streda 10. septembra 2014

Innocent Love 14.


V stredu večer, dvadsiateho-piateho marca, odohrali miestni Jastraby svoj posledný zápas zo svojho týždňového tripu po hokejových mestách, proti filadelfským Letcom. Týždeň akoby bol pre hráčov jedného z najlepších klubov ligy prekliaty. Totižto i tento včerajší, záverečný, zápas prehrali. Bod za jediný gól si pripísal útočník Marián Hossa, ktorému sa podarilo počas jedného z množstva oslabení prejsť do brejku na konci druhej tretiny a aspoň na pár minút dokázal vo fanúšikoch uchovať nádej na výhru. Radosť však dlho netrvala, keď samotný kapitán Letcov, Cloude Giroux strelil dva góly v priebehu troch minút a priviedol tak svoj tím nielen do vedenia, ale i k samotnému výhernému koncu. Otázka, ktorú sa teraz pýta nejeden fanúšik Blackhawks je, čo sa deje s najlepšie plateným kapitánom v NHL, Jonathanom Toewsom, ktorý, ako sa zdá, nedokáže postaviť na nohy svoj tím a bojovať o play off?
Hľadela ako sa nôž triasol v jej rukách. Rýchlo ho položila na pracovnú dosku, svižne sa obrátila a so zatajeným dychom schmatla diaľkové ovládanie od televízora, ktoré mala položené na kuchynskom stole. Ani sa len nepozrela na obrazovku, na ktorej mladá športová redaktorka rozoberala smolu Blackhawks a vedľa jej príťažlivej postavy sa pohybovala postava toľko spomínaného kapitána. V byte sa rozľahlo ticho a Ivy sa obrátila späť k svojmu rozrobenému obedu. Znova do rúk chytila nôž a s hlbokým nádychom začala opätovne krájať.
Takže Aida,“ prihovorila sa psovi odpočívajúcemu pri jej nohách, „kam sa pozrieme dnes?“ opýtala sa, špičku oceľového noža si strčila medzi pery. Olizla šťavu z jahôd, ktoré mali slúžiť ako obloha a pozrela na psa. „Bali, Aljaška alebo Francúzska riviéra?“
Pes sa oblizol.
Veru, asi ako prvá to bude riviéra,“ prikývla sama sebe a jahody poukladala okolo celého okraja taniera. „Poď,“ povedala a vzala si tanier so sebou. Nasledovaná sučkou prešla do obývačky, sadla si a tanier položila na stôl. Na notebooku, ktorý hučal akoby chcel vzlietnuť do vesmíru ako loď plná kozmonautov, vyťukala do vyhľadávača jednoduchý názov a kým čakala na okamih, keď sa na obrazovke objaví aj niečo iné ako koliesko načítavania, pomaly obedovala.
Krásne je tam, že?“ s plnou vidličkou v ruke ukázala na obrazovku, snažiac sa tak odpútať pozornosť svojho psa od voňajúceho jedla. Pes jej snahu ignoroval, naďalej mľaskajúc nad mäskom na tanieri. „Nie, nie,“ zašepkala Ivy a tanier odtiahla čo najďalej od spoločníčky. Naďalej pozerala na farebné obrázky, z ktorých až priam žiaril luxus, keď jej zazvonil telefón. Palmy, jantárový piesok, či tyrkysové more stretávajúce sa s nebom na ďalekom obzore. Kolonáda, mrakodrapy splývajúce do jedného veľkého monštra, ktorý svojou sklenenou siluetou vyvolával v turistoch dojem nezameniteľnej potreby cítiť sa ako v bavlnke plnej prepychu, boli veci, od ktorých nedokázala odtrhnúť zrak ani len na stotinu sekundy, aby sa pozrela komu sa chystá zodvihnúť.
Huh?“ ozvala sa s plnými ústami. Mobil držala medzi lícom a plecom a mierne retardovane sa snažila ďalej jesť.
Kvietočeeek,“ zahrmel hrubý hlas v telefóne. „Chýbaš mi! Kedy prídeš do práce?“
Thak skhoro niue,“ zahuhlala.
Eh?“ hoci Bryan nebol Kanaďan, frázu od svojich spoluhráčov z o niečo severnejších polôh Severnej Ameriky, poľahky pochytil. Ivy ihneď pochopila, že Bicks nerozumel jej hatlaninám, preto ešte poriadne neprežuté jedlo prehltla.
Že tak skoro nie, Bicksie,“ povedala a natiahla sa po pohár vody.
Tak poď aspoň na pivooo,“ zamraučal, i keď jeho tvrdý tón mal od nevinného mačiatka veľmi ďaleko.
Dnes určite nie.“
Prečo?“
Bytom sa rozoznel zvonček.
Lebo niekto zvoní,“ povedala a nemotorne sa postavila z gauča, nechtiac pri tom kopnúc do stola. „AAAAAu,“ skríkla a chytila sa za bolesťou pulzujúci palec.
Kvietoček?“ opýtal sa neisto Bryan.
Musím končiť Bicksie, pozdravuj Amandu a malú dcérku, poškrabkaj za všetky psy čo máš doma a STRIEĽAJ UŽ KONEČNE GÓLY!“ rýchlo sa s ním lúčila. „Paa,“ zložila bez chute počuť odpoveď a mobil hodila na pohovku. Krivkajúc kráčala k dverám, od ktorých sa neustále ozýval zúrivý zvonček a ona pozrela na Aidu, pokojne ležiacu na studenej podlahe v chodbe. „Ty čo? Vzala si si voľno od brechania?“ opýtala sa s nadvihnutým obočím.

