Takže.
Ja už ani neviem čo Vám mám napísať.
Ste jednoducho úžasné. Tie komentáre, návštevnosť, reakcie. Nezaslúžim si Vás.
Ďalej.
Áno, na tej prvej fotke je skutočne Jonnyho terajšia priateľka. A áno, skutočne má takú pestrú minulosť, o ktorej sa tak v hrubom dočítate aj v nasledujúcej kapitole. Ale veď čo, netajím sa tým, že ju nemám veľmi v láske. Veď si len zadajte jej meno do uja gúgla a uvidíte.
Ďalej.
Áno, na tej druhej fotke je skutočne Jonathanova kuchyňa :'D priebežne, keď budú ďalšie scény v jeho byte, dám ďalšie fotky.
No a nakoniec. Som zvedavá na vaše dojmy po tejto prekliato dlhej kapitole. Juj, už sa teším na tie komentáre! O:)
Vstúpil do bytu a prvé čo urobil po tom, ako za sebou zatvoril
dvere bolo, že si vyzul topánky.
Spoluhráči a možno aj celá Amerika sa mu za to smiali, ale toto bola jedna
ukážka dobrej kanadskej výchovy, ktorú mu dala mama z tých všetkých, čo
v sebe ešte skrýval. Už keď otvoril
vchodové dvere a v hale sa rozsvietilo svetlo so senzormi na pohyb,
mu došlo, že obrovský byt je prázdny. Bola v ňom tma a okrem jeho
tichých krokov sa ním neozývalo nič iné. Zachmúrene vytiahol telefón a popri
tom ako prechádzal hlbšie do útrob svojho domova ho kontroloval. Žiadne
správy.
Keď sa už chystal vytočiť pre neho tak známe číslo, na kuchynskom
stole, ktorý okrem neho nik iný nevyužíval, si našiel odkaz. Uchytil medzi
prsty malý papierik a mobil si odložil späť do vrecka.
Išla som s babami.
Nečakaj na mňa.
Vidíme sa ráno v posteli!
Xoxo
Jonathan si povzdychol. Jasné, niekto sa mohol zabávať, pokým on drel. Radšej
len pokrútil hlavou, odkaz hodil späť na miesto, kde ho našiel a cestou do
spálne, kde ho to ťahalo viac ako kdekoľvek inde v tomto momente, si cez
hlavu pretiahol tričko, ktoré vzápätí hodil na zem.
*
Nakrčil čelo. Nechcel otvoriť oči, ale musel. Niečo mu nepríjemne
svietilo priamo do tváre a istá časť jeho mozgu, ktorá dokázala pri
nedostatku spánku ešte racionálne uvažovať mu našepkávala, že to už pokojne
môže byť budík. Odlepil preto od seba viečka, ktoré tak zúfalo chceli ostať
zlepené a pár krát zažmurkal, kým si jeho oči zvykli na svetlo. Nadvihol
sa na jednom lakti a druhú ruku načiahol k nočnému stolíku, na ktorom
mal položený mobil. Keď vzal do rúk malú elektronickú hračku a odomkol pulzujúcu
obrazovku, našiel si neprečítanú textovú správu od svojej priateľky. Zmätene
pozrel na pravú stranu obrovskej postele, ktorá ešte stále zívala prázdnotou
a na čas v hornom rohu obrazovky telefónu v jeho rukách.
2:53.
A Lindsey nebola ešte doma.
S hlbokým nádychom otvoril SMSku a nebol to práve text, čo
tam našiel. Fotografia, na ktorú chvíľu prekvapene hľadel mu dych, ktorý ešte
nestihol vydýchnuť, totálne vyrazila. Chvíľu na ňu bezmyšlienkovite hľadel, keď sa
jeho mozog spamätal zo šoku a začal znova pracovať. Veľmi dobre vedel
o búrlivej minulosti svojej priateľky a snažila sa to akceptovať,
pretože vedel, že odkedy bola s ním, svoje správanie zmenila. Žiadne
vymetanie barov, miss mokré tričko či iné, nie veľmi prívetivé, akcie so
sexuálnym podtónom. Ale rovnako, ako si uvedomoval, že ju dokázal na chvíľu skrotiť a uzemniť, pretože miláčik
veterného mesta si nemôže predsa dovoliť chodiť s cundrou, vedel aj, že
živel, akým bola Lindsey, pravá podstata osobnosti nikdy neprejde. A začal
si to všímať už pár týždňov dozadu. Zo začiatku sa mu to páčilo, bola to
príjemná zmena a dokázalo ho to dostatočne odviesť od myšlienok okolo
hokeja. Ale potom, keď sa akcie začínali znova stávať každodennou súčasťou ich
súkromného života, Jonathan sa spamätal. On, ako profesionálny hokejista, pre
ktorého bol tento šport miestami viac ako vlastná priateľka, si niečo také, ako
byť neustále naliaty v alkohole dovoliť nemohol. A rovnako, ani byť
na akciách bez alkoholu nešlo. Rozhodol sa to preto stopnúť. No rozbehnutý
živel, akým bola práve Lindsey, sa stopnúť už nedalo. A čím ďalej, tým
viac prichádzal na to, že toto nie je
to, čo chce a čo potrebuje.
Netušil síce prečo mu prišla tá fotografia, kto na nej spolu
s Lindsey bol a či mu ju vôbec poslala ona, no nemal silu nič
z toho aktuálne riešiť. Vypol preto mobil, pohodil ho späť na stolík
a s myšlienkou, že ráno bude určite pre oboch náročné, sa pokúsil
znova zaspať.
Sedel za kuchynským stolom a pred sebou mal otvorený notebook.
Pokým pomaly jedol svoje už snáď tretie raňajky v podobe ovocného šalátu,
stíhal pri tom ešte aj sledovať posledný zápas bostonských medveďov,
s ktorými ich čakal nadchádzajúci duel ešte v onen večer. Vedel, že
podrobný rozbor o ich taktike a hre dostane ešte pred zápasom spolu
s ostatnými spoluhráčmi, no on mal v obľube si to všetko pozrieť sám
ešte predtým, ako sa rozboru podujme ich tréner. Bolo niečo po desiatej hodine
doobedu, keď začul, že v jednej z troch kúpeľní v jeho
grandióznom byte sa pustila sprcha. Lindsey vstala a nevediac, že ju čaká
ešte zaujímavý rozhovor, sa odišla umyť po prežúrovanej noci. Keď sa zastavil
prúd vody a Jonny uvidel kráčať svoju priateľku zabalenú iba v župane
do kuchyne, notebook okamžite zaklapol.
