A je to tady.
nie som s ňou celkom spokojná, ale ani prerábať sa mi ju už veľmi nechce.
to posledné čo si prečítate, nebojte sa, bude to potom ďalej rozvinuté.
„Poďme sa
prejsť,“ silno ho udrela po tvrdej hrudi a pozrela na neho.
„Čože?“ opýtal
sa prekvapene a zrak odtrhol od papierov tvoriacich časť Ivynho
projektu, ktorým síce úplne nerozumel, čo o to viac upevňovalo
jeho zvedavosť.
„Tu neďaleko je
park, kam s Aidou chodievam, keď sa potrebujem veľa učiť a
nestíham ísť do Lincolnovho. Poď, vypadnime na chvíľu,“
široko sa usmiala a potiahla ho za ruku, aby sa rovnako ako ona,
postavil.
„Dievča, začínaš
byť nejaká náročná,“ pokrútil hlavou, no nasledoval ju.
„Náročná?“ so
smiechom sa uisťovala, že počula správne.
„Áno,“ prikývol
a tiež sa zasmial. Kým sa Jonny obúval, Ivy pripla naradostenej
Aide obojok a vôdzku a následne sa obula a obliekla aj ona. „Mám
za sebou ťažký tréning a práve teraz by som mal pokojne
oddychovať, rozvalený na gauči, s vyloženými nohami a krásnym
dievčaťom vedľa seba,“ hovoril s vážnou tvárou, keď
vychádzali z jej malého príbytku.
„Tak to si mal
doteraz,“ žmurkla na neho cez plece. „Už ti chýbalo len to
krásne dievča vedľa teba,“ zvolala a zbehla po schodoch.
„Mne sa páčilo
to, čo tam ležalo,“ kričal za ňou.
Ivy jeho odpoveď
vhnala červeň do líc, no bola vďačná za to, že marec bol v
Chicagu dostatočne chladný na to, aby sa mohla vyhovoriť – i
pred sebou samou – na mráz.
„Veď jej to
normálne hoď,“ nekontrolovateľne sa smiala, keď hľadela na
Jonathana, ktorý si váhavo pohadzoval v rukách Aidin papek a tým
psa pri svojich nohách neskutočne dráždil.
„Ale čo ak jej to
hodím ďaleko?“ opýtal sa opatrne.
Ivy sa prestala
smiať. „Kriste pane, je to pitbull, tie psy sú stvorené na
vytrvalosť a beh. Tak jej to už hoď lebo ti o chvíľu skočí do
toho pekného úsmevu a ty sa budeš môcť rozlúčiť s tvojou
tvárou na obálkach časopisov.“
Jonathan ešte
chvíľu hľadel na psa pred sebou a spracovával, čo mu Ivy
povedala. Razom sa napriahol a z celej sily, ktorú mu poskytovali
svaly pravej ruky, hračku konečne hodil.
„Huráá!“
zvolala na oko víťazoslávne a s ironickým výrazom v tvári
zatlieskala.
Kráčali temer
vyľudneným parkom a Ivy postrehla, že vždy, keď okolo nich
niekto prešiel, Jonathan sklonil hlavu alebo si šiltovku stiahol
ešte viac do očí.
„Ešte že sa
stmieva,“ zamrmlala, keď okolo nich prešiel zaľúbený párik
držiaci sa za ruky absolútne si ich nevšímajúc a Jonnyho práve
vtedy tak veľmi zaujali topánky, v ktorých kráčal.
„Eh?“ opýtal sa
a spod šiltovky na ňu pozrel.
„Vravím, ešte že
sa stmieva,“ hovorila trochu zatrpknuto. „O chvíľu bude tma a
ty sa nebudeš musieť báť, že ťa tu niekto so mnou spozná.“
Jonathan chvíľu
mlčal, premýšľajúc či správne postrehol ten ironický podtón,
ktorým skutočne hovorila a prízvukovala práve na tom slove,
ktorým vyjadrila jej spoločnosť.
