nedeľa 20. júla 2014

Innocent Love 10.

Takže.
Ja už ani neviem čo Vám mám napísať.
Ste jednoducho úžasné. Tie komentáre, návštevnosť, reakcie. Nezaslúžim si Vás.
Ďalej.
Áno, na tej prvej fotke je skutočne Jonnyho terajšia priateľka. A áno, skutočne má takú pestrú minulosť, o ktorej sa tak v hrubom dočítate aj v nasledujúcej kapitole. Ale veď čo, netajím sa tým, že ju nemám veľmi v láske. Veď si len zadajte jej meno do uja gúgla a uvidíte.
Ďalej.
Áno, na tej druhej fotke je skutočne Jonathanova kuchyňa :'D priebežne, keď budú ďalšie scény v jeho byte, dám ďalšie fotky.
No a nakoniec. Som zvedavá na vaše dojmy po tejto prekliato dlhej kapitole. Juj, už sa teším na tie komentáre! O:)

Vstúpil do bytu a prvé čo urobil po tom, ako za sebou zatvoril dvere bolo, že  si vyzul topánky. Spoluhráči a možno aj celá Amerika sa mu za to smiali, ale toto bola jedna ukážka dobrej kanadskej výchovy, ktorú mu dala mama z tých všetkých, čo v sebe ešte skrýval.  Už keď otvoril vchodové dvere a v hale sa rozsvietilo svetlo so senzormi na pohyb, mu došlo, že obrovský byt je prázdny. Bola v ňom tma a okrem jeho tichých krokov sa ním neozývalo nič iné. Zachmúrene vytiahol telefón a popri tom ako prechádzal hlbšie do útrob svojho domova  ho kontroloval. Žiadne správy.
Keď sa už chystal vytočiť pre neho tak známe číslo, na kuchynskom stole, ktorý okrem neho nik iný nevyužíval, si našiel odkaz. Uchytil medzi prsty malý papierik a mobil si odložil späť do vrecka.

Išla som s babami.
Nečakaj na mňa.
Vidíme sa ráno v posteli!
Xoxo

Jonathan si povzdychol. Jasné, niekto sa mohol zabávať, pokým on drel. Radšej len pokrútil hlavou, odkaz hodil späť na miesto, kde ho našiel a cestou do spálne, kde ho to ťahalo viac ako kdekoľvek inde v tomto momente, si cez hlavu pretiahol tričko, ktoré vzápätí hodil na zem.
*
Nakrčil čelo. Nechcel otvoriť oči, ale musel. Niečo mu nepríjemne svietilo priamo do tváre a istá časť jeho mozgu, ktorá dokázala pri nedostatku spánku ešte racionálne uvažovať mu našepkávala, že to už pokojne môže byť budík. Odlepil preto od seba viečka, ktoré tak zúfalo chceli ostať zlepené a pár krát zažmurkal, kým si jeho oči zvykli na svetlo. Nadvihol sa na jednom lakti a druhú ruku načiahol k nočnému stolíku, na ktorom mal položený mobil. Keď vzal do rúk malú elektronickú hračku a odomkol pulzujúcu obrazovku, našiel si neprečítanú textovú správu od svojej priateľky. Zmätene pozrel na pravú stranu obrovskej postele, ktorá ešte stále zívala prázdnotou a na čas v hornom rohu obrazovky telefónu v jeho rukách.

2:53.
 A Lindsey nebola ešte doma.
S hlbokým nádychom otvoril SMSku a nebol to práve text, čo tam našiel. Fotografia, na ktorú chvíľu prekvapene hľadel mu dych, ktorý ešte nestihol vydýchnuť, totálne vyrazila.  Chvíľu na ňu bezmyšlienkovite hľadel, keď sa jeho mozog spamätal zo šoku a začal znova pracovať. Veľmi dobre vedel o búrlivej minulosti svojej priateľky a snažila sa to akceptovať, pretože vedel, že odkedy bola s ním, svoje správanie zmenila. Žiadne vymetanie barov, miss mokré tričko či iné, nie veľmi prívetivé, akcie so sexuálnym podtónom. Ale rovnako, ako si uvedomoval, že ju dokázal na chvíľu skrotiť a uzemniť, pretože miláčik veterného mesta si nemôže predsa dovoliť chodiť s cundrou, vedel aj, že živel, akým bola Lindsey, pravá podstata osobnosti nikdy neprejde. A začal si to všímať už pár týždňov dozadu. Zo začiatku sa mu to páčilo, bola to príjemná zmena a dokázalo ho to dostatočne odviesť od myšlienok okolo hokeja. Ale potom, keď sa akcie začínali znova stávať každodennou súčasťou ich súkromného života, Jonathan sa spamätal. On, ako profesionálny hokejista, pre ktorého bol tento šport miestami viac ako vlastná priateľka, si niečo také, ako byť neustále naliaty v alkohole dovoliť nemohol. A rovnako, ani byť na akciách bez alkoholu nešlo. Rozhodol sa to preto stopnúť. No rozbehnutý živel, akým bola práve Lindsey, sa stopnúť už nedalo. A čím ďalej, tým viac prichádzal na to, že toto nie je to, čo chce a čo potrebuje.
Netušil síce prečo mu prišla tá fotografia, kto na nej spolu s Lindsey bol a či mu ju vôbec poslala ona, no nemal silu nič z toho aktuálne riešiť. Vypol preto mobil, pohodil ho späť na stolík a s myšlienkou, že ráno bude určite pre oboch náročné, sa pokúsil znova zaspať.