„Dobré ráno,“ široko sa usmiala, s uterákom si ešte prehrabla
mokré blond vlasy a postavila sa okamžite ku kávovaru.
„Ráno ako pre koho,“ poznamenal a k perám si priložil šálku
teplého čaju. Sledoval každý jeden jej pohyb, čakajúc na vhodnú príležitosť.
„Samozrejme, zlato,“ povedala, vytiahla šálku kávy z kávovaru
a prešla k nemu, „pre teba to je už dobrý deň,“ dokončila, naklonila
sa a pobozkala ho na líce.
„S kým si včera bola?“ opýtal sa so založenými rukami na hrudi, keď
sledoval ako odchádzala z kuchyne smerom do obývačky.
„Tak ako zvyčajne,“ otočila sa k nemu a pokrčila plecami. „Melissa,
Joanah a ostatné dievčatá.“
„Nikto z našich
dievčat?“ opýtal sa, narážajúc na priateľky/ snúbenice/ manželky jeho
spoluhráčov.
„Nie,“ namietla.
„Hm,“ vydýchol a z vrecka vytiahol telefón.
„Jonny, čo sa deje?“ opýtala sa a zachmúrene sa vrátila úplne do
kuchyne.
„To mi povedz ty,“ zamrmlal a po mramorovom stole k nej
posunul svoj telefón. Ruky si znova prekrížil na hrudi a čakal.
„Odkiaľ to máš?“ vykĺzlo z nej, nespúšťajúc zrak
z fotografie.
„Prišlo mi to. Včera v noci. Z tvojho čísla,“ hovoril ľadovo.
„Z môjho?“ prekvapene na neho pozrela.
„Smutné, že si nepamätáš komu čo posielaš,“ odvetil. „Zaujímalo by ma
potom, či si pamätáš vôbec s kým si na tej fotke,“ jeho hlas naberal na
intenzite.
„Samozrejme, že si pamätám s kým na nej som,“ obraňovala sa rozhorčene.
„A absolútne nechápem kto a prečo ti to poslal, keďže tá fotka má už
minimálne tri roky.“
Jonathan len pokrútil hlavou, hľadiac si do taniera. Nedokázal sa už na
ňu ani pozrieť.
„Nabudúce si láskavo dávaj pozor na svoj telefón,“ povedal a spod
mihalníc pozrel na jej chrbát, keď rázne vykročila z miestnosti von.
Jonathan s ňou už v daný deň neprehovoril. Vzal si potrebné
veci, prezliekol sa a s ťažkou taškou prevesenou cez plecia opustil
byt práve vo chvíli, keď Lindsey nahnevane chodila hore dole po byte a za
ráznej gestikulácie sa s niekým hádala do telefónu. Jonny predpokladal, že
ten niekto na druhom konci linky, bol pravdepodobne človek, ktorý mu zaslal
danú fotku. Pravdepodobne by ho malo tešiť, že mu jeho priateľka neklamala, no
všetko, čo vyslovila a čo sa rozliehalo priestormi bytu totálne ignoroval
a opúšťajúc svoj domov sa sústredil len na jedno. Na nočný zápas
a potrebu vyhrať ho. Už len kvôli jednej jedinej osobe.
*
„Slaninku?“ opýtala sa a pozrela dole, vedľa svojich nôh. Sučka sa
oblizla. „Dobre,“ prikývla a Ivy si na tanier uložila niekoľko plátkov
slaninky. „Syr?“ Pes sa znova olízal. „Papriku?“ opýtala sa a pes
zabrechal. „Máš pravdu, nechutí mi,“ povedala a zelenkavú zeleninu
položila naspäť na stôl. „Paradajku?“ opýtala sa ešte a keď sa pes znova
oblízal, Ivy sa usmiala. „Tak,“ povedala, keď mala všetko nakrájané a oči
uprela pred seba, nad ľadničku, kde viseli veľké nástenné hodiny. „Čas ísť
pozerať hokej,“ povedala svojej každodennej spoločníčke, zobrala si zo stola
svoju večeru a za sprievodu svojej štvornohej kamarátky odišla do
obývačky. Pokým si sadala na gauč, zapla televízor, ktorý okamžite naskočil na
športovom kanály.
„Nie, Aida, nedostaneš,“ povedala s očami upretými na obrazovku,
keď si dávala do úst kúsok pečiva a pes, ktorý sa medzičasom stihol už
vyšplhať na pohovku, jej zaslintal vedľa ucha.
„No tak Pat, poďme,“ zamrmlala potichu, len pre seba, no zároveň
vyžarujúc svoje myšlienky k telke, akoby ju Patrick na ľade cez všetky tie
kamery mohol počuť. Naklonila sa, aby mala lepší výhľad a dlane si zovrela
pred ústami. Za sprievodu splašeného bitia srdca sledovala Patrickov samostatný nájazd, ktorý bol
poslednou šancou Jastrabov zvíťaziť v náročnom zápase proti Bostonu. „Áno!“
vykríkla nadšene a vyskočila z pohovky, až pes, ktorý niekde
v polke zápasu zaspal, od ľaku poskočil. Ešte chvíľku sa široko usmievala
ako blázon a spokojne hľadela na rekapituláciu Patrickovho blafáku, keď si
povedala, že by mala prestať strápňovať samú seba pred vlastným psom
a pokojne si sadla späť na miesto. Bola neskorá nočná hodina, no ona
vedela, že nezaspí. Do mysle sa jej vkrádali myšlienky, ktoré sa točili len
okolo toho, že ich už čaká iba jeden zápas, ktorý budú potrebovať vyhrať na to,
aby splnili jej vlastnú podmienku. Ustavične si hrýzla do pery, keď mala pred
očami rôzne situácie, ktoré si jej predstavivosť vytvorila
a o ktorých dúfala, že by sa mohli uskutočniť.
Ani nie hodinu po tom, ako sa skončil zápas a Ivy ešte stále
ležala na gauči snívajúc s otvorenými očami, sa jej malým bytom ozvalo
známe drnčanie telefónu. Ivy vyskočila na rovné nohy a chvíľu sa splašene
obzerala okolo seba, kým si uvedomila, že telefón má priamo pred sebou na
stolíku. Chvatne ho teda schmatla a bez toho, aby sa vôbec pozrela kto jej vlastne volá, zodvihla.
