Na nočnom stolíku vibroval
telefón. Niekoľko dlhých minút za sebou, v márnej snahe volajúceho
skontaktovať sa s majiteľom čísla.
Schúlená do klbka ležala
v posteli. Neprítomný pohľad jej smeroval na francúzske okno, no jej
myšlienky sa sústredili na niečo iné, ako bola scenéria vychádzajúceho slnka
ponad smogom obkoleseného Londýna. Prebehla ňou triaška, zuby jej zadrkotali
o seba, temer rovnakou intenzitou ako mobil poskakujúci neďaleko jej
hlavy.
Elizabeth celú noc nespala.
Zakaždým ako sa únave podarilo
aspoň na pár chvíľ zvíťaziť nad jej vedomím, z jej podvedomia sa vynorila
Benova tvár. Elizabeth sa počas noci strhla niekoľko krát, až nadobudla pocit,
že prebdieť zvyšok najtemnejšej časti dňa bude asi najlepším rozhodnutím.
Hodiny ubiehali, myšlienky sa točili len okolo problému, ktorý ju trápil aj vo
chvíli, keď sa slnko snažilo prebiť svoje lúče cez sivastú hmlu. Problém, do
ktorého spadla kvôli svojej slabosti pre kučeravého chlapca. Keby nebola
podľahla moci zelených očí, keby neuverila jeho rečiam, že láska je krásna
a ona môže byť aspoň raz skutočne šťastná, nemusela by premýšľať nad tým,
ako dostať z ohrozenia nie len samú seba ale aj Harryho. Bena poznala
príliš dobre na to, aby vedela čoho je schopný. Výbušná povaha, ktorú mal
v génoch sa predrala na povrch pri akomkoľvek drobnom nedorozumení, či
protirečení. Elizabeth si bola vedomá toho, že ak sa jej do týždňa nepodarí
vymyslieť dôkladný a hlavne efektívny plán, čaká ju peklo na zemi. Ak nie
niečo horšie.
Telefón neprestával zvoniť.
V istých časových
intervaloch, trvajúcich sotva minútu, mobil utíchol. Napriek nezáujmu voči
kontaktu s vonkajším svetom, si povšimla, že dlhé vibrovanie vystriedalo
krátke, čo bolo dôkazom, že volajúci sa jej rozhodol po jej ignorovaní radšej ponechať
správu. Správu, ktorú znovu odignorovala.
Prižmúrila oči a zhlboka sa
nadýchla, keď sa ozvalo hlasné zaklopanie na jej vchodové dvere. Nemusela sa
dlho rozhodovať čo urobí. Nebola schopná sa čo i len ozvať návštevníkovi,
nie to mu ísť ešte otvoriť. Nemala silu sa s niekým zhovárať, drahocenný
čas, ktorý sa jej krátil každou odbitou minútou, potrebovala využiť na
premýšľanie, plánovanie. Nemala najmenší záujem sa zhovárať so susedou, ktorá
si prišla požičať múku, alebo s nejakým podomovým predavačom. Preto naďalej
ležala vo svojej posteli, dokým sa na jej spálni neotvorili dvere. Strhla sa,
zaspätkovala, až chrbtom narazila o stenu za sebou. Spadol jej kameň zo
srdca, keď si po pár sekundách uvedomila, kto pred ňou vlastne stojí.
„A ty si sa rozhodla ignorovať zvyšok
sveta a umárať sa v žiali v nevyvetranej izbe alebo čo?!“
blondína prešla miestnosťou, odtiahla závesy a jednoduchým pohybom
otvorila okno. Keď sa spálňou prehnal závan čerstvého vzduchu, Leah sa
s rukami v bok zhlboka nadýchla a nahodila oslnivý úsmev.
„Vstávaj, potrebuje ťa tvoja matka,“ rozhodným tónom nariadila.
„Nemôžem,“ zamumlala slabým
hláskom. Nevedela si a radšej si ani nechcela predstaviť čo od nej jej
matka pre tento krát požadovala, no nemienila jej vyhovieť. Bola natoľko
psychicky vyčerpaná, že už len rozhovor s Leah ju stál nesmierne veľa
fyzickej námahy. Srdce jej pomaly pumpovalo krv do tela a akoby jej každý,
i nepatrný pohyb spôsoboval bolesti.