Ivy?“
Mladý chlapec so svetlými vlasmi, ktorému sa zelené oči okamžite rozžiarili, keď vo dverách zbadal Ivy, sa usmieval doslova od ucha k uchu a so splašenými bitím srdca si navlhčil razom suché pery.
Áno?“ neisto na neho pozrela. Poznal jej meno, no ona to jeho nie. „Poznáme sa?“ opýtala sa podozrievavo, dvere otvoriac o niečo viac ako vždy, keď sa zhovárala s niekým neznámym. No tentoraz jej pes nezareagoval tak, ako inokedy. Tentoraz sa Aida pretlačila pomedzi jej nohy von z bytu a naradostene sa rozskákala okolo nôh ich návštevy. Ivy zaujatá chlapcovými očami si až vtedy všimla malého Jackrussel teriéra, ktorý spokojne sedel rozmaznávajúc sa Aidinými bozkami.
No, my dvaja sa nepoznáme,“ odpovedal chlapec a Ivy mierne zadržala dych, uvedomujúc si, že na počúvanie toho hlasu by si vedela zvyknúť. „Ale myslím, že Jackie sa dostatočne pozná s tvojou Aidou, že?“ opatrne na ňu pozrel, akoby sa uisťoval, že neprekročil žiadne etické hranice prvého stretnutia. „Ja som Eidan, vnuk Bethany,“ začula. Ivy si v okamihu prekryla ústa oboma dlaňami, keď zachytila tak známe meno. Na staršiu pani, ktorá kedysi bola jej každodennou spoločníčkou na prechádzkach, za tie tri mesiace úplne zabudla.
Och Bethany,“ pípla previnilo. „Ako sa má?“
Fajn,“ široko sa usmial, „pred pár dňami odišla do kúpeľov a..“
Je v poriadku?!“ prerušila ho zhrozene.
Áno, áno,“ neudržal v sebe smiech. „Len si konečne, po rokoch odkedy zomrel starý otec, dopriala trochu oddychu,“ naďalej z neho žiarila dobrá nálada a úsmev mu neschádzal z plných pier. „A Jackie zavesila na krk mne,“ jeho úsmev mierne povädol. „No vždy hovorievala, že chodí na prechádzky s tebou, tak ma napadlo, že si vypýtam tvoju adresu a snáď budeš ochotná a pôjdeš s nami. Ja totiž veľmi nepoznám parky aj z tejto psej perspektívy.“
Úplne ťa chápem, nevyzeráš práve ako niekto, kto trávi so psami veľa času,“ doberala si ho.
To máš pravdu,“ prikývol. „Takže.... pôjdete s nami?“ opýtal sa s nádejou a Ivy sa páčilo, ako rozprával v množnom čísle. Ako sa snažil nedať najavo, že doslova baží po jej prítomnosti. No jeho oči ho poľahky prezradili.
Samozrejme,“ usmiala sa naťahujúc sa po Aidinu vôdzku.

Ako mi to ide?“ pýtal sa, keď vyšli na chodník a ich psy kráčali pár desiatok centimetrov pred nimi, bezpečne pripnutí na vôdzkach.
Celkom fajn,“ odvetila. „Ale ak ti smiem dať radu, voď ju na ľavej ruke. Ak máš dlhšie vodítko, tak ako napríklad ja, uvoľnený kus vôdzky môžeš mať v pravej ruke, no tou ľavou ho zadržuješ, brzdíš, určuješ rýchlosť,“ povedala a sama sa zasmiala na tom, ako hlúpo jej vysvetľovanie znie.
Aha, okay,“ povedal a vodítko si hneď prehodil do druhej ruky.
Ale,“ povedala o pár minút, „ v podstate ti to môže byť jedno, ty máš aj tak malého psíka.“
No, jedno šťastie,“ prikývol. „Babka hovorila, že študuješ,“ hovoril a pozeral na ňu pri tom spod mihalníc.
Mhm,“ prikývla so stiahnutými perami. „Geografiu. Čo ty?“
Ja som tiež študent,“ vzdychol si. „Posledný rok, ekonómia.“
Fíha,“ zahvízdala. „A prácu už máš vyhliadnutú?“
Nie tak celkom,“ hovoril opatrne. „Ale otec pracuje v jednej firme a vyzerá to nádejne,“ venoval jej drobný úsmev. Ihneď pochopila, že toto nie je téma, o ktorej by sa chcel Eidan rozprávať. Chvíľu išli mlčky a od parku ich delil už len jeden prechod pre chodcov, keď Eidan znova upútal jej pozornosť.
Hej, nie je to tam Jonathan Toews?!“ chytil ju za ruku aby zastala. Jej srdce poskočilo a jej oči okamžite vyhľadali miesto, na ktoré hľadel aj jej spoločník. Hoci nestihla zazrieť Jonathanovu tvár a jediné čo jej pohľad zachytil bol jeho chrbát, nepochybovala. Motor auta, v ktorom sa viezla už nespočetne veľa krát zaburácal a Ivy sa vybavili spomienky na ten pocit, keď sedela v koženom interiéri a do nosa jej udierala tak príjemná vôňa, ktorá vás upokojila nech už ste sa cítili akokoľvek. I keď Jonathan sedel vo svojom luxusnom aute na druhej strane vozovky a od nich ich delili autá, ktoré neustále prechádzali po frekventovanej asfaltke, veľmi dobre videla ako ju prepaľoval pohľadom. Odvrátila sa.
Nemyslím, asi si si ho len s niekým zmýlil. Poď,“ vykročila ďalej.
Hm..asi áno,“ odvetil zamyslene Eidan. „Čo by už len tu robil niekto taký ako Jonathan Toews,“ premýšľal nahlas.
Presne,“ odvetila trpko, „čo by už len tu hľadal.“