„Áno?“ ohlásila sa.
„Ivy!“
„Kvietoček môj!“
„Vyhrali smeeeeeeeeeeeeeee!“
počula viacero mužských hlasov, ako sa navzájom prekrikovali, len aby Ivy
počula všetkých.
„Chalani?“ opýtala sa prekvapene. „Odkiaľ máte moje číslo?“
„Patrick Kane má všetko, to už
dávno vieš,“ začula hlas strelca víťazného gólu.
„Mohla som si myslieť,“ odvrkla a prevrátila očami.
„Hej, Hatleyová, neprevracaj tými
okáľami!“ zahrmel, akoby ju mohol vidieť.
„Prepáč, Kane,“ zasmiala sa. „Gratulujem vám chlapci, zvládli ste to,“
hovorila už pre všetkých, ktorí ju vďaka hlasnému odposluchu určite počuli.
„Môžeme ďakovať akurát tak tuto
Peeksimu, že strelil ten posledný gól, inak..,“ hovoril Sharpie.
„Inak by z tej vašej party, party nebolo nič,“ uchechtal sa.
Ešte chvíľu sa rozprávala s eufóriu nabitými víťazmi dnešného
zápasu, keď jej oznámili, že musia končiť, pretože už vystupujú
z autobusu, ktorý ich priviedol priamo na hotel. Oboznámili ju ešte
s faktom, že hneď ako sa vyspia odlietajú späť do Chicaga a zajtra
večer ich má znova na krku. Ivy sa zasmiala a keď zložila po tom, ako sa
s nimi už snáď po desiaty krát rozlúčila, si uvedomila, že istým spôsobom
je šťastná. Viac, ako kedykoľvek predtým. Mala ich, bláznov a hovädá
v jednom, ktorí pre ňu momentálne znamenali viac, ako ktokoľvek iný
v jej doterajšom živote.
Samozrejme, okrem Aidy.
Konečne sa po dlhom večery zvalila do postele a cez hlavu si
pretiahla veľký paplón, keď mobil pod vankúšom, na ktorom ležala mierne
zavibroval. Ivy nepohnúc svojim unaveným telom len strčila ruku pod svoju hlavu
a vytiahla odtiaľ mobil.
„Aké je tvoje stredné meno?“
pýtal sa ju niekto z pre ňu neznámeho čísla.
„Podľa toho, kto sa pýta,“ odpísala. Okamžite zašla do histórie hovorov
a okontrolovala si, že číslo, z ktorého jej prišla smska nie je to
isté, ako z ktorého jej volal Pat a ostatní.
„J.“ písalo sa v ďalšej
správe a Ivy pocítila, ako jej do líc stúpla červeň a jej pery sa
roztiahli do úsmevu.
„Savannah. Tvoje?“
„Bryan. Je fajn vedieť, že na
tomto svete existuje ešte niekto, kto ho nevie.“
„Neviem o tebe ešte veľa vecí.“
„Tak sa pýtaj.“
Ivy sa zhlboka nadýchla. Razom ju napadlo toľko vecí, ktoré by
o ňom chcela vedieť, až si nevedela vybrať, ktorú sa opýtať ako prvú.
Nakoniec, po chvíľke rozmýšľania sa opýtala na snáď najväčšiu hlúposť, akú
mohla. A tak, v priebehu noci, keď obe mladé osoby ležiace
v iných posteliach a iných mestách nespúšťali z rúk svoje
mobilné telefóny, sa dostali od Jonathanovej obľúbenej farby až k veciam,
ktoré by si cudzie osoby nepovedali.
No čím viac úderov srdca ubehlo, tým menej si boli cudzí.
*
„Smiem sa ťa niečo opýtať?“ vykĺzlo z nej, keď sledovala ako
dopadali veľké snehové vločky na čelné sklo Jonathanovho auta.
„Samozrejme,“ odvetil bez toho, aby zrak odtrhol od svojich prstov,
ktoré pomaly prechádzali po koženom poťahu volantu vychutnávajúc si ten dotyk.
„Prečo..,“ začala a na chvíľu prestala, nevediac ako pokračovať.
Jonny na ňu pozrel čakajúc na otázku. „Prečo sa tak trápiš? Prečo sa zo
seba snažíš vydať maximum, i keď to už viac nejde?“ opýtala sa konečne
otázku, ktorá jej vŕtala hlavou už dlhšiu dobu.
„Ako to myslíš?“ opýtal sa s nakrčeným čelom, i keď veľmi
dobre vedel na čo konkrétne Ivy narážala.
„Na začiatku,“ povedala a vzápätí sa odmlčala aby si prečistila
hrdlo, „keď si prvý krát ostal dlhšie mi to nedalo a dlho som uvažovala
nad tým, že čo sa asi musí diať ak jeden z najlepších hráčov súčasnosti
pochybuje o svojich schopnostiach hrať hokej,“ hovorila a pozerala
pri tom na neho spod mihalníc. „Potom ma napadlo, nájsť si váš posledný zápas
na internete. A to, čo som tam videla, ma poriadne prekvapilo
a zmiatlo. Tri tresty, vážne?“ opýtala sa s prižmúrenými očami.
Jonathan neodpovedal, svoj zrak upieral kam si do diaľky, von čelným
sklom. „Ale potom, čím častejšie si
ostával, začalo sa to zlepšovať,“ mierne sa pousmiala a tentoraz to bola
ona, kto vyzrel von oknom a Jon ten, kto na ňu uprel zrak. „Až na včerajší
zápas. Znova sa to stalo. Nešlo ti to. A tvoj dnešný vlastný trest
v podobe, doslova, umučenia samého seba fyzickou námahou,“ povedala a vzápätí
pokrútila hlavou. „No ja si nemyslím, že problém bude v tom, že tvoje
schopnosti zázračne odchádzajú a prichádzajú podľa toho ako sa im zachce
a ty raz nevieš ten hokej hrať a raz vieš,“ stále krútila hlavou.
„Problém bude niekde inde,“ zašepkala. „A ja chcem vedieť kde.“
„Vieš čo je vtipné?“ smutne sa pousmial a oči znova uprel na
volant, po ktorom prechádzal ukazovákom. Nečakajúc na jej reakciu, pokračoval.
