piatok 23. mája 2014

Innocent love 2.

hej, snažím sa učiť :D preto po večeroch píšem toto tu a viac som na FB ako v zošitoch. hlavne mi od pondelka do stredy držte palce.
a potom.. sa môžete tešiť na pravidelné časti, na random a kopu iných vecí :)
ĎAKUJEM za úžasné komentáre k prvej časti. ste skvelé!
a anonymovi, čo dal, že to je "nudné", keď sa nepáči, nečítaj :)
ľúbim vás

Neprestajne žmurkala, keď so zaklonenou hlavou hľadela na obrovský nápis na budove a jej do očí padali snehové vločky. Sneh neustával už niekoľko dní, no to nebolo nič nezvyčajné na prelome zimy v Chicagu. A hoci sa denné teploty lenivo udržiavali tesne pod nulou, Ivy stojaca v teplej vetrovke pred budovou štadiónu nepociťovala chlad. Jej telo hrial príval adrenalínu a nadšenia, spôsobených tým, že nevedela čo má od dnešného dňa očakávať.  Čiapka sa jej mierne zosunula do očí, keď ich znova uprela na hlavný vchod. Zhlboka sa nadýchla chladného vzduchu a rozhodne vykročila.

„Haló! Prepáčte,“ zakričala za vysokou postavou, ktorú po dlhej chvíli zbadala ako prvú v spleti chodieb, pripadajúcej jej ako labyrint. Mužská postava zahalená v sivom kabáte sa otočila a Ivy na chvíľu stratila reč.
„Áno?“ opýtal sa ju, keď si jeho čierne oči preskenovali celú jej postavu. Mierny úsmev s povytiahnutým kútikom pier do jednej strany sa objavil na jeho tvári, keď videl, ako nemo stojí na mieste a bezbožne na neho hľadí.
„Ehm..ja,“ zakoktala sa a následne očervenela. „Bože,“ prevrátila nad svojim detinským chovaním očami  a vydýchla.  „Hľadám Troya, poradíš mi kde ho nájdem?“ od vykania razom prešla k tykaniu. Cítila ako jej splašene bije srdce, keď tam iba tak stál a usmieval sa na ňu. 
„Po chodbe rovno, tretie dvere vľavo,“ ukázal za ňu, smerom odkiaľ prišla.
Ivy sa obzrela a prikývla.
„Ďakujem,“ nesmelo sa usmiala a okamžite sa otočila.
„Pekná čiapka!“ začula za sebou.
„Ja viem!“ zakričala späť a zamávala  rukou vo vzduchu.
„Ty si sa zase ukázala,“ zamrmlala sama sebe a potriasla hlavou.

