Innocent Love 6.

Pár otázok na úvod.
Čo myslíte, preto sa Tazer správa tak, ako sa správa?
Čo myslíte, ako sa to bude ďalej vyvíjať?
Čo myslíte, kto z nich dvoch preruší tú pomyselnú priepasť medzi nimi?
Som zvedavá na vaše komentáre, dúfam, že zainprovizujete :)

Nástenné hodiny potichu tykali a dalo by sa povedať, že tento tichý, pre niekoho možno aj iritujúci zvuk vypĺňal temer celý byt. Ivy bola zvyknutá na ticho a hlavne po popoludní strávenom s hlučnými športovcami bolo ticho to, čo potrebovala. Užívala si krátkodobú samotu a vediac, že na zvyšok noci má vymyslený program, si s hrnčekom horúceho čaju sadla v provizórnej obývačke za podlhovastý stolík a s istou dávkou eufórie zapla staručký notebook. Kým sa predpotopná mašinka naštartovala, polovica obsahu hrnčeka skončila v Ivynej tráviacej sústave. Avšak, keď sa po pár kliknutiach a ťuknutiach dostala tam kam chcela, na zvyšok pomaly chladnúceho čaju úplne zabudla.

S naklonenou hlavou do jednej strany sústredene sledovala posledný zápas Blackhawks, ktorý sa odohral mimo domáceho klziska a s očami zúženými do tenkých štrbiniek úpenlivo sledovala len jedného z mnohých hráčov na ľade. Snažila sa prijsť na to, prečo bol tento hráč na posledných rozkorčuľovaniach taký frustrovaný, či prečo sa v dnešný podvečer snažil zo seba vydať maximum. Dlho na vysvetlenie čakať nemusela. Už po prvých pár minútach záznamu z hokejového zápasu jej bolo jasné,  že s týmto hráčom niečo nie je v poriadku. Hoci sa snažil strieľať tak často, ako dostal šancu, do súperovej bránky to nepadlo ani raz. Robil zbytočné chyby, občas to dokonca vyzeralo, že je na ľade medzi spoluhráčmi a protihráčmi úplne zmätený. Počas 15 minútového záznamu Ivy videla ako bol Jonathan trikrát rozhodcami poslaný na trestnú lavicu. Videla, ako pri treťom treste za ním dokorčuľoval jeden zo spoluhráčov, naklonil sa k nemu a niečo mu povedal. A razom jej všetko dávalo zmysel. Jeho podráždená nálada, či dnešný predĺžený pobyt na ľadovej ploche. Jediné čo jej však ostalo vŕtať v hlave bolo; prečo Jonathan pochybil v tom, v čom bol najlepší? A ako dlho mu bude trvať, kým sa z tohto chyby robiaceho stavu dostane?

Bola neskorá nočná hodina a Ivy stále sedela na rovnakom mieste ako keď prišla. Po niekoľkých hodinách strávených za notebookom si dovolila tvrdiť, že internet je skvelá a zaujímavá vec. Vďaka internetu, ktorý používala málokedy,  teraz vedela o Jonathanovej kariére snáď všetko. Videla videá od okamihu, keď ho v roku 2006 draftovali, či ako po prvý krát zodvihol nad hlavu tak známy Stanley Cup. Dychtivú zvedavosť razom vystriedal seriózny záujem.  Chcela ho spoznať, chcela vedieť čo sa odohráva v jeho mysli pri každom jednom zápase, a hoci by na to pred desiatimi hodinami nebola ani pomyslela, teraz si zaumienila, že to všetko zistí. Nemala síce ani najmenšej potuchy ako, no vedela, že to rozhodne dosiahne.
Ivy si po noci strávenej inak ako učením povedala, že jeden deň prestávky od všetkých miest, kontinentov a priemyslov jednotlivých krajín ju nezabije. Ľahla si preto s pocitom, že to o pár dní bude ešte poriadne ľutovať do postele a za zatvorenými očami, či chcela alebo nie, sa jej mihala len jediná tvár.