„Že si snáď jediná, okrem pár ľudí z tímu a mojich rodičov, kto si to
všimol. A očividne jediná,“ povedal o niečo tichšie a pozrel na
ňu, „koho tá príčina skutočne zaujíma.“
„Možno pre to, že na tomto svete musí byť aj niekto, kto povrchný nie
je,“ zamrmlala.
Jonathan sa smutne zasmial. Ivy ho sledovala, načúvala tichu, ktoré
medzi nimi nastalo a čakala. Vedela, že začne a povie jej to. Možno
nie teraz, v tento večer, ale raz nastane chvíľa, keď sa dozvie všetko.
„Niečo sa deje,“ zašepkala ona, pokým on stále mlčal a so zaťatou
sánkou pozeral pred seba. „Niečo v tvojom súkromnom živote, čo ti spôsobuje,
že si ako na húsenkovej dráhe. Raz si hore, raz si dole,“ hovorila, čo si
myslela. „A to ovplyvňuje aj tvoju hru. Čo, samozrejme, nie je dobré. Pre
niekoho ako si ty,“ stále hovorila potichu, akoby sa bála, že ak začne
rozprávať hlasnejšie, niečo sa stane. „Pre niekoho, pre koho hokej nie je len
zábava, ale život. Pre niekoho, kto celý doterajší život makal pre to, aby bol
tam kde je. Dúfam, že nech to je už čokoľvek, zničíš to. Zbavíš sa toho.
Pretože pozerať sa na teba, ako sa týraš...“ šepkala a cítila, ako sa jej
zrýchlil tep, keď si uvedomila, že sa chystá povedať čistú pravdu o tom,
čo cíti. „Nie je mi to jedno,“ vydýchla posledné slová a videla, keď sa
k nej Jonathan znova otočil tvárou, ako sa mu prudko dvíhala hruď. Prudko,
automaticky, sa k nemu naklonila a skôr, ako si to stihla rozmyslieť,
pritisla svoje plné pery na tie jeho, prekvapené. Nebol to dlhý bozk, či bozk
plný vášne ako medzi dvoma milencami. Bol to bozk, z ktorého bolo cítiť,
že na svete je niekto, komu na Jonathanovi skutočne záleží. Ivy sa rýchlo, tak
ako ho rýchlo pobozkala, tak aj odtiahla a bez toho, aby sa na Jonathana
ešte čo i len pozrela, vystúpila.
A v tú noc nebola jediná, kto kvôli myšlienkam točiacim sa
len okolo jedinej osoby nedokázal zaspať.
*
Nepokojne pobehovala po byte, hľadajúc si nejakú činnosť, ktorú by
mohla vykonať ešte predtým ako netrpezlivo a v očakávaní zasadne pred
televízor, v ktorom sa odohrá posledný a hlavne rozhodujúci zápas
o tom, či sa dnes večer poriadne opije alebo nie. Keď prechádzala po
chodbe a zbytočne naprávala už dávno vyrovnané tri kabáty, ktoré viseli na
jej vešiaku, tesne pri nej, na dverách, zazvonil zvonček. Aida, ktorá doteraz
len bezbožne ležala na podlahe a sledovala svoju paniu, ako pochoduje hore
dole, okamžite vstala a nahlas sa rozbrechala. Ivy s prekvapením,
nevediac kto u nej tak asi mohol zvoniť, zatarasila Aide cestu
k dverám svojim telom a pootvorila ich.
„Ivy Hatleyová?“ opýtal sa mladý vysoký chlapec s čiernou čapicou
na hlave a prívetivým úsmevom.
„Áno?“ dvere otvorila o trochu viac, aby videla lepšie na mladíka,
ale zároveň aj aby on mal dokonalý výhľad na pitbulla sediaceho pri jej nohách.
„Niečo pre vás mám,“ široko sa usmial a Ivy ani na chvíľu nemala
pocit, že by to mohol byť násilník, ktorý sa na kuriéra iba hrá. Keď Ivyne oči
skĺzli z jeho vysmiatej tváre o niečo nižšie, až vtedy si všimla
veľkú bielu škatuľu, ktorú držal po celý čas v rukách.
„Pre mňa?“ opýtala sa zaskočene a oči jej behali medzi jeho tvárou
a objektom, ktorý držal.
„Áno,“ zasmial sa a škatuľu jej podal. „Do videnia,“ pozdravil sa
a odišiel, nechajúc ju nemo stáť vo dverách.
Vošla do bytu a zmätene hľadela na znak uprostred krabice,
premýšľajúc kto jej mohol poslať čo tak luxusnej značky, z ktorej už
len drobné náušnice stáli viac, ako jej mesačné nájomné. Opatrne, aby
nepoškodila ani len centimeter krabice, ju položila na stôl v obývačke
pred seba a ešte opatrnejšie otvorila.
Prvé, čo si všimla, keď nadvihla papierové veko, bola veľká čierna
obálka s rovnakým znakom na jej vrchu, ako bol na škatuli. Zo zvedavosti,
ktorá jej hnala adrenalín do krvi zobrala obálku a so zakúsnutím do
spodnej pery ju otvorila.
Ak dnes zvíťazíme, jediným
víťazom budeš ty.
Víťazom, ktorý vyhrá všetky
mužské oči v podniku.
Teším sa, keď Ťa v nich dnes
uvidím.
J.
Ivy neveriacky hľadela na ozdobné písmo. Kratučký text, ktorý bol viac
než zrejmý, si musela prečítať niekoľko krát, kým si jej myseľ chcela skutočne
pripustiť to, čo tam bolo napísané. Po
chvíli však obálku odložila na bok a pozrela do útrob škatule. Skôr, ako
sa načiahla po zmesi bielej čipky, ktorú v nej vedela rozoznať, spotené
dlane, ktoré si ani nevšimla kedy sa začali potiť, si otrela o nohavice
a až tak sa postavila. S hlbokým nádychom uchytila medzi prsty bielu
čipku a šaty, ktoré jej vyrazili dych vytiahla zo škatule. Keď sa
z televízie ozvala americká národná hymna, Ivy spustila zrak z nádherného
kusu oblečenia, ktorý držala v rukách a uprela ho na televíziu, kde
kapitán miestneho hokejového tímu vzpriamene stál a počúvajúc už tak
obohratú melódiu, hľadel niekam do diaľky.
