streda 24. septembra 2014

Innocent Love 15.

pretože všetko sa pomaly rúti..
...ako domček z karát

Čo, kurva, robíš v mojom byte?!“
Jonathan sa strhol. Inokedy, v inej situácií, ak by bol takýmto, nie veľmi príjemným spôsobom prebudený, ešte chvíľu by balansoval na hrane sladkého spánku a trpkého prebudenia. Avšak, dnes, hoci celú noc spal akoby na ihlách, bol po tom, ako do jeho uší doľahol vysoký ženský hlas, čulejší ako po ráne strávenom na ľadovom ihrisku. Okamžite sa posadil a jeho zrak padol na Ivy. V tričku, do ktorého ju sám obliekol, stála na prahu obývačky a v očiach, pod ktorými sa črtali tmavé kruhy kontrastujúce s jej nezvyčajne bledou pokožkou, sa odrážala číra zúrivosť.
Nespomínaš si?“ opýtal sa a dokonca i jemu samému mu jeho hlas znel až príliš zachrípnuto. Očami zablúdil od jej rozšírených očí až ku končekom jej prstov na nohách.
„Na čo si mám spomínať?“ opýtala sa zúfalo, rozhodiac pri tom rukami.
No, to by si si mala radšej pýtať Patricka,“ odsekol. Sťažka si vzdychol. „Sťali ste sa teda svetovo, keď si nič nepamätáš,“ rukou si prehrabol strapaté vlasy, až ňou zašiel na krk a premasíroval si stuhnutú šiju.
Hej, očividne sme na to mali dôvod,“ sarkasticky sa usmiala.
Nech boli tvoje dôvody hocijaké, zabudla si, aké vedia byť chicagské ulice v noci nebezpečné? Bolo od teba hlúpe ísť pod vplyvom alkoholu peši domov. Nechať ťa ale ísť bolo ešte hlúpejšie... Ešteže som ťa stretol len ja.“
Och, áno, lebo ty máš teraz v obľube ma sledovať,“ kričala. Pokrútila hlavou a radšej prešla do kuchyne. Nemala chuť sa na neho pozerať, počúvať čo hovorí. Všetko na ňom ju vytáčalo. A to, že si na nič z predchádzajúcej noci, od momentu, keď rozbila fľašu v podniku, nepamätala, ju rozčuľovalo ešte viac.
Prosím ťa,“ odfrkol si, ale vykročil za ňou. „Vážne si myslíš, že nemám nič lepšie na práci? Sledovať dievčatká, ako si ty? Mala by si mi byť vďačná, že som ťa vzal domov. Mohlo sa hocičo stať.“
„Mám ti za to ruky bozkávať teraz?“ sprudka sa k nemu otočila a nadvihla obočie.
Postačilo by aj obyčajné ďakujem,“ široko sa usmial. Tak, ako to dokázal len on. Tak, ako jej to vždy rozbúchalo srdce. Prevrátila očami.
Ďakujem,“ odfrkla si a pohľad zapichla za Jonathanovu postavu, len aby sa nemusela pozerať na to, ako nadšene sa jej škerí do tváre. „Do riti,“ zvrieskla takmer okamžite.
Je ti znovu zle?“ úškrn mu z tváre v sekunde zmizol.
Nie, nestíham do školy kvôli tvojej priblblej prítomnosti," zavrčala a prechádzajúc okolo neho, celou silou ho udrela do paže.
Kedy ti začína škola?“ otočil sa za ňou.
O 10 minút,“ vydýchla, keď vbehla do spálne a vzápätí z nej priamo do kúpeľne.
Odveziem ťa, nemáš šancu to stihnúť,“ sledoval ako sa roztržito snažila sňať si gumičku z rozčuchraných vlasov.
O to sa už ty nestaraj,“ zabuchla mu pred nosom dvere od kúpeľne.