„Elizabeth,“ Leah nahodila tón,
akoby napomínala svoje vlastné dieťa. „Neviem čo ti znova sadlo na nos, neviem
či si sa zase s Harrym pohádala alebo urobila niečo, čo máš vo zvyku, ale
tým, že nezdvíhaš telefón svojej matke, si si na seba privolala dosť veľký
hnev.“ Počúvala jej melodický hlas so zatvorenými očami a s úmyslom
neodpovedať. „Len kvôli tvojmu ignorantstvu som jej JA musela zodvihnúť telefón
a ubezpečiť ju, že ťa za akýchkoľvek okolností dostatočne upravím
a dovediem na dnešnú večeru vo vašom nóbl obrovskom dome,“ veľkoleposť,
ktorú si Leah predstavovala zakaždým ako hovorila o jej rodnom príbytku,
sa odrážal v každom jednom slove, ktoré vyslovila.
„Je mi ukradnutá nejaká večera,“
zamrmlala.
„Ale mne nie je ukradnuté, čo so
mnou spraví tvoja matka, ak jej nevyhovieš,“ Leah prešla bližšie k jej
posteli a jednoduchým pohybom z nej stiahla prikrývku, na čo Eliz
naskákali zimomriavky po celom tele.
Trvalo ešte množstvo desiatok
minút, kým sa Leah podarilo predsa len dostať Elizabeth z postele, či ju
prinútiť zjesť aspoň nejaké ovocie.
„Spoločnosť Charity Group vyhlásila konkurz pre najlepšie vytvorený
projekt od akejkoľvek spoločnosti či súkromnej firmy. Víťazný projekt sa
použije pre pomoc bezdomovcom v New Yorku, Los Angeles i samotnom
Londýne. Všetky podmienky pre prihlásenie, či okruhy pre projekt uverejní
generálny riaditeľ menovanej spoločnosti už dnes večer na tlačovej konferencii,
ktorá sa bude konať..“ ozývalo sa z televízie.
„Eliz!“ oči blondíny sa
rozšírili. Bolo ľahké v nich vybadať zdesenie, no i slabé iskričky
zvedavosti. Čiernovláska sprvu nechápala prečo jej kamarátka razom skríkla
a nedokázala odtrhnúť zrak od jej krku. Až keď prehltla a ju
zaplavila ostrá bolesť pri jednoduchom napnutí svalov, si uvedomila, že Benove
včerajšie vyčíňanie muselo zanechať na jej jemnej pokožke škaredé odtlačky.
Ruka jej automaticky vystrelila k hrdlu, z jednej strany si prehodila
tmavé vlasy, z druhej si naň položila malú dlaň, akoby sa oň opierala.
Leah sa nenechala zmiasť. Okamžite pristúpila k nej, odhrnula jej kadere.
„Čo to...? To ti urobil Harry?“ tichý, no o to hlbší hlas sa niesol
kuchyňou. Eliz neodpovedala. Postavila sa zo stoličky a už dávno prázdny
tanier odniesla do drezu. „Elizabeth,“ začula za sebou. Ruky, ktorými sa
zaprela o kuchynskú linku sa jej nekontrolovateľne triasli, srdce bilo
rýchlejšie než by malo. „To ti urobil Harry?“ dožadovala sa odpovede.
Zhlboka sa nadýchla. Nebola si
istá tým, čo má robiť. Bála sa Leah povedať, čo sa deje, nechcela totiž ohroziť
ešte aj jej život. No vedela, že ak neodpovie, vyvodí si nesprávny záver. Keď
dopadla na jej plece tenká ruka a prinútila ju otočiť sa tvárou ku
kamarátke, zachvátila ju panika. „El, odpovedz mi.“
Cítila ako sa jej rozšírili oči,
hruď sa jej nepravidelne dvíhala. Čo má robiť?
„Elizabeth,“ Leah zvýšila
intenzitu svojho hlasu a zatriasla s ňou. Vykotúľali sa jej slzy z očí,
keď záporne pokrútila hlavou. Zatvorila oči a zahryzla si do pery.
„Tak kto potom?“
Mlčala. Neodkázala to. Nedokázala
zo seba vydať jediné slovko, pretože vedela, že ak by začala rozprávať,
psychicky by sa zosunula na ešte väčšie dno. Kým o tom nemusela hovoriť
nahlas, akoby si ani neuvedomovala závažnosť situácie, do ktorej sa dostala.
Akoby váha slov a činov bola uložená v najtmavšom kúte jej mysle, duše
a dostala by sa na povrch, ak by všetku tú hrôzu vyslovila a počula.
