Fight 39.

Ešte zhruba 2 ďalšie časti a je koniec :)
Každý komentár poteší :)


Spotené telá padli do studených perín. Obom sa splašene nadvihovali hrudníky, keď sa ich bunky dožadovali čo najväčšieho prísunu kyslíka v domnienke, že ten, ktorý dostávajú im nepostačuje. Chlapec s vlhkými kaderami nespúšťal zrak  z dievčiny ležiacej oproti nemu. Šťastne sa usmiala, keď jej prstami opatrne odhrnul tmavé vlasy z líca a jemne sa pokožky na pravej strane tváre dotkol perami.
„Čo sa deje?“ opýtala sa opatrne, keď vzrušujúce ticho, aké mohla poskytnúť iba noc, prerušil tichý smiech. Harry sprvu neodpovedal, iba si ľahol na chrbát, jednu ruku si založil za kučeravú hlavu a druhou si dievčinu pritiahol k sebe. Priložila ucho na teplú pokožku a započúvala sa s privretými očami do tlkotu srdca. Keď pocítila jemné vibrácie z toho, ako sa chlapec snažil pod ňou nesmiať, nadvihla sa na lakti a zachmúrene na neho pozrela.
„Už mi povieš čo sa deje?“ opýtala sa zostra, no namosúrenosť ju prešla hneď ako zbadala v jeho očiach hravú iskru. Jeho tvár vyzerala inak. Kučery mal prilepené o čelo a hoci bol spotený, ba možno i unavený, jeho tvár žiarila šťastím. Črty mu v slabom svetle z malej lampy nad posteľou zmäkli a smaragdová zeleň v očiach bola oveľa svetlejšia ako kedykoľvek predtým.
„Nič. Len som šťastný,“ odvetil na jej otázku. S pýriacimi lícami sa usmiala, vediac, že to je práve ona vďaka komu sa Harrymu do tela vyplavuje hormón šťastia. Endorfín nezmenil od základu len jeho náladu, ale aj spôsobom akým na ňu teraz hľadel.
S mravčením, ktoré nepociťovala len v podbrušku, ale už aj v celom svojom tele, si ľahla späť k Harrymu a pokožku tesne nad bradavkou obdarila opatrným bozkom.
„Ale inak,“ prerušil ticho, ktoré v izbe nastalo, „teraz by som si už dal tie muffiny,“ rozprával s vážnym hlasom.
„Harold!“ udrela ho čo najsilnejšie do pleca a nadurdene na neho pozrela. „Ja som to vedela!“
Chrapľavý smiech sa rozniesol bytom, keď sa mu otočila chrbtom a presunula sa na opačný koniec postele. Hoci ju iritoval Harryho smiech, musela sa potajomky usmiať aj ona. Nebola totiž rozhodnutá či sa má na neho skutočne hnevať alebo mu typickú mužskú vlastnosť odpustiť.
„Čo si vedela?“ ozvalo sa pri jej uchu. Tón, akým jej zašepkal do ucha pár jednoduchých slov, jej rozbúšil srdce. Bola si istá, že keby bola stála, jej kolená by sa podlomili. „Hmm?“ zamrmlal jej ešte do ucha, dožadujúc sa odpovede. Skôr, než stihla odpovedať, ružové pery, o ktorých veľmi dobre vedela, že sú srdcovitého tvaru, sa jej obtreli o ušný lalôčik. Na krku pocítila zimomriavky. Harry sa potichu zasmial, keď si uvedomil, že svojim intímnym konaním pretrhol jej niť myšlienok a odpovede sa tak skoro asi nedočká. Eliz zatvorila oči a počúvala. Jeho smiech by mohla počúvať stále dokola, každý deň. Mala by tak pocit, že svet je gombička a nikto okrem nich dvoch neexistuje.