Ležérne sa opieral o stenu hneď vedľa dverí a s rukami prekríženými na širokej hrudi čakal, kým sa Ivy znova objaví na chodbe.
Ivy prosím ťa, prestaň zo seba robiť hrdinku a nechaj ma odviezť ťa,“ využil príležitosť hneď, ako sa dvere čo i len pootvorili. „Mám to aj tak po ceste."
Och, zrazu aký si milý na mňa. Pred chvíľou som ti bola len nejaké dievčatko, ktoré by ti nestálo ani len o to sledovať ju,“ sarkasticky si na ňom vybíjala zlosť. Aida sa rozbrechala. Čím viac Ivy zvyšovala na Jonathana hlas, tým hlasnejšie pes brechal.
Mohla som si myslieť,“ zašepkala, keď Jonathan mlčal. Znechutene sa odvrátila, siahla po kabelke a bez toho, aby sa čo i len štipkou svojej duše zaujímala o to, čo sa stane s Jonnym, Aidou či jej bytom, zbehla po schodoch k hlavnému východu.
Prídem ti odporný, Ivy?“ pýtal sa, ako za ňou bežal. „Hnusím sa ti?“ spomalil, keď ju dobehol.
Ani si nevieš predstaviť ako,“ hovorila jedovato, pozerajúc stále pred seba.
Jonathan mierne spomalil a s rukami zastrčeným vo vreckách mikiny, sa nahlas rozosmial.
Ivy, veď tomu ani sama neveríš!“ krútil hlavou. „Ty si to možno nepamätáš, ale včera si mi povedala niečo úplne iné,“ provokoval ju. Vedel, že čím viac do nej bude rýpať, tým skôr sa mu podvolí. „Pokiaľ ma pamäť neklame, narozdiel od tej tvojej, včera si sa na mňa vrhla a dovolím si tvrdiť, že ak by ti zrazu neprišlo z toľkého chľastu nevoľno, určite by som sa netisol celú noc s Aidou na gauči.“
Ivy ostala stáť. Dostal ju. Široko sa usmial, spokojný s tým, ako dobre už vedel, čo na ňu platí. „Takže teraz, prosím ťa, ak nechceš aby som pokračoval a povedal ti všetko, čo si za ten večer vyparatila a neponížil ťa,“ na chvíľu sa odmlčal aby jeho slová nabrali na dramatickosti, „nastúpiš do môjho auta.“
Ivy nedokázala uveriť tomu, čo počula. Doslova ju vydieral. A jej srdce spolu s rozumom viedli nekompromisný boj. Na jednej strane chcela ísť aj bez jeho rečí, ktoré ju nútili prikloniť sa k emóciami ovplyvňovanej časti jej ja, chcela si sadnúť do auta, počuť všetko, čo jej chcel aj nechcel povedať, bažiť po jeho prítomnosti. Na druhej strane, mala obrovskú chuť nakričať na neho, vynadať mu, vyškriabať mu oči z tváre.
Zavrela oči, zaťala ruky v päsť a potichu zanadávala.
Nenávidím ťa,“ otočila sa k nemu porazene.