„Musím zavolať Harrymu,“ začula
šepot. Podľa tónu kamarátkinho hlasu bola jasne počuť, že situácia, ktorá sa
práve odohrávala v malom tichom byte, vykoľajila i ju.
„Nie!“ niesol sa výkrik
miestnosťou. „Nie, nie nie,“ zúfalo naliehala, tvár sa jej skrivila panikou.
Leah ostala prekvapene stáť na polceste k svoju telefónu, nechápajúc
hľadiac na svoju kamarátku schúlenú na podlahe. Eliz si prstami zašla hlboko do
čiernych kader, nechty si zaryla do pokožky a zuby silno zaťala. Psychickú
bolesť sa snažila prebiť tou fyzickou. „Nemalo to takto dopadnúť, nikdy to
takto nemalo dopadnúť,“ nariekala.
„Čože?“ Leah sa sklonila
k nej. „Čo takto nemalo dopadnúť?“
Slzy padali dole unavenou tvárou
závratnou rýchlosťou, keď krútila hlavou. Premohol ju strach. Bála sa
o svoj i Harryho život, bála sa čo s ňou urobí Ben.
„Nikdy som sa do neho nemala
zamilovať,“ dostala zo seba nakoniec s veľkou námahou.
„Také nehovor,“ snažila sa ju
utešiť. Elizina tvár sa náhle vyrovnala. Tvrdý výraz akoby zastavil príval sĺz
a oči sa stali nepreniknuteľnými.
„Nevieš si predstaviť aké peklo
som na nás privolala.“
Ako vysvetliť najlepšej priateľke
čo sa deje a pri tom neohroziť aj jej život?
Rozhovorom, v ktorom
neprezradíte celú pravdu? Keď nepoviete, kto sa vám vyhrážal, či prečo sa vám
vyhrážal?
Elizabeth si nevedela predstaviť,
čo má robiť.
Nakoniec, Leah na to prišla
i sama.
„Ben,“ zašepkala, keď jej
zapínala zips na úzkych šatách. Eliz zadržala dych. Nahlas preglgla
a opatrne sa k nej otočila. Keď sa im stretli pohľady, obavy
odrážajúce sa v blondíniných očiach sa len znásobili.
Elizabeth už dávno prekonala
záchvat zúfalstva, ba dokonca i nabrala sily na to, aby strávila zvyšok
noci v spoločnosti rodičov a ich návštevy, ktorú pre tento krát
absolútne netušila, kto tvoril. Preto jej teraz srdce poriadne poskočilo.
„Bojíš sa Bena.“
Nepatrne prikývla. Rýchlym
pohybom si kučery zastrčila za ucho a pomaly si sadla na okraj neustlanej
postele. Leah stála na rovnakom mieste, ruky jej bezvládne viseli pozdĺž tela
a s rozšírenými očami sledovala svoju priateľku.
„Eliz, čo budeš robiť?“
z jej hlasu pochopila, že už nebola jediná, čo mala strach.
„Neviem,“ zašepkala. „Ale musím
na to prísť čo najskôr.“
Napĺňala ju nechuť, keď otvárala vchodové dvere. Telo sa jej
chvelo, cítila sa až priveľmi napäto a ustráchane. No už dávno jej došlo,
že v najbližších dňoch sa pohodlne, či pokojne cítiť zaručene nebude.
Nepokojne si opäť zastrčila kučery za ucho a napravila si čiernu šatku,
len aby sa uistila, že je na svojom mieste a dokonale prekrýva modré
podliatiny. Ešte raz sa zhlboka nadýchla, keď vykročila cez halu a vybrala
sa za hlasnou vravou do obývačky. Do miestnosti, v ktorej sa začal jej
neobyčajný príbeh. Už keď prekračovala
prah, spoznala komu patrí vysoký tón zvonivého smiechu, ktorý sa niesol
obydlím. Na pár sekúnd privrela oči a povzdychla si. Takže rodinná večera.
Doslova.
„Eliz, práve včas!“ vykročila k nej
Anne s pohárikom v ruke. Vrúcne ju objala, vtisla sladké bozky na obe
jej líca a potiahla ju za ruku hlbšie do miestnosti, priamo do epicentra
konverzácie. Skôr, ako sa stihla privítať i so zvyškom rodiny, či už tej
svojej alebo Harryho, ju Anne stiahla na gauč medzi seba a Gemmu a jej
matka, akoby na príkaz, ktorý Eliz nepostrehla, zvýšila na televízii hlasitosť.