Krv mu v žilách doslova vrela.
Sedel v aute, neďaleko jej bytu a riskoval, že ho niekto spozná. Hoci mal šiltovku stiahnutú nízko do čela, ktorú ešte prekrývala kapucňa sivastej vetrovky, športové nemecké auto nebolo veľmi zvyčajné vo štvrti, ktorú za posledných pár mesiacov navštevoval temer každý večer. No stála mu za to.
A tak sedel vo vnútri auta, očami hodiny hypnotizujúc východ z tehlovej stavby.
Čakal.
Čakal kým vyjde, kým sa pôjde prejsť. Vedel, že pôjde.
Keď však videl, že k bytu kráčal vysoký chalan so psom na vodítku, nervózne sa pomechril na sedadle a zahryzol si do dlane. Toho tu nikdy predtým nevidel. Rovnako, ako nikto tu predtým nevidel jeho. Mohol byť paranoidný a chlapec mohol byť pokojne Ivyn sused, no niečo mu nahováralo, že to tak nie je. A tak, rovnako ako to vždy robil pri hokeji, i teraz radšej veril svojej intuícii. Chytala ho neskutočná nervozita a on nevedel, čo má robiť. Nemohol si dovoliť len tak prísť k Ivy a zaklopať jej na dvere. Vedel veľmi dobre, že by ho okamžite vyhodila, nedovolila mu vyriecť čo i len jediné slovo. No rovnako, musel ju vidieť. Potreboval ju vidieť.
Vystúpil a ležérne sa oprel o auto.
Našťastie pre neho, hodiny na palubovej doske ukazovali niečo okolo poludnia a to nebol práve čas, kedy sa uprostred pracovného týždňa ulicami túlalo veľa ľudí. Dvere na niekdajšom sídle mafiána sa otvorili a Jonathan sa vystrel. Vyšla von. So širokým úsmevom na perách a Aidou na vôdzke. Srdce mu poskočilo, mierne sa upokojil, sám sa dokonca usmial. Hrdzavé vlasy sa nechali nadvihovať a unášať chicagskym vetrom a Jonathan si všimol, že Ivy si okamžite, ako okúsila chuť štvrtkového počasia, pritiahla golier veľkej mikiny bližšie ku krku. Líca sa jej sfarbili červeňou, keď do nich narážal prudký vietor a on i na diaľku videl jej opuchnuté oči. Plakala. Určite celú noc, stočená do malého klbka. Na drobný okamih zavrel oči, pokrútil hlavou. Chcel z hlavy vyhnať tú predstavu. Chcel aby sa znova smiala. Aby sa smiala kvôli nemu. Tak, ako predtým. Chcel jej povedať, že už nemusí plakať. Že už je len jej. Otvoril oči a chuť vykročiť jeho kráske v ústrety sa stratila. Vedľa nej kráčal chlapec, ktorého videl prichádzať len pred pár minútami. To kvôli nemu sa smiala. To na neho sa teraz pozerala.
Vzkypel v ňom hnev. Zaťal sánku, mal chuť si udrieť.
Ak by nebol známy, ak by aspoň na sekundu nebol tým Jonathanom Toewsom, bez problémov by prebehol cez cestu a z chlapca, na ktorom bolo jasne vidieť, že bol od neho mladší, by bez váhania vybil dušu. No to si nemohol dovoliť. Preto sa len prudko otočil a znova nasadol do svojho drahého auta. Naštartoval a ešte raz sa na ňu pozrel. Videla ho. A on videl, ako sa znechutene odvrátila.
Dupol na plyn.
Potreboval si udrieť. Čo najsilnejšie, čo najviac.
Motor vrčal, keď porušoval dopravné predpisy a jeho vnútro doslova horelo.
Bál sa, že ho pochytí amok skôr, ako stihne doraziť do bezpečia.

Znova sa zasmiala na Eidanovej nešikovnosti s Jackie, keď sa ju snažil znova pripnúť na vôdzku a následne zatlieskala, keď mal tak ľahký úkon hotový.
Gratulujem,“ povedala so smiechom, keď vyrazili naspäť domov.
Ďakujem, ďakujem,“ uklonil sa. „Hmm, bolo to fajn,“ povedal potichu a opatrne na ňu pozrel.
Áno, to bolo,“ usmiala sa na Eidanovej milej snahe nič nepokaziť.
Tak, to by sme mohli zopakovať, nie?“ široko sa usmial. „Teda, pokiaľ nikoho nemáš, komu by to mohlo vadiť,“ zháčil sa okamžite.
Ivy mala pred očami okamžite Jonathanovu nahnevanú tvár.
Nie, nikoho vlastne nemám,“ pousmiala sa.

*
S nohami vystretými pred sebou prevracala v rukách oranžovú zvýrazňovačku. Už dlhých pár minút len nehybne sedela s pohľadom zapichnutým do objektu svojho záujmu, premýšľajúc ako sa asi táto malinká, no o to šikovnejšia vecička vyrába. Pretože snáď po prvý krát od dôb, čo Ivy Savannah Hatleyová začala študovať na univerzite, nemala chuť učiť sa. I keď by mala. Namiesto toho, s knihou roztvorenou na kolenách a zvýrazňovačkou v rukách, si iba krátila čas. Čas, pokým čakala.
Keď mobil po jej boku ticho zavibroval, bez zaváhania fixu pustila spomedzi prstov a nechala ju nehlučne padnúť medzi otvorené stránky učiva.

-Ako neznášam poobedné prednášky. Čo robíš ty?

-Ver mi, tiež by som najradšej robila niečo iné. Hospodárstvo a štruktúra Číny nie je práve to, čo ma vzrušuje.

Odpísala okamžite s drobným úsmevom. Už to boli dva týždne, čo prvý krát Eidan zazvonil pri jej dverách a oni spolu trávili stále viac a viac času. Ivy si uvedomovala, že Eidan je milý, dobrý a všetky tie veci, ktorými zvyknú muži v jej veku oplývať, keď sa snažia zbaliť ženu. Rada s ním trávila voľný čas, držal ju ďalej od myšlienok, ktorými by sa mučila ak by bývala po celé dni sama. Rýchlo si ho obľúbila a hoci nebola slepá a rýchlo si všimla, že Eidan si od ich stretnutí namýšľa niečo viac, neodmietla ani jednu prechádzku. V podstate ho iba využívala ako rozptýlenie, ale matematika bola jednoduchá. Dva a dva. Eidan nebol on. A jediný koho ona teraz chcela, hoci sa za to nenávidela, bol Jonathan.

-Čo je zlé na oriente?

-Nič. Ale Európa je príťažlivejšia ;)

-Tvoj názor na východnú Áziu asi tak ľahko nezmením, že?