V aute bolo nepríjemné ticho.
Také nepríjemné, že Ivy by najradšej komfort, ktorý jej ponúkalo luxusné vozidlo bez problémov vymenila za rachot starej mašinky, ktorá by sa už len pri naštartovaní motora išla rozpadnúť. Ticho ju desilo. Desilo ju to, čo po tichu vždy nasleduje.
Naprázdno prehĺtala a pozerala priamo pred seba, von čelným sklom, neodvážiac sa čo i len pohnúť. Nechcela v Jonathanovi vyvolať dojem, že je schopná s ním normálne komunikovať. Pretože, nebola. A jemu to bolo jedno.
Na kolene pocítila dotyk. Na pár sekúnd zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla.
Radšej len nechaj tú ruku na volante,“ zamrmlala, pohľad nespúšťajúc z jedného styčného bodu, ktorým bol semafór, vďaka ktorému práve stáli na križovatke.
Jonathan ruku nechcene odtiahol a sánka sa mu napla. Sám nevedel, či ešte chvíľu vydrží nerozčúliť sa. Ale on svoju hru rozohral. A mieni ju vyhrať.
Prečo už nechodíš do práce? Vadím ti?“
Úprimne?“ opýtala sa a sama zatínala dlane do pästí. Ak by nemala aspoň mierne sebaovládanie, určite by sa roztriasla a rozplakala ako v deň, keď sa s ním pohádala. V deň, keď jej srdce rozlámal na drobné kúsky.
To by som fakt ocenil.“
Čo myslíš, aké to asi je,“ odtrhla zrak od veľkých kvapiek dopadajúcich na sklo a pozrela na Jonyho, „pozerať sa dennodenne do tváre niekomu, komu si plne dôveroval a zrazu bum, všetko v čo si veril zmizlo ako lusknutím prstov?"
Nepríde ti tvoje chovanie trošku detinské? Ja si skôr len myslím, že sú to bohapusté výhovorky, Ivy. Viem, že ťa tá práca baví, nechcem, aby si prestala Troyovi pomáhať len kvôli mne. Nemusíš sa predsa na mňa pozerať," zaškeril sa zlomyseľne.
Tak to aby si si potom dal znetvoriť tvár, aby som sa na teba nepozerala," vydýchla. Nedokázala reagovať na jeho bohapustú poznámku o jej detinskosti. Taká bola pravda a ona o nej nemienila diskutovať. Hlavne nie s ním. A narozdiel od toho, aby sa s ním radšej hádala o svojej povahe, ako najväčší slaboch nechala za seba hovoriť svoje srdce. Tú časť, ktorá sa nedokázala na neho hnevať.
Tie tvoje poznámky tam v kabíne fakt chýbajú,“ hovoril o niečo miernejším tónom aj on. Kútikom oka pozoroval, ako sklopila zrak k svojim dlaniam a riasi sa jej chveli od sĺz, ktoré sa tak všemocne snažili pretlačiť cez okraj očí.
"Ivy, vráť sa, prosím. A teraz neprosím za seba, ale za všetkých,“ šepkal. Tak úpenlivo sa snažil, aby jeho slová vyzneli presne tak, ako chcel. Aby ju neurazil ešte viac. Aby mu dala šancu. „Ja...Chýbaš mi," vyriekol prirýchlo. Vzápätí hodil očkom po Ivy. So zatvorenými očami a perami stiahnutými do tenkej linky, krútila hlavou. „Šaliem z teba. Viem, že ma nemôžeš ani cítiť, ale mohla by si ma teraz chvíľku počúvať?“ Iritovalo ho, ako veľmi ho odmietala.
Ďakujem za priestor, Hatleyová,“ odkašľal si dramaticky. Zhlboka sa nadýchol a uisťujúc sa, že svojou rýchlou jazdou nespôsobí žiadnu dopravnú nehodu, znova prehovoril. „Rozišiel som sa s Lindsey.“
Urghh,“ potlačila v sebe chuť vyvracať sa mu v aute pri téme, ktorú znova začínal.
Ešte v ten večer.“
A to ma má akože utešiť?“ ozvala sa potichu, no trpko. „Nemyslíš, že jedno zlomené srdce je dosť? Ju si toho mohol ušetriť.“
Myslím, že jediné, čo ostalo Lindseyno zlomené, bola jej kreditka,“ oponoval jej. „Ale k veci. Ja viem, že ty vieš, že ti neviem dať pokoj,“ hánky na ruke, ktorou zvieral volant mu až obeleli od váhy jeho pravdivých slov. „Že ťa neustále vyhľadávam.“
Tak to nerob,“ skočila mu do reči.
Že neskutočne na všetkých okolo teba žiarlim a dohnalo ma to až tam, že som začal žiarliť na svojho najlepšieho kamaráta,“ sám nad sebou pokrútil hlavou.
Tvoja smola,“ zašepkala.
Ale ja neviem prestať, Ivy,“ so zúfalstvom v očiach na ňu pozrel. „Vidím ťa úplne všade. Myslím na teba celý deň a premýšľam, s kým si a čo robíš. Sledujem každý tvoj krok a pením zakaždým, keď ťa vidím s tým chlapčiskom. Nezaslúži si ťa, čo na ňom preboha vidíš?“
A čo mám pre boha vidieť na tebe?!“ skríkla so slzami v očiach. Už sa ani jeden z nich nepozastavoval nad tým, ako práve Jonathan odhalil sám seba, keď pri tom ešte pred pár desiatkami minút tvrdil o jej nesledovaní niečo iné.
Nezahováraj. Pýtam sa ťa, o čo som ja horší od neho? A prosím ťa, odpusť si tie reči, že som s tebou len spával a išlo mi iba o sex. Nemá to s tým nič spoločné. Povedz mi dôvod, prečo by si mala milovať viac jeho ako mňa,“ nahnevane na ňu pozrel. Vedel, že ich spoločne strávená noc bude to, čo mu Ivy bude vykrikovať. To, čoho sa bude držať. To, čomu bude veriť. Hľadel, ako sa jej slzy už sporadicky kĺzali po lícach a čakal.
Jedným z hlavných dôvodov prečo ON a nie ty.. neberie ma ako samozrejmosť. Nehrá sa zbytočne so mnou. A aspoň trochu sa zaujíma o to, čo baví mňa a nie jeho,“ kričala.
A si si istá, že to je to, čo v skutočnosti Ivy chceš?“ auto odparkoval na parkovisku plnom mladých študentov. Ľudia chodili okolo, obzerali sa za čiernym luxusom, snažiac sa zistiť, kto sedí v jeho vnútri. Jonathan sa telom natočil k Ivy, oči majúc už len a len pre ňu. „Ale chápem ťa," zašepkal. „Presne to sú dôvody, prečo som šiel..Presne to sú dôvody, prečo som sa od teba nevedel držať ďalej. Bola si taká nevinná. Nesúdila si ma. Ty jediná si ma skutočne poznala a videla, čo sa so mnou deje. Nedívala si sa na mňa ako na Jonathana Toewsa. Nemohol som sa tomu brániť a ani nechcel," sklopil zrak. „Ty si proste iná ako tie ostatné,“ hovoril z neho strach. Strach, že mu neodpustí. Strach, že to nedokáže. Že ju nedokáže presvedčiť o tom, kým bol, keď boli spolu. Sami. Vo vlastnom svete. „A je jedno, koľko krát mi vlepíš facku,“ pozrel na ňu spod mihalníc, „nikdy sa to nezmení.“
Pretrela si oči a jej prsty ostali mokré. Nezvládala to. Nezvládala neplakať, ostať silnou. Tak veľmi by mu chcela veriť.
Vieš, Ivy, chcel som to s tebou vážne skončiť po tom večeri, keď som ti prvý krát vôbec napísal a ty si bola snáď prvý človek, ktorý vážne nevedel moje stredné meno. No nešlo to. Potom som sa o to chcel pokúsiť znovu v ten večer, keď ťa vytiahli von. Chcel som sa s tebou porozprávať, kým sme tancovali, aby nás nikto nepočúval, ale ty ani netušíš, aký máš na mňa nebezpečný vplyv. A v tých šatách... Tak rýchlo si sa poddala. Vôbec som ani nepremýšľal nad tým, čo robím. Proste som ťa chcel."
Myslíš si, že je to také jednoduché, len tak ti odpustiť?" opýtala sa, nevnímajúc, čo sa jej vlastne snažil Jonny povedať. Ona mala vlastné otázky, na ktoré potrebovala odpoveď. „Všetko čo hovoríš.. ktorá žena by to nechcela počúvať? Ale ako mám tomu veriť? Ako si mám byť istá, že o týždeň alebo o dva mesiace nespravíš mne to, čo si spravil Lindsey?“ pozrela na neho. „Ako si mám byť istá, že ja nebudem len jedna z ďalších?“
Viem, že ty nie si z tých ľudí, ktorí ľahko odpúšťajú. Ale už som ti povedal.. To, s kým si trávila čas, bol som to skutočne ja. Nebola to žiadna pretvárka. Poznáš ma momentálne lepšie ako moja expriateľka. Pozri, nechcem, aby si už vyplakávala a chodila sa s Kanerom opíjať. Čo keby sme začali odznovu? Vrátila by si sa. Skúsila nám dať druhú šancu?“ chytal sa poslednej slamky zvanej nádej a naklonil sa k nej bližšie. „Aspoň ako kamarátom?“ dodal o niečo tichšie. Dúfal, že práve k tejto variante sa Ivy neprikloní ani len v jeho najhoršom sne. Nezvládol by to. A hlavne, nevzdával by sa.
Naozaj myslíš, že je to také jednoduché?“ opýtala sa znova rovnakú otázku.
Ešte stále si môžem zohaviť ten ksicht, ak ti to pomôže.“
Do práce sa nevrátim, nie teraz.." zašepkala. "A.. ja.. potrebujem čas.." pokrútila hlavou.
Dám ti koľko len budeš potrebovať,“ opatrne ju pobozkal na čelo. „Len mi sľúb, že sa mi ozveš a povieš mi, ako si sa rozhodla. A už nikdy, prosím ťa, nechoď opitá peši domov.“
Okay,“ prikývla. Ešte naposledy si utrela oči od sĺz, ktoré ostali ako tiché dôkazy jej slabosti voči Jonathanovi, a až tak siahla po kľučke od dverí. Skôr ako vystúpila, opatrne na neho pozrela.
Bež už, prosím, lebo sa už neovládnem.“