„Nejde o to, že..“
nestihol dokončiť.
„Chápem, musí to
byť nepríjemné, keď ťa ustavične niekto zastavuje a chce od
teba fotku alebo niečo. Ale neboj sa,“ drgla do neho lakťom, „ak
si si nevšimol, nežijem práve v oblasti, kde niekoho zaujíma, kto
sa pohybuje po tomto parku,“ žmurkla.
Stála na mieste, s
rukami vsadenými hlboko do vreciek a sledovala pomedzi veľké
snehové vločky, ktoré sa nehlučne spustili z čiernej oblohy, ako
sa Jonathan naháňal s Aidou. Mráz sa jej snažil dostať pod kožu,
hrýzol ju na odhalených líčkach, no i napriek svojej bolestivej
prítomnosti nenarúšal chod Ivyných myšlienok. Zamyslený pohľad
upierala na postavu pred sebou, okolo ktorej sa točili všetky jej
myšlienky. Mala toľko otázok, bola zvedavá, no i mierne
vystrašená. Chcela sa Jonathana pýtať, no zároveň sa bála
odpovede na temer všetky otázky, ktoré mala. Nebola si celkom istá
toho, či na jeho mnohokrát priame odpovede bola pripravená. No
zároveň si uvedomovala, že ak nie teraz, neskôr môže byť už
pozde.
„Mala si pravdu,
je vytrvalá,“ začula hlas vedľa seba. Mierne ňou trhlo a ona si
až vtedy všimla, že Jonathan postáva po jej boku a Aida beží
smerom od nich za letiacim papekom.
„Ženy majú vždy
pravdu,“ povedala a s neúprimným úsmevom na neho pozrela. Jonny
si jej zaváhania našťastie nevšimol, oči upieral do diaľky, na
psa.
„Bicks má
organizáciu, ktorá pomáha tomuto plemenu,“ kývol bradou smerom
k Aide, ktorá bežala už späť k nim a Ivynu poznámku si
nevšímal.
„Naozaj?“
prekvapene na neho pozrela, ako sa sklonil k psovi a bojoval s ním o
papek. „Pitbullom?“
„Mhm,“ odvetil
nezrozumiteľne, naďalej sa snažiac vytrhnúť hračku z pevného
zovretia čeľustí bojového
plemena.
„Hm,“
nadvihla obočie a s vydutou spodnou perou uznanlivo prikývla, „o
jeden dôvod viac prečo mať rada toho chlapa.“
Jonny
si zahryzol do pery, keď hádzal papek čo najďalej a až tak sa
obrátil k svojej spoločníčke. Pristúpil k nej čo najbližšie a
so zúženými očami na ňu pozrel.
„Dúfam
len, že ho nemáš radšej ako mňa,“ hovoril sebavedome.
Inokedy
by Ivy odvetila niečo, čím by hrebienok jeho sebavedomia pekne
skosila, no teraz ju nič také nenapadalo. Hlavou jej vírila len
jedna otázka.
„Prečo
si dnes vlastne prišiel?“ vyhŕkla.
Jonathan
sa od nej odklonil a váhavo na ňu pozrel.
„A
s odpoveďou, že ťa zožierala zvedavosť prečo som nebola v práci
sa neuspokojím. Ak by išlo iba o to, mohol si sa pokojne
opýtať Troya alebo Pata.“
„Pata?“
„Áno,“
prikývla. „Telefonovala som s ním, vedel, že pár dní
neprídem.“
Jonathanovi mierne
poskočilo srdce. Ivyne slová ho zneisteli a nadobudol myšlienku,
že ak sa dozvie, že Patrick niečo Ivy povedal, vlastnoručne ho
zaškrtí.
„Takže sa pýtam,
prečo.“
„Naozaj to chceš
vedieť?“ opýtal sa drsne.
Prikývla.
Znechutene odvrátil
zrak, no nehľadel nikam konkrétne.