-Ani keby si sa veľmi snažil.

Zvonček pri dverách sa rozoznel.
Ivy odtrhla zrak od telefónu a zabodla ho nad seba, neurčito do bieleho stropu.
Bože,“ vydýchla. Nemala chuť sa postaviť z postele a ísť otvoriť. Nemala chuť sa rozprávať s otravným susedom, ktorý sa prišiel sťažovať, že zle umyla schodisko, alebo kvôli niečomu inému, absolútne nedôležitému pre život. „Joj veď už idem!“ vykríkla, aby ju otravný starý pán počul aj za dvere. Veď kto iný by zvonil, ak nie on?
Nahnevane rozrazila dvere a rozpustené vlasy jej pod prudkým pohybom dverí, ktorý vytvoril závan vzduchu, sa na chvíľu nadvihli pod neviditeľnou silou a nakoniec sa spokojne usadili na jej tvári.
Kane?!“ opýtala sa s vypúlenými očami, keď pred sebou zbadala stáť niekoho úplne iného.
Och, koľké nadšenie, Hatleyová. Tiež ťa rád vidím,“ pretlačil sa popri nej do bytu. Ivy, stále nechápajúc, zavrela dvere a otočila sa za svojim návštevníkom.
Čo tu robíš?“ zvedavo nadvihla obočie a ruky si prekrížila na hrudi. Pat stál uprostred chodby, odkiaľ mal perfektný výhľad do každej miestnosti malého bytu a spokojne sa obzeral okolo seba. Ivy čakala na odpoveď na jsvoju otázku, ktorú sa opýtala s pádnym odôvodnením. Prítomnosť Patricka Kanea u nej doma musela mať dôvod.
Prišiel som ťa vyzdvihnúť,“ prestal sa otáčať okolo vlastnej osi a rovnako ako Ivy, i on si prekrížil ruky na hrudi. Ivy na prázdno prehltla, keď videla aký výhľad jej ponúkalo Patrickove gesto. Cítila sa ako starý úchylák, ktorý zíza mladej babenke na prsia. Pohľad radšej znova zavŕtala do jeho očí.
Nemám pocit, že by som sa niekam chystala.“
Ale ja ten pocit mám. No tak, Hatley, nemôžeš tu trúchliť ako keby ti zomrelo...ja neviem kurča..“ nešťastne rozhodil rukami a pohladenie pre jej oči, ktorým boli jeho napnuté ramená, sa vytratilo.
Netrúchlim!“ vykríkla urazene. „A jediné kurča v mojom živote si ty,“ ironicky sa pousmiala.
..a navyše moja krásna Amandita ťa chce konečne spoznať,“ hovoril si svoje, jej poznámku si nevšímajúc.
Amandita?“ zarazila sa. „To znie skoro ako Afrodita,“ Ivy si hneď spomenula na grécku bohyňu lásky.
Och ver mi, ona je aj to, aj to..“ modré očičká sa mu okamžite rozžiarili.
Bože, Kane,“ znechutene nad ním pohrdla.
Tak švihom, obliekaj sa, češ sa, rob všetko, čo robia ženy, keď sa niekam chystajú!“ zrúkol na ňu, až ňou trhlo.
Dobre, dobree..“
No vidíš, ani som ťa nemusel presviedčať,“ spokojne sa na ňu usmial, keď prechádzala okolo neho do kúpeľne.
Nefandi si,“ odfrkla. „To všetko kvôli Amande!“

Chúďa, určite tam už aj zakorenila, kým ty si sa vyštafírovala,“ krútil Pat hlavou, keď konečne zaparkoval v centre mesta a oni vystúpili. Nad veterným mestom sa zmrákalo a oceľovo ťažké mraky tak zahalili tretie najľudnatejšie sídlo do čiernoty oveľa skôr, ako to stihlo samotné slnko zachádzajúce za obzor.
Nezabúdaj, že to bol tvoj nápad,“ karhavo na neho hľadela, keď vedľa seba kráčali. „A chcem spraviť dobrý prvý dojem.“
Patrick sa zasmial.
Ako myslíš,“ vydýchol a otvoril jej dvere.

Takže, ty si tá toľko ospevovaná Ivy,“ vysoká hnedovláska sediaca po Patovom boku sa usmiala.
A ty si tá, toľko ospevovaná Amanda, ktorú hento kurča sediace vedľa teba tak rado prirovnáva k Afrodite,“ snažila sa byť vtipná.
Kým len k Afrodite, je to ešte dobré,“ žmurkla na ňu. „Nechci vedieť, čo zvykne rozpráva..“
Dobre, dosť bolo o našich súkromných prezývkach, čo povieš zlato? Mali by sme si objednať, idem k baru,“ vyrušil ich.
Alee, Patrick Kane sa červená!“ rozosmiala sa.
Čo piješ?“ ignoroval ju.
Ehm, nič?“
Zlato?“
Tequilu.“
Dobre, takže dvakrát tequila,“ prikývol Patrick a v okamihu ho nebolo.
Ale ja vážne nič nebudem,“ obrátila sa k Amande.
Ale budeš,“ presvedčivo na ňu pozrela. „Potrebuješ sa opiť. Každý sa potrebuje opiť po zlomenom srdci.“
Och, super,“ sklopila zrak k stolu. „Je ešte niekto, kto nevie, že som spávala s kapitánom tunajšieho hokejového tímu?“
No.. média?“ pokrčila plecami.
Taakže,“ prerušil chvíľu ticha Patrick a pred mladé dievčiny postavil celú fľašu striebornej tequily. „O chvíľu donesú ešte poháriky, citrón a soľ.“
Vážne ma chcete opiť?“ opýtala sa opatrne a pozrela na zamilovaný párik.
Amanda spolu s Patom naraz rozhodne prikývli.
Tak potom... kde sú tie poháriky?!“ otočila sa smerom k baru, keď vykríkla.