*
„Ako sa dostane Ivy do baru?“ začul otázku, keď poodchádzali všetci
novinári a zatiaľ čo on sa iba vyzliekal, niektorí jeho spoluhráči už
prichádzali zo spŕch. Mlčal, nehodlal na ňu odpovedať, pretože by bolo viac než
zrejmé, že medzi ním a Ivy niečo je.
„Ja ju vezmem po ceste, včera na tréningu som sa s ňou dohodol,“
ozval sa Pat a Jonathan si všimol, ako na neho nenápadne žmurkol. Postupne sa hráči porozchádzali, no nie na dlho.
Bolo až vtipné ako veľmi sa tešili na dnešnú party. Pri tom bola taká istá, ako
všetky do teraz. Možno až na drobnú výnimku...
Vošiel do bytu, vyzul sa a okamžite spozoroval, že niečo je inak.
Bytom sa rozliehala až príliš lákavá vôňa a Jonathan si uvedomil, že ak
Lindsey varí, niečo to znamená.
„Ahoj zlato!“ vybehla z kuchyne a okamžite sa mu vrhla okolo
krku. „Gratulujem k výhre!“ pišťala mu do ucha a celého ho obsypávala
bozkami, ktoré viac než ochotne prijímal.
„Ďakujem,“ pousmial sa a na chvíľu ju od seba odtiahol, aby ju
vzápätí objal a poriadne, tak ako sa na dvojročných milencov patrilo,
pobozkal. „Varíš?“ opýtal sa, keď sa od seba odlepili.
„Áno,“ široko sa usmiala a chytila ho za ruku. „Dúfala som, že si
spravíme romantický večer,“ priviedla ho do kuchyne a okamžite posadila za
stôl.
„Tak to ťa asi sklamem,“ zamrmlal, keď pozrel na prestretý stôl
a úsmev jeho priateľky povädol.
„Prečo?“ opýtala sa.
„Ideme s chalanmi oslavovať do baru,“ odvetil a prisunul si
pred seba tanier plný jedla. „V podstate som sa domov prišiel iba prezliecť,“
vysvetlil.
„Aha,“ vydýchla a Jonathan videl, ako ju očividne chuť do jedla
prešla.
„Nabudúce si to vynahradíme,“ žmurkol na ňu a jej nálada sa opäť
povzniesla. Vedela totiž, že keď Jonathan niečo sľúbi, mieni to aj dodržať.
Potichu jedli a Jonathan čakal. Na to, čo vedel, že malo prísť
a aj prišlo.
„Jonny?“ opýtala sa Lindsey nevinne.
„Áno, zlato?“
„Vieš, ako som pred troma rokmi nafotila tú reklamu na spodnú
bielizeň,“ pozerala na neho spod umelých mihalníc.
„Áno?“ opýtal sa, zaprel sa do stoličky a vidličku položil do
taniera.
„Dostala som znova ponuku,“ povedala jednoducho. „A chcela by som ju
vziať.“
„To je síce pekné,“ ironicky sa pousmial, „ale nevezmeš ju.“
Lindsey prekvapene zažmurkala. „A to už z akého dôvodu?“
„No pár by ich tu bolo,“ povedal a lakťami sa oprel o stôl.
„Myslíš, že si vážne smiem dovoliť zahodiť kariéru a rešpekt hráčov,
vedenia či fanúšikov kvôli tomu, že moja priateľka rada ukazuje to, čo by malo
ostať zahalené? Áno, máš postavu, ktorú by chcel mať v posteli nejeden muž
v tejto krajine, ale ak si dobre spomínam, si moja priateľka a jediný kto ťa smie preťahovať som ja,“
povedal a postavil sa.
„Vieš čo, už mi lezie na nervy toto tvoje správanie. Ja nepatrím do
tvojho tímu, mne rozkazovať nemôžeš,“ rozkričala sa a aj ona sa postavila.
Jonathan sa zasmial, ruky si založil v bok a pristúpil k nej.
„A mne zase lezie na nervy to tvoje správanie, Lindsey. Desiatky fotiek
kolujúcich po internete ako si sa opila, alebo ako sa oblizuješ s bohvie
kým, och a o tvojich konkurzoch na všetkých tých striptérskych šou
ani nehovorím,“ rukou ju chytil za líca a naklonil sa bližšie k jej
tvári. „A hlavne nezabúdaj, vďaka komu máš ten salón v centre mesta alebo
vďaka komu si môžeš dovoliť všetky tie drahé handry, ktoré tak rada nosievaš.“
Pustil ju a so slzami v očiach ju nechal stáť uprostred
kuchyne.
„Takže si rozmysli, čo budeš robiť,“ zakričal, keď vchádzal do spálne,
aby sa mohol prezliecť. „Buď prepadneš znova tomu svojmu životnému štýlu
poslednej kurvy, alebo budeš poslušnou priateľkou najlepšie zarábajúceho
kapitána v NHL.“
„Škoda len, že pred pár rokmi si sa za inými, ako poslednými kurvami, ani neotáčal!“ vykríkla nahnevane.
„Drahá Lindsey, zbalil som tú najväčšiu zo všetkých a ostané ma
odvtedy nezaujímajú,“ žmurkol na ňu, keď vyšiel zo spálne v čistom
oblečení a skôr, ako ju stihol ešte viac uraziť, zabuchol za sebou
vchodové dvere.
*
„Hej, hej, hej,“ zahvízdal Pat, keď Ivy vystúpila z jeho až desivo
veľkého auta a on mal v žiare pouličných lámp dokonalý výhľad na celú
jej postavu. Ivy placho sklonila hlavu a pozrela na červené lodičky, ktoré
len dodávali jej štíhlej postave na príťažlivosti. „Hatleyová, mám pocit, že po
tejto noci už nebudeš taká nevinná, akou sa zdáš byť,“ obišiel svoje auto a pristúpil
k nej.
„Drž hubu, Kane,“ prevrátila očami s červenými lícami a s miniatúrnou
kabelkou ho udrela po ramene. „Radšej už poďme, lebo mi tu umrzne zadok,“
povedala a sama vykročila k budove, z ktorej sa ozývala hlasná
hudba.