„Pretože nie si
pokrytec,“ zamrmlal a jeho odpoveď Ivy zmiatla. „Si úprimne
zvedavá a hovoríš, čo si myslíš. A hlavne nejdeš odpadnúť už
len z toho, že sa na teba pozriem, ako väčšina žien.“
„No...,“
zaváhala trochu a zaškrípala zubami. „S tým posledným by som
celkom nesúhlasila.“
„Viem,“ zasmial
sa, keď pochopil na čo naráža. „Ale ideš zo mňa do kolien,
pretože som pre teba príťažlivý,“ hovoril potichu ako sa k nej
naklonil. „A nie preto, že mám peniaze alebo meno, ktoré v tomto
meste niečo znamená,“ teplý dych ju šteklil na líci a ona
pocítila, ako si ju chytil okolo pása. „Alebo sa mýlim?“
opýtal sa. Neschopná vydať zo seba akýkoľvek zvuk, pokrútila
hlavou. Pobozkal ju na líce.
„Ako, kurva, pre
koho by si príťažlivý nebol,“ s vytreštenými očami na neho
pozrela. Jonathan sa rozosmial a Ivy priznala, že na ten zvuk by si
bola schopná zvyknúť, ak by ho mohla počúvať každý deň.
„Poď,“ nastavil
jej svoju dlaň v očakávaní. Ivy ju bez váhania chytila a spolu,
pod rúškom tmy, sa vybrali v ústrety konca dňa.
*
Čierne auto
zaparkovalo v podzemnej garáži a Ivy so smiechom vystúpila. Bolo
vtipné počúvať z predného sedadla rozhorčeného Patricka, ktorý
nedokázal pochopiť, ako sa mu mohlo auto pokaziť a on sa tak musel
nechať, ako nejaký bažant,
odviesť na tréning svojím spoluhráčom. Keď pár kilometrov pred
UC na ňu zatrúbilo auto a jej automaticky poskočilo srdce, pretože
vozidlo spoznala okamžite, ešte netušila, že zábavnejšiu cestu
ako bude táto ešte nezažila. Patrick bol taký nahnevaný a plný
rozhorčenia, že Jonathana spolu s Ivy absolútne ignoroval
ponechávajúc ich samých v garáži a vykročiac rezkým krokom po
schodoch.
„To
je blázon,“ smiala sa.
„Nie,
to je len Patrick Kane,“ poopravil ju. Vybral si z kufra svoju
tašku, prevesil si ju cez plece a keď na aute nehlučne zablikali
svetlá ako oznámenie, že je zamknuté, pristúpil k Ivy. „Ale
áno, máš pravdu, je to blázon,“ sklonil sa k nej a letmo ju
pobozkal.
„Tak
poď, hor sa do práce, kapitán!“ zvolala naoko nadšene, no
Jonny ľahko odhalil faloš jej slov. Spolu sa rozosmiali a Ivy si
vzápätí nešťastne povzdychla. Neznášala skoré vstávanie, a
práve tento jeden jej úhlavný nepriateľ bol dôležitým faktorom
pri vykonávaní jej práce.
„Ale,
tu sú naše hrdličky.“
Ivyna
hlava sa okamžite otočila za hlasom, ktorý sa ozval spoza nich,
keď kráčali k schodom vedúcim do šatní.
„Len
som ju po ceste vyzdvihol,“ obraňoval sa Jonathan a obaja zastali,
aby počkali na svojho už spoločného
kamaráta.
„Áno,
Shawzie, neviem ako vy muži, ale ja som verná svojmu manželovi,“
hrdo vyhlásila a vypla pri tom hruď. Jonathan vybuchol do smiechu
no Ivy ho takmer v zlomku sekundy umlčala prísnym pohľadom.
„No,“
Andrew sa pristavil pri nich, „keby som aj ja nejakého manžela
mal, možno by som mu bol verný.“
„Ty
buď hlavne verný Chau, to je najdôležitejšie poslanie tvojho
života,“ Jonathan mu rozstrapatil účes, ktorý mu exkluzívne
pripravila jeho posteľ na želanie tak, ako každé iné ráno.