Sedel za kuchynským stolom a pred sebou mal otvorený notebook. Pokým pomaly jedol svoje už snáď tretie raňajky v podobe ovocného šalátu, stíhal pri tom ešte aj sledovať posledný zápas bostonských medveďov, s ktorými ich čakal nadchádzajúci duel ešte v onen večer. Vedel, že podrobný rozbor o ich taktike a hre dostane ešte pred zápasom spolu s ostatnými spoluhráčmi, no on mal v obľube si to všetko pozrieť sám ešte predtým, ako sa rozboru podujme ich tréner. Bolo niečo po desiatej hodine doobedu, keď začul, že v jednej z troch kúpeľní v jeho grandióznom byte sa pustila sprcha. Lindsey vstala a nevediac, že ju čaká ešte zaujímavý rozhovor, sa odišla umyť po prežúrovanej noci. Keď sa zastavil prúd vody a Jonny uvidel kráčať svoju priateľku zabalenú iba v župane do kuchyne, notebook okamžite zaklapol.
„Dobré ráno,“ široko sa usmiala, s uterákom si ešte prehrabla mokré blond vlasy a postavila sa okamžite ku kávovaru.
„Ráno ako pre koho,“ poznamenal a k perám si priložil šálku teplého čaju. Sledoval každý jeden jej pohyb, čakajúc na vhodnú príležitosť.
„Samozrejme, zlato,“ povedala, vytiahla šálku kávy z kávovaru a prešla k nemu, „pre teba to je už dobrý deň,“ dokončila, naklonila sa a pobozkala ho na líce.
„S kým si včera bola?“ opýtal sa so založenými rukami na hrudi, keď sledoval ako odchádzala z kuchyne smerom do obývačky.
„Tak ako zvyčajne,“ otočila sa k nemu a pokrčila plecami. „Melissa, Joanah a ostatné dievčatá.“
„Nikto z našich dievčat?“ opýtal sa, narážajúc na priateľky/ snúbenice/ manželky jeho spoluhráčov.
„Nie,“ namietla.
„Hm,“ vydýchol a z vrecka vytiahol telefón.
„Jonny, čo sa deje?“ opýtala sa a zachmúrene sa vrátila úplne do kuchyne.
„To mi povedz ty,“ zamrmlal a po mramorovom stole k nej posunul svoj telefón. Ruky si znova prekrížil na hrudi a čakal.
„Odkiaľ to máš?“ vykĺzlo z nej, nespúšťajúc zrak z fotografie.
„Prišlo mi to. Včera v noci. Z tvojho čísla,“ hovoril ľadovo.
„Z môjho?“ prekvapene na neho pozrela.
„Smutné, že si nepamätáš komu čo posielaš,“ odvetil. „Zaujímalo by ma potom, či si pamätáš vôbec s kým si na tej fotke,“ jeho hlas naberal na intenzite.
„Samozrejme, že si pamätám s kým na nej som,“ obraňovala sa rozhorčene. „A absolútne nechápem kto a prečo ti to poslal, keďže tá fotka má už minimálne tri roky.“
Jonathan len pokrútil hlavou, hľadiac si do taniera. Nedokázal sa už na ňu ani pozrieť.
„Nabudúce si láskavo dávaj pozor na svoj telefón,“ povedal a spod mihalníc pozrel na jej chrbát, keď rázne vykročila z miestnosti von.

Jonathan s ňou už v daný deň neprehovoril. Vzal si potrebné veci, prezliekol sa a s ťažkou taškou prevesenou cez plecia opustil byt práve vo chvíli, keď Lindsey nahnevane chodila hore dole po byte a za ráznej gestikulácie sa s niekým hádala do telefónu. Jonny predpokladal, že ten niekto na druhom konci linky, bol pravdepodobne človek, ktorý mu zaslal danú fotku. Pravdepodobne by ho malo tešiť, že mu jeho priateľka neklamala, no všetko, čo vyslovila a čo sa rozliehalo priestormi bytu totálne ignoroval a opúšťajúc svoj domov sa sústredil len na jedno. Na nočný zápas a potrebu vyhrať ho. Už len kvôli jednej jedinej osobe.

*
„Slaninku?“ opýtala sa a pozrela dole, vedľa svojich nôh. Sučka sa oblizla. „Dobre,“ prikývla a Ivy si na tanier uložila niekoľko plátkov slaninky. „Syr?“ Pes sa znova olízal. „Papriku?“ opýtala sa a pes zabrechal. „Máš pravdu, nechutí mi,“ povedala a zelenkavú zeleninu položila naspäť na stôl. „Paradajku?“ opýtala sa ešte a keď sa pes znova oblízal, Ivy sa usmiala. „Tak,“ povedala, keď mala všetko nakrájané a oči uprela pred seba, nad ľadničku, kde viseli veľké nástenné hodiny. „Čas ísť pozerať hokej,“ povedala svojej každodennej spoločníčke, zobrala si zo stola svoju večeru a za sprievodu svojej štvornohej kamarátky odišla do obývačky. Pokým si sadala na gauč, zapla televízor, ktorý okamžite naskočil na športovom kanály.
„Nie, Aida, nedostaneš,“ povedala s očami upretými na obrazovku, keď si dávala do úst kúsok pečiva a pes, ktorý sa medzičasom stihol už vyšplhať na pohovku, jej zaslintal vedľa ucha.