Postávajúc na daždi s vlasmi padnutými do očí a taškou ledabolo prehodenou cez plece, sledovala ako sa čierne auto na mokrej ceste za zvuku prudkého šmyku otočilo a skôr, než sa stihla nazdať, Jonathan bol preč. Ešte chvíľu stála na mieste, so zamysleným pohľadom, premýšľajúc nad tým, ako rýchlo sa všetko dokáže zvrtnúť. Pomaly sa otočila, zisťujúc, že čas akoby okolo nej zastal. Ľudia, ktorých tváre až príliš dobre poznala, no oni nikdy neboli ochotní spoznať ju, stáli v malých hlúčikoch po parkovisku a zrak nespúšťali z nej.
Kto je?
Kto je on?
Skutočne bol v aute TEN Jonathan Toews?
Nemusela stáť v blízkosti ani jedného zo zoskupení, aby si vedela predstaviť aké slová sa ticho niesli vzduchom, doľahnúc do uší len tým, ktorí na to boli predurčení. V hlave jej dunelo, dážď neodbytne bubnoval o jej odhalenú pokožku na rukách. Sklopila zrak a odkráčala z parkoviska preč. Univerzita, prednášky a ľudia neustále zízajúci na jej chrbát, akoby boli znova na strednej škole, neboli práve to, čo potrebovala.
Natiahla si na hlavu kapucňu a siahla do vrecka. Bez dlhších okolkov vytočila číslo, dúfajúc, že telefón na ktorý sa chcela dovolať zodvihne niekto iný ako jeho pravý majiteľ. Jej modlitby boli však márne.
Hatleyová!
Nekrič,“ umlčala ho potichu skôr, ako stihol spustiť príval výčitiek, ktoré mal na srdci za jej opozdené ohlásenie sa v predchádzajúcu noc. „Potrebujem aby si mi dal Amandino číslo,“ hovorila stále tichým hlasom, zamiešajúc sa medzi ľudí náhliacich sa po chodníku.
Načo ti je jej číslo?“ skrčil čelo a ovládač od televízie položil na sklenený stolík pred sebou. Tichý hlas v telefóne žiadajúci o drobnú službičku sa mu zdal oveľa zaujímavejší ako športový program vysielajúci sa v piatkové dopoludnie.
O to sa už ty nestaraj,“ odvetila a rukou sa chytila za koreň nosa, ktorý následne mierne potlačila. Dúfala, že sa tak zbaví rozsiahlej bolesti búšiacej v jej dutinách. „Proste mi ho, prosím, daj.“
Ešte predtým ako ti ho dám,“ zvýšil hlas, keď sa chrbtom pohodlne oprel o smotanovú opierku nemalej sedačky, „Ťa spucujem ako posledného chorého psa! Vieš ako sme sa o teba báli, keď si sa nehlásila? A potom len tá SMSka “nevyvolávaj mi, veď už som doma“ ?! Ty si sa načisto pomiatla?
Ivy zastala na konci chodníka, čakajúc na naskočenie zeleného panáčika na protichodnom semafóre a privrela oči. Nemala potuchy o akej smske Patrick hovoril, no dokázala si domyslieť, že mu ju pravdepodobne poslal práve Jonathan. Nezazlievala Patovi jeho hnev, no práve v tejto chvíli ho nevládala počúvať.
Prepáč Pat,“ zašepkala a vykročila na pruhovaný prechod pre chodcov. „Teraz, prosím, nadiktuješ mi už to číslo?“ zatiahla zúfalo. Nekráčala síce nikde konkrétne, no ona svoj cieľ mala. A bez Patovej pomoci ho, bohužiaľ, dosiahnuť nemohla.
Pošlem ti ho do správy,“ začula tesne predtým, ako sa v telefóne ozvalo na nervylezúce pípanie.
Ďakujem,“ vydýchla už hluchému mobilu.