Na druhý deň prišla Ivy do práce ešte skôr ako zvyčajne. Dalo by sa povedať, že jej skorý príchod mal viacero zapríčinení.  Jeden z nich bol, že hoci si dopriala jeden deň oddychu od učebníc, knihy a skriptá porozkladané po celom jej malom príbytku ju po pár hodinách nič nerobenia až príliš ťahali k sebe. Už o jednej poobede, keď sa vrátila z prechádzky s Aidou, Ivy neposedne pochodovala po malých miestnostiach a nervózne si obhrýzala nechty popri tom ako neprestajne behala očami od jednej kôpky atlasov k druhej. Zároveň, a podľa iných, ktorý by sa na jej situáciu pozreli ako nezainteresované osoby, druhou a tou hlavnou príčinou jej neposedného správania bola horlivá nedočkavosť.  Už od okamihu ako v neskoré dopoludnie otvorila po dlhom spánku oči, pociťovala Ivy neprestajné mravčenie v bruchu. Bola napätá a predstavy nadchádzajúceho tréningu a jeho vývoja jej až príliš zapĺňali hlavu.
No teraz, keď prechádzala labyrintom chodieb budovy, v ktorej strávila už nejednu hodinu, jej nervozita ešte stúpla. Potichu si však dodávala odvahy a upozorňovala samú seba, že ak sa nevzchopí a neupokojí, je dosť možné, že v šatni plnej testosterónom nabitých športovcov vybuchne. A posledné čo potrebuje, je spraviť zo seba nadržanú mladú žabu. 
Kráčala preto chodbami s nádejou, že okrem nej a pár členov tímu v budove ešte nikto nebude a ona sa bude mať čas ešte upokojiť.  Avšak, keď zodvihla hlavu od svojich nôh, ktoré kráčali príliš rýchlo na pokojnú osobu a oproti sebe zbadala kráčať kapitána tímu, jej srdce nepokojne poskočilo.  Vyplašenými hnedými očami pozrela spod mihalníc do jeho tváre, nevediac čo očakávať. Avšak hoci ju Jonathan videl a rovnako ako ona z neho, tak ani on z nej nespúšťal svoje tmavé očiská,  nepohol ani brvou. Žiaden pozdrav, či hoci len kývnutie hlavou. Ivy sklonila hlavou, cítila sa zahanbene a bála sa, že ak by mu z takej blízkosti, ktorá im každú sekundu hrozila, pozrela do očí, Jonathan by poľahky uhádol, čo sa jej odohráva v hlave. Ona sklonila hlavu, no on z nej zrak však nespustil. Napriek tomu  okolo seba prešli sťa absolútni cudzinci.

No na cudzincov medzi nimi iskrilo až príliš veľa chémie. Chémie, ktorú ani jeden z nich nevnímal.

Ako náhle okolo nej Jonathan potichu prešiel, Ivy zodvihla hlavu a zhlboka vydýchla. Razom nadobudla pocit, že sa na dnešný tréning v podstate nemala ani prečo tešiť.

Až príliš si okrem rúk snažila zamestnávať aj hlavu, ktorá tvrdohlavo odmietala a zase raz mala Ivy pocit, že je schizofrenik. Tak veľmi sa snažila neuvažovať popri práci nad Jonathanom, až sa jej zdalo, akoby nad ním uvažovala ešte viac. Bolo to choré, pretože o ňom nevedela nič a predsa jej išlo srdce vyskočiť z hrude zakaždým ako okolo nej prešiel.  Platonická zamilovanosť ju úplne opantala a ona sa len v duchu modlila, aby toto nevinné pobláznenie neprešlo do skutočného zaľúbenia.

V hluku, ktorý nastal v preplnenej šatni po tréningu stáli s Troyom okolo veľkých košov na oblečenie a s miernym úsmevom na tvári, ktorý jej ostal po ich priateľskom rozhovore, skladali doň použité dresy.
„Myslím, že máme  všetky,“ upútal jej pozornosť Troy a ona zodvihla hlavu od plného koša na kolieskach. „Všetky okrem,“ sledovala jeho pohľad, ktorý blúdil po miestnosti a sama dokončila jeho vetu.
„Okrem toho s C-éčkom.“
„Zdá sa, že tu znova ostane,“ zamrmlal zachmúrený Troy. „Ale idem to pre istotu skontrolovať,“  dokončil a už ho v šatni nebolo.
Ivy sa zhlboka nadýchla a odvrátila od košov.
„Hej hou kvietoček,“ pristúpil k nej polonahý Bryan so širokánskym úsmevom a Ivy nadvihla jedno obočie. „Kedy si niekam vyrazíme?“
Udivene na neho vypleštila oči.
„Inak, Bicks, to je dobrý nápad!“ zapojil sa Shawzie a pristúpil k nim. Chytil Bryana za plece a uprel na dlhonohú Ivy svoj pološialený pohľad.
„Nie ste náhodou vy dvaja zadaní? Šťastne?“ uisťovala sa.
„Im to vadiť nebude,“ usmieval sa naďalej Bryan. „Už sú zvyknuté, že po zápasoch chodievame na pivo.“
„Jasné, len tento krát pôjdete na pivo so mnou. Žiaden rozdiel, kdeže. Len pár naštvaných manželiek a priateliek, ktoré ma budú chcieť zruinovať. Taký môj bežný deň,“ pokrčila plecami, čím ich rozosmiala.
„No tak, kvietoček,“ zdalo sa, že Bryan si až príliš obľúbil túto jej ním vymyslenú prezývku, „už si tu viac ako mesiac. Musíme ťa predsa lepšie spoznať.“
Ivy na neho iba nemo hľadela.
„Zaujímalo by ma, či si takýmto spoznávacím večierkom prešli aj ostatní, nepotrební, členovia tejto obrovskej organizácie.“
„Samozrejme, že nie!“  hrdelne zvolal Shawzie. „Nie sme predsa žiadni alkoholici.“
„Aha,“ prikývla a kútiky úst jej trhalo do strán. „To len ja som výnimka, že?“
„Presne tak,“ prikývli obaja.
„Ale no tak Ivy, neboj nič, k tvojmu manželovi v zahraničí sa to nedostane,“ žmurkol na ňu Kaner, ktorý akoby len mimochodom prechádzal okolo. 
„Čo? Aký manžel? Ona je vydatá?“ obzrel sa Andrew za Patrickom a dožadoval sa odpovede.
Ivy sa rozosmiala. „Možno raz chlapci, možno raz.“
„Ivy?“ otočila sa za známym hlasom. Troy stál v otvorených dverách a s ľútosťou na ňu pozeral.
Tak predsa. Jonathan tu ostáva aj túto noc.