„No tak Pat, poďme,“ zamrmlala potichu, len pre seba, no zároveň vyžarujúc svoje myšlienky k telke, akoby ju Patrick na ľade cez všetky tie kamery mohol počuť. Naklonila sa, aby mala lepší výhľad a dlane si zovrela pred ústami. Za sprievodu splašeného bitia srdca sledovala  Patrickov samostatný nájazd, ktorý bol poslednou šancou Jastrabov zvíťaziť v náročnom zápase proti Bostonu. „Áno!“ vykríkla nadšene a vyskočila z pohovky, až pes, ktorý niekde v polke zápasu zaspal, od ľaku poskočil. Ešte chvíľku sa široko usmievala ako blázon a spokojne hľadela na rekapituláciu Patrickovho blafáku, keď si povedala, že by mala prestať strápňovať samú seba pred vlastným psom a pokojne si sadla späť na miesto. Bola neskorá nočná hodina, no ona vedela, že nezaspí. Do mysle sa jej vkrádali myšlienky, ktoré sa točili len okolo toho, že ich už čaká iba jeden zápas, ktorý budú potrebovať vyhrať na to, aby splnili jej vlastnú podmienku. Ustavične si hrýzla do pery, keď mala pred očami rôzne situácie, ktoré si jej predstavivosť vytvorila a o ktorých dúfala, že by sa mohli uskutočniť.
Ani nie hodinu po tom, ako sa skončil zápas a Ivy ešte stále ležala na gauči snívajúc s otvorenými očami, sa jej malým bytom ozvalo známe drnčanie telefónu. Ivy vyskočila na rovné nohy a chvíľu sa splašene obzerala okolo seba, kým si uvedomila, že telefón má priamo pred sebou na stolíku. Chvatne ho teda schmatla a bez toho, aby sa vôbec pozrela  kto jej vlastne volá, zodvihla.
„Áno?“ ohlásila sa.
„Ivy!“
„Kvietoček môj!“
„Vyhrali smeeeeeeeeeeeeeee!“ počula viacero mužských hlasov, ako sa navzájom prekrikovali, len aby Ivy počula všetkých.
„Chalani?“ opýtala sa prekvapene. „Odkiaľ máte moje číslo?“
Patrick Kane má všetko, to už dávno vieš,“ začula hlas strelca víťazného gólu.
„Mohla som si myslieť,“ odvrkla a prevrátila očami.
Hej, Hatleyová, neprevracaj tými okáľami!“ zahrmel, akoby ju mohol vidieť.
„Prepáč, Kane,“ zasmiala sa. „Gratulujem vám chlapci, zvládli ste to,“ hovorila už pre všetkých, ktorí ju vďaka hlasnému odposluchu určite počuli.
Môžeme ďakovať akurát tak tuto Peeksimu, že strelil ten posledný gól, inak..,“ hovoril Sharpie.
„Inak by z tej vašej party, party nebolo nič,“ uchechtal sa.

Ešte chvíľu sa rozprávala s eufóriu nabitými víťazmi dnešného zápasu, keď jej oznámili, že musia končiť, pretože už vystupujú z autobusu, ktorý ich priviedol priamo na hotel. Oboznámili ju ešte s faktom, že hneď ako sa vyspia odlietajú späť do Chicaga a zajtra večer ich má znova na krku. Ivy sa zasmiala a keď zložila po tom, ako sa s nimi už snáď po desiaty krát rozlúčila, si uvedomila, že istým spôsobom je šťastná. Viac, ako kedykoľvek predtým. Mala ich, bláznov a hovädá v jednom, ktorí pre ňu momentálne znamenali viac, ako ktokoľvek iný v jej doterajšom živote.
Samozrejme, okrem Aidy.
Konečne sa po dlhom večery zvalila do postele a cez hlavu si pretiahla veľký paplón, keď mobil pod vankúšom, na ktorom ležala mierne zavibroval. Ivy nepohnúc svojim unaveným telom len strčila ruku pod svoju hlavu a vytiahla odtiaľ mobil.

Aké je tvoje stredné meno?“ pýtal sa ju niekto z pre ňu neznámeho čísla.

„Podľa toho, kto sa pýta,“ odpísala. Okamžite zašla do histórie hovorov a okontrolovala si, že číslo, z ktorého jej prišla smska nie je to isté, ako z ktorého jej volal Pat a ostatní.

J.“ písalo sa v ďalšej správe a Ivy pocítila, ako jej do líc stúpla červeň a jej pery sa roztiahli do úsmevu.

„Savannah. Tvoje?“

Bryan. Je fajn vedieť, že na tomto svete existuje ešte niekto, kto ho nevie.

„Neviem o tebe ešte veľa vecí.“

Tak sa pýtaj.“

Ivy sa zhlboka nadýchla. Razom ju napadlo toľko vecí, ktoré by o ňom chcela vedieť, až si nevedela vybrať, ktorú sa opýtať ako prvú. Nakoniec, po chvíľke rozmýšľania sa opýtala na snáď najväčšiu hlúposť, akú mohla. A tak, v priebehu noci, keď obe mladé osoby ležiace v iných posteliach a iných mestách nespúšťali z rúk svoje mobilné telefóny, sa dostali od Jonathanovej obľúbenej farby až k veciam, ktoré by si cudzie osoby nepovedali.
No čím viac úderov srdca ubehlo, tým menej si boli cudzí.