„Kráska, dones mi tie muffiny,“ zamrnčal a odul spodnú peru ako malý chlapec.
„Čo už mám s tebou robiť?“ povzdychla si.
„Ostáva ti ma len bezhranične milovať,“ široko sa usmial a odhalil dokonalý chrup. Eliz sa zasmiala.
„No dobre, idem,“ povolila nakoniec. Už, už chcela zo seba stiahnuť prikrývku, keď sa zarazila a jej líca naplnila červeň.
„Čo sa deje?“
„Otoč sa,“ zamrmlala so sklopeným zrakom.
„Prosím?“ udivene na ňu hľadel.
„Proste sa otoč,“ mrmlala stále.
Harry sa začal nekontrolovateľne smiať.
„Eliz, to nemyslíš vážne,“ krútil hlavou a keď videl, že očervenela ešte viac, prešla ním nová vlna smiechu. „Uvedomuješ si, že sme sa pred pár minútami milovali? Nie je to, akoby som ťa mal vidieť prvý krát nahú,“ hovoril ľahko. „Skôr som mal pocit, že s nahotou nemáš problém, keď sa predo mnou tak rada vyzliekaš, hmm?“ zatiahol a so zvedavosťou v očiach na ňu pozrel.
„Ja viem, ale..neviem,“ zúfalo si povzdychla. „Práve som povedala dobrú hovadinu, čo?“ pozrela na neho spod mihalníc a sama sa na sebe zasmiala.
„Tak trošku,“ pripustil, „ale naozaj iba trošičku,“ znova sa široko usmial a na nos jej dal drobnú pusu. „Ale keď to tak veľmi chceš, otočím sa.“ Eliz hľadela ako sa pretočil na brucho a za doprovodu jej smiechu si zavŕtal tvár medzi vankúše. Ešte chvíľu počkala, hľadiac, či sa jeho kučery nepohnú. Keď mala po polminúte pocit, že Harry tak ostane snáď večnosť, odkryla sa a postavila sa. Chvíľu zmätene hľadela na podlahu, neuvedomujúc si, že je v prítmi len ťažko nájde košeľu, z ktorej ju Harry vyzliekol. Vlasy si držala na jednom pleci, chodiac po celej izbe.
„Hurá,“ zamrmlala, keď našla červený károvaný kus oblečenia.
„Si zlatá, keď sa mračíš a niečo hľadáš,“ začula chichot. Ruka sa jej zasekla pri predposlednom gombíku a ona sa zarazene otočila. „No čo,“ začal sa obraňovať, keď zbadal jej pohľad, „povedal som, že sa otočím ale nie že nebudem podvádzať,“ obranne zodvihol ruky, akoby sa ho chystala zastreliť.
„Nenávidím ťa!“ skríkla, hodila po ňom prvú vec, ktorá jej prišla pod ruku a ani nevediac, čím presne ho trafila, vypochodovala z izby.
„Auu,“ ozvalo sa. „Ja viem, že ma miluješ!“ kričal.
„Eliz!“
„Však ma miluješ?!“ neistota s akou sa pýtal ju rozosmiala. Diabolsky smiech ju sprevádzal v kuchyni, keď brala pečivo.
„Elizabeeeeeeeeeth,“ počula nárek. Ignorujúc Harryho volanie, s tanierom plným chutného jedla prešla do obývačky, sadla si presne na rovnaké miesto ako pred pár hodinami, rovnako si vyložila nohy a chuťou sa pustila do koláčikov.

