streda 5. marca 2014

Fight 38.

Sedela v priestrannom kresle pred balkónovými dverami v ťažkom tichu. Mlčky sledovala ulicu pod ňou a čakala. Čakala, kedy sa za ňou bezhlučne objaví ako nejaký prízrak a bude sa dožadovať odpovede.
No nechá si to niekto taký bezcharakterný a potrhlý vysvetliť celý plán? Dá jej dostatok času, ktorý bude potrebovať?
Nevedela.
Jediné čo jej ostávalo bolo mať dostatočne silné argumenty, dostatočne veľa odvahy aby sa na jej hlase neodrazila nervozita či strach. Pretože ak jej to vyjde, ak jej dá Ben toľko času koľko bude potrebovať, čaká ju mnoho dní a týždňov príprav, dôkladného plánovania, ktoré sa určite nezaobíde bez hádok s Harrym.
A i keď si on toho nebude vedomí, všetko čo robí a bude robiť, bude len kvôli nemu. Obeta bude veľká, no pre jeho šťastný úsmev, keď je v jej blízkosti, urobí čokoľvek.

Drevo v krbe potichu praskalo, keď sa v miestnosti zišli. Robin spolu s jej otcom sedeli vedľa seba na pohovke, zatiaľ čo ona v kresle opodiaľ. Nervózne si obhrýzala popraskanú spodnú peru pokým sledovala, ako sa muži v oblekoch potichu dohadujú nad podmienkami, ktoré si ustanovila spoločnosť Charity Group. Eliz sa snažila zachytiť čo najmenej zo slov, ktoré medzi nimi padli, zatiaľ čo jej otec behal tučným palcom po obrazovke tabletu. Bála sa verdiktu, ktorý vyrieknu, pretože ak sa jej nepodarí využiť túto šancu, iná už pravdepodobne nebude.
Mechanicky sa vystrela, keď zbadala, že jej otec položil tablet na stôl a spolu s Robinom na ňu upreli zrak.
„Takže?“ opýtala sa, keď mlčali.
„Nepôjde to,“ jej otec na ňu pozrel spod mihalníc.
„Prečo?“ vydýchla, keď pocítila ako jej srdce bolestivo poskočilo. Oblial ju studený pot a myšlienkami sa snažila nájsť aspoň nejaký záložný plán.
„Poď bližšie,“ povedal Robin a do rúk opäť vzal tablet. Eliz sa dychtivo naklonila, dúfajúc, že problém, ktorý nastal sa im podarí vyriešiť. Harryho nevlastný otec k nej natočil obrazovku a ukázal na pár bodov, ktoré si mala prečítať. Čítala si podmienky, ktoré charitatívna spoločnosť ustanovila a keď jej došlo, v čom je háčik, nahnevane skrčila obočie.
„Nemôžete sa do toho zapojiť pretože už máte otvorené kontrakty, na ktorých pracujete,“ povedala potichu.
„A kvôli jednému projekt pre bezdomovcov, ktorý ani nemusíme vyhrať sa nevzdáme tých, ktoré už máme rozpracované,“ odvetil Robin.
„Chápem,“ odvetila podávajúc mu späť tablet. V jeho okrúhlej tvári sa zračilo trápenie, ktoré Eliz aspoň na chvíľu zahrialo, uistilo ju, že rovnako ako jeho nevlastný syn, i on by bol veľmi rád keby jej vedel pomôcť. V otcovej pracovni nastalo ticho prerušované len nariekajúcim drevom v krbe, ktoré až bolestivo olizovali horúce plamene.
„Avšak..“ prelomil ticho Robin. Eliz zodvihla zrak z podlahy, ktorú až priveľmi hypnotizovala dúfajúc v zázrak a uprela ho na muža pred sebou. „Išlo by to ak by si to robila len ty, ako fyzická osoba, pod svojim menom, nie pod menom nejakej spoločnosti.“

Elizine oči sa rozžiarili.

