„Ahoj,“ povedal a ona onemela. „Asi si predsa len
čakala niekoho iného,“ nervózne prehovoril.
„Myslela som, že si Leah niečo zabudla,“ priznala potichu.
Nedokázala odtrhnúť zrak od jeho tváre.
„Nepozveš ma dnu?“ slabo sa pousmial.
„Samozrejme,“ odvetila, no ostala stáť vo dverách akoby
primrznutá.
„Ale najprv sa mi musíš odstúpiť,“ zasmial sa.
„Och, jasné,“ zavrtela hlavou a prevrátila očami nad
svojou trápnosťou. Odišla z dverí, nezdvorilo ho nechala nech ju
nasleduje.
„Eliz stoj,“ začula a na svojom zápästí pocítila jeho
dlhé prsty. Pod silou jeho ťahu sa otočila a narazila do jeho trupu. Ucítila,
ako ju pustil a umiestnil svoju dlaň na jej kríže. Hlava jej padla na
veľké rameno a ona zatvorila oči, len aby sa jej cez viečka nepreliali
slzy. Do nosa jej udrela na toľko známa vôňa, že jej zmysli na ňu okamžite
zareagovali. Už len pod jeho osobným parfémom sa jej podlomili nohy, a to si
nechcela pripustiť aj fakt, že ju skutočne drží. „Tak veľmi si mi chýbala,“
hovoril stále dookola a prázdny byt vypĺňal jeho hlas.
„Nevideli sme sa len dva dni,“ povedala drzo. Nevedela si
pomôcť, ale bola to jej prirodzená obrana pred rozhovorom, o ktorom vedela,
že bude nasledovať.
„Dva najdlhšie dni v mojom živote,“ zamrmlal zranene.
„Prečo si prišiel?“ opýtala sa, keď sa od neho odtiahla aby
mu uvidela do tváre.
„Pretože sa ti chcem ospravedlniť.“
Zelené oči blčali ohňom, o ktorom vedela, že Harryho
prevedie cez akékoľvek prekážky nastanúce pri ich nadchádzajúcom rozhovore.
„Ty sa mi nemáš za čo ospravedlňovať,“ odvetila. „Všetko čo
si v ten večer povedal nebolo nič iné ako pravda,“ pri poslednom slove
začula ako sa jej zachvel hlas. Hľadela do jeho očí, no dlho jeho úprimný a tak
bolestný pohľad nezvládla. Uhla pohľadom a keď si uvedomila, že ešte stále
stoja na chodbe, bez slova prešla späť do obývačky a jediným pohybom umlčala
televíziu.
„Tak keď sme pri tej pravde,“ vošiel Harry a zastal pár desiatok centimetrov od
nej, „je rad na tebe. Nenechať tajomstvo tajomstvom.“
„Nie,“ povedala rozhodnutá oddialiť čo najviac ten moment,
keď sa Harry dozvie všetko o jej minulosti. „Ale..“ začala, no Harry jej
drzo skočil do reči.
„Žiadne ale Eliz. Keď mi to nechceš povedať, nemám tu pre čo
ostávať.“
„Harry, nie!“ vykríkla prirýchlo, bez rozmyslenia.
„Daj mi dôvod ostať,“ povedal trpko, jeho oči stvrdli. Krásna
smaragdová sa zmenila na temný odtieň zelene, ešte väčšmi hypnotizujúci. Mlčala,
nevedela čo povedať. Prepaľoval ju pohľadom dlhú chvíľu, no keď videl, že len
nečinne stojí, otočil sa na odchod.
„Zbohom Elizabeth,“ povedal cez rameno a vykročil z miestnosti,
nechajúc ju tam samú stáť.
Jej srdce, ktoré doteraz bolo obalené ľadom, začalo pukať. Hľadela
na jeho vzdiaľujúci sa chrbát, nevediac čo robiť. Nechcela ho nechať odísť,
nezvládla by to, opakované odlúčenie od neho. Potrebovala ho, tak veľmi.
Rozhodla sa a prinútila svoje nohy k pohybu. Vybehla z izby práve
vo chvíli, keď Harry otváral vchodové dvere.
„Chceš dôvod prečo ostať?“ opýtala sa a na prázdno preglgla,
keď sa jej slzy vykotúľali na líca. „Milujem ťa Harry.“
Zastal. S rukou na kľučke, jednou nohou von z dverí.
Pootočil hlavu a ona zbadala, že nebola jediná, ktorej sa hruď nadvihovala
prirýchlo. Po pár pridlhých sekundách sa otočil celým telom, zabuchol za sebou
dvere a rýchlym krokom prešiel k nej. Rukami uchytil Eliz za vlhké
líca a pobozkal ju.
Nevedela ako sa cítiť, na čo sa sústrediť skôr. Či na jej
srdce pumpujúce vrelú krv do tela tri krát rýchlejšie ako za normálnych
okolností, alebo na Harryho dotyky a súhru ich pier. Nevedela či plače od
radosti alebo od smútku. Ale prečo smútiť? Má ho tu, pri sebe. Povedala mu to,
čo skutočne cítila, tak prečo tu rozmýšľa nad dôvodom prečo smútiť?
Možno preto, ozval
sa slabý hlások v jej vnútri, ktorý sa až tak nesústredil na Haroldove
veľké a mäkké pery, že nevieš ako
zareaguje, keď sa dozvie pravdu.
Odtiahol sa od nej a sklonený k nej sa oprel čelom
o to jej. „Milujem ťa, kráska moja,“ zašepkal. Nepochybovala o jeho slovách.
Stačilo sa jej pozrieť do jeho očí plných lásky, v ktorej sa až priam
topila. Čím dlhšie do nich hľadela, tým mala pocit, že klesá stále nižšie a nižšie
a už žiadne záchranné lano jej nepomôže.
„Tak veľmi chcem byť s tebou. Tak veľmi ti chcem byť
blízko,“ zatvoril oči a pokrútil hlavou. „Ale neviem ako, keď neviem čo sa
s tebou deje. A mňa to bolí, keď viem, že mi nedôveruješ. Čo mám
urobiť?“ opäť otvoril oči, v ktorých sa tentoraz leskli drobné slzy
utrpenia.
Jemne ho pobozkala, preplietla si s ním prsty a odviedla
ho späť do obývačky, k pohovke. Posadila sa, počkala kým to urobil aj on a až
tak prehovorila.
„Pamätáš sa, ako si sa ma pri jednom behu pýtal, prečo
nechodím na univerzitu?“ hľadela na ich prepletené prsty.
„Áno,“ odvetil chrapľavo. Nakrčila čelo a zhlboka sa
nadýchla.
„A ja som ti odpovedala, že sa stalo niečo zmenilo môj
pohľad na život.“ Odtrhla zrak od ich rúk a pozrela mu do očí. Nedokázala
viac zadržiavať slzy, ktoré sa stále rýchlejšie a rýchlejšie padali z jej
očí. „Si pripravený počuť pravdu?“
Bez slova prikývol.
„Si pripravený počuť všetko to svinstvo, ktorým som si
prešla?“ pýtala sa tvrdo.
„Áno,“ šepkal na rozdiel od nej.
„Keď som mala sedemnásť, spravila som mojich rodičov aspoň
raz v živote hrdých. A to tým, že som začala chodiť so synom ich
priateľov. Zo začiatku som sa nemala na čo sťažovať. Bola som mladá a bolo
mi to v podstate jedno. Bol ku mne milý, pozorný, poznali sme sa od
malička, takže mi nebol cudzí. No čím dlhšie sme boli spolu, tým viac som mala
pocit, že to čo ukazuje navonok je len akási maska. Nevedela som to
stopercentne, pretože ku mne sa správal stále rovnako, no občas mal chvíle, pár
minútové výpadky, keď bol niekým iným. A nemýlila som sa. Po jedenástich
mesiacoch nášho, musím povedať, že celkom pekného vzťahu, v ktorom nechýbali
malé nedorozumenia v podobe hádok, či sex, jeho pravé ja vyplávalo na
povrch. Jeho rodina usporadúvala v istom hotely oslavu. Nepamätám si, čo
konkrétne to bolo za oslavu, ale to teraz nie je podstatné. Celý večer sa ku
mne choval tak ako predtým, nebadala som na ňom žiadnu zmenu. Až po tom, keď už
mal dosť vypité.. išli sme naspäť do našej spoločnej izby...“ nevládala
rozprávať. Hoci jej pohľad spočíval na Harryho tvári, pred očami videla celkom
inú tvár. Silný stisk, ktorý pocítila na rukách ju vrátil späť do reality. Sklonila
hlavu a slané kvapky rýchlo padali na jej nohavice. „Nastúpili sme do
výťahu a nevyšli na ani len prvé poschodie, keď výťah stopol. Ostali sme
zaseknutý na medziposchodí, sami dvaja. Začal ma bozkávať, rukami mi vošiel pod
šaty. Smiala som sa na tom, no keď neprestával, snažila som sa ho od seba
odstrčiť. No nevládala som,“ pokrútila hlavou sama nad sebou. „Vtedy. Znásilnil
ma. A nie raz. Keď sme sa konečne dostali z toho prekliateho výťahu,“
jej hlas gradoval, srdce stupňovalo svoje bitie. „V izbe pokračoval. Mohla som
kričať koľko som chcela. Nikto ma nepočul, všetci boli v sále a zabávali
sa. Vedel čo robí,“ preglgla a potiahla nosom. „Opustila som ho, povedala
to rodičom. Tí okamžite prerušili kontakt s jeho rodičmi a žiadali ma
aby som ho neudala. Prestúpila som na inú školu, snažila sa na to zabudnúť. A hlavne,
začala som s bojovým umením. Aby som sa nabudúce mohla brániť,“ slabo sa
zasmiala cez slzy.
Zodvihla zrak zo svojich jeansov a pozrela mu do tváre.
Okamžite stíchla, keď videla ako na ňu pozeral. Už nie len na jej lícach sa
leskli slzy, ale aj na jeho. Ticho na seba hľadeli.
„A toto je dôvod, prečo som sa od teba vždy odťahovala. Tak
veľmi som chcela byť s tebou a zároveň som mala pred očami ten
incident. Prepáč mi, že som ti to tajila...ale bála som sa.“
Stiahol ju do svojho medvedieho objatia a vlasy jej
obsypával bozkami.
„Nikdy, nikdy, nikdy ti neublížim, nikdy!“ hovoril
prirýchlo, jazyk sa mu plietol. „Kráska, nikdy. Si len moja a nikdy nedovolím
aby ti ktokoľvek ublížil. Nikdy neurobím, nič čo nebudeš chcieť,“ odtiahol ju
opäť od seba a pozrel jej do očí. „Ak ti bude čokoľvek vadiť, prosím, ihneď
ma na to upozorni, dobre?“ opýtal sa naliehavo.
„Dobre, poviem,“ rozveselila sa.
Ako tak hľadela do jeho tváre, nevnímajúc slová, ktoré i tak
opakovali stále to isté, uvedomila si, ako veľmi jej odľahlo. Konečne pred ním
nič netajila, konečne si mohla priznať, že ho skutočne miluje.
„Harry,“ umlčala ho jediným slovom a pozrela mu do
tváre. Slzy na jej lícach už vyschli a spomienky boli uložené v najtemnejšom
kúte jej mysle. Akoby práve to, že sa mu zdôverila ju zbavilo tých
hrôzostrašných prízrakov. Akoby celý ten jej myseľ čakala len na to. „Milujem
ťa,“ pousmiala sa. Tak ľahko sa to hovorilo. Tak skvelo sa pri tom cítila.
„Kráska moja, vieš, že aj ja teba milujem,“ Harry vykúzlil
vo svojich líčkach jamky a očká mu hneď o niečo šťastnejšie žiarili. „A
nikdy ti neublížim,“ zopakoval ako toľkokrát predtým.
A ona v to verila.
No mala by?