***
Hŕba papierov dopadla na dubový stôl a do vzduchu sa zdvihol oblak prachu.
„Zišlo by sa ti tu upratať,“ poznamenala s úsmevom.
„Nech sa páči, môžeš,“ doberal si ju jej otec.
„Na to tu máš upratovačky a sekretárku,“ odvetila sarkasticky.
„Radšej sa pozrime na tie papiere, dobre?“
Zavalitý muž si napravil okuliare, vykasal si rukávy bielej košele a potiahol bližšie k sebe množstvo papierov, ktoré doniesla jeho dcéra. V kancelárii, ktorú mal jej otec v centre mesta, sa rozhostilo ticho a snáď po prvý krát sa Elizabeth neobávala toho, čo jej otec povie. Bola si až nadpriemerne istá, že všetko čo zatiaľ naprojektovala je viac než dobré. So svojou prácou bola spokojná a teraz už čakala len na uznanie.
„Povedz mi,“ začal muž oproti nej a Eliz rozostrila zrak, ktorý doteraz upierala von oknom. Otec prechádzal niekoľkými nákresmi, ktoré jej spravil jeden zo školiteľov, ku ktorým chodila. „Alebo lepšie povedané, poviem ti niečo ja,“ mumlal stále hľadiac do papierov. Eliz nadvihla obočie a s úškrnom čakala čo povie. „Už som si istý, že si moja dcéra.“
Elizabeth vypúlila oči čakajúc či bude jej otec pokračovať.
Prešla minúta, kým si muž uvedomil, že dievčina je ticho. Odtrhol zrak od projektu a uprel ho na ňu.
„Cieľavedomosť a tvrdohlavosť máš po svojej matke a čím si bola staršia, tým viac som mal pocit, že zo mňa nemáš nič,“ na tučnej tvári sa usadil úsmev. „Ale ako tak pozerám na toto tu,“ ukázal na papiere medzi nimi, „..plánovanie si jednoducho zdedila po mne. Inak si neviem vysvetliť, že by si za tak krátky čas s absolútne mizivými skúsenosťami dokázala niečo takéto. Som na teba hrdý!“
„Ehm, tak to teda ďakujem,“ rozhodene sa pomrvila.
„No, ako tak pozerám.. ešte ti tu treba pár detailov, ako napríklad...“
„...niekoho kto zaistí...“
„...pokrytie budovy.“
Jednohlasná odpoveď vyvolala, že sa rodič a dieťa pozreli priamo na seba. Udržiavali očný kontakt, pokým otec mlčal, aby dievča mohlo pokračovať.
„Ben Vox starší.“
Slová vyrieknuté pevným ženským hlasom viseli vo vzduchu. Elizabeth neuhla pohľadom, ba práve naopak, udržiavala ho o čosi intenzívnejšie.
„Si si istá?“
Miestnosti akoby sa ochladilo o desať stupňov, bolo zázrakom, že im pri rozprávaní ešte nevychádzala para z úst. No na Eliziných črtách bolo až jasne badať, že si za svojim rozhodnutím stojí.
„Tak v tom prípade,“ uvoľnil si viazanie na kravate a zosunul sa hlbšie do koženého kresla, „to prediskutujem s Robinom,“ zašepkal jej otec. Uvedomovala si, že rovnako ako jej otec, ani Robin nebude nadšený jej návrhom na spoluprácu. A ak by sa o tom  ešte dozvedel Harry, celý jej plán by stroskotal.  
„Nie, žiadne diskutovanie,“ namietla. „Prešla som všetky pre a proti, prešla som výberom, ktorý sme mali k dispozícii na túto,“ nasledujúce slovo zvýraznila imaginárnymi úvodzovkami, „funkciu a ostali mi len oni. Voxovci. A či sa to nepáči tebe alebo Robinovi, to ma nezaujíma,“ hovorila tvrdo, priamo. „Oslovíš ich ty alebo to mám spraviť ja?“ nadvihla povýšenecky ešte obočie.
Muž v kresle svoju dcéru nespoznával. Kde je to ustráchané mladé dievča, ktoré upadalo do amokov keď čo i len začulo to meno?
To dievča bolo nenávratne preč, uvedomil si. Teraz pred ním sedela tvrdá mladá dáma, ktorá sa svojim konaním podobá na razantnú matku.
„Ehm,“ odkašlal si, „urobím to ja.“
Elizabeth sa uškrnula.
„Som si istá, že so spoluprácou budú súhlasiť,“ povedala a postavila sa zo stoličky. Napravila si čierne elegantné sako, ruky zastrčila do vreciek nohavíc a vybrala sa na odchod. „A úprimne dúfam, že im s Robinom budete ochotní vyjsť vo všetkom v ústrety. Maj sa ocko,“ povedala cez plece, vyšla z kancelárie a razantne za sebou zabuchla dvere.