Máš ju rada?“ vydala zo seba počas kyslej grimasy, keď do seba obrátili ďalší pohárik. Priezračná tekutina vo fľaške sa každou hodinou zmenšovala a zmenšovala, zatiaľ čo Patrick spokojne sedel medzi dvoma ženami, z ktorých jedna bola jeho milovaná priateľka a druhá, dievčina, ktorú mal občas chuť zaškrtiť za jej podrezaný jazyk a inokedy chrániť ako jednu z jeho sestier, a smial sa na ich výrazoch zakaždým ako sa ďalší objem pohárik stratil v ich ústach.
Lindsey?“ opýtala sa Amanda a pár krát zažmurkala, aby odohnala dotieravé slzy. Ivy prikývla. „Aj hej,“ pokrčila plecami.
Ako je potom možné, že ma neprepaľuješ pohľadom?“
To, že ju mám rada ešte neznamená, že som jej BFF,“ poopravila ju. „A snažím sa byť nestranná, keďže henten vedľa mňa,“ hlavou kývla do pravej strany, kde sedel rozvalený Patrick, „to nedokáže a je veľmi jasné, ktorej z vás pridržiava stranu.“
Hej, láska, ja som henten?“ urazene na ňu pozrel.
Áno, henten,“ pripito prikývla a Ivy sa rozosmiala.
Smutne odul spodnú peru. „No a čo, že som bol celý bez seba, keď ju poslal do teplých krajín v závese s jej kufrom a umelými prsiami,“ pokrčil plecami. „A tým kufrom nemyslím jej zadok,“ dodal ešte a k perám si priložil pohár minerálky.
To jej tie prsia budeš vykrikovať do konca života?“ opýtala sa Amanda s o tóninu vyšším hlasom ako za triezva.
Počkať, počkať, počkať,“ Ivy sa naklonila cez stôl, bližšie k nim a s lakťami podoprenými o lesklé drevo rozhadzovala rukami. „On sa s ňou rozišiel?“
Ty si to nevedela?!“ zhíkla Amanda. „Ty si jej to nepovedal?!“ osočila sa znova na svojho priateľa.
Nemal som kedy,“ pokrčil plecami. „Také veci sa nehovoria cez telefón.“
Kedy sa s ňou rozišiel?“ pýtala sa ďalej.
Neviem, ja som sa to dozvedel od Bicksieho, s Tazerom sa teraz veľmi nebavím. Teda nie o tom koho momentálne preťahuje.“
Bože, Pat, buď aspoň na chvíľu ticho,“ ohriakla ho hnedovláska.
Tak na to,“ povedala Ivy a jej srdce besne tĺklo, „si musím vypiť,“ naliala obom po okraj pohárika a ten svoj hneď aj vzala do ruky.
Priestorom sa rozniesol Patrickov pobavený smiech.

Lícom podopretá o svoju dlaň rozmazaným pohľadom sledovala ako sa Amanda s Patrickom pred ňou muchlovali.
Amanda ty si taká pekná!“ zamraučala Ivy. „A milá a obyčajná a to všetko.. až sa k Patovi nehodíš,“ pokrútila hlavou.
Vieš, Hatley, niekto si vie vyberať partnerky,“ žmurkol na ňu.
A ty, moja drahá, krič! Plač! Nadávaj, rob všetko čo máš na srdci!“ vyzývala ju k činnosti Amanda.
Naach,“ zatvorila oči a znova pokrútila hlavou. Mala pocit, že jej mozog váži aspoň tonu a premýšľanie bolí. „To nemôžem.“
Prečooooooooooooooooooo?“
No nemôžem len tak nabehnúť k nemu domov a jednoducho ho pretiahnuť,“ rozhodila rukami. Prázdna fľaša od alkoholického opojenia, ktorému mladé dievčatá prepadli sa prevrátila a dopadla na podlahu. „Huuuuuuuuuuuuuuuuuuuups,“ zachichotala sa previnilo.
Okay, mám pocit, že je čas ísť domov,“ vzdychol si Pat a postavil sa. Chvíľu len stál na mieste a sledoval smejúce sa a hlavne poriadne opité dievčiny, až zaklonil hlavu. „Čo som komu urobil?“ opýtal sa sám seba, ľutujúc tú chvíľu, keď kupoval celú fľašu tequily.

Vážne ťa nemám zviezť?“ podozrievavo hľadel na Ivy ktorá balansovala na okraji chodníka v snahe udržať rovnováhu len na svojich pätách.
Nie,“ prikývla rozhodne.
Tak ti zavolám aspoň taxík,“ kapitulovane zavrtel hlavou a z vrecka si vytiahol telefón.
Ani to nie,“ zastavila ho Ivy. „Chcem sa prejsť, chcem cítiť ten chlad ako sa mi vstrebáva pod kožuuuu,“ zatočila sa na mieste.
Ivy,“ zachmúrene na ňu hľadel, keď ju po prvý krát v ten večer oslovil krstným menom.
Vážne, neboj saaa,“ naťahovala každú poslednú slabiku vo vete, pretože jej opantanému rozumu sa to zdalo vtipné. „Ak už nebudem vládať, chytím si taxíííík,“ rozpažila ruky a široko sa na neho usmiala. Jej gestá nedávali zmysel, ale to ju netrápilo. „Alebo jednoducho nastúpim na vlak. Nemaj boja, kurčiatko,“ žmurkla na neho a vykročila po chodníku, na ďalekú cestu domov.
V okamihu ako prekročíš prah svojich dverí, voláš mi, jasné?!“
Aj ja ťa mám radaaaaaaaaaaa,“ zakričala mu naspäť.