*
„Smiem sa ťa niečo opýtať?“ vykĺzlo z nej, keď sledovala ako dopadali veľké snehové vločky na čelné sklo Jonathanovho auta.
„Samozrejme,“ odvetil bez toho, aby zrak odtrhol od svojich prstov, ktoré pomaly prechádzali po koženom poťahu volantu vychutnávajúc si ten dotyk.
„Prečo..,“ začala a na chvíľu prestala, nevediac ako pokračovať. Jonny na ňu pozrel  čakajúc na otázku. „Prečo sa tak trápiš? Prečo sa zo seba snažíš vydať maximum, i keď to už viac nejde?“ opýtala sa konečne otázku, ktorá jej vŕtala hlavou už dlhšiu dobu.
„Ako to myslíš?“ opýtal sa s nakrčeným čelom, i keď veľmi dobre vedel na čo konkrétne Ivy narážala.
„Na začiatku,“ povedala a vzápätí sa odmlčala aby si prečistila hrdlo, „keď si prvý krát ostal dlhšie mi to nedalo a dlho som uvažovala nad tým, že čo sa asi musí diať ak jeden z najlepších hráčov súčasnosti pochybuje o svojich schopnostiach hrať hokej,“ hovorila a pozerala pri tom na neho spod mihalníc. „Potom ma napadlo, nájsť si váš posledný zápas na internete. A to, čo som tam videla, ma poriadne prekvapilo a zmiatlo. Tri tresty, vážne?“ opýtala sa s prižmúrenými očami. Jonathan neodpovedal, svoj zrak upieral kam si do diaľky, von čelným sklom.  „Ale potom, čím častejšie si ostával, začalo sa to zlepšovať,“ mierne sa pousmiala a tentoraz to bola ona, kto vyzrel von oknom a Jon ten, kto na ňu uprel zrak. „Až na včerajší zápas. Znova sa to stalo. Nešlo ti to. A tvoj dnešný vlastný trest v podobe, doslova, umučenia samého seba fyzickou námahou,“ povedala a vzápätí pokrútila hlavou. „No ja si nemyslím, že problém bude v tom, že tvoje schopnosti zázračne odchádzajú a prichádzajú podľa toho ako sa im zachce a ty raz nevieš ten hokej hrať a raz vieš,“ stále krútila hlavou. „Problém bude niekde inde,“ zašepkala. „A ja chcem vedieť kde.“
„Vieš čo je vtipné?“ smutne sa pousmial a oči znova uprel na volant, po ktorom prechádzal ukazovákom. Nečakajúc na jej reakciu, pokračoval. „Že si snáď jediná, okrem pár ľudí z tímu a mojich rodičov, kto si to všimol. A očividne jediná,“ povedal o niečo tichšie a pozrel na ňu, „koho tá príčina skutočne zaujíma.“
„Možno pre to, že na tomto svete musí byť aj niekto, kto povrchný nie je,“ zamrmlala.
Jonathan sa smutne zasmial. Ivy ho sledovala, načúvala tichu, ktoré medzi nimi nastalo a čakala. Vedela, že začne a povie jej to. Možno nie teraz, v tento večer, ale raz nastane chvíľa, keď sa dozvie všetko.
„Niečo sa deje,“ zašepkala ona, pokým on stále mlčal a so zaťatou sánkou pozeral pred seba. „Niečo v tvojom súkromnom živote, čo ti spôsobuje, že si ako na húsenkovej dráhe. Raz si hore, raz si dole,“ hovorila, čo si myslela. „A to ovplyvňuje aj tvoju hru. Čo, samozrejme, nie je dobré. Pre niekoho ako si ty,“ stále hovorila potichu, akoby sa bála, že ak začne rozprávať hlasnejšie, niečo sa stane. „Pre niekoho, pre koho hokej nie je len zábava, ale život. Pre niekoho, kto celý doterajší život makal pre to, aby bol tam kde je. Dúfam, že nech to je už čokoľvek, zničíš to. Zbavíš sa toho. Pretože pozerať sa na teba, ako sa týraš...“ šepkala a cítila, ako sa jej zrýchlil tep, keď si uvedomila, že sa chystá povedať čistú pravdu o tom, čo cíti. „Nie je mi to jedno,“ vydýchla posledné slová a videla, keď sa k nej Jonathan znova otočil tvárou, ako sa mu prudko dvíhala hruď. Prudko, automaticky, sa k nemu naklonila a skôr, ako si to stihla rozmyslieť, pritisla svoje plné pery na tie jeho, prekvapené. Nebol to dlhý bozk, či bozk plný vášne ako medzi dvoma milencami. Bol to bozk, z ktorého bolo cítiť, že na svete je niekto, komu na Jonathanovi skutočne záleží. Ivy sa rýchlo, tak ako ho rýchlo pobozkala, tak aj odtiahla a bez toho, aby sa na Jonathana ešte čo i len pozrela, vystúpila.

A v tú noc nebola jediná, kto kvôli myšlienkam točiacim sa len okolo jedinej osoby nedokázal zaspať.

*
Nepokojne pobehovala po byte, hľadajúc si nejakú činnosť, ktorú by mohla vykonať ešte predtým ako netrpezlivo a v očakávaní zasadne pred televízor, v ktorom sa odohrá posledný a hlavne rozhodujúci zápas o tom, či sa dnes večer poriadne opije alebo nie. Keď prechádzala po chodbe a zbytočne naprávala už dávno vyrovnané tri kabáty, ktoré viseli na jej vešiaku, tesne pri nej, na dverách, zazvonil zvonček. Aida, ktorá doteraz len bezbožne ležala na podlahe a sledovala svoju paniu, ako pochoduje hore dole, okamžite vstala a nahlas sa rozbrechala. Ivy s prekvapením, nevediac kto u nej tak asi mohol zvoniť, zatarasila Aide cestu k dverám svojim telom a pootvorila ich.
„Ivy Hatleyová?“ opýtal sa mladý vysoký chlapec s čiernou čapicou na hlave a prívetivým úsmevom.
„Áno?“ dvere otvorila o trochu viac, aby videla lepšie na mladíka, ale zároveň aj aby on mal dokonalý výhľad na pitbulla sediaceho pri jej nohách.
„Niečo pre vás mám,“ široko sa usmial a Ivy ani na chvíľu nemala pocit, že by to mohol byť násilník, ktorý sa na kuriéra iba hrá. Keď Ivyne oči skĺzli z jeho vysmiatej tváre o niečo nižšie, až vtedy si všimla veľkú bielu škatuľu, ktorú držal po celý čas v rukách.
„Pre mňa?“ opýtala sa zaskočene a oči jej behali medzi jeho tvárou a objektom, ktorý držal.
„Áno,“ zasmial sa a škatuľu jej podal. „Do videnia,“ pozdravil sa a odišiel, nechajúc ju nemo stáť vo dverách.
Vošla do bytu a zmätene hľadela na znak uprostred krabice, premýšľajúc kto jej mohol poslať čo tak luxusnej značky, z ktorej už len drobné náušnice stáli viac, ako jej mesačné nájomné. Opatrne, aby nepoškodila ani len centimeter krabice, ju položila na stôl v obývačke pred seba a ešte opatrnejšie otvorila.
Prvé, čo si všimla, keď nadvihla papierové veko, bola veľká čierna obálka s rovnakým znakom na jej vrchu, ako bol na škatuli. Zo zvedavosti, ktorá jej hnala adrenalín do krvi zobrala obálku a so zakúsnutím do spodnej pery ju otvorila.

Ak dnes zvíťazíme, jediným víťazom budeš ty.
Víťazom, ktorý vyhrá všetky mužské oči v podniku.
Teším sa, keď Ťa v nich dnes uvidím.
J.

Ivy neveriacky hľadela na ozdobné písmo. Kratučký text, ktorý bol viac než zrejmý, si musela prečítať niekoľko krát, kým si jej myseľ chcela skutočne pripustiť to, čo tam bolo napísané.  Po chvíli však obálku odložila na bok a pozrela do útrob škatule. Skôr, ako sa načiahla po zmesi bielej čipky, ktorú v nej vedela rozoznať, spotené dlane, ktoré si ani nevšimla kedy sa začali potiť, si otrela o nohavice a až tak sa postavila. S hlbokým nádychom uchytila medzi prsty bielu čipku a šaty, ktoré jej vyrazili dych vytiahla zo škatule. Keď sa z televízie ozvala americká národná hymna, Ivy spustila zrak z nádherného kusu oblečenia, ktorý držala v rukách a uprela ho na televíziu, kde kapitán miestneho hokejového tímu vzpriamene stál a počúvajúc už tak obohratú melódiu, hľadel niekam do diaľky.