***
Natiahla na seba úzke rifle, cez hlavu si pretiahla sivé tričko s logom skupiny Pink Floyd, ktoré vytiahla z Harryho šatníka a kučery ledabolo upevnila do drdolu. Mihalnice si pretrela narýchlo riasenkou a keď si do vreciek veľkej sivej mikiny ukladala peňaženku a mobil, dvere na byte sa konečne otvorili.
„Nevyzúvaj sa,“ povedala bez toho aby sa na neho čo i len pozrela. Ešte raz si skontrolovala výzor vo veľkom zrkadle a až tak sa k nemu otočila. Harry stál v otvorených dverách a jeho pravá ruka sa akoby zasekla na pol ceste, keď si z pleca chcel zložiť tašku. Na tvári sa mu usadil prekvapený výraz a Eliz sa zasmiala.
„Toto si zlož,“ zobrala mu tašku z rúk a položila ju k botníku a rukami ho vytlačila von z dverí.
„Kam to ideme?“
„Chlapče, ideme sa baviť!“

„Moja najlepšia priateľka a jej, pre mňa jej najobľúbenejší, frajer,“ vítala ich so širokým úsmevom už zďaleka Leah. Stála za barovým pultom podniku, kde pravidelnými zákazníkmi boli snobi zabezpečujúci modrookej blondíne dostatok financií na to, aby si v meste ako je Londýn mohla plniť sny. Eliz si už dávno uvedomila, že túto prácu jej kamarátka získala určite hlavne vďaka svojej priebojnosti, podrezanému jazyku a vzhľadu. Vzhľadu, ktorý priťahoval nejeden pár mužských očí.
Eliz prevrátila očami, keď sa blížili k baru a cez pult ju rýchlo objala. „Ktorý je náš?“ opýtala sa neurčito, aby Harry nevedel o čom konkrétne hovorí.
„Posledný vpravo,“ žmurkla Leah a ukázala za seba, kde sa končil múr z tehál, ktorý za sebou skrýval druhú časť podniku. Eliz sa len usmiala, schmatla chlapcovu ruku skôr ako sa s Leah stihol čo i len privítať a ťahala ho za sebou.