Eliz tak nedobrovoľne upriamila pozornosť pred seba.
„Chlapci, vitajte späť v našom krásnom a slnečnom Los Angeles,“
ozvala sa prsnatá moderátorka v preumelkovanom štúdiu.
„Pozrite ako jej čumia na prsia,“
zasmiala sa Gemma a odpila si zo šampanského. Eliz sa nepohodlne pomrvila.
„Akú ste mali noc?“ začala s otázkami.
„Plnú práce,“ začal Liam. „Natáčali
sme potrebné scénky do nového klipu, čo nám zabralo podstatnú časť noci.“
„Predpokladám, že nám neprezradíte o čom bude tento klip...“
„Predpokladáš správne,“ odvetil Louis.
Moderátorka sa rozhodla zmeniť
tému. „A čo zvyknete robievať, keď máte
pred šou voľno? Máte zvyšok noci a celé doobedie pre seba? Alebo mávate
nejaké skúšky?“
„No,“ opäť sa ujal slova Liam, „záleží
to od toho, či v danom meste ostávame dlhšie ako len na jednu šou. Pretože
pri európskom turné, alebo turné tu po Amerike, sa väčšinou každý deň po jednej
šou presúvame z jedného miesta na druhé, takže väčšinu času nám zaberie
hlavne cestovanie. Ale ak sa dá, radi vypadneme niekam von a spoznávame nové
miesta.“
„Dlhé cesty v tourbusoch alebo v lietadle si zvykneme krátiť
vymýšľaním nových piesní,“ pokračoval Niall.
„Alebo telefonovaním s rodinou, priateľkami, či kamarátmi,“
dodal ešte Zayn.
Moderátorka si preložila nohu cez
nohu, akoby presne toto bola tá chvíľa, na ktorú čakala.
„Ja sa pristavím pri téme priateľky,“ široko sa usmiala a Eliz postrehla
ako Louis nenápadne prevrátil očami. „pre
obnovenie informácii, kto z vás je zadaný a nájde sa tu aj niekto
nezadaný?“
Štyri ruky vystrelili do vzduchu.
„Harry, ty máš z vás všetkých zatiaľ najkratší vzťah, a to konkrétne
s dievčinou menom Eliz, je to tak?“
Miestnosťou sa rozoznel šťastný
povzdych a nejeden pár očí sa upriamil na ňu. Ona však nespúšťala pohľad z Harryho
tváre.
Harry si vtiahol spodnú peru
medzi zuby v márnej snahe neusmievať sa. No bolo to zbytočné. Široký,
šťastný úsmev sa roztiahol po jeho tvári a jeho oči blčali od radosti. Razom
vyzeral oveľa mladšie.
„Myslím, že tvoj úsmev hovorí za všetko,“ zasmiala sa moderátorka a ostatní chalani spolu s ňou.
„Áno,“ odvetil stále sa usmievajúc.
„Celý svet obleteli fotky teba v prevlečení kengury a tvojej priateľky
ako sa bijete na parkovisku. Môžeš nám vysvetliť o čo išlo?“
Elizine srdce sa šialene
rozbúchalo. Naozaj o nej bude hovoriť? Naozaj na verejnosti, pred zrakmi
miliónov fanúšičiek nalepených na obrazovkách bude hovoriť o ich vzťahu?
„No ehm,“ Harry sa mierne zahanbene zasmial, keď zbadal fotografiu,
ktorá sa objavila na obrazovke vedľa neho. „Ako
začať?“
„Najlepšie od začiatku Harold,“ odvetil na jeho rečnícku otázku
Louis.
„Eliz je trénerkou istého bojového umenia a ja som si ju ešte pred
turné najal ako osobnú trénerku. Potom, aby som sa udržal fit aj počas turné,
cestovala s nami...“
„Aby si si čo udržal fit Harold?“ prerušil ho so štipľavou Louis.
„.. A tak sme vždy, každé ráno pred šou spolu trénovali a tento konkrétny
tréning som chcel trochu spestriť, tak, ehm, preto ten oblek,“ hovoril s červenajúcimi
sa lícami.
„Takže vravíš trénerka, áno?“
„Áno,“ pritakal, keď sa na obrazovke objavila Elizina fotografia zo
súťaže, kde celá spotená drží v rukách trofej za prvé miesto.