„Áno
a ešte strieľaj góly!“ pridala sa Ivy.
„Pche,“
bola jeho jediná odpoveď, keď s pokrútením hlavýodišiel od
dvojice, ktorá si ho doberala.
„Ako
vlastne vyzerá Andrewova priateľka?“ pýtala sa, keď kráčali
vedľa seba po schodoch.
„Taká
malá milá blondýnka, možno si ju tu už niekedy zazrela, je
takmer na každom zápase.“
„No,
možno keby som tu bývala aj počas zápasov, možno by som ju
spoznala.“
„Tak
tvoju absenciu na prestížnych domácich zápasoch treba zmeniť,“
veľavýznamne na ňu pozrel.
„Možno
raz,“ pokrčila plecami. „Inak, mne sa neskutočne páči ako sa
správaš k svojim spoluhráčom,“ usmiala sa.
„Ako
sa k nim podľa teba správam?“ vyzvedal.
„Hm,
akoby to boli všetci tvoje deti,“ pokrčila plecami stále so
širokým úsmevom. „Akoby to, že si ich kapitán, z teba robilo
zodpovedného za každého z nich. Vždy keď je nejaký problém
počas zápasu, či na tréningu niekomu niečo nejde, si tam,
pomáhaš, snažíš sa. Páči sa mi to.“
„No,
myslím, že to by mal správny kapitán robiť, či nie?“
„Ešteže
z teba (ne)srší
toľké sebavedomie,“ prevrátila nad ním očami.
„Len
také zdravé,“ podržal jej otvorené dvere a keď okolo neho
prechádzala, s istotou, že ich nikto nemôže vidieť, rýchlo ju
pobozkal.
Porozkladala
čierne dresy po mantinely, tak ako jej to prikázal tréner Q. a
čakala, kým sa hráči povyzliekajú z tých, ktoré mali
momentálne na sebe.
„Jonny,
idem proti tebe na vhadzovanie!“ vykríkol Shawzie, pričom jeho
kapitán od neho stál necelé dva metre.
„Už
sa teším na ten výprask čo dostaneš,“ rozrehotala sa a
vyplazila mu jazyk.
„Neveríš
mi, že budem mať väčšiu úspešnosť ako Tazer?“ zarazene na
ňu pozrel.
„Neverím,“
pokrútila hlavou.
„Tak
toto si nemala povedať,“ vyrútil sa na ňu a skôr ako stihla
akokoľvek zareagovať, za krk, pod červenú blackhawks mikinu, jej
strčil za hrsť ľadu. Ivy vykríkla, keď jej mráz prechádzal
telom a ľadová voda stekala až k bedrám, po celom tele.
„ANDREW
SHAW!“ kričala. „JA ťa Z-A-B-I-J-E-M!“ otočila sa, že mu
hneď aj jednu vpáli hoci mal na hlave prilbu, no Shawzieho už
nebolo.
Jonathan
sa rozosmial, no prikorčuloval bližšie k nej.
„Počkaj,
vyberiem ti to,“ zamrmlal a zložil si rukavice.
„Ja
sa mu tak pomstím,“ vražedne sykla a vlasy si uchytila na jednej
strane, aby Jonathanovi nezavadzali. Vzápätí mu poďakovala, keď
už na chrbte necítila nič iné iba mierne navlhnuté tričko,
ktoré sa jej lepilo na kožu.
„Neboj
sa, spravím to za teba,“ žmurkol. „Nenechám ho vyhrať ani
jedno vhadzovanie,“ vzal si rukavice, nasadil si ich a rýchlo
prekorčuloval na miesto, kde stál ich tréner a nervózne pískal
na svojho kapitána.
*
„Naozaj
nemôžeš?“ smutne na ňu hľadeli zelenkavé oči Bryana
Bickella.
