OdpovedaťOdstrániť