Enjoy!!
Niečo ju pošteklilo na nose. Automaticky vystrela ruku a úplne prirodzene si prstami prešla po špičke nosa. Šteklenie ustalo. Spokojne vydýchla a obrátila sa na druhý bok. Nadýchla sa a spolu so vzduchom vdýchla aj niečo tuhé. Prudko sa posadila, dlane jej vystrelili k ústam a ona si kýchla.
„Na zdravie,“ ozvalo sa blízko nej. Ľakom poskočila
a s rozšírenými očami pozrela vedľa seba.
„Pre Boha!“ vykríkla vyľakane a chvatne sa od príšery
pred sebou odtiahla, čo najďalej, až kým chrbtom nenarazila o stenu
autobusu. Chlpatá hruď hnedo-bieleho čuda pred ňou sa nadvihla a spod
kapucne sa ozval chrapľavý smiech. Keď mu kapucňa skĺzla z kučeravej
hrivy, Elizina tvár sa vyrovnala poznaním. „Ty si taký idiot,“ skríkla
a hodila po ňom najbližší predmet, ktorým bol vankúš. Biela obliečka
s mäkkou výplňou ho trafila priamo do tváre, odkiaľ sa odrazila
a pomalým, ba priam až lenivým pohybom pod silou gravitácie, spadla späť
na posteľ. Premerala si Harryho svojim nadurdeným výrazom od hlavy, ktorá sa končekmi
vlasov dotýkala nízkeho stropu tvoriaceho posteľ nad nimi, až po päty, ktoré
v podstate ani nevidela, pretože jeho dlhé nohy viseli dole
z postele. Všimla si, že Harry v rukách zvieral hnedý chvost, ktorý
ako si už stihla uvedomiť, bol súčasťou kostýmu. Arogantne ním točil a tým
vytváral vo vzduchu neviditeľné kruhy. „Týmto si ma šteklil?“ nadvihla jedno
obočie, keď sa drzo opýtala.
Harry neodpovedal, len si zahryzol do spodnej pery
v márnom pokuse tváriť sa vážne. Kútiky úst sa mu napokon široko roztiahli
a on nadšene, ako malé dieťa, prikývol. Prevrátila očami nad jeho
neskrývanou radosťou a posunula sa bližšie k nemu. Buchla ho po
stehne, aby sa jej odstúpil a sám postavil z postele. Keď už obaja
stáli oproti sebe v úzkom priestore medzi posteľami, Eliz si ho opäť
premerala, tentoraz v dennom svetle, prichádzajúcom spoza Harryho. Jeho
dlhé a muskulatúrné telo bolo skryté v prevlečení kengury
a v jeho očiach sa odrážali iskričky neskutočnej hravosti.
„Prečo to máš na sebe?“ zasmiala sa a prstom ukázala na
neho. Harry, stále s detským úsmevom, sa pootočil dozadu, odniekiaľ
vytiahol boxerské rukavice a otočil sa späť k nej.
„Ideme trénovať,“ povedal nadšene.
„V tomto?!“ zhrozila sa. „Veď sa v tom nebudeš vedieť
hýbať,“ pokrútila hlavou, karhajúc ho ako malé dieťa.
„Nevymýšľaj,“ zaprotestoval a rýchlym pohybom prešiel k nej
a podrazil jej kolená. Prekvapene vykríkla, no vzápätí sa zasmiala, keď ju
v náručí niesol von z autobusu. Na pár sekúnd ju oslepila žiara
silného slnka a ona si musela tvár skryť v huňatom kožúšku, čo mal
Harry oblečený. Keď pocítila, že ju kladie na zem, nevoľky otvorila oči
a pár krát zažmurkala, aby si jej zreničky zvykli na svetlo.
V okamihu, keď už pred očami nevidela farebné šmuhy spôsobené lúčmi,
rozhliadla sa okolo seba a zistila, že sa nachádza na parkovisku obrovskej
budovy, obklopenej fanúšičkami za zátarasami.
„Och,“ povzdychla si, keď začula nespokojné výkriky
dievčenských hlasov. „Musíme trénovať práve tu?“
„Áno,“ úsmev mu stále neschádzal z tváre. „Chcem im
jednoducho ukázať aká si skvelá,“ prstami jej jemne prešiel po líci, „
a prečo som sa zamiloval práve do teba.“
„A to ako? Že uvidia, ako ťa mlátim?“ zachechtala sa.
„Presne tak!“ s nadšením rozpažil ruky a ústa mal
široko roztvorené v úsmeve.
„Tak sa teda ukáž,“ oči sa jej zúžili do štrbiny a ona
bez upozornenia na neho zaútočila.
„Heeeeeeej!“ vykríkol, keď sa nejakým zázrakom vyhol pravej
nohe, ktorá mierila priamo na jeho solar plexus. „A čo rozcvička?!“ zúfalo
kričal popri vyhýbaní sa jej pästiam. Odpoveď však nedostal, pretože Eliz sa
zapáčilo ako rýchlo z neho dokázala dostať to detské nadšenie.
Po hodinovom tréningu, pri ktorom už aj zabudla na faninky
neustále si ich fotiace, skončili obaja ležiaci na tvrdom betóne, hľadiaci na
bezoblačnú oblohu.
„Kde to vlastne sme?“ opýtala sa znenazdajky.
„Atlanta,“ začula odpoveď.
„Máte tu koncert?“
„Áno, ale až zajtra. Dnes,“ natočila hlavu, keď videla ako
sa Harry oprel o jeden lakeť a pozrel na ňu, „máme jeden rozhovor
v rádiu, kde takisto vystúpime po prvý krát live s novom piesňou.“
Hľadela do jeho tváre, vidiac, že hravosť vystriedal nesúhlas.
„Deje sa niečo?“ zašepkala.
„Vystupujeme prvý krát live..s piesňou, v ktorej mám
hlavné vokály ja a je o niečo tvrdšia ako naše všetky doterajšie
piesne. Bojím sa, že sa netrafím správne s tóninou alebo mi zlyhá hlas,“
počúvala popri tom, ako sa jej hral s pramienkom čiernych vlasov. „Že opäť
nezvládnem ten tlak fanúšičiek, kritiky,“ pokrútil hlavou. Rovnako ako on, aj
ona sa nadvihla na lakti a ich tváre boli od seba vzdialené len pár
centimetrov.
Cítila voči nemu istú starosť. Nechcela aby bol na seba
nahnevaný, či prísny, pretože si myslí, že nezvládne pieseň. Vedela, že
potrebuje podporu. No nie od chalanov, či fanúšičiek. Od niekoho, kto mu môže
dodať odvahu tak ako nik iný. Od niekoho ako ona.
„Chceš aby som tam s tebou išla?“ opýtala sa potichu. „Chceš
aby som ťa pred vystúpením držala za ruku a povedala ti, že nech to už
zaspievaš akokoľvek, ja ťa budem milovať
stále? Chceš aby som stála pod pódiom a celý čas pozerala na teba? Chceš
v mojich očiach počas tej piesne vidieť hrdosť?“
Mlčal. V jeho očiach videla, že mlčí z dôvodu, že
jej otázky ho zaskočili.
Nakoniec, keď už prešlo dosť času na to, aby si uvedomil, čo
sa ho vlastne pýtala, videla v jeho očiach len jednu emóciu.
Lásku.
„Áno, chcem,“ zašepkal.
Hľadela ako sa Harry konečne postavil z kresla,
v ktorom strávil posledných pätnásť minút, pokým ho Lou upravovala,
a pomalým krokom prešiel k nej. Oblečenú mal svetlomodrú károvanú
košeľu a svoje obľúbené obtiahnuté jeansy. Stále videla na jeho tvári, že
je nervózny, no už nie tak, ako bol doobedu.
„Keď sa skončí tento blázinec niekam ťa zoberiem,“ hovoril
potichu, len pre ňu, keď ju zovrel v tuhom objatí.
„Kam?“ bola zvedavá.
„To je prekvapenie,“ odtiahol sa a venoval jej jamkový
úsmev.
„O tri minúty začíname,“ doľahol k nim hrubý hlas
oznamujúci nadchádzajúci začiatok šou.
„Nezabudni,“ prehovorila rýchlo, pokým ju ešte nemohol počuť
Paul, závratnou rýchlosťou sa blížiaci k nim, „milujem ťa, nech už to
zaspievaš akokoľvek. Aj ony ťa budú stále milovať. Ale nie viac ako ja,“
zaškerila sa ešte a rýchlo ho pobozkala. Než stihol Harry niečo odvetiť, Paul
ho si ho prehodil cez plece a tým zničil všetku Louinu doterajšiu prácu,
pretože keď ho zložil tesne pred východom na pódium, jeho vlasy vyzerali úplne
inak ako mali.
Eliz sa nechala zaviesť Prestonom pod stage do rohu
miestnosti, odkiaľ mala perfektný výhľad
nielen na chlapcov ale i na fanúšičky,
ktoré sa nevedeli dočkať vystúpenia.
Keď zazneli prvé basy piesne, jej zrak spočinul len na
jednom zo spevákov. Videla, ako si nervózne podupkával nohou do rytmu piesne a v rukami
pevne oblapil mikrofón zastrčený v stojane. Zbadala, ako sa zhlboka
nadýchol až začal spievať. Jeho chrapľavý a tak sexy hlas sa rozoznel
neveľkou miestnosťou a ju zaplavilo teplo. Hrdosť, láska, úcta. Nespúšťala
z neho zrak a pri tom myslela len na
jedno. Ten chlapec, tam na pódiu, spievajúci so svojimi priateľmi
pieseň, ktorej basy duneli v jej vnútri silnejšie ako jej samotné srdce, bol
len jej. Ten, ktorý dokázal potešiť milióny dievčat, žien, cudzích ľudí. Bola
na neho hrdá. A milovala ho. Bezprostredne, bez výhrad.
Podvedome si zahryzla do ruky, ktorú mala zloženú v päsť
pri ústach, len aby sa nepoddala davovej psychóze spôsobenej práve spevom
chlapcov. Srdce jej však plesalo, keď hľadela na Harryho krk, na ktorom sa
objavilo niekoľko vystupujúcich žíl a zjavili sa aj drobné zimomriavky. Tak
veľmi ho chcela práve v tej chvíli pobozkať. Ochutnať jeho kožu na krku,
spôsobiť mu ešte väčšie zimomriavky a väčšie vzrušenie ako pociťoval pri
spievaní.
Chcela ho.
Pretože spolu s láskou prichádza aj fyzická
príťažlivosť.
„Ja som ti povedala, že to zvládneš,“ zašepkala mu do ucha,
tak aby ju poriadne počul, po tom hurhaji, ktorý vypukol po vystúpení.
„A ja ti ďakujem, že si vo mňa verila,“ na oplátku ju
pobozkal. „A teraz poď,“ preplietol si s ňou prsty a nevšímajúc si
nikoho okolo nich, sa tlačil spolu s ňou von z budovy rádia. Keď sa
konečne dostali na zadné parkovisko, priviedol ju k jednej z dodávok,
na ktorej prišli členovia ich tímu, posadil ju dnu a sám si sadol za
volant. Natiahol si na hlavu čiapku a slnečné okuliare aby ho pri
šoférovaní tak ľahko nikto nespoznal, a až tak vyšiel z parkoviska na
vozovku.
Obaja počas cesty mlčali, no nebolo to trápne ticho, ktoré
by sa malo niečím vyplniť. Bolo to ticho medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa nemusia
celý čas rozprávať, len si užívať prítomnosť toho druhého. Ich prsty sídlili
prepletené na jej stehne, zatiaľ čo ona premýšľala nad tým kam ju vedie.
Harry po asi polhodinovej ceste pomedzi spleť mrakodrapov
zastavil pred neveľmi vysokou presklenou budovou. Parkovisko bolo temer prázdne,
až na pár áut. Keď vystúpili a Harry si zložil svoje “prevlečenie“,
okamžite s ňou opäť preplietol prsty a s krásnym úsmevom na ňu
pozrel.
„Ešte stále netušíš kde sme?“ opýtal sa.
„Absolútne netuším,“ priznala s nakrčeným obočím. Mala
by to tu poznať?