Červeň jej neschádzala z líc ani po tom, ako našla tie správne dvere a mierne na ne zaklopala.
„Vstúpte,“ začula známy hlas a Ivy poodchýlila dvere. „Ahoj Ivy,“ usmial sa široko Troy, keď zodvihol zrak od papierov, ktoré držal v ruke a uprel ho na ňu. „Akurát som na teba myslel,“ prekročil množstvo športových fliaš jednej značky, nad ktorými stál a privítal ju priateľským objatím.
„Trochu som tu blúdila, ale nakoniec som ťa našla.“
„To je skvelé. Takže poď, predstavím ťa hlavnému trénerovi a celému tímu a naša spolupráca sa môže začať!“
Ivy poslušne cupkala za Troyom, ktorý ju doviedol až na klzisko, na ktorom prebiehalo prvé rozkorčuľovanie. Potriasla si  rukou s chlapíkom, ktorý bol, ako jej ozrejmil Troy, ten, kto ju v podstate zamestnal.  Pod jeho prísnym pohľadom sa necítila práve najlepšie, prechovávala k nemu značný rešpekt, no s úctou, ako slušne vychované dievča, odpovedala na všetky otázky, ktoré jej položil. Keď bol očividne spokojný s jej odpoveďami, spustil z nej svoj prenikavý pohľad a uzavretou halou sa rozniesol zvuk píšťalky. Ivy sledovala ako hráči prestali strieľať na bránku alebo skúšať rôzne formácie a okamžite dokorčuľovali k okraju klziska. Zopár z nich prudko zabrzdilo a na Ivyne topánky dopadla spŕška ľadu.  Pohľad nejedného hráča sa zastavil na nej, keď kouč začal rozprávať hrdelným hlasom a jej líca sa znova zafarbili červeňou, keď si všimla, že medzi hráčmi je aj muž, na ktorého narazila na chodbe.
Ivy so sklopeným zrakom hľadela na ľad a počúvala, čo rozprával tréner. Cítila sa nepríjemne, keď na ňu všetci zvedavo hľadeli. Akoby bola vo výklade, akoby bola  kus výstavného predmetu.
„Takže ako ste si mohli všimnúť,  túto mladú dámu,“ ukázal rukou na miesto po svojej pravici, kde stála, „ budete stretávať častejšie. Rozhodli sme sa aj s vedením, že ju zamestnáme ako Troyovú dočasnú asistentku.  No na predstavovanie budete mať čas neskôr, teraz hor sa do práce!“ znova zapískal a obecenstvo sa nedobrovoľne rozišlo. Ivy sa okamžite otočila hokejistom chrbtom a pohľad uprela na svetlú hrivu svojho kolegu.
„Takže aká je moja nasledujúca úloha?“ opýtala sa so zadržaným dychom.
„Poď so mnou,“ usmial sa Troy a vyviedol ju von z klziska. „Najprv ťa prezlečieme. Keďže si od tejto chvíle právoplatným členom tímu, dostaneš oblečenie so znakom  klubu,“ hovoril cez plece, keď pred ňou kráčal.
„Niečo ako máš ty?“ opýtala sa so zrakom upretým na jeho čiernu mikinu.
„Úplne presne niečo ako mám ja,“ vošiel do miestnosti, kde ho našla pred pár desiatkami minút a zastal pri očividne svojom stole. Z dreva slúžiaceho na prácu zobral čierny kus oblečenia a podal jej ho. „Tak teda oficiálne vitaj v tíme!“ zaškeril sa a Ivy sa neubránila úsmevu.

