piatok 2. mája 2014

Fight - epilóg


Otierala si dlane o seba a zhlboka sa nadýchla. Očami prechádzala z jednej osoby na druhú. Skúmala nie len ich fyzickú schránku ale snažila sa odčítať niečo aj z ich tvárí. Hľadala pochybnosti o ich rozhodnutí, možno aj strach. No namiesto toho, nachádzala len odhodlanie, nadšenie a zvedavosť.
Diabolsky sa usmiala.
Veď uvidíme, kto tu vydrží, pomyslela si.
„Takže, vitajte,“ prehovorila dostatočne nahlas na to, aby ju počuli aj osoby v zadných radoch. „Nebudem sa vás pýtať prečo ste sa prihlásili na kurz sebaobrany. Môže to byť z dôvodu, že vás váš partner mláti, možno preto, že sa chcete vedieť brániť ak vás niekto napadne na ulici alebo sa chcete naučiť niečo nové. Každá z vás,“ prešla očami z vysokej ženy naľavo až po poslednú napravo, „má na to nejaký dôvod. Dôvod, ktorý ma nezaujíma. Ja som tu na to, aby som vás niečo naučila. Takže, tréningy budú každý pondelok a stredu o takomto čase. Zo začiatku, kým sa dostanete do dostatočnej formy, trénovať budeme hodinu, s dvoma desať minútovými prestávkami. Po nejakom čase, keď už budete mať čo-to za sebou, tréning bude mať deväťdesiat minút s jednou desať minútovou prestávkou. Nejaké otázky?“ rozhliadla sa po telocvični.
Všetky oči sa na ňu upierali v nepríjemnom tichu.
„Áno?“ nadvihla obočie čakajúc, čo sa mladé dievča na kraji telocvične opýta.
„Naozaj si tá, čo...?“
„Tá čo chodila so spevákom z One Direction? Áno. Tá, čo vystrelila mozog svojmu bývalému, keď sa ju pokúsil znásilniť? Áno. A ak si tu len kvôli svojej stupídnej zvedavosti, nech sa páči, tam sú dvere,“ ukázala na východ z miestnosti. „A to platí pre všetky, ktoré sem prišli len kvôli tomu, aby na twitter mohli napísať Chodím na tréningy tvojej ex @harry_styles hashtag Eliz. Svoj primitivizmus si nechajte pre niekoho, koho to zaujíma. Ja to však nie som. Takže ženy so serióznym záujmom si dajú tri kolečká okolo telocvične, ostatné tu nechcem ani vidieť,“ dokončila monológ a otočila sa uchádzačkám chrbtom. S rukami v bok pozrela do zeme a pomaly sa nadýchla.

Popularita.
To, čo ich zničilo.

Zahrabla si rukou do vlasov, poriadne ich upevnila do copu a keď sa skláňala k fľaške s vodou, zrak jej padol na ľavé zápästie.
Chvíľu hľadela na čierny obrazec doživotne vyrytý v jej koži, dokým sa jej srdce splašene nerozbúchalo.

„Raz určite,“ zamrmlala, prešla si prstami po tetovaní a mierne sa pousmiala.

***
Ale nezabudni, o pol 9!“
„Nezabudnem.“
Ktorá hala?
„Je tam iba jedna hala.“
Ktorý rad?
„A7.“
A8.“
„To je jedno, aj tak ma tam všetky zašlapú.“
Nikto ťa nezašlape. Hlavne príď.
„Prídem.“
Ja viem.
„I keď to asi nie je najlepší nápad.“
Je to najlepší nápad aký si mala za posledné mesiace.

Vlasy jej vykukovali spod kapucne, keď so sklonenou hlavou kráčala cez spleť chodieb vo vnútri komplexu obrovskej budovy. Rozhodné kroky ju viedli na miesto, ktoré vo svojich útrobách ukrývalo nespočetné množstvo zatratených duší, zúfalo volajúcich po záchrane. Do uší jej doľahol jasot a na bielych converskách videla kaleidoskop rôznych farieb. Zastala a zodvihla hlavu. Čakala ju ešte dlhá cesta pomedzi masu tlačiacich sa tiel, kým dosiahne svoj ciel.