„Eliz, čo ťa to napadlo?“ smial sa Harry, keď zastali pri poslednom biliardovom stole, čo najďalej od zvyšku hostí.
„Sťažoval si sa, že nikam nechodíme,“ pristúpila k nemu a chytila ho za boky, „tak sa to snažím napraviť,“ pobozkala ho. Keď Harry chcel pokračovať v bozkávaní, so smiechom sa odtrhla a prešla na druhú stranu, oproti nemu, vziať tága.
„Vieš to vôbec hrať?“ nadvihol obočie a sledoval ako nešikovne kriedovala špičku svojho tága.
„Nie,“ priznala okamžite, bez štipky hanby.
„Chceš aby som ťa to naučil hrať?“
„Inak by som ťa sem nepriviedla,“ vyplazila na neho jazyk. S typickým úškrnom odhaľujúcim pobavenie si od nej zobral tágo a okamžite rozohral hru. Keďže ani jedna z gúľ nepadla do dier, bola na rade Eliz.
„Ako to mám držať? Takto?“ pýtala sa laicky a v rukách si otáčala tágo.
„Nie, takto,“ prehovoril rázne, keď sa za ňu postavil. Eliz sa pootočila aby mu uvidela do tváre. Našťastie, v jeho očiach hrali iskričky pobavenia.
„Takže čo mám robiť?“
„Predkloň sa.“
Eliz urobila čo povedal. Schválne až tak, že sa zadkom obtrela o jeho rozkrok. Pocítila ako sa naklonil bližšie k nej a jeho pery boli len pár centimetrov od jej ucha.
„Špičku si polož medzi ukazovák a prostredník,“ zamrmlal potichu zároveň ako ju chytil za predlaktie. Uvedomovala si dvojzmysel Harryho vety, no snažila sa nesmiať, aby si myslel, že je úplne sústredená na hru. Pocítila ako sa rozkrokom pritlačil ešte viac k jej zadku a ona vystrelila. Netrafiac žiadnu z gúľ.
Posmešný smiech sa rozniesol kútom miestnosti, keď sa od nej odtiahol.
„Konečne aspoň niečo, čo mi ide lepšie.“
Nadvihla obočie a zahryzla si do pery.
„Len aby si nebol prekvapený,“ žmurkla a vzdialila sa od neho. „Tak sa ukáž, keď si to myslíš,“ rukou ukázala na stôl vedľa nich.
Naťahovali sa ako malé deti, Eliz si uťahujúc z neho keď netrafil, on z nej pretože si myslel, že nevie hrať. Opak bol však pravdou.
„Si na rade,“ ozval sa namrzene, keď netrafil jednu z posledných pásikavých gúľ, ktoré ho delili od jasného víťazstva.
Avšak skôr, ako si stihla  rozmyslieť, do ktorej z gúľ bude pre ňu najefektívnejšie streliť, k ich stolu pristúpili dve dievčatá. Hanblivo si medzi sebou niečo šepkajúc a zrak upierajúc len na Harryho.
„Ospravedlň ma kráska,“ žiarivo sa usmial a otočil sa k slečnám. Chvíľu sledovala ako sa s nimi zhovára a podpisuje im kryty od mobilov, až ju to omrzelo. Rozhodla sa využiť Harryho nesústredenosť na to, aby dokázala, že zvíťazí aj v tomto. Akoby to osud chcel, Eliz sa podarilo trafiť všetky farebné gule až jej ostala len čierna. No na tú mala ešte čas. Oprela sa o tágo a s naklonenou hlavou do boku sledovala ako s dievčinami fotí. Široko sa usmiala, keď ho ešte na záver objali, jej zakývali a s nadšením odkráčali preč.
„O chvíľu ich tu bude ešte viac,“ skonštatovala, keď venoval opäť pozornosť jej.
„To je, bohužiaľ, daň, ktorú musím platiť,“ pokrčil plecami vzajúc si opäť tágo. Eliz neodpovedala, len sledovala ako upriamil zrak na hráčsky stôl a snažil sa zorientovať v situácii. „Hej,“ vykríkol zamračene a rozhodil rukami. „To čo má byť?“ ukázal medzi nich snažiac sa nesmiať.
Pokrčila plecami.
„Keď ja mám tak rada, keď ťa môžem nechať v mylnej predstave, že si v niečom lepší ako ja,“ zaklipkala očami.
„Ako mám vedieť, že si nepodvádzala?“ našpúlil pery a skenoval ju očami od hlavy po päty.
„Pretože som ju ja sledovala,“ ozvala sa Leah spoza neho. Na tácke niesla dve pivá, ktoré položila pred Harryho. „Ver mi, Elizabeth je dobrá ešte aj v biliarde,“ žmurkla na neho. „A teraz mi daj kľúče od auta,“ povedala nastaviac pred neho svoju dlaň.
„Na čo?“
„Ako s ním môžeš chodiť?“ zvesila plecia a prevrátila očami skôr ako pozrela na kamarátku.
„Keď on je taký roztomilý.“
„A očividne nechápavý. Dúfam, že si aspoň v posteli dobrý, keď už máš o jedno koliesko menej. Proste mi daj tie kľúče.“
Harry so zomknutými perami si nadvihol tričko a z riflového háčika na opasok si odopol sponu s kľúčmi. Leah ešte chvíľu s nadvihnutým obočím zízala na Harryho, akoby nedokázala uveriť tomu, čo pred ňou spravil. Nepovedala radšej nič, len vzala kľúče a s krútiacou sa hlavou odišla.
Eliz sa rozosmiala a pristúpila k Harrymu.
„Neboj sa, nejde ti ukradnúť auto,“ hovorila potichu stále s úsmevom. „Vzala ich aby ho mohla preparkovať k zadnému východu, keď tu už bude veľa fanúšičiek,“ pobozkala ho na líce.
„To bol tvoj nápad?“
„Samozrejme.“
„Ešte že ťa mám,“ chytil ju okolo pása a pobozkal ju.
„Ešte že ma máš,“ pritakala. Harry nespúšťal zrak z jej očí a jej do líc vstúpila červeň. „Deje sa niečo?“ opýtala sa opatrne.
„Nie,“ zavrtel hlavou a pousmial sa. „Ľúbim ťa,“ zašepkal ešte a opatrne obdaril bozkom jej čelo.