„Šatňa mužstva, odkiaľ sa prechádza do spŕch a do miestnosti, kde majú kondičné tréningy,“ ukázal na otvorené dvere na dlhej chodbe. „Ďalej sklad náradia, koučova ‘kancelária‘,  spoločenská miestnosť,“ ukazoval jej čo kde je, pre lepšiu orientáciu.
„A s týmto predpokladám, že ideme k hráčskej lavici?“ opýtala sa a mierne nadvihla ruky, v ktorých držala krabicu plnú farebných nápojov.
„Áno, presne tak,“ pritakal s miernym úsmevom. „Tak poď,“ otvoril ťažké dvere na konci chodby a vlastným telom ich podržal, aby ona mohla prejsť. Prešla úzkou uličkou a opatrne, pozerajúc si pod nohy, aby náhodou nespadla, zostúpila k lavičkám. Krabicu položila na jednu z nich a vyhrnula si rukávy na dlhej mikine. Po Troyovom zvolení na okraj mantinelu, po celej jeho dĺžke, porozkladala proteínové nápoje. Pokým pomaly vykonávala svoju prácu, jej oči vyhľadali vysokú postavu. Hľadela na široký chrbát skrytý pod vrstvou chráničov a bielym dresom, ako sa bez problémov v rýchlosti vyhol svojmu protihráčovi  a bez problémov vystrelil na bránu. Klziskom sa rozniesol  povznesený pokrik a ona sledovala jeho tvár, keď obkorčuľoval  bránku  a pristavil sa pri spoluhráčoch. Akoby vycítil jej pohľad, jeho čierne oči sa zapichli do tých jej. Chvatne sklonila pohľad, no do jej líc i tak vstúpila červeň.
„Do riti,“ zamrmlala, keď nechtiac pri prudkom pohybe zhodila jednu z fliaš na ľad. Skôr ako sa stihla predkloniť  cez pevnú zábranu, Ivy zahliadla ako k nej okamžite vykorčuľoval jeden z hráčov.
„Ďakujem,“ usmiala sa, keď jej mladý hráč podal spadnutý nápoj.
„Bolo mi potešením,“ široko sa usmial a pohľad jeho modrých očí ju upokojil.
„Hm, modré oči, kučeravé svetlé vlasy a 88-čka na prilbe, ty musíš byť Kane,“ usmiala sa, keď pokračovala vo vykladaní fľašiek. 
„Ale ale, a ty si potom moja fanúšička?“ opýtal sa a oprel sa o mantinel, ignorujúc pokriky spoluhráčov.
„Ale kdeže,“ pokrčila plecami. „Len som si pozrela súpisku, aby som vedela, s kým budem vlastne pracovať.“
„Chceš povedať, že si predtým nevedela kto som?“  nadvihol jedno obočie a olizol si pery.
„Presne tak,“ prikývla a prázdnu krabicu položila na zem.
„Dievča, v ktorej dimenzii si doteraz žila?“ podpichol ju.
„V tej, v ktorej hokej neexistuje,“ stále sa usmievala.
„Ts, ts,“ pokrútil hlavou, „a čo potom robíš tu?“
„Vykladám fľašky?“ odpovedala ironickou protiotázkou a zahliadla ako sa Troy potichu chechtá a krúti nad nimi hlavou.
„Prečo?“
„Pretože rada skúšam nové veci?“
„Ešte si nikdy predtým nevykladala nápoje?“
„Nie,“ pokrútila hlavou. „Je to také fascinujúce, myslím, že to chcem robiť do konca svojho života!“
„Krásna vyhliadka do života, mladá slečna.“
„Ako vieš, že nie som už pani?“
„Si príliš mladá na to.“
„Láska si nevyberá.“
„Nemáš prstienok.“
„Stratila som ho.“
„Kde máš manžela?“
„V zahraničí.“
„Čo tam robí?“
„Bojuje.“
„O čo?“
„O moje srdce.“
„To ho chce až tak veľa mužov?“
„Ešte o neho budeš aj ty žobroniť,“ žmurkla.
„Ale najprv chcem vedieť tvoje meno,“ usmial sa.
„KANER!“ rozľahol sa priestorom rev. Hlavy oboch sa okamžite obrátili za hlasom. Do Ivy sa zabodli čierne okále a obom bolo jasné, kto na Patricka skríkol. Hodnú chvíľu ju držal pohľadom, až zabudla dýchať. Znova do svojich pľúc dostala vzduch až vtedy, keď z nej nepríjemný pohľad spustil a uprel na kamaráta.
„Smutné, že musíš odísť,“ odula spodnú peru a nahodila pohľad opusteného šteniatka.
„Veď ja sa ho ešte dozviem,“ povedal ešte, skôr ako sa odrazil od mantinelu a rýchlo vykorčuľoval.  Sledovala ako si krátkym poklepaním čepeľou hokejky po ľade vypýtal puk od hráča s uhľovo čiernymi očami a prudko vystrelil.
„Dúfam, že si z Patricka nerobíš nič,“ postavil sa k nej Troy a zadíval sa na hru.
„Ale kdeže,“ pousmiala sa. „Pokiaľ viem, je šťastne zadaný, že?“ odtrhla oči od hráča s číslom 19 na prilbe a pozrela na Troya.
„Och, áno, to je, s Amandou. Ale je to jednoducho Patrick  Kane. K nemu flirtovanie s dievčatami patrí tak veľmi ako strieľanie gólov,“ odvetil a bradou ukázal smerom k bránke. Ivy uprela na dané miesto zrak pravé včas na to, aby zbadala, ako zákerným blafákom strelil puk za chrbát gólmana. Nespúšťala zrak z Pata, keď korčuľoval na miesto po boku svojho vyššieho kamaráta.  Srdce jej mierne poskočilo vidiac oboch ako sa smiali.