To bolo pred dvoma dňami, keď sa rozhodla obetovať všetok svoj voľný čas pre bezdomovcov. Aspoň tak si to mysleli ľudia v jej okolí.
No pravdu vedela len ona a monštrum sediace oproti nej.
Ku podivu vyrovnaným hlasom mu vysvetľovala všetko, čo sa jej podarilo zatiaľ vymyslieť. Od toho ako začne, kde a s kým, až po to ako do projektu zapojí jeho rodinu. Ben mlčky sedel a počúval všetko čo hovorila.
„Snažila si sa,“ posmešne sa uškľabil, keď dohovorila. Eliz sa vystrela a so zdvihnutou bradou na neho pozrela. „Uvidíme či sa aj naďalej budeš tak snažiť. Radil by som ti pracovať ako včielka, Elizabeth,“ so širokým úsmevom vstal a v tichosti, tak ako prišiel, tak i odišiel.

***
Deň ubiehal za dňom, týždeň za týždňom.
Eliz chodievala na večerné rýchlo kurzy, ktoré ju nielen uvedú hlbšie do sveta projektového manažérstva ale zabezpečia jej rýchlejší postup v pracovaní na projekte. V médiách nebola prezentovaná už len ako priateľka slávneho Harryho Stylesa, ale i ako mladá žena, ktorá chce pomáhať tým, ktorý to potrebujú. Dni trávila lietaním medzi New Yorkom a Londýnom, kde hľadala sponzorov, či aj čo najlepšie prostriedky potrebné pre projekt. S Harrym sa vídavala stále menej a menej, či už kvôli svojej alebo jeho pracovnej vyťaženosti. Vždy keď chcel aby ona priletela za ním do Ameriky práve keď bola doma v Británii, vyhovorila sa na únavu a projekt. Harry jej to toleroval, no nikdy sa na jej prácu nepýtal. A ona mu za to istým spôsobom bola vďačná.

Po niekoľko týždňovom odlúčení boli konečne spolu.
A hoci dni trávili u neho v byte, Elizabeth si neodpustila po večeroch pracovať na projekte aj v jeho prítomnosti. Avšak vždy až vtedy, keď sa uistila, že Harry hlboko spí.
Rovnako to mala v pláne aj v stredajší večer už ani nevediac koľkého týždňa.
No to, čo vyzeralo ako ďalší večer trávený kazením si očí pri pozeraní do notebooku, sa zmenilo na niečo úplne iné.