Bar sa začínal napĺňať, keď hrali už druhú hru s prísľubom, že tento krát ju Harry vyhrať nenechá.
„Každý si nás tu fotí,“ zamrmlala zamračene.
„Vydrž ešte chvíľku,“ šepkal jej do ucha. „Nemôžeme odísť hneď ako sa tu začnú objavovať ľudia. Manažment by ma zaškrtil ak by som utekal pred fanúšikmi,“ hovoril mierne, no bolo na ňom veľmi ľahko badať, že už aj jemu všetka tá publicita začína byť nepríjemná. Povzdychla si, no nepovedala už nič. Prešla radšej na druhú stranu stola a opierajúc sa o jeho okraj sledovala, ako Harry hrá. Potichu zanadával, keď netrafil.
„Stavím sa, že to preto, lebo si tie gule prekliala,“ vyplazil na ňu jazyk.
„Nie ja som prekliala tvoje ruky, aby boli aspoň v niečo nešikovné,“ žmurkla a poslala mu vzduchom pusu.
Hrali ďalej s ustavičným mrmlaním toho druhého, keď v podniku nastal hurhaj. S pokrčeným obočím vzhliadla za Harryho snažiac sa nájsť príčinu hluku. Niekoľko –násť ročných dievčat vykrikovalo Harryho meno a od radosti, že ho vidí, nevedelo čo so sebou. Chvíľu ešte pohľadom prechádzala po miestnosti, keď ju niečo zaujalo.
Tvár.
Až príliš známa tvár, ktorá ju desila najväčšmi.
A ktorá prirýchlo zmizla z jej dohľadu.
Naozaj to bol on, alebo sa jej to len zdalo?
„Eliz,“ začula.
Rýchlo zaklipkala očami a myšlienkami sa vrátila späť do prítomnosti.
„Odfotila by si nás?“ opýtal sa Harry mierne, podávajúc jej mobil jednej z fanúšičiek, ktoré stáli obďaleč, čakajúc len na fotku.
„Samozrejme,“ placho sa pousmiala a vzala do rúk telefón.
Absolútne sa nesústredila na to čo robí, jediné na čo myslela bola nádej, že si ho s niekým len pomýlila. vrátila mobil späť slečne a otočila sa im chrbtom. Oprela sa o stôl a snažila sa zhlboka dýchať.
Pocítila na zápästí dotyk a až tak začula naliehavý hlas.
„Elizabeth,“ prihovárala sa k nej blondína so zúfalým výrazom v tvári. „Vypadnite, okamžite vypadnite, Ben je tu,“ upierala na ňu vyplašené oči, keď jej do ruky vtisla zväzok kľúčov. Skôr ako stihla aspoň poďakovať, Leah k nej postrčila nechápajúceho Harryho a zaviedla ich k zadnému východu.
„Čo sa stalo?“ dožadoval sa odpovede kučeravý chlapec.
„Už je tu veľa ľudí,“ odvetila Leah. „Tadiaľto,“ postrčila ich do úzkej tmavej chodby a bez slova sa otočila a vrátila späť do podniku. Mlčky vyšli do tmavého večera a nastúpili do auta  a Eliz sa len modlila, aby Harrymu neprišiel podozrivý ich odchod.
„Do pekla,“ zahrešila, keď si sadla na miesto spolujazdca.
„Hm?“ pozrel na ňu, keď štartoval.
„Zabudla som si tam mikinu.“
„Vezme ti ju Leah.“
„Mám v nej aj telefón,“ odvetila nervózne a bez počkania na odpoveď vystúpila z auta. Prešla pár rýchlych krokov po asfalte a rozrazila dvere. Vstúpila a skôr ako ich stihla zavrieť, zatvoril ich niekto iný. Zalapala po dychu, keď ju prirazil o stenu a chytil pod krk.
„Takže ty si myslíš, že keď s ním pôjdeš von, ja sa to nedozviem?“ začula. Známa kolínska jej udrela do nosa. Snažila sa čo najpokojnejšie stáť a nepanikáriť. Vedela, že jej neublíži. Nie teraz, pár týždňov do uverejnenia projektu. Dá jej pokoj. Musí jej dať pokoj.
„Zaujímavé, nežobroníš o pomoc,“ zachechtal sa a naklonil sa bližšie k nej. „Akoby si vedela, že ti nemôže pomôcť.“
Nereagovala. Nemalo to zmysel.
Začal jej bozkávať krk a ona len potichu tŕpla. Avšak, keď ju uhryzol presne na to isté miesto ako Harry v predošlú noc, sykla od nepríjemnej bolesti. Ben ňou okamžite trhol lepšie pod svetlo a Eliz oľutovala tú chvíľu, keď sa rozhodla nezakryť si podliatinu z vášnivej noci.
„To ti urobil on?“ zvrieskol a silno pritlačil sa sfarbené miesto. Opäť nereagovala. „Kurva vyjebaná,“ zrúkol na ňu typickú nadávku, ktorá sa jej ušla zakaždým ako sa rozčúlil.