„Chyť sa ma,“ zamrmlal, keď ich obrovský vyhadzovač okamžite vpustil
dnu, čo sa samozrejme nepáčilo dlhému radu záujemcov o zábavu v danom
bare a oni bok po boku vstúpili do budovy. Ako náhle sa za nimi zatvorili
ťažké dvere, Ivy pocítila ako jej v hrdle narástla hrča a zároveň,
ako jej srdce ťažko narážalo do hrudníka, nie len pod ťarchou basov, ktoré
hrali tak hlučne, že by pokojne niekomu mohli vyraziť dych, ale hlavne tým, že
nevedela čo očakávať. Patrick si s ňou okamžite preplietol prsty a začal
ju ťahať rozľahlým priestorom, ktorý pokiaľ až dovidela, bol absolútne
preplnený. Rovnako ako Pat, ktorému hlavu zdobila modrá šiltovka, ktorej
hlavným zámerom bolo utajiť jeho identitu na čo najdlhšie, tak aj ona so
sklonenou hlavou, pozerajú si pod nohy, sa tisla pomedzi masu ľudí, neobzerajúc
sa za sebou alebo pred seba. Jednoducho kráčala, vedená Patrickom, až k železným
schodom, kde ju Pat pustil.
„Dáma prvá,“ zastal na boku, s jednou rukou položenou na zábradlí
a druhou jej pokynúc aby vystúpila prvá. Ivy neváhala, hnalo ju množstvo
adrenalínu. Chytila sa zábradlia a pomaličky, opatrne, aby si na vysokých
opätkoch, ktoré nosila len príležitostne, nevybila zuby a bez akéhokoľvek
hendikepu vystúpila až na vrch schodiska. Keď spod mihalníc zbadala, že ju čaká
už len jeden schod, zodvihla hlavu a pozrela pred seba. Uvidela trblietavý
záves tvorený žiarivými korálikmi visiacimi na špagátikoch a obrysy postáv,
ktoré sa za danou oponou hemžili. S hlbokým nádychom prešla cez bariéru,
ktorá ju delila od VIP sektoru a následne sa usmiala. Očami prechádzala po
známych tvárach usudzujúc, že tam boli všetci. Všetci, ktorí ju dokázali
rozveseliť a dodať jej pocitu, že ju niekto má rád. A samozrejme on. Ten,
čo sedel na okraji sedačky, ten, ktorému sa oči rozšírili, keď ju uvidel vojsť.
Ten, vďaka ktorému tam stála v bielych šatách, s dokonalým líčením a účesom,
ten, ktorému ako jedinému sa chcela páčiť.
Už s piatym pohárom šampanského sedela medzi Patom a Shawziem,
počúvajúc zábavné historky, no oči upierajúc na úplne inú osobu, akou boli
spoločníci po jej boku. Zakaždým, ako sa im pohľady stretli, alebo ako sa náhodne dotkli, keď si medzi sebou
podávali fľaše alkoholického opojenia, Ivy necítila nič iné ako túžbu. Elektrizujúcu
túžbu dotknúť sa ho na dlhšie ako úbohých päť sekúnd, prejsť mu prstami po
tvári, či uchytiť ho a pocítiť silu jeho paží.
Znova sa ich pohľady stretli a Ivy to už vzdala.
Položila poloprázdny pohár na stolík pred sebou a pozrela na
množstvo chlapov, ktorí jej robili spoločnosť.
„Okay, mám toho dosť,“ povedala a temer všetky hlavy sa otočili za
ňou, keď sa postavila. „Kto ide tancovať?“ opýtala sa. Chlapcom zbledli tváre a ona
prevrátila očami.
„Pat?“ opýtala sa a keď Pat splašene zavrtel hlavou, pozrela na
ďalšieho vyhliadnutého adepta. „Shawzie? Bryan? Kris? Nikto?“
„Zbabelci,“ zamrmlala a pozrela priamo pred seba. „Jonny?“
vydýchla potichu, nevediac, či ju začul, no vediac, že ho volala. Bez toho, aby
počkala na jeho reakciu, otočila sa a zišla dole strmím schodiskom. Kráčala ďalej, doprostred parketu, kde bol
dav najhustejší, čo bolo výhodou, pretože im to poskytovalo najväčšiu
anonymitu. Razom, keď mala pocit, že našla to najvhodnejšie miesto, otočila sa
a hnedé, žiadostivé oči uprela na postavu kráčajúcu za ňou. V čiernej
košeli s mierne vyhrnutými rukávmi a s rovnako sfarbenou
šiltovkou na hlave, so šiltom otočeným naopak, k nej rýchlo smeroval. Keď ich
už delilo iba pár centimetrov, rukou ju oblapil okolo pása a prudko k sebe
prirazil. Nebozkávali sa, hoci každý, kto by na nich pozrel, by si to myslel. Nosmi
sa dotýkali, neprestajne si hľadiac do očí.
„Vravel som to,“ zamrmlal, keď perami opatrne, sťa dotykom motýlích
krídel, prechádzal po pokožke jej krku, neďaleko jej ucha. „Vyhrala si.“
„Máš ten pocit?“ opýtala sa. Ani jeden z nich nevnímal hudbu,
nezaujímalo ich či sa vôbec pohybujú do rytmu. Jediné, čo bolo pre nich
dôležité, boli ich vzájomné dotyky a blízkosť toho druhého.
„Videl som ako sa na teba všetci dívali,“ jeho dych ju šteklil na krku.
„Nepáčilo sa mi to.“
„Prečo?“
„Nemali by sa tak žiadostivo pozerať,“ hovoril, „nie, ak máš byť iba
moja.“
„Chceš aby som bola tvoja?“ opýtala sa a jej kolená sa takmer
podlomili.
„Chcem,“ vydýchol a čelom sa oprel o to jej.
„Tak si ma vezmi,“ vytrhla sa mu zo zovretia a rýchlo vykročila
smerom, ktorým si myslela, že sa nachádzajú toalety. Odstrkávala od seba ľudí,
raziac si tak pred sebou cestu. Keď sa ocitla v tmavej uličke, kde sa na
stene týčila veľká žiarivá ceduľa ukazujúca smer k toaletám, pocítila na
svojom zápästí jeho zovretie. Prudko ju k sebe otočil a vzápätí prirazil
na stenu nachádzajúcu sa za jej chrbtom. Mierne jej to vyrazilo dych a ešte
skôr, ako stihla nabrať ďalší, Jonathan jej ho už kradol dychtivými bozkami. Ich
jazyky splašene súperili zatiaľ čo jeho prsty sa zabárali do jej bokov. Rukami ho
oblapila okolo krku a dlaňami okamžite zašla pod golier, vychutnávajúc si
dotyk jeho hladnej pokožky.