„Kráska?“ ozvalo sa z kúpeľne. Eliz si preložila nohu cez nohu a vystrela ich na drevenom stole uprostred obývačky, okolo ktorého sa hadila viac než pohodlná sedačka.
„Áno?“ odvetila a zrak nespúšťala z notebooku položenom na kolenách.
„Aké šaty si vezmeš?“ začula otázku.
Neodpovedala. Netušila totiž na aké šaty sa ju Harry pýta. Preto ďalej spokojne sedela na gauči a premýšľala nad zmluvami.
„Počula si ma?“ Harry sa objavil v obývačke. Zodvihla zrak od monitora a pozrela na svojho priateľa. Len v čiernych boxerkách stál na prahu miestnosti a s uterákom si sušil svoje kučery. Kvapky vody na jeho trupe, ktoré si neusušil sa v umelom svetle leskli a dodávali Harrymu istým spôsobom divoký zjav.
„Počula,“ prikývla zamračene, „no netuším o akých šatách hovoríš,“ pokrútila hlavou a ďalej na neho nechápajúc hľadela. Harry si prestal sušiť vlasy. Črty mu razom stvrdli a Eliz si uvedomila, že do neho udrel hnev. Nedokázala si však vysvetliť príčinu.
„Počúvala si ma aspoň raz, keď som sa s tebou tento týždeň rozprával?“ z tónu akým sa ju opýtal drsnú otázku jej nabehol mráz na chrbte. Harry zatínal zuby a sánka sa mu nepríjemne zvýraznila.
„Áno,“ odvetila neisto. V rýchlosti sa snažila spomenúť si na aspoň jednu z tém, o ktorých sa rozprávali počas dlhých dní. Ak ju pamäť neklamala väčšinou sa bavili len o obyčajných banalitách ako napríklad čo budú mať na obed, alebo aký film si pozrú. Nedokázala si vybaviť ani jeden záblesk spomienok, kde by sa spomínali akékoľvek šaty, či príležitosť ku ktorej by si ich mala obliecť.
Harry nahnevane nadvihol obočie a vlhký uterák si obmotal okolo dlane, akoby to bol obväz a on sa pripravoval na boxerský zápas. „Takže si určite pamätáš to, ako som ti pred dvoma dňami oznámil, že i ty, rovnako ako Eleanor či Danielle, si pozvaná na odovzdávanie cien, že?“ sarkazmus ovládol jeho chrapľavý hlas. Jej srdce sa rozbúchalo vďaka faktu, že pravda bola presným opakom toho, čo Harry vyslovil. Mlčala, nevediac čo povedať.
„Myslel som si,“ opovrhujúco pokrútil hlavou. Otočil sa na odchod, keď Eliz prehovorila.
„Veď je to len jedno odovzdávanie, nabudúce už pôjdem,“ vyriekla potichu.
Harry sa otočil a jeho pohľad potemnel.
„Takže jedno odovzdávanie hej? Vieš, ani by ma to nesralo, keby si sa o tom dozvedela len pred pár hodinami. Ale opakoval som ti to tri dni, stále dokola. Ale samozrejme, tebe je prednejší nejaký blbý projekt,“ ledabolo mávol rukou k nej a jej počítaču.
„Čo ťa tak žerie?“ opýtala sa zostra, i keď ona bola tá posledná, kto mal dôvod na hnev.
„ČO ma žerie? Eliz, posledné týždne nerobíš nič! Nič v našom vzťahu! Stále keď som chcel aby si za mnou priletela do štátov, vyhovárala si sa buď na projekt alebo na únavu, ktorú ti samozrejme nespôsobilo nič iné ako PROJEKT! Stále len to, len papiere, zmluvy, večerné školenia, a ja nič. Kedy naposledy si sa opýtala ako sa mám, kedy naposledy si navrhla, aby sme niekam išli?“ hruď sa mu rýchlo nadvihovala ako čakal na adekvátnu odpoveď.
„Neviem,“ odvetila potichu, pravdivo.
„Presne. Dúfal som, že keď budeme spolu, konečne sa niečo zmení. Očividne som sa mýlil,“ ľadovo ukončil debatu. Otočil sa jej chrbtom a vypochodoval z miestnosti, pričom nezabudol pri odchode kopnúť do kresla a nechajúc vo vzduchu visieť zopár nepekných nadávok.

S výčitkami svedomia a kolenami stisnutými pod bradou sedela na podlahe a sledovala ako sa Harry oblieka. Od ich menšej výmeny názorov s ňou už neprehovoril, ba sa na ňu ani len nepozrel. Nezazlievala mu to. Pravdou bolo, že by si zaslúžila ešte horší prístup za ten svoj, predvádzajúci posledné týždne. Celé hodiny premýšľala nad tým čo bude v budúcnosti, ignorujúc to čo je teraz. No budúcnosť nemusela byť žiadna a všetko jej úsilie môže byť márne, ak stratí dôvod prečo začala.
Hľadela na jeho vzdiaľujúci sa chrbát, keď okolo nej prešiel a chystal sa na odchod. Mlčky upierala zrak na jeho elegantné pohyby, ako si na čiernu košeľu, ktorú si nechal rozopnutú až po veľkého motýľa, obliekol čierne sako a posledný krát si ešte zafixoval vlasy dohora, aby mu nepadali do očí. Bez slova otvoril dvere a odišiel.

Vo veľkom byte ostalo ticho.
V jej očiach stopy po horkých slzách, na jazyku nevyslovené slovko prepáč.
A v mysli plán, ako to napraviť.