*
„Ako sa dostane Ivy do baru?“ začul otázku, keď poodchádzali všetci novinári a zatiaľ čo on sa iba vyzliekal, niektorí jeho spoluhráči už prichádzali zo spŕch. Mlčal, nehodlal na ňu odpovedať, pretože by bolo viac než zrejmé, že medzi ním a Ivy niečo je.
„Ja ju vezmem po ceste, včera na tréningu som sa s ňou dohodol,“ ozval sa Pat a Jonathan si všimol, ako na neho nenápadne žmurkol. Postupne sa hráči porozchádzali, no nie na dlho. Bolo až vtipné ako veľmi sa tešili na dnešnú party. Pri tom bola taká istá, ako všetky do teraz. Možno až na drobnú výnimku...

Vošiel do bytu, vyzul sa a okamžite spozoroval, že niečo je inak. Bytom sa rozliehala až príliš lákavá vôňa a Jonathan si uvedomil, že ak Lindsey varí, niečo to znamená.
„Ahoj zlato!“ vybehla z kuchyne a okamžite sa mu vrhla okolo krku. „Gratulujem k výhre!“ pišťala mu do ucha a celého ho obsypávala bozkami, ktoré viac než ochotne prijímal.
„Ďakujem,“ pousmial sa a na chvíľu ju od seba odtiahol, aby ju vzápätí objal a poriadne, tak ako sa na dvojročných milencov patrilo, pobozkal. „Varíš?“ opýtal sa, keď sa od seba odlepili.
„Áno,“ široko sa usmiala a chytila ho za ruku. „Dúfala som, že si spravíme romantický večer,“ priviedla ho do kuchyne a okamžite posadila za stôl.
„Tak to ťa asi sklamem,“ zamrmlal, keď pozrel na prestretý stôl a úsmev jeho priateľky povädol.
„Prečo?“ opýtala sa.
„Ideme s chalanmi oslavovať do baru,“ odvetil a prisunul si pred seba tanier plný jedla. „V podstate som sa domov prišiel iba prezliecť,“ vysvetlil.
„Aha,“ vydýchla a Jonathan videl, ako ju očividne chuť do jedla prešla.
„Nabudúce si to vynahradíme,“ žmurkol na ňu a jej nálada sa opäť povzniesla. Vedela totiž, že keď Jonathan niečo sľúbi, mieni to aj dodržať.
Potichu jedli a Jonathan čakal. Na to, čo vedel, že malo prísť a aj prišlo.
„Jonny?“ opýtala sa Lindsey nevinne.
„Áno, zlato?“
„Vieš, ako som pred troma rokmi nafotila tú reklamu na spodnú bielizeň,“ pozerala na neho spod umelých mihalníc.
„Áno?“ opýtal sa, zaprel sa do stoličky a vidličku položil do taniera.
„Dostala som znova ponuku,“ povedala jednoducho. „A chcela by som ju vziať.“
„To je síce pekné,“ ironicky sa pousmial, „ale nevezmeš ju.“
Lindsey prekvapene zažmurkala. „A to už z akého dôvodu?“
„No pár by ich tu bolo,“ povedal a lakťami sa oprel o stôl. „Myslíš, že si vážne smiem dovoliť zahodiť kariéru a rešpekt hráčov, vedenia či fanúšikov kvôli tomu, že moja priateľka rada ukazuje to, čo by malo ostať zahalené? Áno, máš postavu, ktorú by chcel mať v posteli nejeden muž v tejto krajine, ale ak si dobre spomínam, si moja priateľka a jediný kto ťa smie preťahovať som ja,“ povedal a postavil sa.
„Vieš čo, už mi lezie na nervy toto tvoje správanie. Ja nepatrím do tvojho tímu, mne rozkazovať nemôžeš,“ rozkričala sa a aj ona sa postavila. Jonathan sa zasmial, ruky si založil v bok a pristúpil k nej.
„A mne zase lezie na nervy to tvoje správanie, Lindsey. Desiatky fotiek kolujúcich po internete ako si sa opila, alebo ako sa oblizuješ s bohvie kým, och a o tvojich konkurzoch na všetkých tých striptérskych šou ani nehovorím,“ rukou ju chytil za líca a naklonil sa bližšie k jej tvári. „A hlavne nezabúdaj, vďaka komu máš ten salón v centre mesta alebo vďaka komu si môžeš dovoliť všetky tie drahé handry, ktoré tak rada nosievaš.“
Pustil ju a so slzami v očiach ju nechal stáť uprostred kuchyne.
„Takže si rozmysli, čo budeš robiť,“ zakričal, keď vchádzal do spálne, aby sa mohol prezliecť. „Buď prepadneš znova tomu svojmu životnému štýlu poslednej kurvy, alebo budeš poslušnou priateľkou najlepšie zarábajúceho kapitána v NHL.“
„Škoda len, že pred pár rokmi si sa za inými, ako poslednými kurvami, ani neotáčal!“ vykríkla nahnevane.
„Drahá Lindsey, zbalil som tú najväčšiu zo všetkých a ostané ma odvtedy nezaujímajú,“ žmurkol na ňu, keď vyšiel zo spálne v čistom oblečení a skôr, ako ju stihol ešte viac uraziť, zabuchol za sebou vchodové dvere.