Nad večerným mestom sa rozľahol záblesk svetla, keď bol stiahnutý do najbližšieho beskozvodu a následne do Ivyných uší doľahol ťažký hrom. Ani na sekundu nezastala, keď sa z čiernočiernej tmy spustili na zem studené kvapky dažďa, ktoré tak mrazivo, až to prechádzalo do bolesti, bubnovali o jej plecia, hlavu, ruky visiace pozdĺž jej tela. Ľudia pobehujúci po chodníku, ktorí keď opúšťali svoje domovy ešte počas dňa ani len netušili, že večer budú potrebovať dáždnik, len obchádzali rozžiarené dievča so širokým úsmevom na tvári. Vychutnávala si tú voľnosť, bezstarostnosť a eufóriu, ktoré jej aspoň na pár chvíľ ponúkol sladký stav opilosti. Vedela, že ráno ju bude bolieť hlava a možno to aj jej žalúdok nezvládne, ale v tej chvíli jej to bolo ukradnuté. Nevnímala, že ju niesli nohy, mala pocit, akoby lietala.
Wohooou,“ s rozpaženými rukami a tvárou obrátenou k čiernemu nebu sa zatočila na mieste, vychutnávajúc si ten pocit, keď jej dážď rozmáčal šaty, či ničil tak dlho robené líčenie. „Ou,“ vykĺzlo z nej, keď sa zastavila a pred sebou zbadala stáť vysokú postavu. Pár krát rýchlo zažmurkala, aby sa uistila, že to nie je len prelud jej opitej fantázie.
Nastúp si do auta,“ so zaťatou sánkou na ňu hľadel.
Nie,“ odvetila rovnako chladným tónom, neuhnúc pohľadom.
Ivy,“ zhlboka sa nadýchol. „Poviem to ešte raz a potom sa už nebudem opakovať. Nastúp do auta.“
Všetko ničíš!“ vykríkla a drobnými dlaňami mu začala búšiť do hrude.
A dosť,“ zahundral, obe jej dlane skryl v jednej svojej a bez problémov si ju prehodil cez plece. Ivy sa napriek nejakému tomu promile v krvi a tomu, že visel dole hlavou cez Jonathonov chrbát, nevzdávala. Kopala do vzduchu a rukami ho mlátila po chrbte. „Daj mi pokoj!“ kričala. „Nenávidím ťa!“
Jonathan úplne pokojne obišiel predok svojho auta, otvoril dvere na strane spolujazdca a či Ivy chcela alebo nie, pohodil ju na sedadlo. „Hej, to som už z tvojich úst počul,“ odvetil a nepozrúc sa do jej nahnevanej tváre, zatvoril dvere.
S vydutou spodnou perou a rukami prekríženými na hrudi sedela na sedadle a ako päťročné dieťa sa mračila na cestu pred sebou.
Kto bol ten chlapec?“ opýtal sa potichu, naďalej sledujúc vozovku pred sebou.
A teba je hovno do toho,“ odvetila, vyzula si topánky a bosé chodidlá si spokojne vyložila na vyleštenú palubovú dosku.
Jonathan ani nemrkol.
Prečo ma neustále sleduješ?!“ vykríkla vzápätí a hlas jej poskočil o oktávu vyššie.
A teba je hovno do toho,“ odvrkol jej.

Nedotýkaj sa ma,“ zahromžila, keď sa ju snažil chytiť, aby nespadla, keď vystupovala z auta.
Ivy, prestaň,“ tíšil ju. „Si opitá, sotva chodíš, určite ťa nenechám vyjsť tým strmým schodiskom, ešte by si si vyvrtla členok v hentých topánkach.“
Skôr ako stihla znova odporovať, Jonny si ju vzal do náručia. Hlava jej klesla na jeho plece a jej do nosa udrela tak známa vôňa. Hormóny v jej tele podporované tekutými percentami doslova vybuchli.
Prečo to robíš,“ zafňukala a jej sa do očí skutočne tlačili slzy.
Prečo robím čo?“ opýtal sa ju, pretože mu bolo jasné, že nenarážala na fakt, ako sa z jej kabelky snažil vymaniť kľúče od vchodových dverí.
Prečo si taký sexy, že mám chuť si to s tebou okamžite rozdaaať,“ zamraučala.
Jonathan sa rozosmial.
Dvere sa pred nimi otvorili a Jonny postavil Ivy na nohy.
Ale som opitá, to bude asi tým,“ hovorila pomaly. Hlava jej mierne klesla a čelom sa oprela o jeho hruď schovanú pod čiernou mikinou.
Presne, ako hovoríš,“ odvetil potichu.
Ale srať na to,“ nečakane sa na neho vrhla. Hoci bol Jonathan sprvu mierne prekvapený, Ivy na jeho odozvu dlho čakať nemusela. Bozky jej temer okamžite opätoval a jeho ruky bez problémov blúdili popod jej premočené tričko. Rovnako, ako ona chcela jeho, chcel ju i on. A ani jedného z nich netrápilo, že Ivy to robí len kvôli svojej opitosti. Prirazil ju o najbližšiu stenu a zvliekol z nej športové sačko, ktoré mala na sebe.
Počkaj,“ zastavila ho a odtiahla sa od neho.
Čo je?“ opýtal sa opatrne. Vedel, čo bude nasledovať. Buď mu jednu vylepí a začne na neho kričať, pretože jej opojená myseľ si zrazu zmyslela, že zmena nálady je fajn, alebo jednoducho povie, že to nie je správne.
Budem zvracať,“ dostala zo seba pridusene. S rukou pritisnutou k perách sa rýchlo rozbehla do kúpeľne.