Pospevovala si jednu z piesni posledného albumu, ktorý chalani vydali, keď sa načahovala do rúry aby vybrala voňavé muffiny. V okamihu, keď posledný sladký koláčik položila na tanier a spokojne sa usmiala na svoje kuchárske dielo, porozkladané v najrôznejších miskách a tanieroch po celej kuchyni, začula ako sa zabuchli vchodové dvere. Dovolila si ešte rýchly pohľad na nástenné hodiny, ktoré ukazovali niečo po jedenástej v noci. Nevedela a nedovolila si ani trúfať v akej nálade sa Harry vrátil, preto radšej počkala, či za ňou do kuchyne nepríde sám.
Prestupovala z jednej bosej nohy na druhú a naťahovala lem Harryho károvanej košele, v ktorej spávala, keď vstúpil.
„Ahoj,“ povedal potichu a pohľadom najprv spočinul na nej a až potom na voňavom pečive.
„Ahoj,“ odvetila a zapýrila sa ako nesmelá školáčka. „Upiekla som tvoje obľúbené banánové muffiny,“ hovorila roztržito ukazujúc na linku. Harry zodvihol zelené oči od hodiniek, ktoré si rozopínal a spod mihalníc na ňu pozrel.
„Ďakujem, ale nebudem jesť,“ povedal bez akýchkoľvek emócií v hlase. Mlčky si ešte vybral z ľadničky fľašu minerálky a odišiel do spálne.
Eliz ostala stáť ako obarená.
Nálada sa mu očividne nezlepšila, no aspoň s ňou už komunikoval.
Ešte chvíľu hľadela na lákavé jedlo, keď sa rozhodla.
„Čas na plán B,“ zamrmlala odhodlane, vypla v kuchyni svetlo a rozhodne vkročila do spálne. Oprela sa o zárubňu s rukami skríženými na prsiach, sledujúc ako Harry ležiaci na svojej strane postele ustavične niečo ťukal do mobilu. Nepohol ani brvou, i keď si ju musel určite všimnúť. Sledovala ako sa mu napínali svaly pri každom jednoduchom pohybe rukou, až sa odhodlala. Gombíky na košeli si rozopla až po posledný a prešla k posteli. Bez slova vytrhla Harrymu z rúk telefón, vypla ho a až tak pohodila na nočný stolík. Na protest nepovedal ani slabiku, no jeho pohľad hovoril, že vôbec s jej konaním nesúhlasí. A jej to bolo v tej chvíli jedno. Obkročmo sa mu posadila na podbruško a tmavé vlasy si prehodila na jednu stranu. Teraz už bez akýchkoľvek obáv, že by mohol zbadať niekdajšie podliatiny. Dlhými nechtami mu prechádzala od kľúčnych kostí až po gumu teplákov, do ktorých sa stihol, nechápajúc kedy, prezliecť. Harry mĺkvo sedel, až sa na jeho tvári usadil pobavený úškrn.
„No, zaujímavá taktika,“ hľadel jej priamo do očí a ruky si založil za hlavu. „Nikdy by ma nenapadlo, že práve ty si budeš chcieť u mňa niečo vyžehliť sexom.“
„Čo iné mi ostáva, keď už ani muffiny nezaberajú?“ opýtala sa lišiacky.
„Nabudúce ma už, napríklad, nenaštvať?“ úškrn zmizol, ostala len tvrdá maska, sťa vytesaná z kameňa.
„Hmm,“ vzdychla pokojne, nakloniac sa k jeho uchu. „Už asi nie som to dobré dievča ako kedysi,“ zašepkala. Ruky si položila na jeho plecia, pobozkajúc mu žilu na krku, ktorá pravidelne pulzovala. Pocítila ako na chvíľu zadržal dych, keď sa látka košele odhrnula z jej tela a jej prsia sa dotkli jeho odhalenej pokožky. Zanechávala cestičku mokrých bozkov na jeho krku, sánke či pleciach. No Harry sa jej náklonnosť snažil urputne ignorovať, keď svoje ruky držal stále mimo dosahu jej tela. Eliz sa vystrela a lišiacky pozrela do jeho tváre. Bolo také jednoduché z nej vyčítať, ako sa tento krásny chlapec ležiaci pod ňou snažil až priveľmi ovládať vášeň, ktorú v ňom len pár dotykmi dokázala vyvolať. Hľadel jej priamo do očí, čím sa snažil dať najavo statočnosť a odhodlanie nepodľahnúť jej.