-
Sadol si na strmé schody, ktoré tvorili neodlučiteľnú súčasť javiska a s mikrofónom v rukách sa zahľadel do davu.
Ozvali sa prvé tóny piesne a on z celej sily zaťal zuby.
Pieseň, ktorú nenávidel zo všetkých najviac.
Napísal ju sám, inšpirovaný láskou, ktorú k nej prechovával. A jej sa páčila. Pamätal si, ako sa široko usmievala a nepúšťala sa jeho trička, keď nad ňou ležal a potichu spieval.
A teraz už len úvodné tóny ho nútili k slzám.
No musel sa premôcť.
Musel si priložiť mikrofón k perám a odspievať tie slová.
Slová venované jej.
Slová, ktoré milovali ony.

-
Tlačila sa cez masu, ktorá spievala spolu so spevákmi, až našla miesto, ktoré patrilo bezvýhradne jej.
„Dovolíš, toto je moje miesto,“ postrčila mladé dievča na stranu a sama si stúpla pred stoličku, na ktorej svietilo veľké A7. Prevrátila ešte očami nad nepríjemnými poznámkami, ktorými ju očastovala mladá dáma a až tak upriamila pozornosť pred seba.
Stále s kapucňou na hlave sa započúvala do melodického hlasu jej najlepšieho kamaráta a pohľadom ho hľadala na pódiu. Avšak skôr ako stihla nájsť malého írskeho blondiačika, zrak sa jej zastavil na kučeravom chlapcovi. Neprítomne hľadel do davu a so slzami stekajúcimi po tvári spieval.
Po chrbte jej prebehli zimomriavky.
Až vtedy si totiž uvedomila, že pieseň, kvôli ktorej jačí toľko dievčat okolo nej, je tá, ktorú zložil pre ňu.
Zatvorila oči s pocitom, že prísť na ich koncert po tak dlhej dobe bola chyba.
Už sa chcela otočiť a odísť, i keď pred pár minútami len prišla, keď sa jakot okolo nej znásobil.
Stiahla obočie a obzrela sa okolo seba s prvotným plánom vynadať fanúšičkám. Potom si však všimla, že dievčatá okolo nej išlo roztrhnúť od radosti, ako veľmi sa snažili kývať. Nechápavo zodvihla hlavu a pozrela na vyvýšenú plochu pred sebou.

Zasmiala sa.

-
Pieseň skončila a halou sa ozval bubienky drásajúci krik. Rýchlo si otrel slzy a postavil sa so schodov. Zamračene hľadel do davu a snažil sa prísť na príčinu kriku mladých dievčat. A potom si to všimol. Všimol si svojich kamarátov ako stoja obďaleč pokope a s úsmevom vedú s niekým konverzáciu mimo mikrofónov.
S fanúšikmi komunikovali výhradne tak, aby ich počuli všetci.
Občas sa stalo, že počas piesne sa jeden z nich prihovoril niekomu, opýtal sa ako sa má len pomocou otvárania úst.
Toto však bolo po piesni. A stáli tam všetci.
Zostúpil zo schodov a prešiel pár krokov po pódiu, kým sa dostal k hlúčiku kamarátov. Neprestajne sa mračiac pozrel na Nialla, ktorému sa na tvári usadil najširší úsmev zo všetkých a potom na miesto, kam sa blondiak pozeral.
Nechápal.
Nevidel.
Nespoznával.

Až potom.
Keď si stiahla kapucňu a pozrela do očí priamo jemu.
Srdce mu na chvíľu prestalo biť.
-

Okolitý svet ju na chvíľu prestal zaujímať.
Videla iba jeho oči a to bolo všetko, na čom v tom momente záležalo.
Bolo také ľahké odčítať mu z tváre, čo v danej chvíli cíti.
Usmial sa.
Miloval ju.
A čo ona?
Naháňali ju nočné mory, prízraky, ktoré nemali konca.
Jej duša bola v zajatí démonov, ktorí ju pomaly trhali na kusy.
Potrebovala záchranu.
A tou jedinou bol on.
Usmiala sa. Tak, ako to mal on rád.
Nečakajúc na spätnú reakciu, znova si na hlavu natiahla kapucňu a s myšlienkou, že všetko bude znova dobré, odišla.

Pretože čo je láska ak nie všemocný liek?