„Popravde,
môcť by som mohla,“ priznala nerada, „ale nechce sa mi,“
zasmiala sa. „Ak by ma Troy potreboval, prídem. No nevyzerá to
tak,“ pokrčila plecami. „Neboj sa, budem ti fandiť pred
televíziou, tak ako každý raz,“ žmurkla.
„Len
aby, kvietoček!“ pohrozil jej vztýčeným ukazovákom. Poslala mu
ešte vzdušnú pusu, rýchlo si pobrala svoje veci a zakývala mu.
„Bežím
už do školy,“ strčila hlavu do dverí, kde zahliadla Troyov
chrbát.
„Dobre,
hodiny máš zapísané?“ opýtal sa ju ešte. Ivy prikývla. „Tak
ťa nebudem zdržovať,“ zakýval jej a Ivy tak mohla pokojne odísť
na prednášku.
Dosadla
do lavice, stiahla si z hlavy čiapku a rozstrapatené vlasy sa
snažila čo najviac uhladiť, aby napriek všetkému, vyzerala čo
najviac ako človek. Vytiahla si zápisník, čiernu fixu, ktorá
používala radšej ako pero či ceruzu a spokojne, že prišla skôr
ako jej prednášajúci, sa oprela o operadlo stoličky. Čarbala si
na čistú stranu papiera bez ladu a skladu, keď sa započúvala do
rozhovorov okolo nej. Dievča sediace pár stoličiek od nej v tom
istom rade telefonovalo pravdepodobne s matkou o mladšom
súrodencovi, ktorý sa ráno povracal. Chlapci pred ňou rozoberali
dnešný nadchádzajúci domáci zápas jastrabov a Ivy sa pousmiala.
A dievčatá nad ňou, ktoré, ako už zistila niekoľko mesiacov
dozadu, boli veľkými fanúšičkami dynamického dua miestneho
hokejového tímu, sa zase raz zhovárali o tom, ako sa upravia na
zápas.
„Myslíš,
že je ešte s ňou?“ začula. Fixa prestala písať, ruka zamrzla
na papieri.
„S
tou kaderníčkou?“
„Mhm.“
„Neviem,
bejb. Uvidíme dnes.“
Ivy
naprázdno prehltla.
Ležala
rozvalená na gauči a snáď po prvý krát od dôb čo vlastní
svojho psa, mu nedovolila pritúliť sa k nej. Bola mierne podráždená
a preto potichu nadávala, keď sa jej nedarilo zaspať. Mala ešte
hodinu, kým sa zápas začne a ona nemala čo robiť. Vedela, že
len tak ležať a premýšľať nemá zmysel, pretože jediné na čo
by dokázala myslieť boli slová, ktoré počula na prednáške.
Nenávidela sa za to, že si nechala slová len tak vkĺznuť do
mysle a zapochybovať o Jonathanovi. Určite sa bavili o niekom inom,
nevidela predsa, či dotyčná nedržala v rukách telefón a
neukazovala druhej nejakú fotografiu.
„Upokoj
sa dievča,“ vydýchla a znova zatvorila oči. Prestávala sa
sústrediť. A vtedy jej zazvonil telefón. S nepeknými nadávkami
ho schmatla a nevrlo zodvihla.
„Ivy?“
začula Troya.
„Áno?“
„Vedela by si
prísť?“
„Daj
mi polhodinu,“ odvetila bez zaváhania.
Hráči
už boli na ľade, keď prišla a práca, ktorou ju Troy zavalil
tesne po príchode jej absolútne nedovoľovala čo i len pomyslieť
na slová dievčat z jej prednášky. Zápas popri práci sledovala v
šatni na obrazovke a vždy, keď sa skončila tretina a hráči sa
vracali oddýchnuť si a vypočuť si svojho trénera, Ivy sa
schovala. Po zápase, ktorý vyzeral viac než sľubne, ich chcela
prekvapiť a osobne im zablahoželať.