„Niekde sme sa dočítali, že povyhrávala nejednu súťaž.“
„To sa ani nečudujem. Je naozaj veľmi šikovná a..“ Harry pokračoval ďalej
v rozprávaní superlatívoch na jej osobu. No ona už nevládala. Nedokázala počúvať
ako o nej hovorí len a len v dobrom, nevediac pri tom, že práve
tým, že ju miluje mu hrozí obrovské nebezpečenstvo.
„Idem si vziať niečo na pitie,
chce niekto niečo?“ vstala z pohovky a nečakajúc na odpoveď vyrazila
z miestnosti. Do kuchyne vošla zadychčaná, akoby prebehla niekoľko
kilometrovú vzdialenosť a nie prešla len pár metrov. Z pultu vzala
prvý pohár, ktorý jej prišiel pod ruku, napustila si ho doplna vodou a napila
sa. Keď sa ľadová tekutina rozliala po jej vnútri, zimomriavky jej naskákali po
celom tele a ona sa zachvela.
„Eliz?“ ozvalo sa za jej chrbtom.
Prázdny pohár dopadol na linku a sa preľakane otočila. Gemma stála vo
dverách ležérne sa opierajúc o zárubňu. Na jej dokonalej tvári nebolo
badať ani len náznak nejakej emócie, no tón, ktorým ju oslovila, jej nahnal
strach. „Harry sa ti dnes pokúšal dovolať. Vraj si mu nedvíhala.“
Bolo zaujímavé, že i keď Gemma
rozprávala pokojne vôbec ju neobviňujúc, bola to práve Eliz, koho desili
výčitky svedomia.
„Ehm, ja, niekde som si zabudla
mobil,“ hovorila potichu, so zatvorenými očami. Keď ich znova otvorila a zbadala
Gemmin ostrý pohľad, prikývla sama sebe, topiac sa vo vlastných klamstvách. „Keby
nebolo Leah, ani by som nevedela, že dnes mám prísť na večeru,“ slabo sa
pousmiala.
Neuverila jej.
A ona to vedela.
„Och, nemohli by ste svoju prácu
neriešiť aspoň pri večeri?!“
Elizabeth nehlučne zapichávala
vidličku do nedotknutého jedla, keď pozrela na svoju matku ako karhajúco
napomenula svojho manžela.
„Caroline, zlatíčko, odpusť nám,
ale toto musíme vyriešiť. Zúfalo potrebujeme nový kontrakt, musíme sa predsa
dohodnúť.“
Jej oči behali medzi otcom a matkou.
Otec sa ešte slabo pousmial a vrátil sa späť k rozhovoru s Robinom,
keď jeho manželka upriamila svoju pozornosť späť na Anne. Eliz sedela za vrch
stolom a so stiahnutým žalúdkom sledovala, ako sa na jednom konci dohadujú
o najbližšom spoločnom výlete jej matka aj s Harryho a sestrou,
zatiaľ čo na tom druhom, padali rôzne návrhy o vhodných investíciách.
„Čo takto rekonštrukcia zámku v Severnom
Írsku?“
„Počul som, že to získal nejaký Škót.“
„Samozrejme,“ pokrútil hlavou
Robin.
Za zatvorenými viečkami
čiernovlásky sa odohrávalo iné plánovanie.
Za čiernou oponou, vďaka ktorej
sa nemusela dívať na jedlo, z ktorého ju napínalo na vracanie, sa
striedali rôzne okamihy, spomienky, myšlienky.
New York. Bezdomovci.
Ben.
„Mám rád, keď máme deň voľna a ja môžem pomôcť ľudom, ktorý pomoc
potrebujú.“
Spoločnosť.
Charity Group.
Vidlička vypadla z jej strnulých
rúk, odrazila sa od okraja stola a nehlučne dopadla na koberec.
Vrava ustala, ona otvorila oči.
„A čo tak projekt pre pomoc
bezdomovcom?“ modré oči, v ktorých sa razom objavila iskra nádeje, sa
upreli na mužskú tvár.