***
Zazvonil zvonček.
Vyslobodila sa zo zajatia huňatej deky a knihu položila vedľa seba na pohovku. Prehodila si kučery na jedno plece a vyrazila k dverám.
Vo chvíli, keď stlačila kľučku a otvárala dvere, premýšľala nad tým, že ak to bude znova nejaký nový nápadník jej kamarátky, či ho rovno má udrieť medzi oči alebo mu milo vysvetliť, že Leah ho v skutočnosti nemiluje.
„Medzi oči,“ zamrmlala, keď pozrela do chodby.
„Chceš ma udrieť?“ opýtal sa chrapľavý hlas.
S čiapkou zakrývajúcou jej obľúbené kadere a s rukami zastrčenými hlboko vo vreckách vetrovky stál len pár centimetrov od nej.
„Ahoj,“ vydýchol o niečo miernejšie.
„Ahoj.“
„Nepozveš ma dnu?“
„Daj si ju dole,“ hypnotizovala čiapku.
Harry sa nechápavo pousmial, no urobil o čo ho Elis nie práve vľúdnym spôsobom požiadala.
Vykročila. Bez rozmýšľania, bez zbytočných predsudkov.
Postavila sa na špičky, prekvapeného Harryho náruživo pobozkala a prstami oboch rúk vkĺzla do jeho vlasov.
Keď pocítila ten nezvyčajne ľahký dotyk, roztriasla sa. No bozkávať ho neprestala.

Zabuchli sa za nimi dvere a on ju zakliesnil medzi sebou a chladnou stenou.
Bozkávali sa ako mladí milenci, mysliaci si, že ich láska potrvá večne.
Nepotrebovali slová.
Jediné po čom tak dlho túžili bola prítomnosť toho druhého.
Neočakávané kroky ich viedli na pohovku, kde ešte pár minút dozadu ani jeden z nich netušil, že tam skončia.
Eliz sa nesúhlasne zamračila, keď sa Harry od nej odtiahol.
„Chýbala si mi,“ zamrmlal potichu a vzal ju za ruku. Bozkával každý milimeter jej pokožky na prstoch, ruke. Razom si ruku otočil a pery pritisol k tetovaniu.
„Tak dlho som už toto chcel spraviť. Ale bál som sa,“ hovoril neprestajne. „Bál som sa, že ma odmietneš a ja sa budem musieť zmieriť s tým, že to je už navždy.
Manažment sa mi snažil niekoho dohodiť. Ale ja som nechcel. Nechcel som nikoho okrem teba. Žiadna sa nesmiala tak ako ty. Žiadna nevoňala tak ako ty. Žiadna nemala krivky ako ty. A hlavne, žiadna ma nebila tak ako ty,“ zasmial sa nakoniec.
Eliz mlčala.
Mlčala, keď z neho stiahla čierny kabát, keď mu cez hlavu pretiahla čierny sveter.
Neodtŕhala zrak z jeho očí, keď sa mu dotkla tváre. Opatrne prechádzala po lícach, nose, cez ružovkasté pery či vystúpenú čeľusť. Prešla cez krk, kľúčne kosti až na silné paže. Pošteklila ho na hrudi a potichu vzdychla, keď sa dotkla veľkého motýľa. No prestala. Pokračovala nižšie po brušku a zastavila sa až nad lemom nohavíc.
Zamračila sa.
Prstami sa dotkla pokožky sfarbenej do čierna na oboch stranách jeho V-línie, ktorá teraz ostávala zahalená pod rúškom tetovaní. Zodvihla zrak späť k jeho tvári a nevyslovenou otázkou.
„Musel som..,“ zachvel sa mu hlas. „Musel som tú bolesť nahradiť inou,“ hovoril akoby zahanbene.
Pritisla sa k nemu ešte bližšie, hrude sa im dotýkali. Znova ho pobozkala. Chcela ho ubezpečiť, že už nemá mať prečo strach.
„Eliz, počkaj,“ jemne ju chytil za plecia a nepatrne od seba odtiahol. „Nebozkávaj ma, ak ma zajtra pošleš preč. Nedodávaj mi nádej, že všetko môže byť také ako predtým.“
„Nič nebude také ako predtým,“ odvetila. Harry nadvihol obočie a zaťal zuby v porozumení. Odvrátil od nej pohľad. Cítil sa ako malý chlapec, keď sa mu do očí znova tlačili slzy.
„Ale,“ prehovorila znova a jeho tvár si natočila späť k sebe, „teraz to bude krajšie.“

Splynuli v jedno telo sťa dva magnety.
Magnety, ktoré od seba neoddelí už nik.