konečne! páči sa mi to :3 teda nie to, čo sa jej stalo, ale že mu to konečne povedala a že spomedzi nich zmizla tá pomyselná stena, ktorú tvorilo to tajomstvo :)
OdpovedaťOdstrániťčo ten koniec? o.O ten sa mi už až tak nepozdáva :O
už by medzi nimi mala zmiznúť :)
Odstrániťten koniec..hm, uvidíme ;)
Bože môj, ja strácam slová. Nádherná časť, konečne to všetci vieme, čo sa Eliz stalo. Chúďa, ani sa jej nečudujem, prečo sa tak správala. Úplne ju chápem a Harry, no neviem si pomôcť, ale ja ho milujem tiež :D <3 Ten koniec? No ja sa trošku začínam báť, hádam, to nebude nič zlé. ... <3 ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem veľmi krásne Danušik :)
Odstrániťbáť sa a či nebáť? hm, uvidíte :))
konečne mu to povedala.. teším sa, že sú opäť spolu :3 je to DOKONALÉ ♥♥ len ten koniec? to čo je ?? rýchlo ďalšiuu :)
OdpovedaťOdstrániť*Mims
ďakujeeeem :)
Odstrániťposnažím sa čo najrýchlejšie, vrámci možností :))
Akože to bolo, to úplne dole tá kratučká veta to čo?!!!!!!!!!!!! Aké či mala by?! Bože môj ja som tušila že za tým bude znásilnenie! No musím povedať že to je dokonalé ale to ty samozrejme vieš! :) Strašne sa teším na ďalšiu časť! :)
OdpovedaťOdstrániťtá kratučká veta vás mala uviesť do neistoty, čo sa mi v podstate asi aj podarilo ;)
Odstrániťďakujem veľmi krááásne :)
Ten hajzel ju znásilnil!! Ale ja som to vravela, vravela, vravela (nechaj ma tešiť sa :D) Je to dokonalé a, že sa priznala Harrymu ♥ Nie si s šasťou spokojná?! To absolutne nevadí, hlavne, že som ja... Nič nie je lepšia ako 1DDay a nová časť ♥ Celá časť romantciká a dojemná.. A Harry je úžasný, citlivý a... jednoducho nemám slov :) A ako ten koniec?! Bojííím sa ťa :D
OdpovedaťOdstrániťáno, znásilnil!! :D neboj sa, nechám ťa ;) :D
Odstrániťaw, ďakujem veľmi krásne :)
nebooooj, mňa sa nemusíš prečo :) ;)
po tej poslednej veete vela roznych scenarov napadne cloveka :D je naozaj fakt super a ze konecne mu to povedala :) je to este lepsie :D a tie dvere (y) :D
OdpovedaťOdstrániťtak si tie scenáre zapamätaj a potom niekedy mi napíšeš, či sa aspoň jeden zhodoval s tým, ktorý mám skutočne vymyslený ;)
Odstrániťďakujem :)
Nie si spokojná?? Podľa mňa je táto Časť neskutočná :) veľmi super.. A mala by mu veriť ;) no som zvedavá čím nás prekvapiš.-Veronika
OdpovedaťOdstrániťďakujem veľmi krásne :)
OdstrániťÓ bože! :OO Čakala som niečo podobné, no aj tak mi absolútne došli slová... Chúďa Eliz, tak som sa do nej vcítila, až sa mi to pri tejto časti vyplatilo :((
OdpovedaťOdstrániťTakže pravda je vonku a ja som ešte nervóznejšia, hoci Haroldovi dôverujem, tie posledné slová ma zmiatli.
Ale to by si jej predsa neurobila, že? -_- Ivi, to fakt nesmieš :O
Budem si na teba dávať pozor :P
A hrozne sa teším na budúcu časť, bude romantická večera a sviečky? :D
Love it so much ♥♥♥
ako ja milujem tvoje komentáre :3 :3
OdstrániťHaroldovi by na prvý pohľad každý dôveroval.. ale je to správne? hm, uvidíme :))
Evuš, možno áno, možno nie :P nemôžem vám to predsa prezradiť! :D
ech, nie, asi pravdepodobne tie sviečky nebudú :) :D
ďakujeeeeeeeeeeeem :-*
krása, všetko je dokonalé, len som zvedavá či ju čaká v dalšej časti niečo dobré a či zlé, ale hlávna vec je že mu povedala pravdu a to by malo stačiť ako dôvera
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
Odstrániťtak môžem povedať, že ďalšia časť bude celkom dobrá pre ňu..ale čo bude potom..hm... :)
konečne mu to povedala a sú spolu ! :)) ale ty to určite ešte nejako zamotáš keď vidím ako skončila táto časť :D
OdpovedaťOdstrániťsamozrejme, správne zamotanie nesmie chýbať :))
OdstrániťMala by!!!! :)
OdpovedaťOdstrániťIvi, prepáč, že komentujem až teraz, ale včera som už nestihla, keďže som pozerala ten livestream :)
Neskutočne sa Ti táto časť podarila, je skvelá! Som rada, že sa konečne porozprávali a sú pri sebe... Ale viem, že Ty tam niečo dáš, zamiešaš to a... No, tak či tak to je a vždy bude úžasné ♥
Love you xx
ďakujem Julkaa ♥♥
Odstrániťsamozrejme, že to zamiešam, potom by táto poviedka nemala zmysel ;)
love you too, ♥
Oni su taký zlatí spolu :) úžasná časť, ako všetky ;) len ten koniec ... terentetééé :D som zvedavááá :)
OdpovedaťOdstrániť