Gratulujem všetkým, čo si prečítali ďalšiu časť extrémne nudnej poviedky. Juchuchu, zaslúžite si kyticu a bonboniéru. Ja by som vám chcela len poďakovať, za návštevnosť, ktorú ste prejavili počas mojej lenivosťou naplnenej neprítomnosti. Ďakujem :-*
♥♥♥♥♥♥♥♥♥
OdpovedaťOdstrániťChýbala mi poviedka, aj Ty, konečne ste obe späť! :)
A nie je nudná -_- Je super, len nech Eliz prestane rozmýšľať nad hlúposťami a vrhne sa Harrymu do náručia :)
Love love love Xxx
Julka ďakujem veľmi krásne ♥♥
Odstrániť:OOO
OdpovedaťOdstrániťOh my gosh, toto je čo? o.O
Ivi, je to ešte neuveriteľnejšie ako som si predstavovala!
Chúďa Eliz, mám ju v tejto poviedke pomaly radšej ako Harolda a ty jej spravíš toto?
Zimomriavky na každom kúsku tela!
Och, to je... ja... proste...
Ivi, nerada tento výraz používam, pretože nič na svete nie je dokonalé, avšak táto poviedka, tento príbeh... Jedno veľké tučné WAU.
Len Ben mi tam tak strašne vadí, až mi je horko v ústach a to mám zvyčajne rada záporné postavy. -.-
Všetky tie zvraty sú pútavé a jedinečné rovnako ako celý Fight a ja Ti držím palce pri písaní ďalších kapitol, moja. ♥_♥
Ďalších, presne tak, chceme ďalšiuuu! :D
Ach, Evulienka, toľko zbytočných superlatívov, ktoré si absolútne nezaslúžim..
Odstrániťvážne, nemala by si ma toľko chváliť, nemáš na to veľmi veľký dôvod, i keď každé jedno slovo čo napíšeš si od teba neskutočne vážim ♥
ďalšie kapitoly?..hm, mám pocit, že tak veľa ich už nebude...
na toto som čakala :3 :3 konečne sa zase vrátil FIGHT :3 moja najmolovanejšia poviedka :3 Ďakujem Iva za ďalšiu skvelú časť :3 *Nika* :) xxx
OdpovedaťOdstrániťďakujem veľmi krásne O:)
Odstrániťniet zač :) my ďakujeme :) :*
OdstrániťKonečne si späť Ivi, chýbala si mi ;-) Moja ešte raz povieš, že je nudná tak osobne prídem a jednu ti šlahnem :* ani si nevieš predstaviť ako milujem tvoju poviedku, ako mi vyráža dych a ja naprázdno po ňom lapám, ako sa mi srdce neuveriteľne rozbúcha alebo niekedy až zastaví..
OdpovedaťOdstrániťPS Eliz, by to mala povedať Harrymu, vopchat sa do jeho náruče a neodísť ^_^
Super zase! Teším sa na ďalšiu.:)) Katka.:)
OdpovedaťOdstrániťÚžasné:)
OdpovedaťOdstrániť-Kik:*
Oplatilo sa čakať <3 Ivka, tak táto poviedka ani zďaleka nie je nudná !!! Zbožňujem ju.
OdpovedaťOdstrániťMám obavy, z toho, čo sa bude diať. Kvôli Benovi. :(
Eliz by to mala povedať Harrymu.
Teším sa, že si späť. <3 ... Danka :)
Wow.. Dokonalé..
OdpovedaťOdstrániťTiež si myslím, že Eliz by to mala povedať Harymu,
ale samozrejme je to tvoja poviedka.. Teším sa na ďalšiu Časť ;) :3 *Míms
Akože Iva prepáč nechcem byť zlá, ale poviedku si pridala 5.februára a už je 2. marca..všetci netrpezlivo čakáme kedy pridáš ďalšiu časť, čo sa stalo, že ich už nepridávaš každý týždeň? čim ďalej to trvá stále dlhšie a dlhšie..z časti už ani neviem o čom tá poviedka je, lebo za ten čas to všetko zabudnem..viem že máš aj iné povinnosti ako sa len venovať príbehu, ale zober si to tak že máš tu aj fanúšikou, ktorý tvoje story čítajú..:/
OdpovedaťOdstrániťhm, nebudem sa ospravedlňovať a vyhovárať na maturitu, ktorá čaká o 2 týždne..
Odstrániťjop, ja viem, že som mesiac nič nepridala. že som nepísala. tak nejak som nemala chuť a nápady. možno to bude aj vami, fanúšikmi.. keď mi časť okomentuje 5 dievčat, ktoré komentujú od samotného začiatku príbehu, človeka to omrzí.
každopádne, dnes tam už máš novú časť :)