Nebola si celkom istá, čo sa s ňou dialo, prečo ju čierne oči tak veľmi lákali, no dúfala, že to bol len rozmar jej utiahnutej osobnosti. Pretože sklamanie vážne nebolo to, čo práve v tomto období potrebovala.

„Troy, kedy nám ju predstavíš?“ začula niečí hlas, keď kráčala po chodbe, blížiac sa ku šatni. Ozvalo sa súhlasné mrmlanie viacerých hráčov, častujúcich Troya podobnými otázkami.
„Predstaviť sa vám musí sama,“ ozval sa jej kolega.
„Tak potom kde je?“ ozval sa znova iný hlas. „Čo sa nás hanbí?“ rozrehotala sa daná osoba.
„Už len vás by som sa nehanbila,“ vošla do šatne a ležérne sa oprela o zárubňu. „Ale niekto za vás musí spraviť poriadok a pozbierať fľaše, ktoré vy dokážete len rozhádzať,“ pousmiala sa a zložila si ruky na prsiach. Vôňa testosterónu jej udrela do nosa a jej srdce sa splašene rozbúchalo. Sledovala polonahých chlapov ako sa niektorí spontánne bavili, iní spätne sledovali ju. Potešila sa, keď sa Troy premiestnil zo svojho predchádzajúceho miesta na to vedľa nej a ona tak nadobudla pocit, že nie je sama.
„Takže, už sa dozvieme tvoje meno?“ opýtal sa Kaner a nadvihol obočie.
„Ivy,“ vyriekla pokojne a začula, ako niekto následne zahvízdal.
„Vitaj v tíme Ivy,“ podišiel k nej jeden z hráčov a široko sa usmial. „Ja som Patrick Sharp, ale pokojne ma volaj Sharpy,“ podal jej ruku. S úsmevom prijala jeho priateľské gesto.
„Je mi potešením,“ odvetila.
„Takže ako to je s tým tvojim manželom?“ pokračoval vo vyzvedaní  Kane.
„Ty máš manžela?“  opýtal sa ďalší, o ktorom si Ivy bola istá, že je Bryan Bickell.
„Koľko máš vlastne rokov?“ ozval sa Sharpy, ktorý stál stále vedľa nej.
„Typoval by som jej takých 20,“ vykríkol Versteeg.
„Ja 19,“ pokračoval Bickell.
„Ja typujem 22,“ vsunul sa do rozhovoru brankár Crawford.
Ivy len udivene nadvihla obočie, keď počúvala ako sa o nej dohadujú, akoby tam ani nebola.
„Haló! Ja som stále tu!“ vykríkla podráždene na čo celá šatňa stíchla. Vedľa nej sa len potichu smial Troy.
„Presne, čo keby sme sa proste opýtali jej?“ navrhol Bryan a pozrel na ostatných. Ivy prevrátila očami.
„Takže Ivy, koľko máš rokov?“  usmial sa Pat.
Zadržala dych na pár sekúnd, vytvoriac tak tiché napätie.
„21,“ vyslovila nakoniec so smiechom.
Šatňou sa ozvalo nespokojné mrmlanie po tom, ako boli hráči nespokojní s tým, že ani jeden jej nevedel uhádnuť správny vek.

Vrava pokračovala a Ivy sa chodili predstavovať hráči, akoby bola na nejakom zoznamovacom večierku. Niektorí len jednoducho prišli, podali jej ruku a povedali svoje meno a znova odišli, iní s ňou viedli skutočný rozhovor. Nakoniec, po pár minútach skončila Ivy na lavičke medzi Patrickom a Bryanom, zahĺbená v rozhovore plnom humoru nie len s nimi dvoma. Všetci akoby boli uchvátení mladou dievčinou, ktorá im mohla ponúknuť  malé rozptýlenie od ťažkých myšlienok točiacich sa okolo nadchádzajúceho zápasu.