Po desiatkach minút, čo jej držal vlasy, dohováral jej, aby sa napila aspoň dúška čistej vody, či ignoroval jej zúfalú snahu udrieť ho pomedzi slzy rinúce sa z jej očí a dostať ho z bytu, sa mu konečne podarilo uložiť ju do postele. S menšími problémami z nej stiahol premočené šatstvo a natiahol na ňu voľné tričko, ktoré našiel pod vankúšom. Pár minút iba stál vo dverách izby a sledoval ju. Na jednej strane dával pozor, uisťoval sa, že sa razom nestrhne a nezačne zvracať. K posteli jej ešte priložil vedro, ktoré našiel v kúpeľni a pohár vody položil na nočný stolík. Na druhej strane, premýšľal. Nad každým jedným slovom, ktoré mal pripravené, nad všetkým, čo jej chcel povedať. Potichu za sebou privrel dvere a vykročil do obývačky. Stiahol zo seba nohavice a len v tričku si ľahol na pohovku. Skôr, než sa stihol nazdať a nájsť si vhodnú polohu na spanie, Aida, ktorá sa znenazdajky vyrútila z najtmavšieho kúta miestnosti, vyskočila na Jonathana a spokojne si ľahla na jeho hruď. Tak, ako to urobila pri jeho prvej návšteve.
Aspoň ty ma máš ešte rada,“ zamrmlal a poškrabkal ju za uchom. „Drž mi zajtra všetky štyri labky Aida,“ hovoril potichu s veľavýznamným pohľadom upretým do psích očí. „Aby si to nechala vysvetliť. Aby som jej mohol všetko povedať. Nechcem inú, vieš? Ale ona mi určite nebude chcieť veriť...“

Hi girls! [aka predstavte si Leeroya z BSE od 1D]
Tak sa vám hlásim s touto extrémne nezaujímavou časťou O:)
a mám na vás jednu prosbu! budem veľmi rada, ak mi zanecháte komentár o tom, čo si myslíte, že sa bude diať ďalej.. a dám vám malú pomôcku, áno, jonny bude o ňu bojovať..a zatiaľ mu karty prajú ;)... takže nech sa páči, som veľmi zvedavá !
ďalej, ak máte akékoľvek otázky, či už k poviedke, k hokeju alebo k mojej osobe ako takej, v pravom hornom rohu máte odkaz na môj ask, na ktorom vám s radosťou odpoviem!
- tak zatím, navidenou!
[už začínam hovoriť česky a to v brne ešte ani nie som, lol]

19 komentárov:

  1. Mne sa táto časť náhodou veľmi páčila, možno práve tým, že bola tak jednoduchá :) a čo myslím, že sa bude diať ? Vstane poriadne ho nakope do zadku, on sa jej bude snažiť všetko vysvetliť, ona ho nebude počúvať, ale aj tak sa spolu vyspia a nakoniec ho vykopne s výčitkami svedomia z bytu :D toľko moja skromná predstavivosť... :D tvoja malá Lenčiči :-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. noazaj? :) takže ti vyhovujú takéto lážoplážo časti? :)
      nooo zo začiatku si to aj trafila, že čo sa stane, ale myslíš, že aj za triezva by sa s ním len tak vyspala? :D ňaaaah :D
      :-* :-*

      Odstrániť
  2. pane boožeeee ta posledna veeeeeeetaaa :33 ooo :33 zlatee :3 super to je :) teším sa na dalšiuuu veeeeeeeeľmi veeeľmi sa teším :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dobre som to napísala? nie je to trochu prehnane sladké alebo niečo?
      ďakujeeeeeeeeeeeeeem :)

      Odstrániť
  3. :D :D :D :D "A teba je hovno do toho." :D :D Ma totálne dostalo :D :D
    A celá časť bola taká fajná, úplne som sa zrelaxovala pri nej, fakt super, Ivík :)
    Ja som teraz fakt zvedavá na ďalšiu časť, ale Ivy mi príde taká striktná osoba, čiže keď bude triezva, bude to vyzerať úplne inak, ale možno sa aj mýlim. Je jasné, že ho chce, či už je opitá, alebo nie... Ako sa hovorí, opitého slová, triezveho myšlienky :) Myslím, že určite budú spolu, nie ešte teraz, ona mu to dá vyžrať, ale raz určite :)
    ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jeeeeeeeeeeeeeej ďakujem Juliiiiii ♥♥ som rada, že si si pri nej oddýchla :)
      no, podľa mňa sa nemýliš, podľa mňa na to ideš dobrým smerom, ale uvidíme ako sa tá naša Ivy zachová ;) presne, tie slová si úplne trafila, presne to som sa snažila naznačiť, že za opita koná to, čo by chcela za triezva :)
      aww, takže to odhaduješ na happy end? O:)
      ♥♥

      Odstrániť
  4. Toto mi nemôžeš robiť! Ráno som kvôli tomu aby som si prečítala túto úžasnemegagalaktickú časť, zmeškala do školy :DDDD Komentár som preto nestihla zanechať :(
    Náš milý Kane je kurča:D
    Ďalšia žena ktorú milujem O:)
    Musela vracať -.- hlupaňa... Och, Johny... awww, moja láska sa k nemu pomaličky vráti, dúfam :O
    Uvažujem o tom že Ivy naozaj niekde odíde (do teplých krajín) a potom sa Johnymu niečo stane a ona sa vráti... už sama neviem čo bude ďalej, ale viem že to bude briliantné!
    Žiadna nezaujímavá časť, to si vyhoď z hlavy! Stále sa opakujem, a musím to napísať znova. Neuveriteľne ma fascinuje ako to píšeš :O
    Nepovedala by som že Ivy skončí opitá a Johny bude s ňou v jej byte... Mám veľa záverov ako to pôjde ďalej, ale vždy ma s niečím prekvapíš a aj teraz tomu tak bolo... :) Proste, milujem čítať tento príbeh, milujem ženu ktorá ho píše! Prepáč za moje keci, k budúcej časti skúsim pridať zmysluplný komentár, nie takéto blábotiny ;)


    -Diana

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ježin, dievča!!! No to si mi ani hovoriť nemala, že si kvôli mne zmeškala do školy! Vieš aké mám výčitky teraz?!
      veru, kurča, tak ho najnovšie s Bajulou voláme :D a jednoducho som si to nemohla odpustiť a nepridať to do poviedky :D
      tvojou láskou myslíš Ivy? O:) nooo, možno, uvidíme ;)
      joooooooooooooooj, žienka, ďakujem ti veľmi krásne za takýto komentár!!! nesmierne si ho vážim! ďakujem! ♥♥

      Odstrániť
    2. Nie, je to v pohode ;) :D Hej, aj Baj to pridala do svojej :D Kurča... Ja stále nemôžem :DDDDD
      Samozrejme že teba ;) :* A myslím že aj Ivy, mám taký pocit že ste podobné, až moc :O či? O:) (nie len menom)