Preto,
keď začula na chodbách víťazoslávne výkriky, okamžite
vyliezla zo svojej skrýše a spokojne hľadela s rukami založenými
na prsiach na chlapcov, ako po sebe kričali popri tom, ako sa
vyzliekali. Skôr ako stihla čo i len pomyslieť na to, že by už
vstúpila do šatne, cestu jej zatarasilo množstvo novinárov
natlačiacich sa do inokedy veľkej miestnosti.
„Gratulujem
tréner Q.,“ široko sa usmiala na fúzatého vysokého chlapa,
ktorý jej kráčal v ústrety.
„Zvládli
sme to!“ bola jeho hlasná odpoveď a on si s ňou vo vzduchu, tak
ako s každým kto patril do tejto veľkej organizácie, tľapol.
„Aaaau,“
Ivy zatriasla dlaňou aby z nej vyhnala bolesť, ktorú pocítila po
víťaznom tlesknutí. Obrátila sa chrbtom, keď ju bolesť
neprechádzala a so záujmom nájsť v niektorej z mnohých ľadničiek
nejaký ľad, vykročila.
„Do
pekla,“ vyhŕkla, keď do niekoho narazila. „Och prepáč,“
pozrela do blondíniných modrých očí.
„Ivy?“
pozrela na ňu prekvapene.
„Lindsey?!“
zasmiala sa.
„Ahooj!“
šťastne vykríkla a okamžite ju vtiahla do objatia. „Znovu sme
na seba narazili.“
„Doslova,“
zasmiala sa. „Čo tu inak robíš?“ s nakrčeným obočím na ňu
pozrela. Do šatní mohli väčšinou len novinári a rodinní
príslušníci. „Počkaj!“ vyhŕkla razom. „Priateľka
niektorého, že?“
Lindsey
prikývla.
„Ktorý?“
opýtala sa s prižmúrenými očami. Typovala by Krisa Versteega
alebo samotného Patricka Kanea.
Skôr
ako Lin stihla odpovedať, prerušil ich Andrew.
„Lindsey!“
vykríkol naradostene. „Ivy!“ vykríkol znova, keď prišiel
bližšie. „Ehm,“ radosť ho okamžite prešla. „Vy dve sa
poznáte?“ opýtal sa opatrne.
„Áno,“
prikývla s úsmevom Ivy.
„Narazili
sme na seba,“ vysvetľovala blondína.
„Dva
krát,“ doplnila ju Ivy. „Pred pár mesiacmi, keď som tu ešte
len začala pracovať a dnes znova.“
„Ty
tu pracuješ?!“ Lin znovu venovala svoju pozornosť len ryšavke po
svojom boku.
Andrew
preglgol. Odvrátil sa od dievčat, ktoré sa na seba široko
usmievali a okamžite vyrazil späť do šatne.
„Houston
máme problém! HOUSTON MÁME PROBLÉM!“ kričal na celú
miestnosť, ignorujúc novinárov, ktorí na neho udivene hľadeli.
„HOUSTON..!“
„Čo
tu zjapeš?“ zastavil ho Kaner.
„Ivy..“
hovoril zadýchane. „Lindsey..oni dve..“
„Ha?“
Pat na neho nechápavo hľadel.
„Obe
sú tu, spolu, poznajú sa.“
„Do
piče,“ hodil o zem svoju výstroj a predral sa pomedzi redaktorov,
ktorí k nemu smerovali.
Už
však bolo pozde.
„Zlato,“
začula za sebou a jej hlava sa okamžite otočila. Prvé čo ju
napadlo bolo, že by ju tak nemal volať. Nie pred všetkými. No
potom, sa široko usmiala. Možno nastal ten čas, na ktorý tak dlho
čakala. Videla, že Lindsey po jej boku sa odvrátila, rovnako ako
ona. Obe videli Jonathana kráčať ich smerom, no ešte stále
nepozeral na ne, jeho oči upútal Andrew v šatni, ktorý niečo
splašene vykrikoval.