*
„Hej, hej, hej,“ zahvízdal Pat, keď Ivy vystúpila z jeho až desivo veľkého auta a on mal v žiare pouličných lámp dokonalý výhľad na celú jej postavu. Ivy placho sklonila hlavu a pozrela na červené lodičky, ktoré len dodávali jej štíhlej postave na príťažlivosti. „Hatleyová, mám pocit, že po tejto noci už nebudeš taká nevinná, akou sa zdáš byť,“ obišiel svoje auto a pristúpil k nej.
„Drž hubu, Kane,“ prevrátila očami s červenými lícami a s miniatúrnou kabelkou ho udrela po ramene. „Radšej už poďme, lebo mi tu umrzne zadok,“ povedala a sama vykročila k budove, z ktorej sa ozývala hlasná hudba.
„Chyť sa ma,“ zamrmlal, keď ich obrovský vyhadzovač okamžite vpustil dnu, čo sa samozrejme nepáčilo dlhému radu záujemcov o zábavu v danom bare a oni bok po boku vstúpili do budovy. Ako náhle sa za nimi zatvorili ťažké dvere, Ivy pocítila ako jej v hrdle narástla hrča a zároveň, ako jej srdce ťažko narážalo do hrudníka, nie len pod ťarchou basov, ktoré hrali tak hlučne, že by pokojne niekomu mohli vyraziť dych, ale hlavne tým, že nevedela čo očakávať. Patrick si s ňou okamžite preplietol prsty a začal ju ťahať rozľahlým priestorom, ktorý pokiaľ až dovidela, bol absolútne preplnený. Rovnako ako Pat, ktorému hlavu zdobila modrá šiltovka, ktorej hlavným zámerom bolo utajiť jeho identitu na čo najdlhšie, tak aj ona so sklonenou hlavou, pozerajú si pod nohy, sa tisla pomedzi masu ľudí, neobzerajúc sa za sebou alebo pred seba. Jednoducho kráčala, vedená Patrickom, až k železným schodom, kde ju Pat pustil.
„Dáma prvá,“ zastal na boku, s jednou rukou položenou na zábradlí a druhou jej pokynúc aby vystúpila prvá. Ivy neváhala, hnalo ju množstvo adrenalínu. Chytila sa zábradlia a pomaličky, opatrne, aby si na vysokých opätkoch, ktoré nosila len príležitostne, nevybila zuby a bez akéhokoľvek hendikepu vystúpila až na vrch schodiska. Keď spod mihalníc zbadala, že ju čaká už len jeden schod, zodvihla hlavu a pozrela pred seba. Uvidela trblietavý záves tvorený žiarivými korálikmi visiacimi na špagátikoch a obrysy postáv, ktoré sa za danou oponou hemžili. S hlbokým nádychom prešla cez bariéru, ktorá ju delila od VIP sektoru a následne sa usmiala. Očami prechádzala po známych tvárach usudzujúc, že tam boli všetci. Všetci, ktorí ju dokázali rozveseliť a dodať jej pocitu, že ju niekto má rád. A samozrejme on. Ten, čo sedel na okraji sedačky, ten, ktorému sa oči rozšírili, keď ju uvidel vojsť. Ten, vďaka ktorému tam stála v bielych šatách, s dokonalým líčením a účesom, ten, ktorému ako jedinému sa chcela páčiť.

Už s piatym pohárom šampanského sedela medzi Patom a Shawziem, počúvajúc zábavné historky, no oči upierajúc na úplne inú osobu, akou boli spoločníci po jej boku. Zakaždým, ako sa im pohľady stretli, alebo ako sa náhodne dotkli, keď si medzi sebou podávali fľaše alkoholického opojenia, Ivy necítila nič iné ako túžbu. Elektrizujúcu túžbu dotknúť sa ho na dlhšie ako úbohých päť sekúnd, prejsť mu prstami po tvári, či uchytiť ho a pocítiť silu jeho paží.
Znova sa ich pohľady stretli a Ivy to už vzdala.
Položila poloprázdny pohár na stolík pred sebou a pozrela na množstvo chlapov, ktorí jej robili spoločnosť.
„Okay, mám toho dosť,“ povedala a temer všetky hlavy sa otočili za ňou, keď sa postavila. „Kto ide tancovať?“ opýtala sa. Chlapcom zbledli tváre a ona prevrátila očami.
„Pat?“ opýtala sa a keď Pat splašene zavrtel hlavou, pozrela na ďalšieho vyhliadnutého adepta. „Shawzie? Bryan? Kris? Nikto?“
„Zbabelci,“ zamrmlala a pozrela priamo pred seba. „Jonny?“ vydýchla potichu, nevediac, či ju začul, no vediac, že ho volala. Bez toho, aby počkala na jeho reakciu, otočila sa a zišla dole strmím schodiskom.  Kráčala ďalej, doprostred parketu, kde bol dav najhustejší, čo bolo výhodou, pretože im to poskytovalo najväčšiu anonymitu. Razom, keď mala pocit, že našla to najvhodnejšie miesto, otočila sa a hnedé, žiadostivé oči uprela na postavu kráčajúcu za ňou. V čiernej košeli s mierne vyhrnutými rukávmi a s rovnako sfarbenou šiltovkou na hlave, so šiltom otočeným naopak, k nej rýchlo smeroval. Keď ich už delilo iba pár centimetrov, rukou ju oblapil okolo pása a prudko k sebe prirazil. Nebozkávali sa, hoci každý, kto by na nich pozrel, by si to myslel. Nosmi sa dotýkali, neprestajne si hľadiac do očí.
„Vravel som to,“ zamrmlal, keď perami opatrne, sťa dotykom motýlích krídel, prechádzal po pokožke jej krku, neďaleko jej ucha. „Vyhrala si.“
„Máš ten pocit?“ opýtala sa. Ani jeden z nich nevnímal hudbu, nezaujímalo ich či sa vôbec pohybujú do rytmu. Jediné, čo bolo pre nich dôležité, boli ich vzájomné dotyky a blízkosť toho druhého.
„Videl som ako sa na teba všetci dívali,“ jeho dych ju šteklil na krku. „Nepáčilo sa mi to.“
„Prečo?“
„Nemali by sa tak žiadostivo pozerať,“ hovoril, „nie, ak máš byť iba moja.“
„Chceš aby som bola tvoja?“ opýtala sa a jej kolená sa takmer podlomili.
„Chcem,“ vydýchol a čelom sa oprel o to jej.
„Tak si ma vezmi,“ vytrhla sa mu zo zovretia a rýchlo vykročila smerom, ktorým si myslela, že sa nachádzajú toalety. Odstrkávala od seba ľudí, raziac si tak pred sebou cestu. Keď sa ocitla v tmavej uličke, kde sa na stene týčila veľká žiarivá ceduľa ukazujúca smer k toaletám, pocítila na svojom zápästí jeho zovretie. Prudko ju k sebe otočil a vzápätí prirazil na stenu nachádzajúcu sa za jej chrbtom. Mierne jej to vyrazilo dych a ešte skôr, ako stihla nabrať ďalší, Jonathan jej ho už kradol dychtivými bozkami. Ich jazyky splašene súperili zatiaľ čo jeho prsty sa zabárali do jej bokov. Rukami ho oblapila okolo krku a dlaňami okamžite zašla pod golier, vychutnávajúc si dotyk jeho hladnej pokožky.
„Jonny,“ zamrmlala, keď jej dovolil konečne sa poriadne nadýchnuť a teraz to bola jej odhalená strana krku, ktorá zamestnávala jeho pery. „Vypadnime odtiaľto,“ navrhla, keď do rúk uchytila jeho tvár a odtiahla ho od svojho krku. Jonathan sa usmial, opatrne, absolútne rozdielne ako pred pár sekundami ju pobozkal na pery, preplietol si s ňou prsty a okamžite, nezaujímajúc sa o zvyšok ich spoločnosti, vyrazil k najbližšiemu východu.
Parkovisko pred jej domom bolo v pokročilú nočnú hodinu na konci týždňa skoro úplne prázdne. Preto, keď Ivy opojená nie len alkoholom ale aj absolútnou vášňou preliezla zo sedadla spolujazdca do Jonathanovho lona, necítila žiaden strach.
Bozkávali sa ako mladí milenci, ktorých malo čakať dlhé odlúčenie. A zatiaľ čo on jej vyhŕňal šaty a ona mala pocit, že dotyk jeho rúk cítila snáď všade, ona sa mu snažila rozopnúť každý jeden gombík na košeli.
Nahnevane zavrčala, keď sa jej to v prítmí nedarilo a tichým autom sa ozval jeho smiech, keď ju na chvíľu pustil a rukami uchytil lem svojej košele. Priestorom sa ozval zvuk odskakujúcich gombíkov a zatiaľ čo ona sa znova vrhla na jeho pery, jej ruky preskúmavali každý jeden milimeter jeho vypracovaného trupu. V nasledujúcich minútach Jonathan roztrhal nielen svoju košeľu, ale i jej silonky. Bez toho, aby čo i len jeden z nich zapochyboval o tom druhom, ich telá sa za doprovodu hlasných vzdychov stali nekontrolovateľnými.