Neublíži mi.
Nesmie.

„Slečna,“ ozval sa vysoký ženský hlas na konci chodby. Ben ju okamžite pustil a odstúpil od nej tak ďaleko, ako mu to dovoľovala úzka chodba. „Zabudli ste si mikinu,“ pristúpila k nim Leah a ignorujúc Bena, vtisla jej do rúk kus oblečenia.
„Ďakujem,“ zachripela.
„Dobrú noc,“ pozdravila sa jej a odišla preč. No Eliz vedela, že Leah bude čakať na konci chodby v tieni, kde svetlo nezasahovalo, len preto, aby na ňu dala pozor.
„Máš šťastie,“ zamrmlal Ben, keď bola Leah preč z jeho dohľadu. Odpľul si ešte na zem a rezkým krokom odkráčal späť do podniku.
Akonáhle sa do Eliziných pľúc dostal chladný nočný vzduch, zalapala po ňom akoby sa dusila. Pár krát sa zhlboka nadýchla aby sa upokojila a až tak vykročila späť k autu.
Kým kráčala uvedomila si jednu vec.


Ak o dva týždne nezvíťazí, Ben ju zabije. 

7 komentárov:

  1. Vždy to budem hovoriť, proste ma mrzí, že táto poviedka končí. Mám ju fakt rada, Harry a Eliz sú jednoducho super a ja viem, že tie dve časti nás necháš v napätí až do posledného konca :)
    Ale o to lepšie :)
    ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. máš ma napnutú ako gumičku v gatiach a ako ťa poznám, tak to inak nebude až do posledného slova ;) teším sa na koniec, lebo som samozrejme zvedavá, ako to ukončíš, a zároveň mi bude smutno, že to končí...
    anyway, love you lots! missed you here ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
  3. tak mi je ľúto, že to končí.. strašne som si obľúbila túto poviedku a bude mi veľmi chýbať.. no som veľmi zvedavá ako to skončí.. je to dokonalé.. :3
    Mims

    OdpovedaťOdstrániť
  4. wow ... nemám slov, úžasná časť. Škoda, že poviedka končí, snáď to bude happyend. ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Wow :O Prekáža mi tam ten Ben -_- debil jeden vydr....(sorry :D ale ja proste musím -_- DEBIL) Táto časť je božská až na toho Bena -_- (deeebil -_- :D) nechcem aby sa tento príbeh skončil :( Celý je úplne úžasný :O (y) :) Veľmi Ďakujem za časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ivi, bude mi chýbať Eliz s Harrym, viem, že som to už vravela, ale proste mi budú chýbať! Viem, že ma/nás necháš v napätí až do konca slova, rada si s nami hras čo? :-D ale rovnako viem, že to určite zakončíš tak... svojsky, však ako ináč? Proste originál... ani si nevieš predstaviť ako si ma touto časťou potešila. Ivi? TY nikdy nesklameš. Aj by som ti rada napísala čo pre mňa znamená tvoje písanie, ako som onemela pri tejto časti, ale mám hodinu, takže končím, aby sa tu na mňa táto striga nevrhla.
    PS, keby dačo je to tvoja vina :-D
    Xx

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ten vyjebanec...toto ho vyjde draho! Harry ho zabije!

    OdpovedaťOdstrániť