V
ďalšom okamihu zbadala, ako sa Lin rozbehla a pribehla priamo k
Jonathanovi. Schmatla ho za ruku a tým upútala jeho pozornosť.
Videla, ako sa na ňu široko usmial a počula, ako mu rozprávala,
že mu chce niekoho predstaviť. Kráčali k nej, no ona akoby tam
nebola.
Jej
úsmev zamrzol, srdce pumpovalo krv až príliš pomaly.
„Ivy,“
začula vysoký ženský hlas. „Chcela si vedieť, ktorý to je,“
pristúpili k nej. „Je to sám kapitán,“ počula ešte.
Oči
hypnotizovali jeho tvár. Čo to v nej videla? Žeby strach? Vinu?
Ľútosť?
Srdce
jej doslova puklo. Žalúdok sa jej obrátil a ostrá bolesť medzi
rebrami jasne naznačovala, že sa čochvíľa povracia.
Bez
slova sa otočila a s rozklepanými kolenami prebehla pomedzi
Patricka a Andrewa.
„Viac
pojebať si to už nemohol,“ zreval Pat cez hurhaj, ktorý nastal v
chodbe a nenávistne pozrel na svojho kamaráta. Mal chuť ho udrieť
do tváre, v ktorej sa tváril ešte on ublížene. No neurobil to.
Radšej sa otočil a vykročil k záchodom, v ktorých dverách videl
strácať sa ryšavé dlhé vlasy.
Aaaaaaaah, nieeeeeeeeeeeeee :( To je také smutné, hnusné od neho!!! Chúďa Ivy :( Teraz som veeeeľmi zvedavá, čo sa bude diať, teším sa na ďalšiu časť, aj keď určite nebude z tých veselých :(
OdpovedaťOdstrániťLove Xxx
noooooooooooooooooo, môže si za to sama, krava hlúpa :D
Odstrániťxxxx!
No ale toto! Pekne drsne pre nu. Vobec si nezelam, aby boli spolu, ked je taky hajzel :D.
OdpovedaťOdstrániťEšte to len bude drsné :D
OdstrániťNo drahá Harlow, tvoje želania možno budú vyslišané ;)
o bože.. ja som jak som začala čitať tu časť čoo do seba znova narazili si hovorim neee to neee .. to nee to sa nestanee ukludnii saa :O shiit a ono sa to stalo .. omg.. on je taký iidiot .. omg.. :DD normálne.. take nervy mám na neho .. oh.. mmooja zlata Ivy..:( ale inak je to neskutočne užasne :33 bože ja tak zbožnujem toto cele :333
OdpovedaťOdstrániťja keď som tú časť písala tak som si hovorila "áno áno!" :D
Odstrániťale Ivy si za to môže sama! neobraňujte ju toľko! :D
ďakujem ^^
Bože,bože,bože,bože prečoo ? :( Ten Jonny je taký hajzel -.- Vlastnoručne by som ho nakopala do zadku. A Pat :3333 Tešim sa na ďalšiu.Asi nezaspím. Zase. Ďalšia vydarená časť Iv :) Aj keď som si myslela že sa ešte trošku dlhšie nespozná s Lindsey. :D
OdpovedaťOdstrániťLebo Jonny nevie čo chce, Ivy je naivná krava a Patrick chce svetový mier. :D
OdstrániťAle pokojne zaspi, veď je to len poviedka! :D
ďakujem O:)
tak ja som to nechcela zbytočne naťahovať...mala som pocit, že som dostatočne vyjadrila ako je Ivy na neho namotaná a zároveň ako ju Jonathan neustále vyhľadáva :)
ja ťa asi nakopeeem.. alebo jeho.. alebo aj ju, že si nič o ňom nevygooglila! ale.. Pat mal tomu Jonathanovi jednu udrieť fakt už! .. tak aspoň dufam, že sa o to chuďatko naivne postara ked už Jonathan je k ničomu -_- ...Raduliatenko
OdpovedaťOdstrániťOMG!! Ešte napínavejšie si to nemohla ukončiť??