Eliz bola až príliš zákerná, nevinnosť sa už dávno vytratila.
Vytiahla jednu z jeho rúk spod jeho hlavy a nasmerovala ju k svojmu lonu. Harryho tvárou prebehla vlna zúfalstva, vediac, že pri tom, čo sa Elizabeth chystá urobiť, dlhšie jej už odolávať nebude môcť. Keď sa jeho prsty dotkli vlhkých nohavičiek, na pár sekúnd zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Keď ich znova otvoril, Elizabeth sa široko usmiala vediac, že vyhrala.
„Cítiš to?“ provokovala, pritlačiac si jeho prsty ešte viac k rozkroku. „To mi dokážeš spôsobiť len ty,“ ako hovorila, zahryzla si do pery. Než si stihla vychutnať pohľad na jeho utrpením zmietanú tvár, Harry sa vrhol na jej pery. Lačne ju bozkával na pery, sánku a krk, rovnako ako ona jeho pred chvíľou. Hlasné výdychy naplnili miestnosť a teplota začala stúpať. Harry jej stiahol z pliec svoju košeľu a mokrá cestička bozkov pokračovala cez kľúčne kosti až medzi prsia. Elizabeth zaklonila hlavu a prsty si vplietla do jeho kučier.
Harryho prítomnosť a spôsob akým si kradli navzájom dych jej pomohol aspoň na chvíľu zabudnúť, že o to všetko môže veľmi ľahko prísť.
Avšak v tú chvíľu, v sekundu, keď sa ich pery navzájom spojili, jediné čo ju zaujímalo boli jeho prsty blúdiace po jej tele. Popri tom ako jej bozkával prsia, jemne ju zatlačil za boky a tým ju prinútil ľahnúť si na chrbát. Keď sa nad ňou týčil, opierajúc sa len jednou rukou vedľa jej hlavy, drsne z nej stiahol aj posledný kus spodného prádla a odhodil ho niekam do útrob izby. Mlčal pokým sa motýlím dotykom dotkol jej pier, z ktorých opatrne prešiel cez hrdlo, pomedzi prsia a cez bruško, až sa zastavil pri jej lone. Divokosť, ktorá ovládla jeho pohľad ju vzrušovala ešte viac ako čokoľvek predtým. Keď do nej razom vnikol dvoma prstami a jej panva sa nadvihla v sladkom kŕči, na jej tvári sa usadil spokojný úsmev.
„Takže ty chceš byť zlá?“ spýtal sa posmešne ako sa pod ním zvíjala od slasti. Odpoveď dostal v podobe rýchleho prikývnutia. „Zlé dievčatá musia byť potrestané,“ zopakoval otrepanú repliku z takmer každého druhotného porna a svetlú pokožku tesne pri krčnej tepne drsne vsal medzi ružové pery a jemne do nej hrýzol dlhé sekundy, až kým sa rýchlym pohľadom neuistil, že na nej o pár hodín ostane fialová modrina. Eliz akoby bola v delíriu, stále sa krútiac pod ním pri každom vniknutí jeho prstov do jej vnútra. Dlhé nechty zaryla hlboko do hladkej pokožky na ľavom ramene posiatom tetovaniami, zanechávajúc tam červené odtlačky. Pera jej už krvácala od intenzívneho hryzenia, len aby jej spomedzi nich neutiekol ani jeden vzdych. Zaplavila ju horúčava a myseľ si začala uvedomovať fakt, že sladké vyvrcholenie prichádza. Zaklonila hlavu, panva sa jej nadvihla a za zatvorenými očami si užívala výbuch kaleidoskopu emócií. Vzrušenie. Radosť. Láska. Uspokojenie. Vášeň. Chtíč.
Srdce splašene búšilo do hrudného koša v snahe uletieť z kazajky. Akoby požila drogu. Tú najhoršiu a pri tom najlepšiu.
Otvorila oči a nad sebou zbadala kučeravého chlapca. V očiach, do ktorých sa bezprostredne zamilovala, sa odrážala neha s akou sa jej teraz dotýkal.