We don’t wanna be like them
We can make it till the end
No, nothing can come between
You and I...

13 komentárov:

  1. Aaaaaw, ale na druhej strane som aj rada, že si našli k sebe cestu, sú úplne ňúúúú spolu ♥ :3
    Krásne, krásne, časť, kde Eliz "vynadala" tej babe sa mi páčila :)
    A Harold ♥
    Proste krásne, celkovo sa mi táto poviedka páčila a You & I sa tu veľmi hodilo :)
    ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
    Teším sa na Tvoje ďalšie krásnoty :)
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Juli, koľko krát ti to ešte poďakujem??
      ešte asi veľa, mám pocit :D
      takže, ĎAKUJEM ♥♥♥

      snáď nesklamem :)

      Odstrániť
  2. Nádherná časť, ja som to vedela, že to skončí dobre.
    Strašne sa mi páčil ten začiatok, tá tvrdá Eliz a vlastne celý epilóg bol úžasný, čo celý epilóg, celá poviedka !!!
    Budú mi chýbať ... :/ Ivúšik, Ďakujem za skvelú poviedku, už teraz sa teším na ďalšiu ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Danušíík :)
      vieš, že ja som Happy End ani nechcela? :D jednoducho ma kamarátky prinútili! :D
      ďakujem ♥

      Odstrániť
  3. Nádherné. Celá poviedka od začiatku až do konca bola dokonalá. Nechce sa mi veriť, že je koniec. Budú mi chýbať.. ale príde niečo nové :) teším sa na tvoje nové dokonalé dielo :3 xx
    *Míms

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aach, Mims, nepreháňaj!
      niečo sa končí, niečo sa začína.. O:)
      ďakujem! ♥

      Odstrániť
  4. Tak toto bude asi vážne posledná bodka. Ja tomu stále nejako neverím. Nechcem tomu veriť. Nechcem, aby bol koniec. Po tom, ako sa skončila posledná časť som bola v dosť veľkom napätí a hltala som každé slovo a hľadala čo i len náznak toho, že to asi neskončí mojím milovaným vysnívaným happyendom. Ale ja som vedela, že ty by si ma nesklamala! Si môj šampión, Iva. Milujem ten epilóg. Milujem to, ako odfajčila tú babu v telocvični a ako Harry plakal (ja viem, nie je to nič na milovanie, ale už len predstava toho ako dokáže byť taký okúzľujúci chlap zlomený z lásky, je na milovanie, pretože to je chlap mojich snov...taký, čo vie plakať kvôli láske svojho života) a ako obaja povedali tú vetu...Ja viem, že splietam už dve na tri, ale inak to nejde, mám vážne mix emócii v tele. Viem, že už nebude nič, ale mohlo by byť ešte niečo také malé...vieš ako po 10 rokoch :D Aby sme videli ako sa milujú a koľko detí majú a tak...alebo radšej nie. Mohlo by sa to pokaziť. Ja si radšej vytvorím pokračovanie vo svojej hlave.
    Na záver asi len toľkoto: ďakujem za krásnu poviedku a za to, koľko času si jej venovala.
    With love,
    Dommie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dommie, tak už ti idem aj oficiálne odpísať na tvoj komentár!
      tak najprv
      ĎAKUJEM ♥
      za to, že si to vôbec čítala,
      za tento komentár
      za všetko, čo si napísala

      a úplne súhlasím so všetkým, čo si napísala o Harrym, aj ja som sa do takéhoto Harryho zamilovala :D
      nesplietaš nič, neboj sa :)
      no asi len si predsa vytvor to pokračovanie vo svojej hlave, pre mňa sú už Elizabeth a Harry uzavretá kapitol :)
      ja ďakujem za to, že si to vôbec čítala!