V rozľahlom podniku prevládalo prítmie.
Dievča s mokrými vlasmi, ktoré sa vďaka nadvláde nepriaznivého počasia, dokonale vystihujúceho jej náladu, zvlnili, sedela na barovej stoličke a očami hypnotizovala tmavú tekutinu čaju, ktorú stále dookola vírila lyžičkou.
Ľúbiš ho?“ začula.
Nadvihla obočie a pohľadom zablúdila k hnedovláske za barom. Vlasy mala zopnuté do vysokého chvosta, ktorý jej ladne prevísal cez plece a rukami sa opierala o tmavé vyleštené drevo, deliace ich od seba.
Aká jednoduchá otázka. Na ktorú existovala i jednoduchá odpoveď. Ale bolo aj rozhodnutie také jednoduché?
Čo myslíš?“ opýtala sa a spomedzi prstov pustila lyžičku.
Myslím, že si pekne v prdeli zo života,“ odvetila svoje skonštatovanie Amanda. „A že všetko záleží len na tebe.“
Kiežby to bolo také jednoduché,“ mrmlala.
Prečo by nemalo?“
Pre toto,“ posunula k svojej spoločníčke po hladkom povrchu svoj telefón. Amanda bez slova vzala mobil do rúk, začítajúc sa do množstva správ.
Kto je to?“ opýtala sa po chvíľke a zrak na drobný okamih odtrhla od písmenok ťahajúcich jej zrak späť k svojej maličkosti.
Niekto,“ vydýchla a znova rozvírila hladinu nedotknutého čaju, „kto možno stojí za to.“
A jeho ľúbiš?“ bradou kývla smerom k mobilu teraz ležiacemu neďaleko hrnčeka čaju.
Nie,“ priznala Ivy, „ale možno by som časom...“ dodala rýchlo, keď videla, že Amanda otvorila ústa.
A možno nie,“ odvetila drsne. „Prečo si to zbytočne komplikuješ?“
Ivy mlčala.
Prečo? To bola tá otázka. Prečo proti niečomu, čo bolo tak očividné, bojovala zubami nechtami? Prečo sa jednoducho nepoddá, ale len zbytočne hľadá dôvody prečo nie?
Poznám Jonathana dlhšie ako ty. Možno nie tak dobre, ale dlhšie určite,“ začala potichu Amanda. „A poslednú dobu sa s Patrickom o ňom dosť veľa rozprávame. Ty nevidíš to, čo my. Zmenil sa. A je veľmi očividné, kvôli komu.“
Aj ty, Brutus?“ obviňujúco na ňu pozrela. Amanda len pokrčila plecami. „Ja neviem, Am..“
Ľúbiš ho?“ opýtala sa už po druhý krát za niekoľko desiatok minút. Ivy bezmyšlienkovite a mlčky prikývla.
Tak potom, skús to,“ otočila sa jej chrbtom a hoci fľaše ukladala do sklenených políc pred sebou, hlavu mala pootočenú a cez plece stále sledovala Ivy. „Určite to nebude ľahké, po tom ako ti ublížil. Ale ber to aj z jeho pohľadu. Čo spravil a čo robí, len aby si mu dala šancu.“
Ale ja.. neviem..“
Čo nevieš?“ uložila plnú fľašu vodky na svoje miesto a otočila sa spätne k nej. „Ľúbiš ho, on ľúbi teba, koniec príbehu.“
Možno nechcem, aby ma ľúbil,“ vyriekla opatrne.
Amande klesla sánka. „Prosím?“
Bolo by to potom jednoduchšie. Jednoduchšie by som sa neho zabudla. Jednoduchšie by sa mi odchádzalo.“
Čože?“ vykríkla a jej hlas sa niesol prázdnym podnikom, v ktorom pracovala popri škole. „Kam ty chceš odísť?!“ udivene na ňu hľadela.
Nikam,“ zašepkala rýchlo so sklopeným zrakom.
Ivy,“ Amanda vydýchla záporne krútiac hlavou. „Obe veľmi dobre vieme, že to chceš. Že mu chceš dať šancu, tak vytoč to prekliate číslo a povedz mu, že ho poobede budeš čakať pred univerzitou, lebo to urobím ja,“ schmatla čierny telefón z baru a podstrčila ho Ivy priamo pod nos. Srdce sa jej šialene rozbúšilo, keď po niekoľkých sekundách, ktoré sa zdali byť večnosťou, siahla do Amandinej dlane.