Rozlúčila sa s chlapcami a Troyom a zababušená vo svojej pracovnej mikine potichu prešla ku klzisku. Sadla si na svoje obvyklé miesto, presne na opačnú stranu ľadovej plochy, ako Jonathan strieľal na bránku. Na tele pocítila zimomriavky, nepatrne sa chvela. No nevedela určiť či od nervozity alebo od skutočnej zimy. Myšlienky jej prúdili rôznymi smermi, ale hlavne smermi, ktoré nemali nič dočinenia s mužom na ľade. Predstavovala si ako budú prebiehať jej skúšky, snažila sa rozpamätať na každú drobnú poznámku učiva. Bola na seba hrdá, keď  si za zatvorenými očami dokázala predstaviť každý detail Európy, Ázie aj Afriky alebo keď vedela dopodrobna určite priemysel aj tej najmenšej krajiny mimo Ameriky.
Ivy bola posadnutá geografickými znalosťami, od samej seba vyžadovala len tú najvyššiu úroveň schopnosti zapamätať si každý detail. Neprichádzalo do úvahy, že by si na niečo nevedela spomenúť alebo niečo nevedela v okamihu nájsť. Musela byť najlepšia. Keď už v ničom inom, tak aspoň v ročníku. Potrebovala dobré známky a s neúspechom nepočítala. Preto, zase raz, čas strávený na nepohodlnom sedadle pri ľade, i keď si povedala, že v tento deň si dá oddych od učenia, vedela ako využiť. A opäť, tak ako poobede, aj teraz malo jej konanie dvojakú príčinu. Ona sa skrývala za tú, že si všetko potrebovala preopakovať na blížiace sa skúšky, no pravdou bolo, že jediné na čo nechcela myslieť bol Jon.

Zhlboka sa nadýchla a nakrčila obočie nad zatvorenými očami. Chcela sa rozpamätať nad názvami všetkých riek prameniacich v Alpách, keď ju niečo vyrušilo. Cítila zvláštny záchvev, akoby na ňu niekto fúkal. Ruky jej na kolenách ochabli a vzadu v hrdle jej navrela veľká hrča. Akoby ju niekto sledoval. Srdce sa jej rozbúšilo závratnou rýchlosťou a ona preľaknuto otvorila oči. Bála sa. No nemala sa čoho. Ešte stále sedela na rovnakom mieste ako pred hodinou, no niečo sa zmenilo. Na klzisku bolo ticho. Ťažké ticho. Očami okamžite zaletela na ľadovú plochu a zúfalo hľadala Jonathana. Zachvátila ju mierna panika, keď ho nenašla pred bránkou, tak ako dúfala, ale v strede klziska. Stál vzpriamene, v pravej ruke zvieral hokejku a neprestajne ju sledoval. Keď sa ich oči stretli, síce pre niekoho by bolo ťažké povedať, či si skutočne hľadeli z očí do očí na takú vzdialenosť, no Ivy poľahky zistila, kedy sa ich pohľady stretli, Jon sa odvrátil a vykorčuľoval z ľadu preč.
„Aj takto sa dá povedať, že už ideme domov,“ zamrmlala mrzuto. Postavila sa a ešte stále s miernym napätím vykročila za Jonathanom.