      Odstrániť
  5. Iví.
    Kde začať?
    Začnem tým, že túto poviedku som milovala, až by som skákala na záhrade a spievala pesničku z bambuľky.
    Budem pokračovať tým, že tento epilóg spojením You&I sa mi zažralo do kože, zapísalo do srdca.
    ďakujem ti.
    Ďakujem za pridávanie tých dokonalých častí, pretože nech si kto chce vraví čo chce, každá tvoja časť bola výnimočná, dokonalá v niečom inom. Každé slovo ma pohltilo.
    Ďakujem ti za to, že si vždy našla čas aby si nás potešila a zverejnila.
    Ďakujem, že si.
    Ďakujem za všetko.
    Mám toho ešte tolko na jazyku a ešte na srdci, ale tie emócie sa tak búria, že na to ani slová neexistuju, akebyže chcem použiť synonymá bude z toho akurát jeden veľký milshake.
    Jediné čo ti poviem je, že nech sa deje čo sa deje tvoj blog bude vždy súčasťou mojho pochabého života.
    Veľmi sa teším na ďalší príbeh.
    ♥Love ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ach, Lauruš, ďakujem ♥
      neverím, neverím, že tento tak obyčajný a miestami pochabý príbeh dokázal niekoho až tak zaujať..
      veď sú to len obyčajné vety pozliepané dokopy, niekedy nedávajúc zmysel ani mne..
      ja ani neviem ako sa vám mám všetkým odvďačiť...
      dúfam, že vás nasledujúcimi príbehmi nesklamem! ♥

      Odstrániť
  6. Ivanka....
    Včera večer sa mi podarilo dohnať, mám pocit že 3?, posledné kapitoly + koniec a epilóg a musím povedať, že si mi vyrazila dych. Ak sa vrátim spätne, úplne mi zovrelo hruď, keď sa napríklad Harry s Eliz pohádali kvôli tomu odovzdávaniu cien. Normálne som sa bála, že to bude začiatok ich konca a priznám sa, že keď neskôr Harrymu povedala (vlastne po tom, čo zabila Bena a tak), že s ním nebude, tak mi to normálne vtislo slzy do očí. Neplakala som to nie, ale mala som slzy v očiach, pretože keďže som od teba nikdy nič nečítala, nevedela som ako končíš poviedky. Od niekoho ma bavia čítať poviedky, ale napríklad viem ako dopadnú, ale u teba som nevedela, možno preto som tých posledných pár kapitol zhtla tak rýchlo. Každopádne ti chcem povedať, že si s touto poviedkou odviedla skvelú prácu. Málokedy sa nájde niekto zo Slovenka, ale dokonca i z Čiech, kto by tak krásne písal ako ty (úprimne, poznám len fakt pár dievčat). Takže hoci už to vieš, táto poviedka patrí medzi jednu z mojich obľúbených a ak sa ma niekto spýta, aké slovenské poviedky s Harrym by som odporučila, určite bude tvoja medzi nimi :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pane Bože Damie..
      nikdy, ale vážne nikdy, by som takéto slová, aké si tu práve napísala, nečakala od niekoho ako si ty.
      Vážne, keď som si v škole našla tvoj komentár, najprv som začala skákať ako nejaký pajác (a to som si prečítala len tvoje meno), na čo mi spolužiačky vytrhli mobil z rúk a prečítali si to. Po tom, ako mi povedali, že mám byť na seba hrdá a ja som si prečítala tento komentár, mala som slzy v očiach. Vážne, je to pre mňa.. obrovská pocta, dostať taký komentár od teba..
      veľmi veľmi veľmi ĎAKUJEM! ♥

      Odstrániť
  7. Je to nádherné až ma to dojalo. Najskôr som si myslela že Eliz bude tvrdá a nikoho k sebe nepustí, preto čo hovorila pri tréningu a aj pritom keď bol Harry za ňou. Že už na Harryho zabudla, že ho nechá žiť s bolesťou, aby si prežil to čo ona s Benom fyzicky aj psychicky. Je to úžasné. Proste nemám ako opísať dokonalosť. Ty si ju napísala! :) Dokonalosť :O (myslím že to sa ešte nikomu nepodarilo) Ďakujem ti za tento skvostný príbeh aj za to že si to ukončila happy endom. Myslím že super, úžasne, dokonalo píšeš. Som rada že som tento príbeh čitala. Veľmi rada! Som šťastná že to dopadlo tak ako to dopadlo :) Sú spolu!!! :D vážne ďakujem :)

    OdpovedaťOdstrániť