„Jonny,“ zamrmlala, keď jej dovolil konečne sa poriadne nadýchnuť a teraz
to bola jej odhalená strana krku, ktorá zamestnávala jeho pery. „Vypadnime
odtiaľto,“ navrhla, keď do rúk uchytila jeho tvár a odtiahla ho od svojho
krku. Jonathan sa usmial, opatrne, absolútne rozdielne ako pred pár sekundami
ju pobozkal na pery, preplietol si s ňou prsty a okamžite,
nezaujímajúc sa o zvyšok ich spoločnosti, vyrazil k najbližšiemu východu.
Parkovisko pred jej domom bolo v pokročilú nočnú hodinu na konci
týždňa skoro úplne prázdne. Preto, keď Ivy opojená nie len alkoholom ale aj
absolútnou vášňou preliezla zo sedadla spolujazdca do Jonathanovho lona,
necítila žiaden strach.
Bozkávali sa ako mladí milenci, ktorých malo čakať dlhé odlúčenie. A zatiaľ
čo on jej vyhŕňal šaty a ona mala pocit, že dotyk jeho rúk cítila snáď
všade, ona sa mu snažila rozopnúť každý jeden gombík na košeli.
Nahnevane zavrčala, keď sa jej to v prítmí nedarilo a tichým autom
sa ozval jeho smiech, keď ju na chvíľu pustil a rukami uchytil lem svojej
košele. Priestorom sa ozval zvuk odskakujúcich gombíkov a zatiaľ čo ona sa
znova vrhla na jeho pery, jej ruky preskúmavali každý jeden milimeter jeho
vypracovaného trupu. V nasledujúcich minútach Jonathan roztrhal nielen
svoju košeľu, ale i jej silonky. Bez toho, aby čo i len jeden z nich
zapochyboval o tom druhom, ich telá sa za doprovodu hlasných vzdychov
stali nekontrolovateľnými.
Bola prvá.
Prvá z tých všetkých, ktoré za celé tie roky mal, ktorú po celý
ten čas bozkával. Pri ktorej mu nevadil ani jeden škrabanec na chrbte, či
drobné uhryznutie. Jediná, ktorej vzdychanie jeho mena tak neskutočne pristalo.
Bolo to iné.
A Jonathan si nebol istý, čo to znamená.
„Ahoj,“ začul, keď potichu zavrel vchodové dvere.
„Lin?“ opýtal sa a oči uprel na postavu opierajúcu sa o stenu
v chodbe. „Ešte nespíš?“
„Nie,“ hovorila stále potichu. „Chcela som ťa počkať.“
„Aha,“ vydýchol. „Tak som teda tu.“
„Čo sa ti stalo s košeľou?“ opýtala sa ona a bradou pokynula
na jeho oblečenie. Namiesto čiernej košele, v ktorej ho videla odchádzať,
mal teraz na sebe sivasté tričko s názvom klubu, v ktorom bol
kapitánom.
„Ale,“ mávol rukou a prešiel bližšie k nej. „Opitý Pat,“
pokrčil plecami.
„Ah, jasné,“ mierne sa pousmiala. „Jonny?“
„Áno?“ pozrel jej do tváre.
„Prepáč mi to,“ povedala a so slzami v očiach na neho
pozrela.
„Nie, ty mi to prepáč,“ objal ju, „nemal som byť taký hrubý. Nezaslúžila
si si to.“
„Milujem ťa,“ zamrmlala, keď si hlavu zavŕtala medzi jeho krk a plece.
„Veď aj ja teba,“ odvetil a pobozkal ju
na vrch hlavy.
Ďalej, ak toto pravdepodobne čítate, už som vo vlaku na ceste do Bratislavy. Budem tam týždeň a hoci budem mať prístup k internetu, nebudem mať so sebou notebook, takže nebudem môcť písať. Preto, prosím, majte chvíľku strpenia, viem, že chcete vedieť, čo sa udeje ďalej, ale ja tiež nevisím celý čas na worde a mám aj iné povinnosti. Samozrejme, hneď ako sa vrátim, budem písať ďalej. Ďakujem za pochopenie ;)
P.S.: ak máte otázky, tak TU
P.P.S: nezabúdajte čítať moje odporúčania! ;)
Cmuk vám všetkým na prdelky :-*
Síce tú jeho frajerku nepoznám, ale už ju nemám rada :D
OdpovedaťOdstrániťPáčil sa mi priebeh časti - hlavne rozhovor medzi Lindsey a Jonnym, to som sa tak smiala, ako ju odpinkal :D
Aj to, že konečne boli spolu :3
Len ten koniec.... Fú, to ešte bude zaujímavé :)
Ale teším sa na ďalšiu :)
Oh, a ešte - "No čím viac úderov srdca ubehlo, tým menej si boli cudzí." - táto veta proste TOP!!!!!! ♥
Love Xxx
Mal si vrznúť aj od druhého vajcovodu! :(((
OdpovedaťOdstrániťJa neviem kde začať...
OdpovedaťOdstrániťAsi tým že je to naozaj dokonalé.
Veľmi sa mi páčil ten rozhovor v aute... bol taký preciteny :)
Samozrejme ani rozhovor Johnnyho a Lindsey nesklamal. Nad tym sa tak dobré smialo.
Tá párty... ja ešte stale nemôžem uveriť. No že je Ivy takáto dracica by som nepovedala.
A ten koniec?! Nepáči sa mi.?Aj ja teba. Johnny sklamal si ma. Ten asi ten rozum nechal u Ivy, len to k nej vôbec, ale vôbec nie je fér.
Teším sa na ďalšiu. Ja tvoje príbehy proste milujem.
Fuu... :O Kedze sa snazim komentovat kazdu cast tak nechcem ani dnes zahalat :) Takze jedine co poviem: Wow nemam slov :O :O :3 Idem to radsej rozdychat :D :O
OdpovedaťOdstrániťIvka tá časť bola strašne dobrá :-)už sa teším na ďalšiu časť :-D trošku som zostala v šoku keď povedal John Lindsey že ju miluje.