OdpovedaťOdstrániťAle inak super ako vždy.. ;) :D
to je vuuul...
OdpovedaťOdstrániťale inak je to super ;)
Ivi,
OdpovedaťOdstrániťJe to úplne dokonalé.
Úprimne som aj rada, že to konečne Ivy zistila...
Jonathan sa zachoval naozaj svinsky...
Som zvedavá na ďalšie vvijanie deju. :)
Ma urve z tejto časti, kokso, aaaa... zabiť toho hnusáka hnusného, ktorý sa takto nepekne zahráva s nevinným ženským srdcom, FUJ ! Dúfam, že si to od obidvoch poriadne vyžerie. Tvoja malá Lenčiči, ktorá sa tak vžila do tohto príbehu, že Jonahtana momentálne nenávidí (a nielen jeho ale aj všetkých chlapov).
OdpovedaťOdstrániťP.S. Blondína sa píše s I,to som si všimla a nedalo mi to nepovedať ti to :)
Chúďatko Ivy. John je taký sviniar! Prečo si myslím že nebude s Tazerom ale s Patrickom??? Kane sa zachoval ako ozajstný chlap... Jonathana som mala rada do chvíle pokiaľ som sa nedozvedela že si užíva s dvomi naraz...Bude toho ľutovať chlapec! Verím že sa Ivy rozhodne správne ! :)
OdpovedaťOdstrániť-Diana-
Patričisko je zadaný! [bohužiaľ, ale šťastne <3] ^^
Odstrániť(krutá) Pravda. Ale, nechám sa prekvapiť čo nám Ivy ponúkne :) !
Odstrániť-Diana-
Zas raz uzasne napisana cast :-) Jonathan to posral,ale tak aj love story potrebuje zadery... Dufam, ze vztah Ivy a Jonatana prekona vsetky prekazky. A pekny prvy rocnik na vyske ti prajem.
OdpovedaťOdstrániťDenisa J.
Ja viem, ž ty nie si už absolútne zvedavá na môj komentár, ale mne to jednoducho nedá. Musím sem napísať aj po tak dlhom čase, ako som sa cítila, keď som si prečítala túto časť.
OdpovedaťOdstrániťZo začiatku úplná pohoda :) Vychádzka, srandičky, všetko ako má byť. Ale potom, keď sa Jonh stále schovával bolo viac než podozrivé...Teda na jednej strane ani nie, lebo -buďme k sebe úprimný- fanúšikovia dokážu byť dotieraví, ale na strane druhej... keby nechodil s tou kravou mohol by ju chytiť za ruku popri tom ako by si stiahol vždy šiltovku nižšie. Dobre ten vedel, prečo to robí.
Ale potom, keď jej povedal, prečo za ňou naozaj prišiel, to bolo fajn :) Viem, že hovoril pravdu, aj keď vysvetliť jej to v najbližších častiach asi nebude ľahké.
Och Bože, áno Ivy, pre koho by tento sexy chlap nebol príťažlivý! Každá z neho musí padať do kolien. Ja by som pre neho padla aj na hubu a by bolo treba :D
Bolo úplne jasné, že je len otázkou času, kedy sa Ivy dozvie nejakým spôsobom o Lin. Ale že to bude na prednáške, to som teda nečakala. Teda dozvedela sa to len tak, že nie na 100%, ale potom jej to potvrdil aj Kapitán, aj Lin.
Čo bol teda totálny šok. A stavím sa, že nie len pre mňa. Lebo ona chúďa ani nemala čas sa na to pripraviť. Proste to tá koza na ňu vybalila a bolo. Keby jej to aspoň povedal niektorí z chalanov... (ktorí samozrejme nemohli zradiť kamoša, chápem).
Inak, Ivanka, ty prečo si na tú Ivy taká protivná? :D Každý komentár 'môže si za to sama' a 'krava hlúpa' a podobne :D Kriste, nechaj to dievča žiť :D