Divokosť, živočíšna vášeň boli preč.
Ostala neha a láska.

Bola rada na nej.
Zaprela sa lakťami o matrac a posadila sa. Ľahkým pohybom, za pomoci svojho priateľa, z neho stiahla sivé tepláky, ktoré okamžite zhodila z postele. Posunula sa vyššie, až k čelu postele a jednoduchým gestom mu naznačila aby zopakoval jej konanie.
Ležali pod jednou prikrývkou a Eliz opatrne dosadla na Harryho. Opatrné pohyby sprevádzané nežnými bozkami zamestnávali ich telá.
Eliz mala pocit akoby nič okolo nich neexistovalo. Žiaden Ben, žiadne fanúšičky, či neprajníci.
Práve vtedy, v tú chvíľu boli len oni dvaja.

Kučeravý chlapec, ktorého konečne niekto dokázal vnímať tak, akým skutočne bol.
Kučeravé dievča, ktoré sa nebálo milovať a byť milované.


A láska, ktorá dokáže zmeniť všetko. 

Milé dámy, milí páni, vitajte. 
Ale asi len tie dámy, že?
Mám pre vás dve správy. Neviem či sú dobré alebo zlé, preto ich nazvem jednoducho len správy
Prvá je že juchuhuu, som živá a zdravá! Druhá, Fight bude pomaly končiť. Mne osobne už asi došla kreativity alebo čo. Bojím sa, že tie časti sú stále o tom istom, preto som sa rozhodla to ukončiť. Bude ešte pár častí  a potom..The End. Aký? to ešte ani sama netuším. 
takže..ja len tak, aby ste na to boli pripravené..

16 komentárov:

  1. nádherné ♥ dokonalé.. pri tejto časti som prestala dýchať..
    Vážne to končí? túto poviedku som si strašne obľúbila.. nemyslím si, že je to stále o tom istom a uˇu vôbec nie, ˇže ti došla kreativita.. Časti sú úžasné .. ale ak myslíš tak v tom prípade chcem HAPPYEND! ♥♥
    Míms*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no, akú takú predstavu o konci už mám, a až tak veľmi no ta happy end nevyzerá, ale uvidíme, možno ma napadne ešte niečo iné :)
      ĎAKUJEM ♥
      že to vôbec čítate.. :)

      Odstrániť
  2. Táto časť je super. Ale ten Ben je magor -_- neznášam ho. Začala som to čítať len v nedelu a nemohla som prestať. :D Celý ten príbeh je úžasný. Ten Harry je tam taký zlatý. :3 Ďakujem že také niečo píšeš. :) Teším sa na ďaľšiu časť. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. wow, je super dozvedieť sa, že mám nových čitateľov, ktorých moja poviedka zaujala!
      ĎAKUJEM!! :)

      Odstrániť
    2. Nemáš začo ďakovať :D je to super, to by bol hriech si to neprečítať :D

      Odstrániť
  3. ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥! (viac nič)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ty môžeš povedať vždy niečo viac ;-*