Bola prvá.
Prvá z tých všetkých, ktoré za celé tie roky mal, ktorú po celý ten čas bozkával. Pri ktorej mu nevadil ani jeden škrabanec na chrbte, či drobné uhryznutie. Jediná, ktorej vzdychanie jeho mena tak neskutočne pristalo.
Bolo to iné.
A Jonathan si nebol istý, čo to znamená.

„Ahoj,“ začul, keď potichu zavrel vchodové dvere.
„Lin?“ opýtal sa a oči uprel na postavu opierajúcu sa o stenu v chodbe. „Ešte nespíš?“
„Nie,“ hovorila stále potichu. „Chcela som ťa počkať.“
„Aha,“ vydýchol. „Tak som teda tu.“
„Čo sa ti stalo s košeľou?“ opýtala sa ona a bradou pokynula na jeho oblečenie. Namiesto čiernej košele, v ktorej ho videla odchádzať, mal teraz na sebe sivasté tričko s názvom klubu, v ktorom bol kapitánom.
„Ale,“ mávol rukou a prešiel bližšie k nej. „Opitý Pat,“ pokrčil plecami.
„Ah, jasné,“ mierne sa pousmiala. „Jonny?“
„Áno?“ pozrel jej do tváre.
„Prepáč mi to,“ povedala a so slzami v očiach na neho pozrela.
„Nie, ty mi to prepáč,“ objal ju, „nemal som byť taký hrubý. Nezaslúžila si si to.“
„Milujem ťa,“ zamrmlala, keď si hlavu zavŕtala medzi jeho krk a plece.
„Veď aj ja teba,“ odvetil a pobozkal ju na vrch hlavy.

Ďalej, ak toto pravdepodobne čítate, už som vo vlaku na ceste do Bratislavy. Budem tam týždeň a hoci budem mať prístup k internetu, nebudem mať so sebou notebook, takže nebudem môcť písať. Preto, prosím, majte chvíľku strpenia, viem, že chcete vedieť, čo sa udeje ďalej, ale ja tiež nevisím celý čas na worde a mám aj iné povinnosti. Samozrejme, hneď ako sa vrátim, budem písať ďalej. Ďakujem za pochopenie ;)
P.S.: ak máte otázky, tak TU
P.P.S: nezabúdajte čítať moje odporúčania! ;)
Cmuk vám všetkým na prdelky :-*

23 komentárov:

  1. Síce tú jeho frajerku nepoznám, ale už ju nemám rada :D
    Páčil sa mi priebeh časti - hlavne rozhovor medzi Lindsey a Jonnym, to som sa tak smiala, ako ju odpinkal :D
    Aj to, že konečne boli spolu :3
    Len ten koniec.... Fú, to ešte bude zaujímavé :)
    Ale teším sa na ďalšiu :)
    Oh, a ešte - "No čím viac úderov srdca ubehlo, tým menej si boli cudzí." - táto veta proste TOP!!!!!! ♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mal si vrznúť aj od druhého vajcovodu! :(((

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja neviem kde začať...
    Asi tým že je to naozaj dokonalé.
    Veľmi sa mi páčil ten rozhovor v aute... bol taký preciteny :)
    Samozrejme ani rozhovor Johnnyho a Lindsey nesklamal. Nad tym sa tak dobré smialo.
    Tá párty... ja ešte stale nemôžem uveriť. No že je Ivy takáto dracica by som nepovedala.
    A ten koniec?! Nepáči sa mi.?Aj ja teba. Johnny sklamal si ma. Ten asi ten rozum nechal u Ivy, len to k nej vôbec, ale vôbec nie je fér.
    Teším sa na ďalšiu. Ja tvoje príbehy proste milujem.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Fuu... :O Kedze sa snazim komentovat kazdu cast tak nechcem ani dnes zahalat :) Takze jedine co poviem: Wow nemam slov :O :O :3 Idem to radsej rozdychat :D :O