„O to lepšie pre mňa,“ zamrmlal a vošiel s ňou cez
presklené dvere do budovy.
Pred Elizabeth sa otvoril obrovský priestor vyplnený lietadielkami.
Papierovými lietadielkami. Malými i veľkými, visiacimi na dlhých tenkých
lankách, farebnými či i obyčajnými bielymi. Eliz pustila Harryho ruku a pomalým
krokom prechádzala pomedzi kaskádovo rozmiestnenými útvarmi. Zaklonila hlavu a s pootvorenými
ústami hľadela vysoko dohora, kde sa slnečné svetlo lámalo o papier a vytváralo
krásnu scenériu viacfarebných odrazových lúčov, opäť sa lámajúcich o presklenú
stenu.
„Wow,“ vydýchla sama pre seba. Chcela niečo Harrymu povedať,
no keď pozrela vedľa seba, všimla si, že on ešte stále stojí pri vchode a s očakávaním
na ňu pozerá. Čakal na jej reakciu.
Keď zbadal jej žiadostivý pohľad, pomalým krokom k nej vykročil.
„Páči sa ti to?“ začula otázku a ona opäť pozrela dohora.
„Je to úchvatné,“ súhlasila. „Ako si vedel, že sa mi to bude
páčiť?“
„Nevedel,“ priznal so smiechom. Postavil sa za ňu a jemne
ju chytil okolo pása. „No dúfal som, že sa ti to bude páčiť. Táto výstava tu je
celoročne, ja som tu už raz bol. A keď som v noci hľadel na teba ako
spíš a premýšľal kam ťa zobrať, napadlo ma práve toto miesto. Vieš prečo?“
šibalsky sa usmial.
„Neviem.“
„Pretože si celú noc v dlani zvierala môj prívesok,“
jednou rukou ju pustil a vošiel si pod tričko. Jediným pohybom spoza
goliera vytiahol striebornú retiazku s drobným príveskom a nechal ju
padnúť na košeľu. Eliz sa pootočila, mala nutkanie sa striebra dotknúť. Keď
lietadielko uchytila medzi prsty, pozrela dohora, do jeho tváre. „Prevedieš ma
tadiaľto?“ opýtala sa a v bruchu jej vybuchli motýle, keď videla s akým
nadšením prikývol. Akoby nerobil radosť on jej ale ona jemu.
„Chceš ísť ešte niekam inam?“ opýtal sa, keď viedol vozidlo
preč z parkoviska.
„Harry bolia tetovania?“ neodpovedala na jeho otázku, radšej
mu položila vlastnú. Hľadela na svoje zápästie a so zovretými perami čakala
na odpoveď.
„Ehm...áno,“ odvetil vykoľajene.
„Tak potom áno, chcem ešte niekam ísť,“ zodvihla hlavu a široko
sa na neho usmiala.
„Počkať, počkať. Chceš si ísť dať tetovanie?“ nadvihol
obočie.
Mlčky prikývla.
„Chceš si ho dať, pretože bolí?“
Opäť prikývla.
„Ženská, ty si zvrátená,“ s vypúlenými očami pokrútil
hlavou.
„Už mlč a radšej ma odvez k najlepšiemu tatérovi v meste,“
rozkázala.
„Dobrý deň, ako vám pomôžem?“ začula otázku, ktorú ešte prekrýval
tichý zvonček nad dverami hlasujúci ich príchod. Ocitli sa v červenej miestnosti,
na ktorej konci bolo kožené kreslo obklopené rôznymi stojanmi a nepríjemne
sa ozývajúcim tetovacím strojčekom. Mierne sa zachvela, na čo pocítila Harryho
ruku na svojom chrbte.
„Nerozmyslela si si to?“ opýtal sa. Zavrtela hlavou v zápornej
odpovedi a radšej sa sústredila na vysokého chlapíka, ktorý ešte stále
nedostal odpoveď na svoju zdvorilú otázku.
„Chcela by som tetovanie,“ vyhŕkla, kým mala ešte dostatok
odvahy.