Počula výkriky, ktoré rozhodne boli adresované na jej útlu postavu prechádzajúcu pomedzi autá, no jej oči sa sústredili len na jeden bod. Dívala sa na neho spod mihálnic, pretože hlavu tak zbabelo nehodlala zodvihnúť, vzpriamiť sa, čeliť tým pohľadom.
Doteraz ju všetci prehliadali. A razom, bola niekto. Bola terčom ich otázok, neveriackych pohľadov, bola tá, ktorej fotky budú kolovať po internete. Avšak, bez najmenšieho zaváhania stále kráčala rovnakým smerom.
Ahoj,“ pozdravil ju a odrazil sa od boku svojho auta.
Ahoj,“ vydýchla, zmenšujúc vzdialenosť medzi nimi.
Tak poď,“ jemne ju pohladil po chrbte, keď jej otváral dvere na strane spolujazdca. Potichu vkĺzla na sedadlo, do priestoru, ktoré tak dobre už poznala a zatvorila oči. Zhlboka sa nadýchla a keď počula, že Jonathan dosadol vedľa nej, zodvihla hlavu.
Ak chceš začať od začiatku,“ pozerala, ako sa Jonathan svojou rýchlou a miestami nebezpečnou jazdou lepil na zadky autám pred nimi, „tak začneme od začiatku,“ vydýchla.

Bola iba naivný slaboch.
Naivná mladá žaba milujúca toho nesprávneho.
Vedela, že sa hrnie do problémov.
Že ju budú naháňať nie len nočné mory.
A napriek tomu, skočila do tej priepasti.
Pretože, ak sa mú utopiť... tak nech to má zmysel.

Jonathan na ňu pozrel kútikom oka.
Neusmial sa, akoby si človek pomyslel, po jej odpovedi.
Pridal plyn a križovatkou preletel na červenú.

Pretože ich to pohltilo oboch.

Bezpodmienečne.


nikdy som nevedela písať litáne za časťou tak, ako to robí Baj napríklad.
ale, chcem vám povedať jedno.. rovnako ako jej Santík, ktorý v dnešný podvečer skončil, myslím, mám pocit, že rovnako na tom bude aj táto poviedka.. bude to pravdepodobne ešte pár častí.. a potom.. arivederči, maxihra končí.

15 komentárov:

  1. Takže...časť úžasná ^_^ Ja som vedela že naňho nakričí za to čo u nej robí. Taká malá predpoveď, či žiadosť (?) bolo to, že sa spolu vyspia, ale to by sme chceli moc :DD Konečne dnes na prvýkrát otvorenia tohto blogu som tu našla časť ^_^ Btw, vždy to tu kontrolujem aspoň 10 krát za deň, ak nie viac :D Som rada že mu dala šancu, ale on bude zasa taký debil že si to nebude vážiť. Alebo Ivy predsa len odíde tak ako chcela? :O Nie, to nám nemôžeš spraviť. A nech sa tam neobjaví ani ten chalan, lebo to všetko zničí :O -.- Takže naša Amandita jej prehovorila do duše ^_^ Ona ľúbi jeho, on ľúbi ju ^_^ Len nech to takto pekne skončí, lebo to neprežijem :O Ale už to bude končiť? :O Nemôže!!! Santík končí, IL končí :((( Čo budem preboha robiť dievčatá? :OO Dúfam že minimálne päť častí to ešte bude :OO Ale už dopredu hovorím (nechcem predbiehať) že sa na tvoju novú tvorbu teším ^_^ Sakra, vážne až moc predbieham -.- :OO Ja len toľko že držím palce (všetky štyri :DD) v škole, nech sa ti darí, nech si tam spokojná ^_^ A už sa neviem dočkať novej časti ^_^ Môj premiérový komentár, ja som to dala kuriatko, vidíš to? :OO Sama viem že sú to samé keci, ale nájsť vhodné slová k tomu aby som ti opísala aká si úžasná, je pre mňa ťažké. Milujem tento príbeh ♡♡♡♡

    Lucia
    Loveee ♡♡♡♡♡

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. oooch Lucka! ♥
      alee, veď oni sa spolu vyspiaaa, nebojte sa nič dievčatá, o ten zážitok vidieť shirtless a pantless Jonathana Toewsa, o to vás predsa neukrátim :D :D
      joooooooooj, moja, tak to nerob, lebo mne to vždy dlho trvá, kým napíšem novú časť :( a potom ťa len prestane baviť chodiť sem každý deň, zabudneš aj na to, že si čítala túto poviedku a tak.. už neraz som tak stratila nejednu čitateľku..
      áno, Amandita zakročila, lebo musela :D
      ĎAKUJEM ZA VŠETKO ♥