Kráčala po chodníku a ani sa neobzrela po svojej ľavici, keď prechádzala okolo schodiska vedúceho na vlakovú zastávku. Hoci v dnešný večer sa odtiaľ neozývali žiadne zvuky nasvedčujúce účasti pripitých mužov, tej zastávke, ktorú mala priamo pod nosom, keď odchádzala z UC, sa dlhšiu chvíľu rozhodla vyhýbať. Kráčala preto ďalej januárovou nocou k najbližšej vlakovke, ktorá  nebola zase až tak blízko. Ale jej to nevadilo. Potrebovala si prečistiť hlavu a ľadový vzduch, aký jej mohla ponúknuť iba noc, bol tou najvhodnejšou pomôckou.  Kráčala si svojim unáhleným tempom a potichu si pohmkávala neurčitú melódiu, len aby si dodala odvahy a aby ju neovládol strach z temnoty využívajúcich príšer, keď poblíž nej zastavilo čierne auto. Ivy taktiež zastala, hypnotizujúc dvere šoféra. Hoci auto malo tmavé sklá, veľmi dobre vedela, kto jej zastavil. Nerozhodne však stála na jednom mieste,  keď sa stiahlo okienko na šoférovej strane a na ňu sa upreli čierne oči.
Nepovedal nič. Rovnako ako ani ona nie.
So sklonenou hlavou obehla predok automobilu, otvorila si dvere a v tichosti nastúpila.

V tichosti, ktorá medzi nimi panovala po celú cestu.
V tichosti, ktorá mohla znamenať viac, ako keby sa rozprávali.

8 komentárov:

  1. Och...neviem čo ti tu napísať...tak aspoň odpovede na otázky.
    -Netuším prečo sa Jonathan správa tak ako sa správa, ale neskutočne ma to irituje! :D
    -Dúfam vo vývoj niečoho...písaného s úžasnosťou ako Change my life. Lebo občas mám pocit, že sa strácam, nie v menách- lebo tie poznám až veľmi dobre, ale v deji tohto príbehu. Nikdy neviem odhadnúť, či vzťahy niekam časť posunie, alebo nie.
    - Spočiatku, keď ešte boli prvé časti a ja som sem chodila každý deň pozireť či náhodou nie je pokračovanie som si myslela, že pán kapitán. Ale teraz nie som o tom presvedčená, kľudne by to mohla byť i Ivy :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V prvom rade, dakujem za komentar!! :)
      V druhom, neboj sa, tento pribeh, resp vztahy v nom, nebudu tak stagnovat ako pri Change my life :)
      No uvidime, kto to dalej posunie ;)

      Odstrániť
  2. Ty kokos, ty ma už tak mätieš, ja netuším, prečo sa on tak debilne správa... Ale možno to bude preto tak, že naschvál ostáva dlhšie trénovať, aby mohol byť s Ivy a časom... No ale vážne, som fakt zmätená a neviem, že čo očakávať :)
    Ale je to fakt zaujímavé a dobré :)
    Teším sa na ďalšiu časť :)
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ale ja som vás nechcela zmiasť :( to fakt až tak debilne píšem? jooj, myslela som, že vám to bude všetkým jasné.. no zdá sa že nie je :(

      Odstrániť
    2. Nepíšeš debilne, ani som to tak nemyslela, myslela som to v tom význame, že fakt neviem, čo mám čakať a netuším, prečo je taký... možno má problémy s tou jeho priateľkou alebo sa mu zapáčila Ivy a netuší, ako ju normálne osloviť alebo... Fakt neviem :) Nechcela som, aby si si z môjho komentáru vydedukovala, že debilne píšeš alebo čo, lebo v žiadnom prípade som to tak nemyslela :p

      Odstrániť
  3. nádherne napísané :) som zvedavá ako to bude pokračovať ďalej.. je to veľmi zaujímavé :3
    teším sa na ďalšiu časť
    *Míms

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ivi, moja,
    Takže začnem mojim typickým: je to dokonalé :*
    A keďže som dnes (akože stále) stelesneie dobra tak ti odpoviem na otátky:
    - Neviem prečo sa tak Tazer správa, ale páči sa mi, že je taký tajomný, že nehovorí často (povedal vlastne niečo?) a že ho neviem odhadnúť. Proste ma to maximálne priťahuje...
    -Ako sa bude dej ďalej vyvíjať. Ivi? ˇUprimne? Pri tebe človek nikdy nevie (a preto sú tvoje príbehy skvelé!)
    -Neviem.. Možno Ivy, pretože neverím, že to je len nevinné hanblíve dievčatko, ktoré miluje učenie geografii...
    ... teším sa moc na ďalšiu :o)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ahoj Ivi :)
    Poviedka je skvelá, to dobre vieš :)
    strašne ma jeduje Jon! :D má hnusné správanie :)
    Myslím si, ale že ich niečo rozdelí :) nechám sa prekvapiť :)
    Hlavná postava Ivy mi tak trochu pripomína mňa...tiež mám trochu jej vlastnosti :)
    Teším sa na ďalšiu časť!! :)

    OdpovedaťOdstrániť