OdpovedaťOdstrániťomg :OOOOO to nemyslíš vážne :O on jej povedal aj ja teba ? .. ja to nechápem .. ved o bože.. -__- ako može Ivy povedať že joooooooj normálne som na neho naštvana ale tak že brutaaaaalne .. -__- ale je to absolutne dokonale :3 užasné :3 perfektne :3 jaa to milujem :3 absolutne bezvýhradne dokonalo :3 :DD vážne :3 užasne toj e :3
OdpovedaťOdstrániťAww, dobrú chvíľu som na uškŕňala ako mesiačik. A to som myslela, že z pubertalnych vypadov som už vyliečená ;) Som zvedavá, čo sa bude diať ďalej...
OdpovedaťOdstrániťhua,wua,jajja :D
OdpovedaťOdstrániťneskutočne najsamlepšia,najdlhšia časť!!! :)
ja túto poviedku zbožňujem!!! :)
zimomriavky až v...neviem kde!! :)
náááádhera,nááádhera,náááádhera....
srdce mi búši,tlak mám neormálny a ten pocit šťastia vo vnútri je neskutočný :D nič nespravíš,keĎ miluješ poviedku viac ako chlapa :D :P
PS: Ivy, úplne mi t sedí,že máš týždňovú pauzu, keďže aj ja odchádzam do zahraničia a myslím,že budem tu minimálne
PS2: úúúžasný zážitok si mi opäť ponúkla a za to DAKUJEM!!! :)
have a nice day :)
och úplne topková táto časť normálne nemám slov!!
OdpovedaťOdstrániťNajviac tie odfajče čo Jonny dával Lindsey.. :D no ja som sa tak fajne nasmiala..
A ten koniec.. :33 To ma teraz chceš ako fakt nechať tak dlho čakať pokedy sa dozviem čo bude ďalej??
Zase si budem vytvárať vlastné závery až pokiaľ nenapíšeš ďalšiu časť.. :D :D
No proste ešte raz úplne úžasná časť toto a teším sa na ďalšiu.. :))
Ja už vôbec neviem čo ti písať… každá časť lepšia a lepšia, každá je pre mňa výnimočná a vždy keď uvidím,že si pridala ďalšiu-tak sa teším ako malá… pokračuj v písaní, si úžasná
OdpovedaťOdstrániťParadne uplne super!!!
OdpovedaťOdstrániťJa uz uplne viem ze ked Ivy zisti ze ma frajerku tak to bude velmi zleee. a to ze jej povedal ze ju tiez miluje, no a co! Bolo mu jej len luto isto!
A podla mna nafoti tie fotky a to bude koniec! :D
DOKONALEEE :*
krasne pises ale to som ti tu uz pisala :)
pekny výlet do BA:)
dlho som rozmýšľala aký komentár mám napísať pretože som sa nechcela zas opakovať. Lenže to sa inak nedá. proste je to dokonalé, úžasné, perfektné, najlepšie čo som kedy čítala. Nádherne opísané a napísané. Len ma trošičku zarazilo keď povedal Jonny aj ja teba. Strašne sa teším na ďalšiu časť.
OdpovedaťOdstrániťPS: uži si Bratislavu ;)
*Mims
K tvojmu príbehu som sa dostala cez tú stránku čo ti ho tá "milá" dievčinka ukradla -.- hneď sa mi zapáčil a musela som časti čítať neustále dookola... :) Odvtedy si každú časť čítam 3-krát pretože ma fascinuje ako nám to podávaš, akým spôsobom :) Píšem až teraz komentár lebo som bola vždy na mobile a tam mi to nechcelo ísť... Áno, nechodím absolútne na notebook -.- Každá časť je niečim vždy vždy výnimočná a teším sa na ďalšie časti, ako sa to zapletie a dopadne... Ďakujem že ho píšeš, btw vždy sa ako idiot pri čítanú usmievam na displej mobilu a mama sa ma pýta či som v pohode :D :D :D Proste je tento príbeh/story/poviedka úplne dokonalá! :)
OdpovedaťOdstrániťPrepáč že to píšem ako anonymný komentár, inak mi to nešlo -_-
Pekný výlet v BA, teším sa pokračovanie :3
xoxo
*Diana ;) :)
uplne mega pribeh.. citam si tie casti stale dookola kym nepridas dalsiu.. pri kazdej sa tesim a kazda jedna cast je vyborna a pri tom niecim vynimocna...proste pecka...
OdpovedaťOdstrániťAhoj, dnes som sa dostala konečne sem a začala som to čítať a poviem ti, dokonalosť. Neskutočne ma fascinuje ako to píšeš, akým spôsobom, ľahko sa to číta a veľmi sa teším na ďalšiu časť. :)
OdpovedaťOdstrániťIdem to písať dnes už po druhýkrát, lebo sa mi to zmazalo -_-
OdpovedaťOdstrániťProste som z neho sklamaná. Ako sa môže takto správať ku svojej priateľke? Ako jej môže tak nechutne nadávať? To, že je koza je druhoradé.
Milujem ho, nesmie si kaziť reputáciu.
Nič si z toho nerob. x Myslím, že to má jednoducho niečo do činenia s tým, ako Ivuška Lin výslovne neznáša. :D:D don't worry & miluj ho ďalej! Jon je kamoš, nie žradlo. ^^
OdstrániťTo nie je pravda! :D len ju nemam v laske! :DD
OdstrániťČiže ju neznášaš[me] :D:D
Odstrániťkto ju má rád, zase tak si povedzme :D
OdpovedaťOdstrániťneskutočne úžasné to je :3 konečne niečo nové a iné, veľmi sa mi to páči a myslím, že máš veľký talent na písanie :)
OdpovedaťOdstrániťSilonky pre mužov a ženy z celého sveta tu..
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.pantyhose8.weblahko.sk
https://youtu.be/zuP0tILg7lQ
Silonky pre mužov a ženy z celého sveta tu..
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.pantyhose8.weblahko.sk
https://youtu.be/zuP0tILg7lQ
Keď sa znova vraciam k tomu príbehu, áno po x-týkrát a čítam túto časť, fakt, že náš Captain je momentálne single naberá úplne iný rozmer haha.
OdpovedaťOdstrániťOj, to ma nesmierne teší, že sa k tomuto príbehu vraciaš po x-ty krát, nakoľko, ver mi, nie si jediná! O:) sama si ho občas otvorím a prečítam si aspoň zo 2-3 časti a zaspomínam na to pekné obdobie :)
Odstrániťoj, ani nehovor o tom, že je single, nepáči sa mi, čo sa to deje s jeho životom! najprv rozchod, potom zrušený instagram a teraz nejaká záhadná illness? začínam sa báť.