      Odstrániť
  2. You are kidding me?! IL bude končiť? Po Santíkovi som si povedala že aspoň Ivka s Innocent Love ma udrží pri živote... mám to ja smolu :( No, ale aj ty začneš niečo nové však? :O
    Lucka (kamarátka) mi napísala že je nová časť IL tak si ju idem reku hneď prečítať a či mi mobil nezamrzne -.- som ho poslala kade ľahšie ale notebook ma nasklamal (chválabohu) Začala som čítať prvé vety a po chvíli som zistila že to čítam s otvorenými ústami od toľkého údivu :DDDD Potom som sa celý čas usmievala na obrazovku ako debil... Ach Ivy, si ešte naivnejšia ako predtým ale však ja vám to prajem! A bude to happy-end? Lebo ja šťastné konce nemám moc v láske ale toto sa týka Johnyho tak by som sa (možno) aj potešila:) Johny, prečo musíš byť cez tie prúsery aj tak stále dokonalý!? Moja láska sa k nemu opäť vrátila... Budem si musieť urobiť zásobu papierov aby som si aj IL vytlačila:))) A ešte jedna vec, nech sa ten chalan s tým ratlíkom spakuje lebo dostane kres papuľu -__- už tam nebude? Luckaaa, ty si to komentovala! haleluja -.- Ale mám takého tušáka že Ivy sa vyparí lebo Johny niečo poserie a ona ho nebude chcieť vidieť... Alebo budú spolu žiť šťastne až do smrti? Nie, v žiadnom prípade! Nechcem happy-end... Teším sa na ďalšiu časť, držím palce aby sa ti darilo v škole a aby si pridala ešte aspoň 5 častí:)) keď ja nechcem aby IL skončilo :( Ale ja to vydržím a pri daľších príbehoch budem obsmŕdať znova a znova :P


    Ľubkaaaam ❤❤💛💛
    -Diana (Diaaaa)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. všetko predsa raz musí skončiť, zlatíčko, či nie? O:) nič predsa netrvá večne :)
      aleee, ešte chvíľu ťa bude udržiavať, neboj sa, nebude to zajtra, kedy ju ukončím ;)
      či začnem niečo nové? netuším..vôbec..
      ale, veď tam nie je nič také, aby ti klesla sánka :) och, som rada, že ti to aspoň spríjemnilo náladičku :)
      naivnejšia, ale im to praješ? :D no si vyber, dievča! :D ak by si čítavala aj moje ostatné poviedky, vedela by si, že ja tiež nemám rada happyendy O:) resp. nerada ich píšem.. takže, ako to nakoniec skončí..well, you'll see ;)
      lebo on je proste dokonalý ♥ najviac na svete
      čože?! ty si to chceš vytlačiť?! prečo?! :O
      ale ale, ale.. čo máte všetky proti tomu chalanovi, ktorému som vymyslela meno podľa svojich raňajok?! veď je úplne kjut!
      hm, žeby Jonny zase neudržal svojho vtáka v jednom hniezde? alebo by vyparatil niečo iné? takúto budúcnosť im ty predpovedáš? no tak ty..ts ts ts...
      no, nejak tak to plánujem, na 4-5 častí ešte :) takže rovnako ako Bajula, tiež sa to skončí okolo dvaciny :)
      ďakujeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeem ♥♥♥♥♥

      Odstrániť
  3. spríjemňovala som si čítaním tejto časti, ktorú budúci vývoj deja potreboval ako soľ, pri nekonečných minútach seminára z dejepisu a pri konci som od prekvapenia a toho, že sa mi len zle sníva, zamrzla. Tvoje vysvetlenie, prečo si sa takto rozhodla potrebujem ako soľ, takže sa priprav, že ťa budem na facebooku riadne bombardovať. prečo si z tej ff-ky taká smutná, mojo? ako ti vrátiť to nadšenie? je to všetko moja vina. moja, moja!
    -a ak si myslíš zlato, že si to spackala, si na omyle, pretože ak to tak cítiš, tak potom vedz, že sme to spackali obe. A spackala som to hlavne ja. Lebo toto nemôže skončiť ako jedna obrovská fraška oproti tomu, čo o nej viem ja a čo chceš čitateľom podať. Toto nemôže skončiť tak žalostne [v mojich očiach, lebo viem, že máš omnoho naviac, lebo ti akosi dochádza para], tak žalostne, ako bol odsúdený skončiť žalostne santík aneb ani poriadne nezačať.

    p.s.: musíme sa vážne pozhovárať, mladá dáma! a objať. chýbaš. #ANONAOZAJTYTRUĽO<3