      -Diana

      Odstrániť
    3. noo, úprimne?
      väčšinou tie hlavné ženské postavy v mojim poviedkach vždy majú niečo zo mňa..
      vo Forever Young mala hl hrdinka zo mňa moje záľuby a to, čo som v danom období chcela v živote dosiahnuť ja..
      vo Fighte mala Eliz zo mňa tú aroganciu a prchkosť..
      a tu v Innocent Love... ide o tú jej samostatnosť, to že miluje ticho a lásku voči svojmu psovi.. a čo sa týka mena, ono to v podstate bola náhoda :) ja som chcela niečo krátke, keďže vtedy, keď som premýšľala nad týmto príbehom som bola uchvátená Dark-om a meno Bo sa mi neskutočne páčilo :) ale nechcela som po Hannah opakovať.. tak sme posledné dni v škole s mojou spolusediacou trávili tým, že sme prechádzali google a hľadali.. mali sme viaceré alternatívy, až som sa nevedela nakoniec rozhodnúť :) a nakoniec sme s kamarátkou zakotvili na tom, že tam dáme Ivy, keďže i tak sa to po anglicky vyslovuje AJVY a nie ÍVY :) takže tak.. ja som sa aj dosť bála toho, že si vy, čitateľky, budete myslieť, že som narcistická a to meno som tak dala naschvál.. ale, už som začala písať s týmto, tak som to nechcela meniť :)

      Odstrániť
    4. oprava, ty ho tak voláš, Blake! ja som len nakazená obeť tvojim nezvykom!:D pre mňa je to patričken patričko hovno foreva ~~~

      Odstrániť
    5. Neboj, nie si narcisko:D chápem a ďakujem za taký dlhý komentárik a vysvetlenie O:)

      Patričko :D asi sa pridám ku kurčaťu :DDDD

      Bože baby, ja sa tak dobre niekedy na vás zasmejem :D :***

      -Diana

      Odstrániť
    6. oh c'moooon, on predsa nie je žiadny kus okrídleného hydu :'( to skôr ten karfiol... :D

      Odstrániť
    7. :DDDDDDDDDD ja z teba nemôže dievča :DDDDDDDD

      -Diana

      Odstrániť
  5. Mne sa táto čast nepáči. Kto je ten odvecny typek, ktory sa tam zrazu zjavil???
    Nie nie nie. Ja nechcem, aby bol tento pribeh dalšou teen lovestory. Pokračuj tak, ako si písala na začiatku. To bolo super. Neviem, akoby som to napísala, ale. Ked si toto začala písat, bolo to ine. Totalne nova tema (vdaka BOHU!), neobkukany dej a samozrejme, tvoje jedinečné písanie. Prosím, nech to neskončí gyčovym happyendom (nevravím, že nemajú byt na konci spolu), nech to má stále dobry dej a žiadne otrepané scény.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Drahá Harlow! Ja mám tak rada tvoje komentáre! Pretože vždy napíšeš to, čo si myslíš...
      Ten týpek, ktorému som meno vymyslela podľa svojich raňajok? No ten tam zohral tu svoju scénu a ... popravde...už sa veľmi neobjaví, neboj sa :D bol tam len kvôli tomu aby Jonathan žiarlil. [zase som sa precekla, mala by som si asi zaviazať jazyk.]
      takže ty nemáš pocit, že je to teen lovestory? :O ja som sa bála, že vám to zase tak bude pripadať..budem sa snažiť pokračovať v tom, v čom som začala na začiatku..
      dobre, tak keď nechceš otrepané scénky, vypíš mi sem tie, ktorým by si sa v tejto poviedke chcela vážne vyhnúť a ja nad tým popremýšľam! :D

      Odstrániť
  6. Ivi!
    Viem, že zase komentujem neskoro, vsak jak ináč...
    Čím ďalej tým viac sa mi páči tvoj štýl písania, a nie nehovorím to len tak... predsa nie som stvorená na hovorenie komplimentov, ale tebe jednoducho komplimenty treba dávať! <3
    A ako Johny si mysli, že len tak napochoduje do jej bytu a čo?!
    Dúfam, že mu Ivy niečo otrieska ohlavu... a ak sa nebude cítiť lepšie ona tak ja určite.
    Som neskutočne zvedavá na ďalší vývoj deja, pretože ty vždy dokážeš prekvapiť. Samozrejme v dobrom.
    V písaní si fakt dokonalá. (:

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Je vážne ťažko uveriteľné, že sa to naozaj deje. Že Jonnhy za ňou naozaj prišiel a chce jej to vysvetliť a bude o ňu bojovať a toto všetko.
    A ešteže je tu Pat a jeho Amanda :) Zdá sa, že ju z toho viac-menej dostali :) Ale potom prišiel hurikán menom Toews a sme doma. Bože, ale keď on musí byť taký sexy :D
    A inak...ten ochcechuľo akože čo chce s Johnnyho Ivy? Nech si dá rýchly odpich, lebo mu to kapitán vysvetlí!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ivka, áno znova otravujem.. -.- Mňa sa tak ľahko nezbavíš :D a keďže ma znovu chytila Innocent Love-Mánia tak sa s hrozne veľkou nedočkavosťou pýtam : "Kedy prosím bude ďalšia časť?" Viem, viem. Nežiješ len pre tento blog a túto poviedku. Máš rodinu, školu, kamarátov... Ale môj notebook je už unavený že keď zadám do uja googla (ten výraz mám od teba) písmeno ,,i" tak hneď mi tam nabehne "ivana blake" a ja každú hodinku kontrolujem či už si nepridala novú časť v poradí 15.... Zožiera ma zvedavosť ako Ivy zareaguje na Jonathana v jej byte :O Včera som si opäť musela prečítať príbeh úplne od začiatku a ja horím zvedavosťou ešte viac... :)))


    Prepáč že znova otravujem, no nedokážem si pomôcť...
    S veeeľkym objatím -Diana ;)

    OdpovedaťOdstrániť