      Odstrániť
  4. Po prvé, konečne som sa dočkala!!! :3
    Fight je proste moja srdcovka :) ♥
    Je mi ľúto, že bude končiť, no verím, že nás po ňom čaká ďalší skvelý príbeh :)
    ♥♥♥♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aww, Julinka! ĎAKUJEM ♥♥
      a ešte ďakujem, že ma považuješ za svoj vzor.. nesmierne mi to lichotí O:)
      tak, nejaké nápadíky na novú poviedku by tam boli, uvidíme čo z toho vznikne :)
      - xx

      Odstrániť
  5. Och, Ivka...
    Najradšej by som Ťa tu vychválila do nebies, ako to robím stále, ale...
    Bože, nemám slov, akoby som zrazu ani nevedela napísať jednu súvislú vetu. Počas tejto časti, počas celej tejto poviedky sa dokážem sústrediť len na tých dvoch, ich neuveriteľný príbeh a tvoje neuveriteľné písanie. Po dočítaní som po tom tak mimo, akoby som si niečo zobrala. Zvýšený tlkot srdca, zimomriavky, motýle v bruchu, úžas. To všetko kvôli Fightu, kvôli Tebe.
    Normálne sa teraz hanbím niečo napísať, aj keď som to na večer mala v pláne. :D
    Ale keď ty ma stále tak chváliš a je to nespravodlivé, lebo píšeš stokrát, čo stokrát, tisíckrát lepšie...
    Áno, máš talent a musíš to vedieť.
    A ja mám odvahu Ti to napísať, lebo rada ľuďom vravím pravdu.
    Už len pár častí? Mala by som tvoje rozhodnutie rešpektovať, ale tento príbeh mi bude chýbať ako amputovaná končatina.

    By the way, nový sled udalostí je samozrejme úžasný a strašne napínavý, normálne sa bojím ako to celé ukončíš. :D Harry 99 bodov (odratávam bod za to ako sa durdil na Eliz, nech už spravila čokoľvek), Elizabeth 100 bodov ako vonkoncom vždy.
    Mám rada týchto dvoch, veľmi rada. ♥♥♥
    Teba ešte o trošku viac, za to, že si taká inšpiratívna a talentovaná osôbka. ♥ xo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

      Odstrániť
  6. Ivúšik, som rada že si späť, chýbala si mi :/
    Táto časť? No proste úžasná !!!
    Celá poviedka je úžasná, škoda, že bude končiť ale viem, že nám určite prinesieš niečo nové <3
    Som zvedavá, ako to ukončíš, nechám/e sa prekvapiť.
    Som rada, že si späť ! <3 ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Je to dokonalé, opět:)
    Jinak prosím, moc prosím o happy end. O:) Když už má tahle super povídka skončit, tak aspoň happy end-om:33
    -Kik:*

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ivi, kde začať? Asi tým, že ďakujem za novú časť. Myslela som si, že už ani dokonalejšie písať nevieš, ale mýlila som sa. Vyrazila si mi dych. Moje srdce vynechalo niekoľko úderov. A moje nohy boli ako zelatyny... dokážeš tak zaujímavo a detailne opísať každý pocit, že sa cítim akoby som tam pred nimi stála. Keď skončí tento príbeh, ver, že mi bude chýbať, ale pevne verím, že začneš písať nový. Som naozaj zvedavá ako to skončí... láskou? No neviem, neviem, ako som si stihla všimnúť happy endom nefandis, nevadí mi to. Bude sa Ben niekde rehotat, že vyhral? Mno, prekvap ma. Xx

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Ok, Iva, toto vôbec nie je fér! Ty to chceš ukončiť! To nesmieš, čo ja budem potom čítať?! Ja to potrebujem, lebo teraz keď som videla, že si pridala po tak dlhej dobe, som sa do toho zamilovala snáď ešte raz (po milionty krát) ak to vôbec je možné. Inak, pripadá mi hrozne osudové, že aj Dark končí aj poviedka písané podľa vzoru Darka končí. Najradšej by som síce bola, keby nič nekončilo, ale.... čo už s vami no. Každopádne, veľa šťastia pri maturách a potom veľa písania :)

    OdpovedaťOdstrániť