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vážne vážne vážne mám rada túto poviedku. :) Postavy, dej, charakter a vlastnosti, zakomponovaný hokej.... A viem, že ju máš rada aj ty. :) Ale na druhej strane chápem, že chceš skončiť. Pretože... Sa ti začal život. Si v inom meste, iní ľudia, hoci máš okolo seba nových kamarátov, si ponechaná sama na seba. Ideály sa vytrácajú, tak isto ako vysnený svet a ak chceš len ten kúsok zo svojich snov, musíš strašne tvrdo makať. Chápem ťa. :) Hoci fakt rada čítam túto poviedku, ja pochopím, ak ju ukončíš. Bude mi to ľúto, ale...
    Možno sa ešte rozhodneš inak. Teraz je toho na teba veľa, uvidíš časom, keď sa to tak uleží.
    Keby dačo, som tu. :)
    ♥♥♥♥♥♥
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Naozaaaaaaaaaaj? O:)
      istou časťou máš pravdu, Juli.. ale.. nejde len o to.. viac sa vám rozpíšem v zajtrajšom randome, kde sa chystám všetko vysvetliť..
      a ďakujem ti, si neskutočné zlatíčko ♥♥♥♥

      Odstrániť
  5. Skutočne túto poviedku milujem :)
    všetko je to perfektné :)
    častokrát neviem ani čo ti sem napísať..:) je to úžasné. Moja najobľúbenejšia poviedka zo všetkých vďaka Tebe Ivka :)
    Ak to skončí bude mi to ľúto...ale všetko má svoj koniec...:)

    PS: držím Ti palce v škole, v osobnom živote, v písaní :) Drž sa :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem krásne, nikdy som nečakala, že si tú poviedku tak obľúbite O:)
      ďakujem, ďakujem ♥

      Odstrániť
  6. Ó môj bože ♥ Toto je tá najúžasnejšia poviedka, akú som kedy čítala. Máš neuveriteľne úžasný štýl písania. Každá jedna veta, slovo má hlavu a pätu. Od začiatku dokonca mám zatajený dych a čakám, čo sa bude diať. Vždy, keď vidím, že pribudla nová kapitola, tak sa neskutočne poteším. ♥ Mrzí ma, že už pomaly bude nasledovať koniec, ale tak dúfam, že znovu začneš písať nejakú úžasnú poviedku :) veľmi sa teším na ďalšiu kapitolu ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. och, Lenči, nepreháňaj tak O:)
      určite je oveľa lepších, zaujímavejších a to všetko O:)
      ale ďakujem veľmi veľmi veľmi ♥
      a čo bude ďalej za IL? hm, ešte ani sama neviem.. neviem v akom emočnom a psychickom rozpoložení budem po dopísaní poslednej časti, či sa budem cítiť na to, začať niečo nové..
      ĎAKUJEM za všetko ♥

      Odstrániť
  7. óóó môj bože :O :3
    Tak najprv,možno sa ti zdá čudnéže ti to píšem teraz,to je jedno :D :)
    Práve v stredu som mala 17. narodky a toto bol najlepší darček :3 :)
    Milujem to ako píšeš :)
    Milujem túto poviedku,každú jednu vetu,každé jedno slovo ♥ :)
    A už neskutočne čakám ďalšiu časť :) Som zvedavá čo sa bude diať s nimi :D :) A som smutná že onedlho končíš aj s touto poviedkou :/ Aj Santíka som čítala a strašne as mi páčil ..Hlavne posledný diel :D :)
    Som tvoja verná fanúšička :)
    Dominicca :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no, je mi to trošku čudné, to máš pravdu, ale nezáleží kedy napíšeš komentár, ale že ho vôbec napíšeš :) a dodatočne: VŠETKO NAJLEPŠIE! užívaj najviac ako sa dá :))
      wow, ďakujem veľmi krásne O:)
      čo myslíš, čo by sa s nimi mohlo diať? :)
      no onedlho, ako onedlho..ešte chvíľu to potrvá, kým to úplne ukončím, ale bude to skôr ako som pôvodne plánovala :)
      a ďakujem, znova.. veľmi si vážim, že vo mňa tak veríte O:)

      Odstrániť
  8. Na začiatok by som veľmi rada ospravedlnila svoju absenciu. Nebudem sa vyhovárať, proste sa mi nechcelo čítať. Ale samozrejme ma k tomu doviedla moja skvelá škola, ktorá mi proste nechce dať pokoj. Ale včera večer som si prečítala polku tejto časti, dnes ráno druhú polku (vstávala som o 5.00 aby som to stihla by the way) a potom hneď ďalšie dve. A musím povedať, že som zase tam, kde som bola na začiatku. Unesená hokejom, Johnym, Chicagom a touto poviedkou. Hoci viem ako to bude pokračovať, musím povedať, že mi nebolo v tejto časti všetko jedno. Chvíľami som mala pocit, že oni spolu už ani neprehovoria... Našťastie boli moje pocity nesprávne, Ivy k nemu nasadla a teraz idú domov :3
    A ešte nakoniec by som ti rada povedala, resp. poprosila ťa, aby si sa nehnevala, že si na dobu pár týždňov stratila vernú čitateľku. Mrzí ma to. Ale už som späť.

    OdpovedaťOdstrániť