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ivka tá časť bola strašne dobrá :-)už sa teším na ďalšiu časť :-D trošku som zostala v šoku keď povedal John Lindsey že ju miluje.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. omg :OOOOO to nemyslíš vážne :O on jej povedal aj ja teba ? .. ja to nechápem .. ved o bože.. -__- ako može Ivy povedať že joooooooj normálne som na neho naštvana ale tak že brutaaaaalne .. -__- ale je to absolutne dokonale :3 užasné :3 perfektne :3 jaa to milujem :3 absolutne bezvýhradne dokonalo :3 :DD vážne :3 užasne toj e :3

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Aww, dobrú chvíľu som na uškŕňala ako mesiačik. A to som myslela, že z pubertalnych vypadov som už vyliečená ;) Som zvedavá, čo sa bude diať ďalej...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. hua,wua,jajja :D
    neskutočne najsamlepšia,najdlhšia časť!!! :)
    ja túto poviedku zbožňujem!!! :)
    zimomriavky až v...neviem kde!! :)
    náááádhera,nááádhera,náááádhera....
    srdce mi búši,tlak mám neormálny a ten pocit šťastia vo vnútri je neskutočný :D nič nespravíš,keĎ miluješ poviedku viac ako chlapa :D :P
    PS: Ivy, úplne mi t sedí,že máš týždňovú pauzu, keďže aj ja odchádzam do zahraničia a myslím,že budem tu minimálne
    PS2: úúúžasný zážitok si mi opäť ponúkla a za to DAKUJEM!!! :)
    have a nice day :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. och úplne topková táto časť normálne nemám slov!!
    Najviac tie odfajče čo Jonny dával Lindsey.. :D no ja som sa tak fajne nasmiala..
    A ten koniec.. :33 To ma teraz chceš ako fakt nechať tak dlho čakať pokedy sa dozviem čo bude ďalej??
    Zase si budem vytvárať vlastné závery až pokiaľ nenapíšeš ďalšiu časť.. :D :D
    No proste ešte raz úplne úžasná časť toto a teším sa na ďalšiu.. :))

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ja už vôbec neviem čo ti písať… každá časť lepšia a lepšia, každá je pre mňa výnimočná a vždy keď uvidím,že si pridala ďalšiu-tak sa teším ako malá… pokračuj v písaní, si úžasná

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Paradne uplne super!!!
    Ja uz uplne viem ze ked Ivy zisti ze ma frajerku tak to bude velmi zleee. a to ze jej povedal ze ju tiez miluje, no a co! Bolo mu jej len luto isto!
    A podla mna nafoti tie fotky a to bude koniec! :D
    DOKONALEEE :*
    krasne pises ale to som ti tu uz pisala :)
    pekny výlet do BA:)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. dlho som rozmýšľala aký komentár mám napísať pretože som sa nechcela zas opakovať. Lenže to sa inak nedá. proste je to dokonalé, úžasné, perfektné, najlepšie čo som kedy čítala. Nádherne opísané a napísané. Len ma trošičku zarazilo keď povedal Jonny aj ja teba. Strašne sa teším na ďalšiu časť.
    PS: uži si Bratislavu ;)
    *Mims

    OdpovedaťOdstrániť
  13. K tvojmu príbehu som sa dostala cez tú stránku čo ti ho tá "milá" dievčinka ukradla -.- hneď sa mi zapáčil a musela som časti čítať neustále dookola... :) Odvtedy si každú časť čítam 3-krát pretože ma fascinuje ako nám to podávaš, akým spôsobom :) Píšem až teraz komentár lebo som bola vždy na mobile a tam mi to nechcelo ísť... Áno, nechodím absolútne na notebook -.- Každá časť je niečim vždy vždy výnimočná a teším sa na ďalšie časti, ako sa to zapletie a dopadne... Ďakujem že ho píšeš, btw vždy sa ako idiot pri čítanú usmievam na displej mobilu a mama sa ma pýta či som v pohode :D :D :D Proste je tento príbeh/story/poviedka úplne dokonalá! :)

    Prepáč že to píšem ako anonymný komentár, inak mi to nešlo -_-


    Pekný výlet v BA, teším sa pokračovanie :3
    xoxo
    *Diana ;) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. uplne mega pribeh.. citam si tie casti stale dookola kym nepridas dalsiu.. pri kazdej sa tesim a kazda jedna cast je vyborna a pri tom niecim vynimocna...proste pecka...

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Ahoj, dnes som sa dostala konečne sem a začala som to čítať a poviem ti, dokonalosť. Neskutočne ma fascinuje ako to píšeš, akým spôsobom, ľahko sa to číta a veľmi sa teším na ďalšiu časť. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Idem to písať dnes už po druhýkrát, lebo sa mi to zmazalo -_-
    Proste som z neho sklamaná. Ako sa môže takto správať ku svojej priateľke? Ako jej môže tak nechutne nadávať? To, že je koza je druhoradé.
    Milujem ho, nesmie si kaziť reputáciu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nič si z toho nerob. x Myslím, že to má jednoducho niečo do činenia s tým, ako Ivuška Lin výslovne neznáša. :D:D don't worry & miluj ho ďalej! Jon je kamoš, nie žradlo. ^^

      Odstrániť
    2. To nie je pravda! :D len ju nemam v laske! :DD

      Odstrániť
  17. kto ju má rád, zase tak si povedzme :D

    OdpovedaťOdstrániť
  18. neskutočne úžasné to je :3 konečne niečo nové a iné, veľmi sa mi to páči a myslím, že máš veľký talent na písanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Silonky pre mužov a ženy z celého sveta tu..
    http://www.pantyhose8.weblahko.sk
    https://youtu.be/zuP0tILg7lQ

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Silonky pre mužov a ženy z celého sveta tu..
    http://www.pantyhose8.weblahko.sk
    https://youtu.be/zuP0tILg7lQ

    OdpovedaťOdstrániť