A predsa tam bol niekto, kto sa nedal strhnúť zvedavosťou a potrebou zoznámenia sa.  Niekto, kto po celý ten čas pokojne sedel na svojom mieste, z opačnej strany šatne sledujúc situáciu pred sebou. Niekto, koho uhľovočierne oči nespúšťali z dohľadu ryšavú dievčinu.
Hráč s číslom 19.
Muž, ktorého Ivy postretla ešte na začiatku tohto šialeného dňa.

Muž, ktorý svojou cieľavedomosťou toho dosiahol už veľa.
A ešte dosiahne.

A nie len v hokeji.

13 komentárov:

  1. Ďakujem za túto časť, ani nevieš, ako mi to momentálne pomohlo ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ZOMRELA SOM IVANA! :D odteraz už len toto budem čítať a žiaden Krasko ma už nezaujíma :3 Je to úžasné, skvelé dokonalé. A takých fotiek do situácií môžeš zapájať aj viac ...veľmi sa mi to páči :) Bože viem si ho predstaviť ako tam sedí :O <3 Viem si predstaviť ♥ PATRICKA ♥ ach Kriste Pane. Ja už normálne snívam :D strašne úžasný priebeh to má. A presne tak by som si to aj ja predstavila. Som mala pred očami, ako som bola v HCKošickej šatni a ako tam všetci sedeli a kukali :D Ach TY SI ÚŽASNÁ!! Som uchvátená, zmätená, príjemne prekvapená a duchovne oddaná tomuto nekonečne úžasnému príbehu. Máš môj obdiv dievča!! ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥

    P.S. ♥ KANER ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jeb na kraska, už som ti to dávno povedala :D :D :D :D :D :D
      ĎAKUJEM zlatíčko ♥♥♥♥♥ práve od teba som nečakala takýto komentár!! respektíve, vôbec som nečakala, že to ty začneš čítať!!
      ĽÚBIM ŤA!

      P.S.: Tazer ♥

      Odstrániť
  3. Nemôže sa Amanda volať JANE? :D :D :D :D pouvažuj :D rozvetvi dej a použi hybridizáciu slohových postupov :D :D :D serem na KRASKA aj na všetko.... nech si vytiahnem toto na slovine :D
    MNE neďakuj....to bol osud...prišla som na fb kukám že si pridala...reku prečítam si :D a ja som total hotová!! :) NEĎAKUJ, ale píš :D a neopováž sa ísť na žiadnu antropológiu!! ĎAKUJEM za pochopenie ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. prepáč, všetky partnerky daných hokejistov sa v tomto príbehu budú volať tak ako v skutočnosti :D :D :D :D
      ty prosím ťa, už sa upokoj :D :D :D :D
      nebuď, nemáš prečo, ešte sú to len sračky :) až potom..až potom to začne byť zaujímavé ;)
      prečo? :D mám jedno čo budem študovať :D spisovateľka i tak zo mňa nikdy nebude...

      Odstrániť
  4. NEBUDEM SA K TVOJMU KOMENTARU VYJADROVAT. -_-

    OdpovedaťOdstrániť
  5. úlalaa :) tešing na novú časť :) :P
    na mature držím silno palce, zuby,nechty :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ivi,
    Musím si rozšíril slovnú zásobu, pretože ja už neviem čo mám písať.
    Síce je to len druhá časť, ale už teraz som sa do príbehu zamilovala.
    Bude dokonalý cítim to v kostiach.
    Keď som to čítala tak som tu ledva dýchala, teda ak vôbec. A tá posledná veta, ach obrala ma už úplne o slová.
    Ja viem, že si to ty nemyslíš, ale si skvelá spisovateľka. :o)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Je to nad moje očakávania, klobúk dole :) A hneď ako budeš môcť, tak vyslyš našu prosbu- 3 časť!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Dokonalosť. Nádhera.
    Teším sa na ďalšiu časť :3
    *Míms

    OdpovedaťOdstrániť