„Samozrejme, nasledujte ma,“ vyšiel spoza neveľkého pultu a voviedol
ju hlbšie do miestnosti, až k čiernemu kreslu. „Máte vybraté miesto a čo
tam chcete?“ opýtal sa pri tom jej rukou pokynul aby si sadla. Keď zavŕzgala
čierna koža pod jej váhou, sústredene sa pozrela na svoju ľavú ruku.
„Chcela by som to na ľavé zápästie,“ odvetila a tatér prikývol.
„A tvar by bol,“ začala a opäť sa postavila. Prešla necelé tri kroky k Harrymu,
stojacemu s rukami za chrbtom a sledujúcim každý jeden jej pohyb. Rukami
ho oblapila okolo krku, no nepobozkala ho, ako si myslel, že urobí. Namiesto
toho odopla jeho najobľúbenejší prívesok, zovrela ho v dlani a sadla si
opäť do kresla. Vystrela ruku k mužovi, otvorila dlaň a vyriekla. „Chcem
papierové lietadielko.“ Nevenovala pozornosť tatérovi obzerajúcemu si objekt v jej
rukách. Pohľadom zablúdila k svojmu priateľovi. V jeho očiach videla
zmes emócii. Prekvapenie. Obdiv. Snahu pochopiť jej konanie. Lásku. Hlavne tú
lásku.
„Milujem ťa,“ naznačil perami, keď pochopil, prečo to
urobila.
„Stále viac a viac,“ odvetila potichu.
Dokelu moje teraz búriace sa hormóny a tvoja romantická časť, vražebná kombinácia... mne sa po líciach surovo kotúľajú slzy. je normálne závidieť imaginárne vymyslenej osobe? Ou, našťastie, že ja nie som normálna... Bolo to strašne krásne ako ho Eliz podržala, keď sa bál a to papierové lietadielko ma dostalo, bolo tak krásne, dojemné, romantické, plné lásky...
OdpovedaťOdstrániťPS: uži si stužkovú!!! :)
Lauruuš, neplač, prosíím :))
Odstrániťďakujem veľmi krásne! :))
určite užijem, neboj nič :)
Krásna časť, taká romantická. Ach ... nemám slov, uži si stužkovú, honey :* ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem veľmi krásne Danušík :-*
Odstrániťrozhodne užijem, neboj nič :)
och bože kráásna čast :) ja už neviem čo ti mám písať na to všetky časti tejto poviedky su proste dokonalé :) a uži si stužkovúúú :))
OdpovedaťOdstrániťBóže, nádherné a tak romantické :3 Úplne som sa roztopila :) Prenádherné ♥
OdpovedaťOdstrániťUži si stužkovú :) x
Love love love Xxx
Posledná veta úplne vystihuje moje pocity o.O
OdpovedaťOdstrániťTáto poviedka si ma získava stále viac a viac, veď už som do nej pomaly buchnutá! -.- :D
Ale keď toto je také romantické a také nádherné a skutočné...
Ani neviem prečo ma to napadlo, proste ako tam miešaš tie pesničky, na malú chvíľku sa pristihnem pri tom, ako by nebola poviedka inšpirovaná videom, ale video poviedkou :)
Teda zmätenejšie som to už napísať nemohla, však? :D
Ale príde mi to hrozne reálne, tvoje opisy Harryho, koncertov, fanúšikov...
Zhltla som ti to celé aj s navijakom, darling :*
Aj tak bol najlepší ten tréning! :DD
Prajem pekné chvíle na stužkovej, uži si to a potom daj vedieť :)))
awww.. to je také bohovské!! dokonalé, úžasné romantické, skvelé...
OdpovedaťOdstrániťasi nikdy nepochopím ako môže niekto tak DOKONALO písať! zamilovala som sa do tejto poviedky.. teším sa na ďalšiu časť :3
PS: uži si stužkovú ;) *Mims
ooo :3 to je úplne úžasné :3 :3 to s tým tetovaním sa mi veľmi páči :3 :3 vlastne celá poviedka je fantastická :* *nika
OdpovedaťOdstrániťJe to skvelé!!! Prečítala som to za jeden deň a teším sa na pokračovanie :)
OdpovedaťOdstrániť